Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/202/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117226318
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117226318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Intrum
Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: P. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J., I. XX, o zaplatenie 16.017,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 7. júna 2019 č. k. 7Csp/96/2017-73 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
13.750,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.750,10 eura od 30. 10.
2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,70%.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 559 ods. 1, 2, § 517

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že žalobou
doručenou súdu dňa 14. 08. 2017 sa právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia sumy 16.017,18
eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že podľa zmluvy o pôžičke bola žalovanému poskytnutá
pôžička 15.000 eur, ktorú mal žalovaný splácať v 120 mesačných splátkach po 249,98 eura, a to
do celkovej sumy pôžičky 29.997,60 eura. Žalovaný uhradil 1.249,90 eura. Keďže žalovaný porušil
svoje povinnosti splácať pôžičku riadne a včas, žalobca listom zo dňa 19. 10. 2014 vyzval žalovaného
k úhrade dlžných čiastok a súčasne žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého

úveru, k čomu došlo dňa 29. 10. 2014. V priebehu konania súd uznesením zo dňa 07. 02. 2018 sp.
zn. 7Csp/96/2017-35 rozhodol o zmene strán sporu na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho
žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130
vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.
V konaní nebolo sporu o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 17. 10. 2013
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zákona č. 129/2010 Z. z. Na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú predpisy
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch a zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. z dôvodu,

že ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme pôžičky. Predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru a uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďžev danom prípade ide o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch, z tohto
dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí
zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

ku dňu 13. 10. 2013. Obligatórnou náležitosťou zmluvy je okrem iného uvedenie doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,ďalejpočetatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými (§ 9 ods. písm. f), k). V súlade s ustanovením § 11 ods.
1 písm. b) zákona absencia uvedených náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd označenie konečnej splatnosti ako:
„Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) 10/2023, považoval za nedostatočné, pretože termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť vyjadrený takým spôsobom, aby spotrebiteľ už pri uzatvorení
zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.
Podľa názoru súdu označenie konečnej splatnosti ako „10/2023“, nemožno považovať za dostatočné,
pretože významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný,

v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu,
úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa preto presná
časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia,
výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-

logickýmioperáciamipremietoldokonkrétneho(jedného)časovéhoúdaja,ktorýbudekonečnúsplatnosť
úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
neobsahuje,nemožnomaťzato,žetentonedostatokmožnonahradiťapelovanímnapotenciálnuaktivitu
spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami
z iných, v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že konečná

splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby
spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým
uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Uvedené
rovnako platí aj uvedenie termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V tomto smere nepostačuje prípadná úpravu termínu
splátokvrámcipodmienoksplácaniavZmluvnýchpodmienkach,ktorépredstavujúsúvislýtextdrobného
písma (čl. 6.2 Zmluvných dojednaní). Vzhľadom na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú
údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, ďalej údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú

splátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkom,úverjepotrebnépovažovaťzabezúročnýabez
poplatkov. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie iba poskytnutej pôžičky, t. j. sumy 15.000 eur, a to bez
poplatkov a úrokov. Keďže žalovaný uhradil sumu 1.249,90 eura, súd priznal žalobcovi sumu 13.750,10
eura, predstavujúcu rozdiel súm poskytnutého úveru a uhradeného úveru (15.000-1.249,90). Z dôvodu,
že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi zákonný úrok z omeškania 5,05 %

ročne z dlžnej sumy 13.750,10 eura od 30. 10. 2014 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z vyššie uvedených dôvodov súd
žalobu vo zvyšku zamietol. Súd, posudzujúc žiadosť žalovaného o platenie žalovanej sumy v splátkach,
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody na plnenie v splátkach. Pri úvahe o určení,
či peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, súd vychádzal z konkrétnych okolností prípadu

a osobných a majetkových pomerov strán sporu, ako aj z postavenia strán sporu. A po zohľadnení
uvedených okolností mal za to, že žalovaný nepreukázal existenciu takých pomerov na jeho strane,
ktoré by odôvodňovali plnenie v splátkach. Súd zohľadnil aj okolnosti daného prípadu, keď od plnenia
žalobcu, výzvy žalobcu žalovanému na úhradu žalovanej sumy, uplynul dostatočný časový úsek, počas
ktorého mal možnosť riešiť situáciu so žalobcom a žiadať o uhradenie predmetnej sumy v splátkach,

pričom ani po podaní žaloby žalovaný neprejavil reálny záujem riešiť uvedenú situáciu so žalobcom,
resp. s predchodcom žalobcu, najmä tým, že by bol aspoň čiastočne plnil nejakú sumu na splatenie
úveru, na základe čoho by bolo možné konštatovať jeho reálny záujem o splácanie sumy. O trovách
konania rozhodol súd § 255, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 16.017,18 eura
(100%), súd mu priznal 13.750,10 eura (85,85% zo žalovanej sumy), vo zvyšku 2.267,08 eura (14,15%

zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalobca
bol úspešný v 71,70% (85,85% -14,15%) a v takomto rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania.2. Proti tomuto rozhodnutiu, v rozsahu jeho vyhovujúceho výroku, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, odôvodňujúc ho ustanovením § 365 ods. 1 CSP s tým, že zvýraznil, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poprel, že by mu pôvodný žalobca niekedy poslal
predžalobnú výzvu a zosplatnenie úveru, nič mu nebolo doručené. Súd prvej inštancie sa nezaoberal
týmito dôkazmi, bral to tak, že boli doručené, pričom žalobca nepreukázal skutočnosť doručenia žiadnym
iným spôsobom. Nie je zrejmé, či žalovaná pohľadávka pred postúpením na žalobcu sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti, teda či došlo k účinnému uplatneniu práva veriteľa podľa § 565 v

spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a v zmysle čl. 12 bod 12.4 ZP. Tiež poukázal na § 39
Občianskeho zákonníka, ako i vzniesol námietku premlčania. Záverom uviedol, že mu nebolo doručené
oznámenie o postúpení pohľadávky a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)preskúmalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca (resp. jeho právny predchodca Consumer
Finance Holding a, s,) sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14. 08. 2017 domáhal zaplatenia
sumy 16.017,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 30. 10. 2014 do zaplatenia

a trovami konania na tom základe, že dňa 17. 10. 2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 15.000 eur, ktorú žalovaný riadne
nesplácal, keď doposiaľ uhradil žalobcovi len sumu 1.249,90 eura. Žalobca dňa 27. 08. 2014 vyzval
žalovaného k úhrade dlžných splátok, ku ktorej úhrade však žalovaný nepristúpil a následne žalobca
dňa 19. 10. 2014 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom z 29. 10. 2014.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva

z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.

Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto prirozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

11. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody,
je potrebné uviesť, že toto odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech žalovaného, a tak rozhodnúť v zmysle požiadavky

odvolateľa. K takto podanému odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia §
366 CSP obsahuje neprípustné novoty v odvolacom konaní, keď žalovaný v podanom odvolaní nijakým
spôsobom nedokázal a ani netvrdil, že na ich uplatnenie sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle
ustanovenia § 366 CSP. Teda z hľadiska ich uplatnenia až v odvolacom konaní žalovaný neprezentoval
žiadnu argumentáciu smerujúcu k prípustnosti novôt v odvolacom konaní. Z hľadiska okolností tejto
veci potom treba uviesť, že žalovaným uplatnené novoty v odvolacom konaní by bolo možné použil

len za situácie, že žalovaný by preukázal, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uviedol až v rámci
podaného odvolania, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalovaný nielenže
v podanom odvolaní naplnenie týchto zákonných podmienok nepreukázal, ale ani netvrdil, teda, že v
konaní nastali také pochybenia ako ustanovenie § 366 CSP predpokladá, a teda, že ním uplatnené

novoty sú ako prípustné spôsobilé odvolacieho prieskumu. S ohľadom na uvedené je potom potrebné
uviesť, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že by mu bola zo strany žalobcu (resp. jeho
právneho predchodcu) doručená predžalobná výzva, ako i oznámenie o zosplatnení úveru žalobcom,
argumentujúctaktým,ženiejezrejmé,čisažalovanápohľadávkastalasplatnou,akoivzniesolnámietku
premlčania uplatneného nároku, a napokon namietal, že mu nebolo doručené oznámenie o postúpení

pohľadávky,ktorájepredmetomtohtosporu,takýtoprostriedokprocesnejobranyžalovaného,takakouž
odvolací súd uviedol vyššie, je neprípustnou novotou v odvolacom konaní, na ktorý odvolací súd nemôže
prihliadať.Žalovanémuničnebránilo,abytentoprostriedokprocesnejobranyvyužilvkonanípredsúdom
prvej inštancie, a nie až v rámci odvolacieho konania. Naopak, z obsahu spisu je nesporné, že sám
žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, v rámci pojednávania na súde prvej inštancie

konaného dňa 07. 06. 2019 výslovne uviedol, že predžalobná upomienka mu doručená bola, rovnako
mu bolo doručené aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29. 10. 2014. Potom
pokiaľ žalovaný v rozpore s týmto svojim tvrdením v priebehu konania, z ktorého súd prvej inštancie
ako nesporného i vychádzal, až v rámci odvolacieho konania v tomto smere udáva iné skutočnosti, na
túto argumentáciu žalovaného odvolací súd s ohľadom na ustanovenie § 366 CSP nemôže prihliadať.

Teda, pokiaľ žalovaný tento prostriedok procesnej obrany uplatnil až v rámci podaného odvolania proti
napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, že by bolo preukázané, že tak nemohol urobiť
už v konaní pred súdom prvej inštancie, na takúto neprípustnú novotu odvolacieho konania odvolací súd
nemôže prihliadať. Rovnako ako na neprípustnú novotu v odvolacom konaní je potrebné nahliadať i na
žalovaným vznesenú námietku premlčania a námietku o nedoručení oznámenia o postúpení pohľadávky

(oznámenie o postúpení pohľadávky vrátane poštového podacieho hárku založené na č. l. 33 spisu), a
to z totožných dôvodov ako odvolací súd uviedol vyššie, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
a ani netvrdil, že tento prostriedok procesnej obrany proti žalobe nemohol uplatniť v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie.

12. Poukazujúc na vyššie uvedené odôvodnenie odvolacieho súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako
vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,

že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v čase
rozhodovania odvolacieho súdu bola nespornou skutočnosť, že mu žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).