Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8Csp/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319200164
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2319200164.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: S. F., R..

X.X.XXXX, D. U.. J. XXX/XX, Z. zastúpený: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta,
IČO: 51 412 802 so sídlom Galanta, Staničná 1702/10, proti žalovanému v 1. rade: Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
IČO: 36 613 843 so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v 2. rade: Platiť sa oplatí s.r.o. , a.s., so sídlom
Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 684 618, o určenie neplatnosti zmluvy o financovaní
bývaniazodňa27.1.2006,ourčenie,ževýkonzáložnéhoprávazozmluvyozriadenízáložnéhoprávana
nehnuteľný majetok je neplatný, o určenie, že právny úkon dražobníka smerujúci k realizácii dobrovoľnej

dražby je neplatný takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný v I. a II. rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 10.1.2019 žiadal, aby súd určil, že:
a.) Zmluva o financovaní bývania zo dňa 27.1.2006 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v I. rade
je neplatná.

b.) Právny úkon žalovaného v 1. rade a to výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX je neplatný.
c.) Právne úkony dražobníka Platiť sa oplatí s.r.o. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby
nehnuteľnostizapísanýchnaLVč.XXXXkatastrálneúzemieZ.D.Č..XvchodI.Č.B.bytovýdomsúpisné
číslo XXX na parc. č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
XXXX/XXXXX sú neplatné.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.1.2006 mal uzatvoriť so žalovaným v 1. rade Zmluvu
o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, na základe ktorej bola žalobcovi poskytnutá
flexihypotéka 27883 Eur, bol mu poskytnutý spotrebný úver 5311 Eur, spolu 33 193,92 Eur. Žalobca sa
zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 184,55 eur po dobu 30 rokov. Dňa
31.8.2007 žalobca uzatvoril so žalovaným ďalšiu zmluvu a bola mu poskytnutá bezúčelová flexihypotéka
na prerobenie bytu vo výške 10 333,27 Eur . Sumu úveru sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 93,24 Eur po dobu 240 mesiacov. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný mu

poskytol pôžičku spolu vo výške 43 527,30 Eur a z tejto pôžičky žalobca doposiaľ vrátil 33 359,20 Eur.

3. Žalobca poukázal na svoje osobné, rodinné a majetkové pomery, na to, že žalovaným v 1. rade mu
nebolo umožnené odložiť splátky. S poukazom na ustanovenie §-u 39 Občianskeho zákonníka žalobcapovažuje právny úkon za neplatný, nakoľko svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza a prieči sa dobrým mravom. V zmysle §-u 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch žalobca sa domáha ochrany svojich práv. V zmysle ustanovenia § 137 Civilného sporového

poriadku žalobca ďalej uvádzal, že úver bol zabezpečený záložným právom v prospech žalovaného v
1. rade na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 27.1.2006. Založená nehnuteľnosť byt Č.. X na I. ulici v Z. súpisné číslo XXX na prac. č.
XXXX bola vo vlastníctve Ľ. F. R.. XX.XX.XXXX a jeho manželky K. F. R.. XX.X.XXXX - rodičov žalobcu,
ktorú uzavreli so žalovaným v 1. rade záložnú zmluvu.

4. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd poskytol ochranu maloletým deťom, ktoré sú vo veku 13 a 7 rokov,
ktoré sa dozvedeli o tom, že ich starým rodičom zoberú byt, pričom stará matka je pripútaná na invalidný
vozík. Ochrana dieťaťa je daná Dohovorom o právach dieťaťa, podľa ktorého žiadne dieťa nesmie byť
vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života.

5. Žalobca poukázal na to, že banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou
obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom primerane v súlade s odbornou starostlivosťou a
dobrými mravmi. Zmluvu o úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené
neprijateľné podmienky. Zmluvný vzťah medzi sporovými stranami sa dostal do neudržateľného stavu,
pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Žalobca tvrdil v žalobe, že je presvedčený, že voči nemu boli použité neprijateľné zmluvné
podmienky a nečestný postup a teda bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa Žalobca v žalobe citoval
rôzne rozhodnutia krajských súdov, Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

6. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Bolo poukázané na spleť tvrdení a právnej argumentácie

citáciou rôznych rozhodnutí a judikatúry pričom je veľmi obtiažne z toho vyvodiť na akom právnom
základe sa žalobca dovoláva množstva určení uvedených v žalobe. Žalobca bol považovaný za
priemerného spotrebiteľa. Ani Európske ani vnútroštátne predpisy neochránia spotrebiteľa, ktorý bol a
zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti prípadne neobozretnosti alebo až ľahostajnosti a
ľahkomyseľnosti.

7. Čo sa týka spôsobu výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je zákonom
prikázaným, legálnym prostriedkom uspokojenia veriteľa v prípade záväzku vyplývajúceho za
spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný v 1. rade poukázal na ustanovenie §-u 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo

je, alebo nie je, len ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa žalovaného v 1. rade žalobca nemá v
prejednávanej veci naliehavý právny záujem. Svoju argumentáciu žalovaný v 1. rade oprel o rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. z. 8Cdo 251/2015 zo dňa 16.3.2016 Zmyslom ustanovenia §-u 137 písm.
c) a d) Civilného sporového poriadku je predchádzať neužitočným žalobám na určenie. Žalobcovi sú
ponechané iné prostriedky obrany a to vykonaní na plnenie žalobcu iniciovanom zo strany veriteľa. Tu

by sa prejudiciálne riešila existencia a oprávnenosť nároku veriteľa.

8. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zostával názor, že nakoľko Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 7.1.2006 bola uzatvorená záložným veriteľom a Ľ. F. O. K.
F. - rodičmi žalobcu ako záložcami, tak potom žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na určenie

neplatnosti záložnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade namietal tiež nedostatok vecnej legitimácie, nakoľko
účastníkmi konania nie sú všetci tí, ktorí uzatvorili zmluvy, o ktorej určenie neplatnosti sa vo výroku
svojho petitu žalobca domáha.

9.ŽalovanývII.radevosvojomvyjadreníuviedol,ževdanomsporeniejepasívnelegitimovaný,nakoľko

nebol účastníkom žiadnych právnych úkonov uzatvorených so žalobcom. V súvislosti so žalobným
návrhom žiadajúcim určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného v 2. rade žalovaný v 2. rade tvrdil,
že nie je možné žiadať určenie právnej skutočnosti, akou je neplatnosť úkonov dražobníka, iba ak to
ustanovuje osobitný predpis. Žiadny osobitný predpis neustanovuje možnosť určiť neplatnosť úkonov
dražobníka. Žalobný návrh ani nešpecifikuje, o ktoré úkony sa má jednať. V tomto je žalobný návrh

neurčitý.Dňa 27.1.2006 uzavreli žalobca ako dlžník a Q. F. ako spoludlžník so žalovaným v I. rade ako veriteľom
Zmluvu o financovaní bývania reg. Číslo XXX/XXXX XX/XX-XXX/XX predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru v celkovej výške 33193,92 Eur. Dlžník sa zaviazal úver splácať formou 360 anuitných mesačných

splátok. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti špecifikovaným v záložnej zmluve.

10. Dňa 27.1.2006 uzavrela žalovaná v 1. rade s Ľ. F. nar. XX.XX.XXXX a K. F.R. R.. XX.X.XXXX zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie úveru, ktorý bol poskytnutý dlžníkom S.
F. R. X.X.XXXX O. Q. F. R.. X.X.XXXX.

11. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.3.2016 sp. zn. 8 Cdo 251/2015 naliehavý právny
záujem je základným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby. Bez jeho existencie je vylúčené
zaoberanie so žalobou. Súd v každom štádiu konania musí mať existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení preukázanú. Najvyšší súd ďalej vo svojom rozsudku uvádza, že určenie
neplatnosti úverovej zmluvy, by neodstránilo stav právnej neistoty t.j. nemohlo by zabrániť veriteľovi

domáhať sa vrátenia plnenia titulom bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 137 písm. c) C. s. p. sa žalobou možno domáhať určenia, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem; ten netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podobne podľa
§ 137 písm. d) C. s. p. sa možno domáhať aj určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného

predpisu. 1Napriek tomu, že dôvodová správe k Civilnému sporovému poriadku naznačuje, že žaloba
o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) C. s.
p., súd s týmto názorom nesúhlasí. Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa totiž v doterajšej doktríne
(porov. už napr. Rubeš, J. a kol. Komentár k občianskemu súdnemu poriadku. 2. diel. Bratislava : Osveta
1959, s. 607) i judikatúre (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 187/2016) vždy považovali za žaloby

o určenie, že tu nie je právny vzťah založený takýmto úkonom. Napokon, platnosť resp. neplatnosť
právneho úkonu nie je „právnou skutočnosťou“, ale právnym hodnotením (následkov) určitej skutočnosti.
Preto súd považuje žalobu o určenie, že úver poskytnutý na základe určitej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je bezúročný a bez poplatkov, za žalobu o určenie čiastočnej neplatnosti tejto zmluvy, teda o
určenie,žetu(čiastočne)niejeprávozaloženétakýmtoprávnymúkonom.Podľa§137písm.c)Civilného

sporového poriadku sa však určenia, že tu právny vzťah je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak
je na tom naliehavý právny záujem. Žalobkyňa v čase podania žaloby netvrdila, že by naliehavý právny
záujem vyplýval z osobitného predpisu a že by ho nebola povinná preukazovať [§ 137 písm. c) C. s.
p., časť za bodkočiarkou].

Z už citovaného § 137 písm. c) C. s. p. vyplýva, že naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Podľa odvolacieho súdu však citované ustanovenie nemožno
vykladať tak, že tento naliehavý právny záujem je tu daný vždy, ak určitý právny predpis len spomína
možnosť podať určovaciu žalobu. Vyplýva to predovšetkým z rozdielnej formulácie § 137 písm. c) a d)
C. s. p. - kým žaloba o určenie právnej skutočnosti je prípustná všade tam, kde to právo pripúšťa (bez

potreby dokazovať ďalšie podmienky), pri žalobe o určenie, že tu právo je alebo nie je, vyžaduje zákon
výslovne to, aby z osobitného predpisu vyplýval „naliehavý právny záujem“. Z osobitného predpisu teda
musí vyplývať taká úprava použitia určovacej žaloby, že práve prostredníctvom určenia určitého práva
sa vyrieši sporná situácia predpokladaná v danom právnom predpise. Inak povedané, určitý právny
predpis musí vyslovene predvídať, že na riešenie určitej situácie je nevyhnutné podať určovaciu žalobu

a výsledok konania o nej bude mať priamy vplyv na vyriešenie danej situácie.

12. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak

nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,
že je možná i iná žaloba. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované
určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, č tu je (nie je) právny vzťah, alebo právo,

teda najmä vtedy ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva (viď rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 3Cdo 112/2004, 1
Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 56/2011).13. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadne
z účastníkov konania nenamieta. To , že sa súd výslovnej k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa s ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).

14. Súd sa ďalej zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej
legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia a povinnosti, o
ktorých sa koná. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či sa na základe čoho
sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho

vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je . Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia nie je nositeľom tohto
oprávnenia.

15.Akmábyťurčenáneplatnosťzmluvymusiabyťúčastnícikonaniavšetci,ktoríjuuzavreli(rozhodnutie

NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2002, 1Cdo 11/2003). Spoludlžník Q. F. v spore nevystupuje ani na stranu
žalobcu, ani na žalovanej strane, teda nie je daný sporový okruh strán sporu nakoľko stranami sporu
musia byť všetci účastníci zmluvy, ktorá sa napáda.

16. Žalobca nie je aktívne legitimovaný k tomu, aby žiadal určenie, že výkon záložného práva zo zmluvy

o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok je neplatný. Žalobca nebol účastníkom zmluvy o
zriadení záložného práva na nehnuteľnosť. Aktívne legitimovaní na podanie žaloby by boli vlastníci
nehnuteľnosti, t.j. účastníci zmluvy - rodičia žalobcu.

17. V súvislosti so žalobným návrhom žiadajúcim určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného v 2.

rade je nutné uviesť, že s poukazom na ustanovenie §-u 137 písm. d) Civilného sporového poriadku je
možné žiadať určenie právnej skutočnosti akou je neplatnosť úkonov dražobníka, iba ak to ustanovuje
osobitný predpis. Žiadny osobitný predpis neustanovuje možnosť určiť neplatnosť úkonov dražobníka.
Žalobný návrh ani nešpecifikuje o aké úkony sa má jednať. Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách umožňuje určiť neplatnosť samotnej dražby.

18. Pod spisovou značkou 18C 30/2019 prebieha na súde konanie na nariadenie predbežného opatrenia
kde ako žalobca vystupuje S. F. R.. X.X.XXXX, Ľ. F. R.. XX.XX.XXXX, K. F. R.. XX.X.XXXX a ako
žalovaný vystupuje Všeobecná úverová banka a.s. a dražobník Platiť sa oplatí s.r.o. v neodkladnom
opatrení došlom na súd 2.7.2019 žalobcovi žiadajú, aby súd zaviazal dražobníka zdržať sa nakladania s

výťažkom z dražby, povinnosť zložiť sumu získanú vydražením nehnuteľnosti do úschovy na Okresnom
súde v Galante, zdržať sa právneho úkonu odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, zdržať sa
písomnej, telefonickej, elektronickej komunikácie, nepribližovať sa na vzdialenosť 50m k osobám
žalobcov v 2 a 3 rade. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uvádza, že nehnuteľnosť
bola dňa 27.6.2019 vydražená.

19. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.