Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 23, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202131
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8718202131.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti žalovaným v 1/ rade
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO:
00 585 441 a v 2/ rade C. O., nar. X.X.XXXX, adresa pobytu Y., V. XXXX, v spore o náhradu škody s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 443,70 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny
poplatok vo výške 26,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ako služobný úrad si voči žalovaným uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 433,70 eur na
mzdových prostriedkoch z dôvodu zaplatenia odvodov za poškodeného zamestnanca v štátnej službe,
policajta C. V. počas doby jeho pracovnej neschopnosti v čase od 30.7.2016 do 16.10.2016 vrátane.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že menovaný policajt bol dočasne pracovne neschopný na výkon štátnej

služby v uvedenom čase z dôvodu vzniku služobného úrazu, ku ktorému došlo dňa 29.7.2016, pričom
úraz bol spôsobený pri dopravnej nehode spôsobenej protiprávnym konaním žalovanej v 2/ rade, ktorá
dňa 29.7.2016 v čase okolo 16.35 hod. na križovatke ulice Hraničnej s ulicou Komenského pri budove
STING v Poprade ako vodička viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky J. Z EČV: KK-XXXBV
na ulicu Y. v Poprade, kde odbočovala vľavo v smere jazdy na ulicu Traktorovú, pričom nerešpektovala
zvislé dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“, vošla do križovatky, kde došlo k stretu pravej prednej
časti osobného motorového vozidla BMW X3 a ľavej časti motocykla Honda NT-700VA, EČV: PO-

XXXAF, označeného príslušnosťou k Policajného zboru, ktorý v tom čase riadil poškodený policajt C.
V. v smere jazdy od ulice Slovenského odboja po ulici Hraničnej na ulicu Traktorovú v Poprade. V
dôsledku zrážky služobného motocykla PZ a vozidla BMW X3 spadol poškodený policajt pravou časťou
tela na vozovku. Následkom uvedenej zrážky utrpel luxačnú zlomeninu bázy 1. záprstnej kosti ľavej ruky
- liečenú operačne dňa 3.8.2016 s extrakciou OS materiálu dňa 13.9.2016, pomliaždenie ľavého kolena
a kožnú odreninu s pracovnou neschopnosťou na výkon štátnej služby od 30.7.2016 do 16.10.2016
vrátane.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 29.3.2017 č. k. 5T/133/2016-134, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.3.2017 bola žalovaná v 2/ rade uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pričom týmto rozsudkom bol žalobca odkázaný so svojim
nárokom na náhradu škody na civilný proces.V trestnom konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 3.240,93 eur z dôvodu, že
poškodenému policajtovi bol počas doby jeho pracovnej neschopnosti spôsobenej dopravnou nehodou
vyplatený služobný plat za obdobie od 30.7.2016 do 28.8.2016 (prvých 30 dní PN) vo výške 1.260,50

eur a boli za neho z tohto platu odvedené aj odvody do príslušných fondov vo výške 443,70 eur, ako
aj ďalšie dni od 29.8.2016 do 16.10.2016 bola poškodenému policajtovi vyplatená náhrada služobného
platu vo výške 1.536,73 eur.
Na základe dvoch oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.4.2017 sa žalobca dozvedel o tom, že z titulu
povinného zmluvného poistenia vozidla BMW X3 uhradil žalovaný v 1/ rade škodu vo výške 1.260,50

eur (služobný plat) a vo výške 1.536,73 eur (náhrada služobného platu). Vo zvyšku nárok žalobcu
žalovaný v 1/ rade poprel s tým, že spochybnil aj zákonný nárok žalobcu na sumu škody - služobného
platu, ktorý refundoval cez vyplatenie poistného plnenia. Išlo o vyplatený služobný plat za prvých 30
dní práceneschopnosti policajta. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha úhrady zaplatených odvodov
podanou žalobou.

2. Žalovaný v 1/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadril, poukázal na ust. § 4 zákona č. 328/2001 Z.z.,
§ 5 a 6 zákona č. 328/2002 Z.z. a uviedol, že podľa jeho názoru z predmetnej právnej úpravy vyplýva,
že počas prvých 30 dni dočasnej neschopnosti policajta je príslušný služobný úrad povinný vyplácať
v prospech policajta služobný plat hrubý príjem, teda príjem vrátane poistného na verejne zdravotné
poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej

činnosti, pričom až následne po uplynutí tridsiateho dňa sa tento služobný plat nahradí poskytnutím
dávky nemocenského zabezpečenia - náhrady služobného platu, ktorá je vo výške 100 % služobného
platu zníženého o uvedené odvody zamestnávateľa za policajta v služobnom pomere. Podľa žalovaného
za škodu nemožno považovať poskytovanie služobného platu, keďže nie je dávkou nemocenského
zabezpečenia policajtov, nakoľko ust. § 5 zákona č. 328/2002 Z.z. služobný plat ako pojem nie je v

predmetnom ustanovení zahrnutý. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalovaná v 2/ rade sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový

stav:

5. Z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 23.9.2016 sp. zn. ČVS: ORP-701/1-VYS-PP-2016 súd
zistil, že dňa 29.7.2016 v čase okolo 16.35 hod. na križovatke ulice Hraničnej s ulicou Komenského pri
budove STING v Poprade žalovaná v 2/ rade ako vodička viedla osobné motorové vozidlo továrenskej

značky BMW X3, EČV: KK-XXXBV na ulicu Hraničnú v Poprade, kde odbočovala vľavo v smere
jazdy na ulicu Traktorovú, pričom nerešpektovala zvislé dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“,
vošla do križovatky, kde došlo k stretu pravej prednej časti osobného motorového vozidla BMW X3 a
ľavej časti motocykla Honda NT-XXXVA, EČV: PO-XXXAF, označeného príslušnosťou k Policajného
zboru, ktorý v tom čase riadil poškodený policajt C. V. v smere jazdy od ulice Slovenského odboja po

ulici Hraničnej na ulicu Traktorovú v Poprade. V dôsledku zrážky služobného motocykla PZ a vozidla
BMW X3 spadol poškodený policajt pravou časťou tela na vozovku. Následkom uvedenej zrážky utrpel
luxačnú zlomeninu bázy 1. záprstnej kosti ľavej ruky - liečenú operačne dňa 3.8.2016 s extrakciou OS
materiálu dňa 13.9.2016, pomliaždenie ľavého kolena a kožnú odreninu, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu
s operačným riešením.

6. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 30.11.2016 súd zistil, že žalobca si nárok
riadne uplatnil v prípravnom trestnom konaní.

7. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. J 295502 súd zistil, že poškodený C. V. bol

práceneschopný od 30.7.2016 do 17.10.2016.

8. Z vyčíslenia platových náležitostí z Centra podpory Prešov č. p.: CPPO-OMP-2016/006381-002
súd zistil, že služobný plat poškodeného v nemoci bol vyčíslený na sumu 1.260,50 eur, odvody
zamestnávateľa na sumu 443,70 eur, náhrada služobného platu na sumu 1.536,73 eur.

9. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 5T/133/2016-134 zo dňa 29.3.2017 súd zistil, že za
spôsobeniedopravnejnehodybolažalovanáv2/radeuznanávinnouzprečinuublíženianazdravípodľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, za čo jej bol uložený peňažný trest vo výmere 500,- eur a trestzákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 16 mesiacov. Uvedeným rozsudkom bol
žalobca odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces.

10. Zo vzájomnej komunikácie strán sporu súd zistil, že žalovaný v 1/ rade popiera nárok žalobcu na
náhradu celej škody. Žalovaná v 2/ rade odkazuje žalobcu na komunikáciu so žalovaným v 1/ rade.

11. Vykonané dokazovanie súd nasledovne právne posúdil:

12. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

13. Podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

15. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

17. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto
utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

18. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie škodovou
udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo
kancelárie.

19. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 381/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poistnou udalosťou
vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka sa strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,

uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.26. Podľa § 5 zákona č. 328/2002 Z.z., o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje a) náhrada služobného
platu policajta alebo náhrada služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti

na výkon štátnej služby (ďalej len „dočasná neschopnosť"), b) nemocenské, c) vyrovnávacia dávka, d)
materské.

27. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) cit. zákona má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku
služobného úrazu alebo choroby z povolania, nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu

(zákon o štátnej službe č. 73/1998 Z. z.) počas prvých tridsiatich dní dočasnej neschopnosti určený zo
služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti.

28. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) cit. zákona, má takýto policajt následne nárok aj na náhradu služobného
platu vo výške 100 % služobného platu podľa písmena a) zníženého o sumu zodpovedajúcu úhrnu
poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a

preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti po uplynutí tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti,
najdlhšie do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti.

29. Podľa § 114 ods. 5 cit. zákona má služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu

škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia
v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov
rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového
zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

30. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe. Občiansky zákonník a ani
uvádzaný zákon č. 381/2001 Z. Z. priamo vo svojich ustanoveniach neuvádzajú odvody ako druh škody.
Pri ponímaní tohto nároku je však potrebné vychádzať zo všeobecných princípov uplatňovaných v
občianskom práve, podľa ktorých je škoda definovaná alebo vymedzovaná.

31. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 obč. zákonníka
je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej
existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá,
avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka sa škodca môže zodpovednosti zbaviť.

Porušením právnej povinnosti je chápaný objektívne vzniklý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne
konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby spĺňala povinnosť ukladanú jej právnym
predpisom, či inou právnou skutočnosťou.
Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom ako

následkom týchto príčin.

32. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti teda možno uplatniť, ak sú
splnené predpoklady zodpovednosti za škodu:
a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),

b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané zavinenie).

33. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 zákonníka je
úkon - prejav vôle, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej
povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať, povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov,
a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať

škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu,
porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 zákonníka teda spočíva v porušení právnej povinnosti,
pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona.Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická
(právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila
povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí

byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi
porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto
príčin.
Na to, aby sa ich úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti,
ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych

predpisov, iných noriem, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností.
Okrem porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť
každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných
hodnotách, a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo
nie. Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti. Aj v tomto prípade musí byť
protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny

nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako
následkom týchto príčin.

34. Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Ušlým ziskom sa

rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

35. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, v právnej
teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden

jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym
konaním škodcu a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je

rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti.

36. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý
ňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.Zodpovednosťvšaknemožnorobiťzávislouna

neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčin a súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

37. Zavinenie je v právnej teórii i praxi chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré
sa prieči objektívnemu právu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Oslobodenie zo
zavinenia v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka potom znamená, že škodca pri splnení
predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil (vyvinenie alebo

exkulpácia), t.j. musí preukázať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať o tom, že škode
vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
na ňom bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať
(uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 144/2008). Dôkaz o neexistencii zavinenia spočíva teda na škodcovi,
pričom exkulpácia je možná, len ak škoda nebola spôsobená ani pri najľahšej forme nedbanlivosti (culpa

levissima).

38. Spôsobenie dopravnej nehody a škody na zdraví bolo v konaní preukázané a žalovaní ich
nerozporovali a nepopreli. Je zrejmé a preukázané to, že žalovaná v 2/ rade svojím konaním protiprávne
spôsobila škodu motorovým vozidlom poisteným v čase nehody u žalovaného v 1/ rade. V príčinnej

súvislosti s týmto konaním žalovanej v 2/ rade došlo k poškodeniu zdravia policajta a vzniku škody
uplatnenej žalobou.39. Súd mal za preukázané, že poškodený policajt bol v súvislosti so služobným úrazom dočasne
neschopný na výkon štátnej služby (práceneschopný) a bol mu vyplatený služobný plat i náhrada
služobného platu. Vyplatením náhrad vrátane príslušných odvodov vznikla žalobcovi škoda, ktorú je

žalobca podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., aj § 188 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z. z., prípadne podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka,
oprávnený vymáhať od žalovaných. Nároky bol žalobca povinný poškodenému plniť napriek tomu, že
tento nebol schopný plniť si služobné povinnosti, teda žalobca má voči škodcovi nárok na regresnú
náhradu vynaložených plnení.

40. Aj keď v § 5 zákona č. 328/2002 Z. z. nie je priamo ako druh dávky nemocenského zabezpečenia
výslovne uvedený „služobný plat“, ale len náhrada služobného platu, tak v texte nasledujúceho § 6 ods.
1 zákona č. 382/2002 Z. z. je uvedené, že v rámci nemocenského zabezpečenia z dôvodu služobného
úrazu má policajt počas doby pracovnej neschopnosti nárok na: a) služobný plat, b) náhradu služobného
platu.

41. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom smere, že ust. § 6 ods. 1 písm. a) výslovne uvádza,
že policajt má v takomto prípade nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu počas prvých
tridsiatich dní dočasnej neschopnosti určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej
neschopnosti. Z daného je týmto aj zrejmé, že vyplatený služobný plat počas danej doby nemocenského

zabezpečenia je iným služobným platom, určeným zo služobného platu, ktorý mu patril a teda nejde o
totožný plat, ale o formu dávky nemocenského zabezpečenia.
Z uvedeného možno konštatovať, že v prípade služobného úrazu a dočasnej neschopnosti policajta
je zo zákona Ministerstvo vnútra SR (ako zamestnávateľ) povinné poškodenému policajtovi v rámci
nemocenského zabezpečenia vyplatiť uvádzaný nárok na služobnom plate za prvých tridsať dní a

následne nárok na náhrade služobného platu vo výške 100 % zo sumy služobného platu zníženého o
príslušné zákonné odvodové položky. Aj služobný plat a aj náhradu služobného platu uhrádza žalobca.
Jenepochybné,žeuvedenézákonnéustanoveniasúzákonnouochranoupolicajtaprijehoneschopnosti
vykonávať služobnú činnosť z dôvodu služobného úrazu, podľa ktorej má žalobca povinnosť vyplatiť
mu zo svojich mzdových prostriedkov služobný plat a následne aj náhradu služobného platu poníženú

o príslušné odvody.

42. Táto právna úprava je rozdielna oproti právnej úprave nemocenské zabezpečenia civilných
zamestnancov podľa ustanovení zákona č. 462/2003 Z. z. náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len zákon č. 462/2003 Z. z.“) a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), podľa ktorých sa zamestnancovi pri dočasnej
pracovnej neschopnosti z dôsledku pracovného úrazu poskytuje za prvých desať dní náhrada príjmu
v percentuálnej výmere vymeriavacieho základu zo strany zamestnávateľa a následne za ďalšie
dni pracovnej neschopnosti nemocenské z nemocenského poistenia zo strany Sociálnej poisťovne,

pravdaže s vyplácaním príslušného úrazového príplatku počas doby práceneschopnosti. Obdobne
upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 238 regresný nárok Sociálnej poisťovne i keď čo sa týka
odvodov, v prípade pracovnej neschopnosti bežného zamestnanca Sociálnej poisťovni nevnikne nárok
na náhradu odvodov, nakoľko ich za zamestnanca neplatí. V prípade žalobcu však tento režim je
modifikovaný povinnosťou úhrady odvodov za práceneschopného policajta, preto je zrejmé, že nárok

na náhradu škody musí zahŕňať aj uhradené odvody.
Odvody, ktoré si žalobca uplatňuje ako náhradu škody sa vzťahujú k služobnému platu, ktorý bol
poškodenému policajtovi vyplatený za prvých tridsať dní dočasnej neschopnosti. Z vyššie citovaného
ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že ide o nárok na služobný plat podľa
osobitného predpisu (zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe) určený zo služobného platu, ktorý mu

patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti (tzv. hrubý príjem okrem príplatku za štátnu službu v noci,
príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok), čiže policajt v
takomto prípade nedostane taký plat, aký by dosiahol ak by bol vo výkone služby.
Zo mzdových prostriedkov žalobcu ako zamestnávateľa sú tak povinne zákonne vyplácané finančné
prostriedky, teda za prvých tridsať dní tzv. hrubý príjem, kde čistý príjem dostáva policajt a príslušné

odvody sú odvedené za zamestnanca do príslušných fondov poistenia na osobitnom účte žalobcu.
Následne za ďalšie dni povinne vypláca tzv. čistý príjem, ktorý dostáva policajt, ako náhradu služobného
platu zníženú o odvody, teda žalobca už u tejto položky neodvádza príslušné odvody. Žalobca policajtovi
služobný plat vyplatil zo svojich finančných prostriedkov a odviedol odvody, nakoľko mu to ukladá zákona policajt ako zamestnanec pre neho napriek tomu prácu nevykonal. Práve práca zamestnanca je
ohodnocovaná hrubým platom, ktorej súčasťou sú aj odvody zamestnávateľa vo finančnom vyjadrení.

43. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

44. Podľa cit. ust. § 215 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi
princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním

spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na
základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce
z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v
sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné

dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,
aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení
v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová
strana.

45. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, teda preukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného
nároku.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185

C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

46. Žalobca v konaní preukázal nie len existenciu škody, ale aj skutočnosť, že k nej došlo konaním
žalovanej v 2/ rade a žalovaní v 1/ a 2/ rade sú teda povinní svoj záväzok voči žalobcovi nahradiť. Preto
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaných zaviazal na úhradu žalovanej sumy.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a vzhľadom na to, že v konaní bol úspešným
žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom

súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.