Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoPr/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226339
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216226339.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu
Mgr. Zuzany Čisovskej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: P. U., nar. X.XX.XXXX, bytom v
Č.R. XX, zastúpeného: Prof. JUDr. Ján Kľučka, CSc., advokát, so sídlom v Košiciach, Ku Potoku 4
proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu škody vo výške 3.191,98 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 37Cpr/6/2016-48 zo dňa 10.4.2019 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. S poukazom na ust. § 161 ods. 1, 2, § 3, § 4 a § 9 CSP, s prihliadnutím na článok I CSP a na ust.§ 15
ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania a nedostatku právomoci súdu konať, je potrebné konanie zastaviť. Konštatoval, že
žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.191,98 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej
mu pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho prebratia smernice Európskej únie Slovenskou

republikou - Ministerstvom vnútra SR. Predpokladom vzniku právomoci súdov na prejednanie a
rozhodnutie v predmetnej veci je podľa záveru súdu prerokovanie nároku na náhradu škody príslušným
orgánom, v danom prípade Ministerstvom vnútra SR, konajúcim za Slovenskú republiku, na základe
písomnej žiadosti poškodeného. V danom prípade súd zistil, že žalobca nepostupoval podľa ust. § 15
ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z., keďže podľa obsahu žaloby takáto žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku podaná nebola (vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že to nie je potrebné), preto súdu neostávalo

iné, ako konanie zastaviť.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, s odôvodnením, že za
zastavenie konania procesne zodpovedá žalobca, ktorý podal žalobu na súd, hoci súd v danej veci
nemá právomoc konať a rozhodnúť, preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Tomuto
však žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania

nepriznal.

4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/
CSP, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal, že argumentácia súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri uplatňovaní nároku na

náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva Slovenskou republikou, je potrebné splniť
podmienkyzákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostištátuzaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,vrátane predbežného prerokovania nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného, predstavuje
nesprávnu právnu kvalifikáciu žaloby. Žalobca zdôraznil, že predmetom žaloby nie je nárok na náhradu
škody podľa zákona č.514/2003 Z.z., ale nárok na náhradu škody spôsobený porušením jeho práva

garantovaného úniovým právnym poriadkom, za ktorú zodpovedá Slovenská republika ako členský
štát únie. Škoda mu bola spôsobená nesprávnou transpozíciou Smernice 2003/88/ES do slovenského
právneho poriadku, konkrétne do zákona č.315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore, ktorá
mala podľa neho v okolnostiach jeho prípadu za následok, že vznikol stav, ktorý predstavuje porušenie
jeho úniového práva, ktoré mu zaručuje týždenný pracovný čas v rozsahu maximálne 48 hodí a práve

porušenie tohto práva zakladá pre neho nárok na náhradu škody pred vnútroštátnym súdom členského
štátu EÚ. Použitie zákona č. 514/2003 Z.z. podľa neho v predmetnej veci neprichádza do úvahy
aj z dôvodu, že v dôsledku novelizácie zákona č. 514/2003 Z.z., vykonanej zákonom č. 412/2012
Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013 sa za nesprávny úradný postup nepovažuje postup alebo výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a/ a d/
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1.1.2013 teda
legislatívna činnosť Národnej rady SR nespadá do žiadnej z kategórie porušení upravených v zákone
č. 514/2003 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo 43/2009, v ktorom bol
zaujatý názor, že prijímanie právnych predpisov nie je vykonávaním úradného postupu vo vzťahu ku
konkrétnym účastníkom a chýba tak príčinná súvislosť medzi normotvornou činnosťou a škodou, keďže

vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený. Keďže nejde o úradný postup
podľa zákona o zodpovednosti za škodu, nemôže takýmto postupom byť spôsobená škoda podľa tohto
zákona.

5.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrholnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepotvrdiť.

Poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca v žalobe výslovne uplatnil svoj nárok podľa ustanovení
zákona č. 514/2003 Z.z. a iné právne posúdenie uvádza až v odvolaní, čo pokladal za účelové.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného stanovisko nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod je daný.

11. Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že povinnosťou súdu počas celej doby konania
je skúmať splnenie procesných podmienok, za ktorých je možné vo veci konať.13. Zobsahurozhodnutiasúduprvejinštanciejezrejmé,žežalobcomuplatnenýnárokposúdilakonárok
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov a splnenie podmienok konania posudzoval aj podľa § 15 citovaného zákona, v
zmysle ktorého vyplýva povinnosť poškodeného vopred predbežne prerokovať nárok na náhradu škody
na základe písomnej žiadosti s príslušným orgánom. Súd prvej inštancie pritom konštatoval, že splnenie
uvedenej povinnosti je vzhľadom na znenie ust. § 16 ods. 4 cit. zákona podmienkou pre uplatnenie
nároku na náhradu škody na súde.

14. Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon,alebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 86 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky
patrí najmä uznášať sa na Ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú.

16. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa

uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ a podpis.

17. Podľa ust. § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označenédôkazy.Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.

18. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Účastníci

konania teda nie sú povinní uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna
kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia však uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby
uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo

nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito
skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a
je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 196/2009).

19. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právnu charakteristiku opísaného skutkového deja nie je potrebné
v žalobe uvádzať. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Cdo 254/2009 a NS ČR sp.zn.
22Cdo 2255/2009.

20. Otázka právnej kvalifikácie žalobcom uplatneného nároku v danom prípade je podstatná pre
posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie o nesplnení procesných podmienok konania
(nepodanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom).

21. Zobsahurozhodnutiasúduprvejinštanciejezrejmé,žežalobcomuplatnenýnárokposúdilakonárok

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov a splnenie podmienok konania posudzoval aj podľa § 15 citovaného zákona, v
zmysle ktorého vyplýva povinnosť poškodeného vopred predbežne prerokovať nárok na náhradu škody
na základe písomnej žiadosti s príslušným orgánom. Súd prvej inštancie pritom konštatoval, že splnenieuvedenej povinnosti je vzhľadom na znenie ust. § 16 ods. 4 cit. zákona základnou podmienkou pre
uplatnenie nároku na náhradu škody na súde, nesplnenie ktorej predstavuje neodstrániteľný nedostatok
procesnej podmienky konania.

22. Uvedený záver odvolací súd nepovažuje za správny.

23. Z cit. ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom a platnom v čase podania žaloby,
vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej

rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky,
ktorým je uznášať sa na Ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať ako sa dodržiavajú,
t.j. zákonodarná právomoc. Žalobca v žalobe výslovne uviedol pri opise rozhodujúcich skutočností
uplatneného nároku, že ide o škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu nesprávneho prevzatia smernice
Európskej únie Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra SR, ktorou sa stanovuje maximálny
týždenný pracovný čas (čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES), keďže jeho týždenný pracovný čas ako

príslušníka Hasičského zboru Slovenskej republiky sa skladá z 16,5 hodinových pracovných zmien,
po ktorých nasleduje 7,5 hodinová pohotovosť (t.j. 24 hodinové smeny) v takom rozsahu, že súhrn
takto „naskladaného“ týždenného pracovného času pravidelne prekračuje 48 hodín, pričom podľa tejto
smernice priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní, vrátane nadčasov, nemá prekročiť 48 hodín.

24. Keďže žaloba obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, napriek tomu, že žalobca v
žalobe uvádzal aj právnu kvalifikáciu ním uplatneného nároku, touto právnou kvalifikáciou súd prvej
inštancie nebol viazaný, resp. bol povinný právnu kvalifikáciu nároku posúdiť sám. Vychádzajúc z ust. §
9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je teda zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok nemožno posudzovať ako
nárok podľa tohto zákona t.j. ako nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

keďže za nesprávny úradný postup sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky
pri uplatňovaní zákonodarnej moci t.j. pri prijímaní právnych predpisov. Preto nesprávne postupoval súd
prvej inštancie, pokiaľ žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody za nesprávny
úradný postup podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a skúmal splnenie podmienok konania vyplývajúcich z § 15 a
16 cit. zákona a nesprávne potom rozhodol, pokiaľ konanie zastavil pre nesplnenie podmienok konania

z dôvodu, že žalobca nepodal návrh na predbežné prerokovanie nároku.

25. Žalobcom uplatnený nárok, vychádzajúc z obsahu žaloby, je nárokom na náhradu škody podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

26. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

27. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne posúdi splnenie podmienok konania a ak tieto budú
splnené, bude jeho povinnosťou vo veci riadne konať a rozhodnúť o dôvodnosti žalobcom uplatneného

nároku.

28. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov celého konania, vrátane trov
tohto odvolacie konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).