Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215388
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517215388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: C. F.,
O.. XX.XX.XXXX, V. F. XXX, Š., o zaplatenie 55,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.marca 2018, č.k. 49Csp/176/2017-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 55,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 55,56 eur odo
dňa 31.08.2014 do zaplatenia.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 55,56 eur s príslušenstvom z dôvodu, že medzi stranami sporu bola uzavretá

poistná zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 29.05.2014 na dobu určitú do 30.10.2024, s dohodnutými
mesačnými splátkami poistného v sume 18,52 eur a žalovaná neuhradila poistné za prvé poistné
obdobie, v dôsledku čoho poistenie zaniklo ku dňu 30.08.2014 a výška dlžného poistného za obdobie
do 30.08.2014 predstavuje sumu 55,56 eur. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 297 písm. b/ C.s.p.; prihliadol na obsah spisu a na listinné dôkazy predložené žalobcom, keď
žalovaná zostala v konaní nečinná, žiadnym spôsobom nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu;

vykonal dokazovanie podľa § 295 C.s.p. listinnými dokladmi, najmä poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX
z 29.05.2014 a zistil, že v zmluve bol dojednaný začiatok poistenia od 30.05.2014, s dohodnutými
mesačnými splátkami poistného v sume 18,52 eur. Žalobca listom zo dňa 13.02.2015 oznámil žalovanej
zánik poistnej zmluvy ku dňu 30.08.2014 a vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného v sume 55,56
eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 796 ods. 2, §
801 ods. 1, 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nepreukázania
v žalobe tvrdených skutočností, keď žalobca nepreukázal vznik a existenciu poplatkovej povinnosti

žalovanej v rozhodnom období, za ktoré si žalobca nedoplatok na poistnom uplatnil; nepreukázal, za
ktoré poistné obdobie dlh vznikol, ani zánik poistenia a tým aj nárok na zaplatenie žalovanej istiny s
príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej nárok na
náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že jej žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,

že z predloženej poistnej zmluvy vyplýva, že strany si dojednali začiatok poistenia na deň 30.05.2014
s ročným poistným 222,24 eur / platené mesačne; žalovaný mal teda zaplatiť poistné v mesačných
splátkach po 18,52 eur, splatných vždy k 30. dňu v mesiaci; nakoľko nezaplatil poistné zaprvé poistné obdobie, došlo k zániku poistenia dňa 30.08.2014 v súlade s § 801 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, t.j. 3 mesiace po splatnosti poslednej nezaplatenej splátky (splatnosť dňa 30.05.2014) a
podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Žalovaný

sa dostal do omeškania s platením poistného za prvé poistné obdobie a v tomto prípade zánik poistenia
niejeviazanýnadoručenievýzvynazaplateniedlžnéhopoistného.Nestotožnilsapretostvrdenímsúdu,
že predpokladom zániku poistenia bolo doručenie kvalifikovanej výzvy s upozornením na to, že poistenie
zanikne, a ak poistné alebo jeho časť nebude zaplatené, keď túto povinnosť § 801 ods1 Občianskeho
zákonníka nezakotvuje. S poukazom na § 129 ods. 1 C.s.p. namietal, že súd bol povinný vyzvať ho na

odstránenie vád podania v určenej lehote, ak považoval jeho tvrdenia v žalobe za neúplné. Namietal, že
všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývali z údajov uvedených v žalobe, ako aj z predložených dôkazov.
Nakoľko zánik poistenia zanikol z dôvodu nezaplatenia poistného žalovanou, žalobca mohol preukázať
len dátum, ku ktorému eviduje zánik poistenia a nemal možnosť preukázať, že žalovaný mu nezaplatil
poistné a v tejto súvislosti upozornil tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od strany sporu nemožno
spravodlivo žiadať preukázanie reálnej neexistencie určitej právnej skutočnosti. Poukázal na to, že

žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, avšak na výzvu
nereagovala, a teda žiadnym spôsobom nespochybnila existenciu poistnej zmluvy, výšku dlhu ani žiadne
iné tvrdenia uvedené v žalobe, a preto mal súd prvej inštancie tieto tvrdenia považovať za nesporné,
avšak napriek tomu postupoval v rozpore s ustanovením § 151 ods. 1 C.s.p.
3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
6. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
7. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
8. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
9. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
11. Podľa § 188 ods. 1 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
12. Podľa § 188 ods. 2 C.s.p. súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany
majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania
súd stranám oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany

s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
13. Podľa § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
14. Podľa § 296 C.s.p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
15. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
16. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a zároveň
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný už v žalobe uviesť pravdivé

a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, to znamená, že má povinnosť zrozumiteľne a určito opísať
okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Z ust. § 150 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že strany sporu sú povinné
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom obsah povinnosti tvrdenia
každej zo strán vyplýva z hmotného práva a každá zo strán sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú

podľa hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.
18. Podľa komentára k ust. § 151 C.s.p.: „Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu
dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia
má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, jepovinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však
súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové
tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí

iba výnimočne, ak existuje dôvod na pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186
ods. 2). Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba
pojmy sú významovo totožné“... „Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa
vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa
považuje za sporné“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck 2016, 573 s.).
19. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami, keď skutkovými tvrdeniami
uvedenými žalobcom v žalobe sa nezaoberal, tieto nevyhodnotil z hľadiska ich spornosti, resp.
nespornosti a zamietnutie žaloby odôvodnil nepreukázaním v žalobe tvrdených skutočností, pričom
vychádzal z toho, že ak ide o nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie, predpokladom zániku
poistenia je adresné doručenie kvalifikovanej výzvy, ktorá bude obsahovať upozornenie na to, že

poistenie zanikne, ak poistné alebo jeho časť nebude zaplatené, napriek tomu, že v bode 1 odôvodnenia
rozsudku uviedol, že žalovaná neuhradila podľa tvrdení žalobcu poistné za prvé poistné obdobie.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe
uvedené žiadnym spôsobom nepoprela, napriek tomu, že žaloba s prílohami jej bola riadne doručená.
Dôvodne preto žalobca v odvolaní namieta, že žalovaná nespochybnila jeho tvrdenia o existencii jeho

nároku, ani o výške nedoplatku na poistnom, a preto tieto tvrdenia mal súd považovať za nesporné.
Nespornosť tvrdenia znamená, že súd považuje predmetnú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola
tvrdená.
21. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, je v civilnom sporovom konaní zabezpečená
ustanoveniami § 290 a nasl. C.s.p., a to pokiaľ ide o dokazovanie tým, že skutočnosti a dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení môže predložiť alebo označiť spotrebiteľ najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej a na konania o spotrebiteľských sporoch sa nepoužijú ustanovenia o
sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 296 C.s.p.) a tiež zaobstarávaním a vykonávaním
dôkazov v prospech spotrebiteľa súdom z úradnej povinnosti v prípade, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci (§ 295 C.s.p.), pričom má ísť najmä o dôkazy, vykonanie ktorých umožní

súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy. Uvedené ustanovenia však nezbavujú spotrebiteľa ako žalovaného v celom
rozsahu procesného bremena popretia skutkových tvrdení žalobcu v zmysle § 151 C.s.p.
22. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na absenciu akejkoľvek procesnej aktivity žalovaného v spore,
keď žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe nepoprel, súd prvej inštancie nebol

oprávnený z vlastnej iniciatívy tieto tvrdenia žalobcu spochybňovať a hodnotiť, či preukázal v žalobe
tvrdené skutočnosti, a to bez riadneho vykonania dokazovania na pojednávaní (§ 188 ods. 1 C.s.p).
23. V prejednávanej veci žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu, že medzi stranami bola uzavretá
poistná zmluva dňa 29.05.2014, v ktorej si strany dohodli platenie poistného mesačne, nepoprela ani
tvrdenie žalobcu, že poistenie zaniklo dňa 30.08.2014 z dôvodu nezaplatenia poistného a nepoprela ani

žalobcom tvrdenú výšku nedoplatku na poistnom do zániku poistenia. Vzhľadom na to, tieto tvrdenia
žalobcu sú skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z nepopretých a v dôsledku toho nesporných tvrdení.
Dôvodne sa preto žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 55,56 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 55,56 eur odo dňa 31.08.2014 do zaplatenia, ktorý úrok si
uplatnil v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
C.s.p. zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
25. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 C.s.p. a žalobcovi, ktorý
mal úspech v konaní, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom

rozsahu.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).