Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/183/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517221529
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7517221529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu

Mgr. Zuzany Čisovskej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: G. B., O.. XX.XX.XXXX, V. X.
U. O. V., V. XXX/XX, zastúpeného: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36,
IČO: 50 990 365, za účasti občianskeho združenia: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom
v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 11 Csp/486/2017-83 zo dňa 4. 2. 2019
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Priznáva žalobcoviprotižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 eur, úroky vo výške 999,88 eur, úroky vo
výške 316,25 eur, úroky vo výške 24,5 % ročne zo sumy 2.000 eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia a
úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.000 eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia, do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 100 % trov tohto konania.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia vyššie

špecifikovanéhopeňažnéhoplnenianatomzáklade,žedňa13.8.2013jehoprávnypredchodcaPoštová
banka, a.s. uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú všeobecné
obchodné podmienky a obchodné podmienky. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 57,29 eur
mesačne s úrokom vo výške 24,5 % ročne, RPMN 28,20 % ročne, priemerná RPMN 19,47 % ročne, s
dohodnutou prvou splátkou dňa 25. 9. 2013 a poslednou splátkou dňa 25. 8 .2018, pričom celková výška

nákladov mala činiť 1.894,46 eur. Žalovaný však svoju povinnosť neplnil riadne a včas, preto právny
predchodca žalobcu požadoval predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva.3. Žalovaný tvrdil, že zmluva nebola uzavretá platne, keďže podmienkou vzniku zmluvy je, aby návrh
bol prijatý v celom rozsahu, bez akýchkoľvek zmien a výhrad. Žalobca má preto nárok len na vrátenie
bezdôvodného obohatenia. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na

ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal aj platnosť postúpenia pohľadávky a tvrdil,
že neboli splnené podmienky, ktoré si vyžaduje § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Tvrdil, že mu nebolo
zaslané resp. doručené upozornenie a teda, že právny predchodca žalobcu úver neplatne zosplatnil a
preto aj postúpil nezosplatnený úver žalobcovi a z tohto dôvodu žalobcovi chýba aktívna legitimácia.

4. Súd mal vykonaním dokazovania za preukázané, že žalovaný prostredníctvom žiadosti o poskytnutie
úveru požiadal o poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur s dobou splácania 6 rokov, že žalovanému bol
veriteľom schválený úver vo výške 2.000, s dobou splácania 72 mesiacov, po 57,29 eur, s prvou splátkou
splatnou dňa 25. 9. 2013 a konečnou splátkou splatnou dňa 25. 8. 2019, s ročným úrokom 24,50 %,
RPMN 28,20 %, priemernou RPMN 19,47 % a celkovou výškou nákladov 1 894,46 eur. Žalovaný si svoju
povinnosť zo zmluvy riadne neplnil a výšku dlhovanej sumy ani nenamietal. V dobe od uzavretia zmluvy

po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne a vzhľadom na
skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o
úvere tým, že neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil právny predchodca
žalobcu úver za predčasne splatný. Upozornením zo dňa 30. 9. 2014 veriteľ oznámil žalovanému, že
porušil ustanovenie zmluvy a viac ako 3 mesiace je po lehote splatnosti so sumou vo výške 433,23 eur,

pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 431,92 eur a poplatku vo výške 1,31 eur. V upozornení
poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyzval žalovaného, aby v lehote 15 kalendárnych
dní od doručenia tejto výzvy dlhovanú sumu uhradil a upozornil ho, že banka je oprávnená využiť
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovanému toto
upozornenie bolo doručené zásielkou dňa 30. 9. 2014, ktorú žalovaný na adrese uvedenej v zmluve

neprevzal. Listom zo dňa 16. 10. 2014 bol úver vyhlásený za predčasne splatný a veriteľ vyzval
žalovaného na úhradu sumy 2.000 eur, úrokov vo výške 316,51 eur, poplatkov za upomienky vo výške
4,63 eur, spolu 2 321,14 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto zásielky. Opätovne bol
žalovanému tento list doručený, ale žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z aktuálneho stavu
úveru ku dňu 7. 6. 2017 súd zistil, že žalovaný bol nepretržite po splatnosti od 25. 9. 2013.

5. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore
s poukazom na nesplnenie podmienok ustanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd preto
posudzoval platnosť postúpenia pohľadávky s ohľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej
zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 ukladá pred postúpením pohľadávky určité povinnosti. Banka

je takto povinná vyzvať dlžníka, ktorý je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len
časti peňažného záväzku na zaplatenie dlhu. Žalovaný tvrdil, že táto povinnosť nebola zo strany banky
splnená. Súd poukázal na ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého predmetom
postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá už bola splatná, a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Tieto zákonné predpoklady vytvárajú nevyhnutný predpoklad platného postúpenia
pohľadávky zo strany banky na tretí subjekt a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V
danomprípadezmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa13.6.2017právnypredchodcažalobcuPoštová
banka, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Zákonnými podmienkami pre
takéto postúpenie je existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a dlžníkovo omeškanie

so splatením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Čo sa týka podmienky písomnej
výzvy pre jej splatenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka.
Súd konštatoval, že v danom prípade obe zásielky, t.j. upozornenie zo dňa 30. 9. 2014 a výzva zo
dňa 16. 10. 2014, ktorou bol úver zosplatnený a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v
lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, boli doručené na adresu bydliska žalovaného, ktorý ich

neprevzal; podľa kópie doručenky na č.l. 22 spisu bola zásielka vrátená veriteľovi dňa 10. 11. 2014. V
zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28. 1. 2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010 všeobecnou požiadavkou
toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, že adresát mal objektívnu možnosť sa s
ňou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom zásielku považuje za doručenú najmä
jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát mal objektívnu možnosť sa s obsahom prejavu vôle v ňom

vyjadrenej (keď sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície). Oznámenie o zosplatnení úveru súd
preto považoval za doručené žalovanému.6. Žalovaný spochybňoval aj skutočnosť, že medzi účastníkmi zmluvy nebola dojednaná možnosť
spoplatnenia úveru. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že v bode 5 tejto zmluvy je dohodnuté, že obchodné
podmienky a všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o úvere. V čl. 6 obchodných

podmienok je uvedené, že ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp.
čiastočnej výške, Poštová banka je oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane
príslušenstva. Vzhľadom na vyššie preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že na žalobcu bola
platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní a preto je žalobca aktívne legitimovaný v
tomto spore.

7. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa ust. § 497, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 2 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 a 5, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2, § 2
písm. a), b) d), § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z., z uvedeného dôvodu musí byť podriadená režimu citovaného

zákona, ako aj všeobecnej úprave spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Právny
predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje bankové
služby a tiež spotrebiteľské úvery a žalovaný bol spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V
prejednávanej veci teda ide o spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na

spotrebiteľa. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalovaný ako dlžník podľa úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX čerpal sumu 2.000,00 eur, ale svoju povinnosť vrátiť úver v celom rozsahu nesplnil.
Žalobca si preto v predmetnom spore uplatnil nárok na istinu nesplateného úveru, zákonných úrokov a
úrokov z omeškania. Žalovaný nenamietal výšku nesplatenej istiny a táto vyplýva aj z predloženej listiny
„Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“. Súd preto v časti istiny posúdil nárok žalobcu za dôvodný.

8. Čo sa týka úrokov, súd prvej inštancie konštatoval, že tieto sú súčasťou záväzku dlžníka (aj
spotrebiteľa), na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne dohodol v uzavretej zmluve. Ide o záväzok dlžníka
platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru spolu so záväzkom vrátiť finančné prostriedky. Podstatnými
náležitosťami zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je určenie zmluvných strán, výšky

úveru a záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej výške,
ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník nemá priamu
úpravu, z ktorej by vyplývalo, že veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia
úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného vrátenia
peňažných prostriedkov. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho

zákonníka, ale aj v zákone č. 129/2010 Z.z. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka či zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej
zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody
účastníkov zmluvy o úvere o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu ČR, ktorá je aplikovateľná v Slovenskej

republike vzhľadom na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov poskytnutých
spotrebiteľom.Zhľadiskaposúdeniadoby,zaktorúbolipripeňažnejpôžičkedohodnutéúrokybudepreto
vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. V danom prípade je v čl. 6 bod 3 obchodných
podmienok dohodnuté, že ak klient je v omeškaní so splácaním splátok, veriteľ je oprávnený úročiť
nezaplatené dlžné splátky úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške

stanovenej v oznámení o úrokových sadzbách, a to až do úplného splatenia omeškaných splátok. Súd
uviedol, že v danej veci sú obchodné podmienky súčasťou zmluvy o úvere a obsahujú dohodu platiť
zmluvné úroky až do doby faktického vrátenia požičanej sumy veriteľovi. Preto súd priznal žalobcovi
zaplatiť dohodnuté úroky z nesplatenej istiny 2.000,00 eur kvantifikované za obdobie do 7. 6. 2017 vo
výške 999,88 eur a vo výške 24,5 % za obdobie od 8. 6. 2017 až do zaplatenia.

9. Vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania súd konštatoval, že tieto predstavujú sankciu za porušenie
povinností, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade s §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,25 %. Súd tak priznal úroky z omeškania v tejto výške
kvantifikované za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia listiny, t.j. do dňa 7.
6. 2017 vo výške 316,25 eur a od 8. 6. 2017 až do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.000,00
eur.10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
vychádzajúc zo zásady úspechu a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal proti žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň vyslovil, že o výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

11. Proti rozsudku (obom výrokom) podal včas odvolanie žalovaný a to z dôvodov, že súd prvej

inštancie vec nesprávne právne posúdil a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil priznanie nároku
vzhľadom na skutočnosť, že nárok je premlčaný a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože
nepredložil nespochybniteľné dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nároku čo do dôvodu a výšky. Vo
vzťahu k otázke premlčania žalovaný poukázal na článok 6.2. Všeobecných obchodných podmienok,
podľa ktorého ak je klient v omeškaní s platením čo len jednej splátky v plnej či čiastočnej výške, je

Poštovka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Žalovaný
mal za to, že veriteľ mohol vyvolať splatnosť dlhu po tom, čo sa žalovaný ku dňu 25. 9. 2013 dostal
do omeškania s plnením svojho záväzku. Od tohto okamihu preto začala objektívne plynúť premlčacia
doba a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 26. 10. 2017, právo je premlčané. Túto skutočnosť
preukazuje aj tzv. aktuálny stav úveru vyhotovený ku dňu 7. 6. 2017, predložený žalobcom. Žalovaný

zastával tiež názor, že žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom, že žalovaný dlhuje sumu 2.000
eur. Žalobca nepreukázal, aký bol zostatok nesplatenej časti úveru ku dňu zosplatnenia úveru a v akom
rozsahudovtedyaleboajpotomžalovanýúversplatil.Žalovanýbezbližšiehozdôvodneniatiežnamietal,
že rozsudok trpí vadou, pretože je nepreskúmateľný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi v plnom rozsahu.

12. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. 10. 2019 o 9,05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14. 10. 2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1 a 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám

uvedeným v CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch
na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalovaného nepovažoval odvolací súd za dôvodné, odvolací
súd nepresvedčili o svojej opodstatnenosti. Súd prvého stupňa jasným a zrozumiteľným spôsobom
vyhodnotil vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie a odvolací súd sa
s nimi stotožnil, keďže v nich nezistil pochybenie. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť

nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval

nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola
zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ neuviedol
žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho privodili priaznivé rozhodnutie. Sobranou žalovaného, uplatnenou v konaní sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal. Ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom
o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis než ktorý mal správne použiť,
alebo aplikoval správny predpis ale nesprávne ho vyložil.

17. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu otázku
právneho posúdenia premlčania nároku, keď tvrdil, že veriteľ mohol vyvolať splatnosť dlhu vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru po tom, čo sa žalovaný ku dňu 25. 9. 2013 dostal do omeškania s plnením
svojho záväzku, pričom práve od tohto okamihu podľa jeho názoru začala objektívne plynúť trojročná
premlčacia doba, ktorá uplynula pred podaním žaloby.

18. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22.Občianskyzákonníkvustanovení§565umožňuje,abysaveriteľsdlžníkomdohodli,žeaksanesplní
niektorá splátka, stane sa splatným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Odvolací súd zdôrazňuje, že
priamo z dikcie tohto zákonného ustanovenia zreteľne vyplýva, že splatnosť celého dlhu nenastáva
priamo zo zákona len tým, že dlžník nesplní niektorú splátku, ale záleží na veriteľovi, či si právo

zosplatnenia celého dlhu voči dlžníkovi uplatní, to znamená, že požiada dlžníka o zaplatenie celého
dlhu. Ide teda o možnosť uplatnenia tohto práva zo strany veriteľa, nie o jeho povinnosť. Je potrebné
dodať, že veriteľ môže využiť svoje právo žiadať o zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo
splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine).

23. V posudzovanej veci nebolo sporné a aj sám žalovaný poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany
sa v zmluve o úvere dohodli o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, ak bude žalovaný
(dlžník) v omeškaní s platením čo len jednej splátky v plnej či čiastočnej výške (článok 6.2. Všeobecných
obchodných podmienok). Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal úver vrátiť
v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške 57,29 eur, so splatnosťou každej splátky k 25. dňu v

mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 25. 9. 2013. Z listiny, predloženej žalobcom,
označenej ako „Aktuálny stav úveru k 7. 6. 2017“ je zrejmé, v akom rozsahu a kedy bol úver zo strany
žalovaného splácaný. Žalovaný síce bol v omeškaní so zaplatením už prvej splátky, splatnej k 25.
9. 2013, túto ale zaplatil dňa 15. 10. 2013 vo výške 67,25 eur, t.j. ešte pred splatnosťou najbližšie
nasledujúcej (druhej) splátky, ktorá bola splatná dňa 25. 10. 2013. Skutočnosť, že v danom prípade

veriteľ nevyužil svoje právo zosplatniť celý úver hneď pri omeškaní so zaplatením prvej splátky, je
teda pochopiteľná. Z prehľadu splácania úveru (v označenej listine uvedené ako “Zaplatené splátky“)
je zrejmé, že žalovaný v podstate do zosplatnenia celého úveru (16. 10. 2014) priebežne úver splácal,
hoci nie riadne a včas. Úhrady vykonával v rôznej výške každý mesiac od 15. 10. 2013 do 31. 7. 2014,
okrem mesiacov 9/2013, 11/2013, 8/2014 a 9/2014, kedy úhradu nevykonal. Poslednú úhradu pred

zosplatnením úveru vykonal dňa 31. 7. 2014 vo výške 9,75 eur. Až po vynechaní úhrady za mesiac
8/2014 a 9/2014 sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo zosplatnenia celého úveru. Listom zo dňa 29.
9. 2014 veriteľ upozornil žalovaného na porušenie zmluvnej povinnosti splácať úver riadne a včas,
vyzval ho na zaplatenie dlhu a upozornil na možnosť využitia práva zosplatniť celý úver podľa ust. § 565Občianskeho zákonníka. Keďže k úhrade dlhu ani napriek upozorneniu nedošlo, veriteľ listom zo dňa
16. 10. 2014 toto právo využil a celý dlh zosplatnil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu nebolo zaslané resp.
doručené upozornenie na možnosť využitia práva zosplatniť celý úver podľa ust. § 565 Občianskeho

zákonníka a teda, že právny predchodca žalobcu úver neplatne zosplatnil, odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, ktorý mal za preukázané, že obe zásielky, t.j. upozornenie zo dňa
30. 9. 2014, ako aj výzva zo dňa 16. 10. 2014, ktorou bol úver zosplatnený, boli v zmysle podacieho
lístka doručované do vlastných rúk žalovaného, na adresu, uvedenú v zmluve o úvere. Ako vyplynulo z
doručenky, žalovaný zásielky neprevzal. List, ktorým bol dlh zosplatnený, bol uložený na pošte dňa 21.

10. 2014 a žalovaný si ho nevyzdvihol v úložnej odbernej lehote 18 dní. Zásielka sa preto dňa 10. 11.
2014 vrátila veriteľovi nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Je teda nepochybné, že písomnosť je potrebné
pokladať za doručenú dňom vrátenia zásielky veriteľovi, pretože prejav vôle veriteľa sa objektívne dostal
do dispozičnej sféry žalovaného, ktorý tak mal objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť.

24. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že splatnosť dlhu, uplatňovaného v tomto spore,

nenastala k 25. 9. 2013, ako to tvrdil žalovaný a to z dôvodu, že veriteľ využil svoje právo zosplatniť celý
dlh až listom zo dňa 16. 10. 2014, ktorý bol žalovanému (vychádzajúc z fikcie doručenia) doručený dňa
10. 11 .2014. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie zosplatneného dlhu preto nemohla
začať plynúť už od 25. 9. 2013. Premlčacia doba začala plynúť neskôr a to odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky pred účinnosťou zosplatnenia (§ 103 Občianskeho zákonníka). Touto splátkou bola splátka za

mesiac 10/2014, splatná dňa 25. 10.2014. Žalobca preto mohol svoj nárok prvý krát uplatniť na súde
dňom, nasledujúcim po splatnosti tejto splátky, t.j. dňa 26. 10. 2014. Uvedený deň začala plynúť trojročná
premlčacia doba podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 26. 10. 2017. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalobca podal žalobu v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom dňa 25.
10. 2017, teda včas, ešte pred uplynutím premlčacej doby.

25. Za neopodstatnenú pokladá odvolací súd aj námietku žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepredložil nespochybniteľné dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nároku čo do dôvodu
a výšky. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca v žalobe určito a zrozumiteľne vymedzil predmet
konaniaposkutkovejstránkeateda,vymedzilrozhodujúceskutočnostiaúdajevrozsahu,potrebnompre

individualizáciu nároku a pre rozhodnutie o ňom a zároveň označil a predložil dôkazy na ich preukázanie.

26. Žalobca k žalobe pripojil žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru, zmluvu o úvere, Obchodné
podmienky pre úver, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov a zmluvu o postúpení
pohľadávok. Žalobca predložil aj listinu, označenú ako „Predpis splátok k zmluve o úvere

č.XXXXXXXXX“, z ktorej prehľadne vyplýva dátum splatnosti každej splátky, výška každej mesačnej
splátky a taktiež to, v akom rozsahu sa v prípade riadneho plnenia započíta každá mesačná splátka
jednak na úroky, jednak na istinu a jednak na poistné a ako zaplatením každej splátky klesá zostatok na
úverovej istine od prvej až po poslednú splátku. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobca predložil
aj obe zásielky určené pre žalovaného, t.j. upozornenie zo dňa 30. 9. 2014, ako aj výzvu zo dňa 16. 10.

2014, vrátane podacieho hárku s potvrdením pošty o podaní doporučených zásielok, ako aj samotné
doručenky.

27. Napokon, žalobca k žalobe pripojil aj listinu, označenú ako „Aktuálny stav úveru k 7. 6. 2017“, ktorá
svojim obsahom dokladá históriu splácania úveru a teda, je z nej zrejmé, v akom rozsahu a kedy bol

úver zo strany žalovaného splácaný (viď položku “Zaplatené splátky“ na strane 1 a 2 tejto listiny). Z
tejto listiny je zrejmé, ako boli jednotlivé úhrady zo strany žalovaného započítavané na dlh - jednak na
poplatky, jednak na úroky a jednak na úverovú istinu. Žalovaný celkovo uhradil sumu 902,68 eur, z toho
do zosplatnenia úveru zaplatil 337,04 eur a po zosplatnení (v roku 2015 a 2016) zaplatil sumu 566,64
eur. Z celkovo zaplatenej sumy 902,68 eur bola suma 832,09 eur započítaná na úroky a suma 70,59

eur na poplatky. Pokiaľ by žalovaný splácal úver riadne a včas, v súlade so splátkovým kalendárom
resp. predpisom splátok by výška dlhu na úverovej istine v čase zosplatnenia úveru (25. 10. 2014)
klesla na sumu 1.810,23 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas, zaplatené
úhrady boli započítané len na príslušenstvo pohľadávky a k zníženiu (poklesu) dlhu na úverovej istine
nedošlo. Nárok žalobcu uplatnený titulom zostatku na úverovej istine vo výške 2.000 eur, ako aj titulom

príslušenstva pohľadávky (úroky a úroky z omeškania) je preto dôvodný.

28. Odvolací súd uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel, je vecne správny.
Odvolací súd preskúmal aj odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania a konštatuje, žerozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. V spore mal plný úspech žalobca, preto mu podľa ust. §
255 ods.1 CSP patrí v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v spore
úspech nemal.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil postupom podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V prejednávanom spore v odvolacom konaní bol žalobca
úspešný v plnom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanému v rozsahu 100 %.

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).