Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/220/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113211154
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113211154.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo
„Centrum" v Bratislave, Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava, IČO: 00 176 834, zastúpený: JUDr. Dušan
Jovankovič, s. r. o., Doležalova 5, 821 04 Bratislava, IČO: 47 253 479, proti žalovanému: KRAKOVSKÝ
& PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 35 977 272, zastúpený: SLOV-LEGAL s.
r. o., Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, IČO: 36 863 157, o zaplatenie 1.065,84 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo
dňa 24.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa
24.11.2017 v I. výroku v časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.046,09 eur,
s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 765,06 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia, úrokom z
omeškania 8,50 % p.a. zo sumy 231,71 eur od 08.08.2013 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,05
% p.a. zo sumy 49,32 eur od 15.09.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa
24.11.2017 v I. výroku v časti sumy 19,75 eur s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 19,75 eur od
22.03.2013 až do zaplatenia m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa
24.11.2017 v IV. výroku m e n í tak, že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov
prvoinštančného v rozsahu 81 %.

IV. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 96,30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.065,84 eur, s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 784,81 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia,
úrokom z omeškania 8,50 % p.a. zo sumy 231,71 eur od 08.08.2013 až do zaplatenia, úrokom z
omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 49,32 eur od 15.09.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. II. výrokom súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. výrokom rozhodol o
vrátení žalobcovi súdneho poplatku z návrhu vo výške 544,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa

centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenskej pošty, a.s.) po právoplatnosti rozhodnutia. IV.
výrokom žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 80,48 % voči žalobcovi.
V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2013 domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 10.249,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške8,75 % ročne zo sumy 10.249,39 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia a zároveň navrhol, aby súd určil
žalovanému povinnosť zaplatiť aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako prenajímateľ
uzatvoril dňa 02.02.2006 Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „Zmluva o nájme“), v znení

dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2009. Dňa 22.03.2012 bola žalovanému doručená výpoveď zo Zmluvy o
nájme z dôvodu nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2009 za predmetný nebytový priestor vo výške 42,49
eur a za rok 2010 vo výške 346,53 eur, uplynutím trojmesačnej výpovednej doby došlo k zániku nájmu,
pričom v čase podania žaloby žalovaný užíval nebytový priestor bez právneho dôvodu. Poukázal na to,
že Zmluva o nájme neumožňovala poskytnúť predmet nájmu odplatne do podnájmu tretej osobe, pričom

žalovaný bez vedomia a súhlasu žalobcu uzatvoril so spoločnosťami „Ahilles“ družstvo, FAW Trading
s.r.o. a MAXIM Group International, s.r.o. zmluvy o podnájme nebytových priestorov a plôch, v dôsledku
čoho sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu o sumu vo výške 10.249,39 eur. Žalobca dodal, že výzvou
zo dňa 13.03.2013, doručenou žalovanému 18.03.2013, žiadal bezdôvodné obohatenie vydať.
Návrhom doručeným súdu dňa 09.12.2013 žalobca rozšíril svoj návrh o sumu vo výške 763,67 eur
pozostávajúcu z nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za rok 2011 vo výške 512,21 eur a nedoplatku na

vyúčtovanínákladovzarok2012(januáražjún)vovýške231,71euranákladovzavýjazdbezpečnostnej
služby objektu - spoločnosti PATROL PCO, s.r.o., vo výške 19,75 eur, ktoré spôsobil žalovaný, pričom na
úhradu predmetnej pohľadávky bol vyzvaný listom zo dňa 08.07.2013, doručeným 16.07.2013. Navrhol,
aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.013,06 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 10.249,39 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia a nahradiť

žalobcovi trovy konania. Súd uznesením č.k. 31 Cb 90/2013-63 zo dňa 30.01.2014 pripustil zmenu petitu
v navrhovanom znení.
Žalovaný sa vyjadril v podaní predloženom súdu na pojednávaní dňa 26.10.2015 tak, že k reálnemu
plneniu zo strany tretích osôb nedošlo, žalovaný z titulu podnájomných zmlúv neprijal žiadne plnenie,
a teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, rovnako namietal spôsob výpočtu

výšky bezdôvodného obohatenia.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.02.2016 vzal svoj návrh čiastočne späť, a to v časti
9.947,22 eur a žiadal, aby súd uznesením konanie v tejto časti zastavil a vrátil žalobcovi pomernú
časť zaplateného súdneho poplatku. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný predložil výpis z
jeho podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že z podnájomných zmlúv, ktoré bez súhlasu žalobcu

uzatvoril, žalovanému žiadna odplata nebola poskytnutá, a preto sa žalobca nemôže domáhať ani
vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žiadne nevzniklo. Navrhol, aby súd rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.065,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a.
zo sumy 1.065,84 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Súd na pojednávaní dňa 17.03.2016 uznesením v časti istiny vo výške

9.947,22 eur konanie zastavil a pripustil zmenu petitu v navrhovanom znení.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 ods.
2, § 261 ods. 1, 6, § 266 ods. 1, 2, 3, § 768k ods. 2, 3, § 365, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 663, § 671 ods. 1, § 720, § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 7, § 8, § 9 ods. 2 písm. b), § 12

zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorov(ďalejlen„zákononájmeapodnájme
nebytových priestorov“, § 10c, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 4, § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Konštatoval, že medzi stranami konania ako podnikateľmi bola platne uzatvorená Zmluva o nájme
nebytového priestoru zo dňa 02.02.2006 v znení dodatku zo dňa 30.11.2009 s účinnosťou od 01.12.2009
v zmysle zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli nebytové priestory
na 1. nadzemnom podlaží v administratívnom objekte na K. H.. Č.. XX X. V., ktoré pozostávali z
kancelárskych priestorov o výmere XX,XX U.X, t.j. kancelárie č. XA o výmere XX,XX U.X a kancelárie č.

XB o výmere XX,XX U.X. Nájom nebytového priestoru bol uzatvorený na dobu neurčitú od 02.02.2006.
V zmysle čl. III dodatku, ktorým sa zmenil čl. IV nájomnej zmluvy bola cena služieb spojených s nájmom
stanovená v ročnej zálohovej výške (úhrada za ÚK, vodné a stočné, dodávku tepla a teplej vody, za
zrážkovú vodu, OLO, upratovanie spoločných priestorov, odber elektrickej energie), ktoré sú zálohovo
platené prenajímateľovi. Podľa čl. III bod 3. Zmluvy o nájme prenajímateľ po skončení príslušného

zúčtovacieho obdobia, vyúčtuje nájomcovi náklady na služby spojené s nájmom oproti uhradeným
zálohám (ktoré vzniknú nad rámec zálohových platieb), prípadný nedoplatok alebo preplatok sa obe
zmluvné strany zaviazali uhradiť do 15 dní od jeho vyúčtovania. Nájomný pomer zanikol písomnou
výpoveďou nájomcu zo dňa 21.03.2013, doručenou 22.03.2012 podľa § 9 ods. 2 písm. b), § 12 zákonao nájme a podnájme nebytových priestorov ku dňu 30.06.2012. Žalovaný vypratal nebytový priestor
dňa 28.03.2013. Uviedol, že sporným medzi stranami sporu bol spôsob vyčíslenia nedoplatkov za
plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru zohľadnením počtu osôb užívajúcich daný nebytový

priestor, bez zohľadnenia celkovej podlahovej plochy užívaného nebytového priestoru, ktorý sa mal
podľa názoru žalovaného uplatniť a spornou ostala aj otázka zavinenia a zodpovednosti žalovaného za
výjazd bezpečnostnej služby za spôsobený poplach v budove žalobcu dňa 04.06.2010. S poukazom na
čl. III. ods. 2 dodatku, výpoveď svedkyne U., komunikáciu medzi stranami a reklamáciu žalovaného súd
konštatoval, že vyúčtovanie bolo vykonávané a rozpočítané na jednotlivých nájomcov, resp. užívateľov

priestorov v budove. Vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXX vystavenej na sumu 512,21 eur zdôraznil,
že túto reklamoval žalovaný z dôvodu, že k uvedenej faktúre neboli priložené prílohy k vyúčtovaniu
a nebolo možné skontrolovať správnosť vyúčtovania, v zmysle dodatku však bolo dohodnuté, že
nájomca má právo požadovať predloženie podkladov, z čoho je zrejmé, že vo vyúčtovacej faktúre sa
nebudú tieto podklady nachádzať, pričom z výpovede svedkyne U. vyplynulo, že predmetné podklady
sa poskytli každému nájomcovi v sídle budovy, keďže tieto sa pre veľké množstvo príloh neprikladali

každému nájomcovi k faktúram. Vzhľadom na uvedené považoval argumentáciu žalovaného týkajúcu sa
mechanizmu spôsobu výpočtu vyúčtovania nákladov na služby spojené s nájmom za účelovú. V tomto
smere zdôraznil, že pri výklade vôle pri uzatváraní zmlúv sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy, výsledkom ktorého je formulácia použitá
v čl. III ods. 2 a 3 dodatku a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania

strán. Mal za to, že žalovaný nezaplatením vyúčtovania počas trvania Zmluvy o nájme, a to nedoplatku
nákladov za užívanie nebytového priestoru v roku 2011 vo výške 512,21 eur s dátumom splatnosti
18.08.2012, nedoplatku na vyúčtovaní za užívanie nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2012 do
30.06.2012 za obdobie nájomnej zmluvy vo výške 231,71 eur s dátumom splatnosti 07.08.2013, ktorých
výškabolavkonanínáležitepreukázanálistinnýmidôkazmipredloženýmižalobcom,porušilustanovenie

čl. III ods. 3 dodatku, ktoré explicitne uvádza, že vzniknuté nedoplatky vyúčtuje prenajímateľ nájomcovi
po skončení príslušného zúčtovacieho obdobia. Tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť, vznikol
medzi stranami sporu záväzkovoprávny vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2
OZ, z ktorého má žalobca pohľadávku voči žalovanému predstavujúcu majetkový prospech, ktorý získal
žalovaný na úkor žalobcu. Ďalej uviedol, že žalobca má proti žalovanému rovnako pohľadávku titulom

bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, ktoré vzniklo užívaním nebytového priestoru po
ukončení nájomného vzťahu v sume 124,81 eur v období od 01.07.2012 do 31.12.2012 a nedoplatku vo
vyúčtovanízaužívanienebytovéhopriestoruzaobdobieodjanuáradomarcavroku2013vovýške49,32
eur s dátumom splatnosti 14.09.2014, ako aj z rozdielu medzi mesačnými platbami žalovaného vo výške
431,46 eur a nákladmi účtovanými žalobcom vo výške 474,14 eur za obdobie január až marec v roku

2013 vo výške 128,04 eur. K námietke žalovaného, že nemohol v plnej miere užívať prenajatý nebytový
priestor súd uviedol, že toto tvrdenie žalovaný nepreukázal, keď neuniesol dôkaznú povinnosť. Otázku
zodpovednosti žalovaného za náklady za výjazd bezpečnostnej služby spoločnosti PATROL PCO, s.r.o.
dňa04.06.2010,vyúčtovanejfaktúrouč.XXXXXXXXvovýške19,75eurmalsúdpreukázanúvýpoveďou
svedka L. a štatutárneho zástupcu žalobcu R. Š.. V časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom

petite súd žalobcovi vyhovel len čiastočne, keď úrok z omeškania 8,75 % zo sumy 784,81 eur priznal od
22.03.2013 do zaplatenia ako požadoval žalobca, v prípade nedoplatku vo výške 231,71 eur, ktorého
splatnosť nastala až dňa 07.08.2013, priznal úrok z omeškania vo výške 8,50 % od 08.08.2013 do
zaplateniaazanedoplatokvsume49,32eurslehotousplatnosti14.09.2014priznalúrokzomeškaniavo
výške 8,05 % od 15.09.2014 do zaplatenia a II. výrokom vo zvyšnej časti zaplatenia úroku z omeškania

žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby vrátil žalobcovi súdny poplatok
vo výške 544,30 eur. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadal na čiastočné
späťvzatie žaloby žalobcom i na čiastočné zamietnutie žaloby, kedy žalobca nepreukázal, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, a teda, že žaloba bola podaná dôvodne
a k bezdôvodnému obohateniu z podnájomných zmlúv došlo, preto ustálil, že zastavenie konania v

týchtočastiachzprocesnéhohľadiskazavinilžalobca.Preúčelypomeruúspechuaneúspechuzohľadnil
aj úroky z omeškania, pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania pritom vychádzal zo sumy
vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu. S ohľadom na priznanú výšku príslušenstva pohľadávky
dospel k záveru, že čistý úspech žalovaného v konaní predstavuje 80,48 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to voči IV. výroku,
ktorým súd rozhodol o trovách konania. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP pokiaľ
ide o trovy konania.Nestotožnil sa s konštatovaním súdu, ktorý v bode 73. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol,
že žalobca nepreukázal, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného.
Z vykonaného dokazovania je podľa neho zrejmé, že žalovaný nebol vôbec pri riešení problematiky

vydania bezdôvodného obohatenia z titulu uzatvorenia podnájomných zmlúv súčinný, tieto žalobcovi
zatajil a ani neskôr v rámci vzájomnej komunikácie nikdy nepoprel skutočnosť, že by bol nejaké
plnenie od podnájomcov prijal. Poukázal na to, že až na pojednávaní dňa 01.02.2016 doručil žalovaný
žalobcovi kompletný výpis z jeho podnikateľského účtu a až v tento deň mal žalobca prvýkrát
možnosť kvalifikovane posúdiť, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu napriek

skutočnosti, že toto plnenie malo byť podľa podnájomných zmlúv poskytnuté. Mal preto za to, že k
čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo práve v dôsledku správania žalovaného, ktorý až pod tlakom
súdnehokonaniapreukázal,žesabezdôvodneneobohatil,hocitakmoholurobiťkedykoľvekskôr.Dodal,
že jediná možnosť, ktorú mal žalobca k dispozícii ak si chcel riadne a včas uplatniť právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, bola uplatniť si právo súdnou cestou, a preto by bolo v rozpore s ústavnými
princípmi právnej istoty a spravodlivosti trestať žalobcu priznaním trov konania protistrane. S ohľadom

na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 26.10.2018. Nesúhlasil
s odvolaním žalobcu a jeho odôvodnením a poukázal na to, že rozšírenie a späťvzatie žaloby bolo

iniciované výhradne z dôvodov na strane žalobcu, je plne v kompetencii žalobcu, a preto musí niesť
zaň aj procesnú zodpovednosť. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nespolupracoval a nebol s ním súčinný
označil za zavádzajúce, žalobca ho nikdy neoslovil s tým, že by žiadal akúkoľvek súčinnosť pri
preukazovaní bezdôvodného obohatenia. Upozornil aj na nekonzistenciu a protirečivú argumentáciu v
odvolaní žalobcu, ktorý vytýka žalovanému, že nikdy nepoprel skutočnosť, že by bol nejaké plnenie

od podnájomcov prijal a zároveň píše, že žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.11.2013 v
ktorom uviedol, že k reálnemu plneniu zo strany týchto spoločností nikdy nedošlo. Poukázal tiež na to,
že žalobca bol od počiatku zastúpený advokátom, teda táto odborne spôsobilá osoba ho mala poučiť
pred rozšírením návrhu, že ak nárok nepreukáže, musí niesť za neúspech procesnú zodpovednosť v
podobe náhrady trov konania. V prospech svojich tvrdení poukázal na judikáty R 49/1993 a Z IV. s. 736.

S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým odvolanie žalobcu zamietne
a zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to voči I. a IV.
výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Uviedol, že súd v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že nájomný pomer zanikol
písomnou výpoveďou nájomcu z 21.03.2013, doručenou 22.03.2012 podľa § 9 ods. 2 písm. b), § 12
zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov napriek tomu, že na výpoveď nájomnej zmluvy

neexistoval výpovedný dôvod, nakoľko uvedené ustanovenia sa zaoberajú skončením nájomného
vzťahu uzavretého na určitý čas, avšak nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý
na neurčitý čas. Dodal, že dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme žalovaný so žalobcom s účinnosťou od
01.12.2009 zmenili čl. IV. Zmluvy o nájme tak, že podľa bodu 6. je podstatným porušením zmluvy to, ak
je nájomca v omeškaní so zaplatením nájomného alebo zálohových preddavkov viac ako 30 dní, takom

prípade je prenajímateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť, zdôraznil však, že do omeškania so zaplatením
nájomného alebo zálohových preddavkov sa nikdy nedostal a všetky si platil ešte pred termínom ich
splatnosti. Uviedol, že dňa 24.07.2012 mu bolo doručené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním
nebytového priestoru, a to faktúrou č. XXXXXXXXX, vo výške 512,21 eur, k faktúre však neboli
priložené prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 podľa jednotlivých položiek tak, ako ich žalobca posielal v

predchádzajúcich rokoch. Dal do pozornosti, že vyššie uvedené položky boli rozpočítané podľa veľkosti
plochy nebytového priestoru jednotlivých nájomcov, ktorí nebytové priestory budovy mali prenajaté a
nie sú závislé od počtu osôb užívajúcich nebytové priestory. Dôsledkom nedoloženia uvedených príloh
následne nemohla účtovná spoločnosť žalovaného skontrolovať správnosť vyúčtovania jednotlivých
položiek, preto žalovaný nemohol pristúpiť k úhrade uvedenej faktúry, a preto požiadal žalobcu o

doručenie chýbajúcich príloh podľa jednotlivých položiek, aby ich žalovaný mohol posunúť na kontrolu
účtovnej firme a po jej kladnom stanovisku by bol žalovaný obratom pripravený uhradiť oprávnené
náklady spojené s užívaním nebytového priestoru za rok 2011, na čo upozornil žalobcu aj listom zo
dňa 13.08.2012, kde ho zároveň upozornil na skutočnosť, že žalovanému nedoručil faktúru za nájomza mesiac júl 2012, ktorá bola riadne žalovaným dňa 09.07.2012 uhradená, a to vo výške 431,36 eur
a taktiež ani faktúra za mesiac august 2012 vo výške 431,46 eur, ktorá bola riadne uhradená dňa
09.08.2012. Dodal, že uvedené prílohy mu neboli v konečnom dôsledku vôbec predložené a až dňa

27.03.2013, keď bol žalovaný na rokovaní u právneho zástupcu žalobcu, pri náhodnom stretnutí mu
pracovníčka žalovaného pani O. ochotne predložila aspoň časť neúplných príloh s tým, že kompletné
prílohy mu môžu byť predložené neskôr, ale to sa už nestalo. S poukazom na čl. IV. bod 4.1 Zmluvy o
nájme poprel správnosť vyčíslenia žalovaných nedoplatkov za plnenie spojené s užívaním nebytového
priestoru, pričom mal za to, že v dodatkom č. 1 zo dňa 30.11.2009 došlo iba k rozdeleniu a spresneniu

platieb za nájom a za poskytované služby súvisiace s užívaním nebytového priestoru. Ďalej uviedol, že
skutočnosť, že reklamoval faktúry potvrdila i svedkyňa U.. E. U., ktorá taktiež potvrdila, že faktúra, ktorú
žalovaný reklamoval neobsahovala prílohy, ktoré si od žalobcu vyžiadal za účelom kontroly správnosti
vyúčtovania, pričom na pojednávaní jej bola predložená k nahliadnutiu Zmluva, po prečítaní ktorej
potvrdila, že z nej vyplýva metóda vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním nebytového
priestoru vo formáte podľa výmery podlahovej plochy. Čo sa týka časti žalovanej istiny vo výške 19,75

eur, ktorá predstavuje náklady bezpečnostnej služby za výjazd v súvislosti so spustením alarmu v
administratívnej budove, v ktorej sa nebytový priestor nachádza, túto časť nároku poprel a mal za to, že
pred súdom nebola zo strany žalobcu preukázaná. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v časti výrokov I. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.09.2018. Vo vzťahu
k argumentácii žalovaného poukázal na § 10 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, z
ktorého vyplýva, že žalobca mohol nájomnú zmluvu vypovedať aj bez udania dôvodu a skutočnosť, že
vo výpovedi uviedol, že žalovaný má nedoplatok na úhradách služby, ktorých poskytovanie je spojené

s nájmom, nie je vo vzťahu k platnosti výpovede relevantnou. Uviedol, že žalovaného vyzval listom zo
dňa 12.06.2012, aby nebytový priestor odovzdal 02.07.2012 o 9:00 hod., túto výzvu žalovaný prevzal
dňa 13.06.2012, no napriek tomu pokračoval v nájme nebytových priestorov, odmietol ho vypratať
a priestor odovzdal svojvoľne dňa 28.03.2013. Ďalej poukázal na výpoveď svedka Ľ. L., ktorý na
pojednávaní dňa 13.02.2017 uviedol, že žalovaný sa riadne nezapisoval a neodpisoval do knihy, i keď

bol povinný tak robiť, že na kamere videl, že falošný poplach zavinil žalovaný a že náklady za falošný
poplach znáša osoba, ktorá ho spôsobila. Zavinenie žalovaného za spustený poplach preto považoval
za dostatočne preukázané, a to aj s poukazom na svedeckú výpoveď štatutára C.. R. Š. na pojednávaní
dňa 13.02.2017. Dodal, že k problematike vyúčtovania plnení spojených s nájmom nebytového priestoru
sa podrobne vyjadrila svedkyňa E. U. a súd sa s uvedenou problematikou vysporiadal v bode 49.

odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa žalobca plne stotožnil. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výrokov I., II., III. potvrdil a v časti výroku IV. zmenil tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 31.10.2018. Zdôraznil, že

vo vzťahu k predmetnej výpovedi z nájomnej zmluvy nielenže neexistoval výpovedný dôvod, ale táto
výpoveď bola daná podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, keďže
sa nejednalo o nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, nemohol nájomný vzťah takto zaniknúť.
Vo vzťahu k spusteniu falošného poplachu odmietol nepodložené tvrdenia žalobcu, kedy svedectvo Ľ.
L. nedosvedčuje zodpovednosť žalovaného, svedok nevedel uviesť z ktorého dňa bol tento kamerový

záznam, či súvisel s daným výjazdom a jeho úsudok bol ovplyvnený názorom žalobcu. Mal preto za to,
že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Dodal, že uvedený svedok je zamestnancom
žalobcu, a preto treba zohľadniť jeho mieru zaujatosti. Zdôraznil, že mal platiť nájomné počítané podľa
podlahovej plochy nebytového priestoru a poprel správnosť vyčíslenia nedoplatkov za plnenia spojené
s užívaním nebytového priestoru.

7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa24.11.2017 je potrebné v I. výroku v časti sumy 1.046,09 eur s úrokom z omeškania potvrdiť ako vecne
správny, v I. výroku v časti sumy 19,75 eur s úrokom z omeškania a v časti IV. výroku zmeniť.

9. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa

zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa § 266 OBZ,
(1) prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav
vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
(2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa

významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy
používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s
prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj
následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

11. Podľa § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájom a podnájom
nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej

len „zákon nájme a podnájme nebytových priestorov“), prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu
uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením
nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.

13. Podľa § 12 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, výpovedná lehota je tri mesiace, ak

nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

14. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa 24.11.2017 v časti zaplatenia istiny
vo výške 1.046,09 eur s úrokom z omeškania, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní

žalobca ani žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok
zrušenie daného rozhodnutia.

19. Žalovaný odvolaním napadol I. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.065,84 eur s úrokom z omeškania a IV. výrok, ktorým súd prvej inštancie

žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 80,48 % voči žalobcovi. Proti IV. výroku
rozsudku podal odvolanie aj žalobca. V odvolacom konaní bolo preto úlohou odvolacieho súdu ustáliť,
či žalobcovi skutočne prináleží voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.065,84 eur, pozostávajúcej
z nedoplatku nákladov vyúčtovania za užívanie nebytového priestoru za rok 2011 vo výške 512,21 eur,nedoplatku na vyúčtovaní za užívanie nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012
počas platnosti nájomnej zmluvy vo výške 231,71 eur, náklady za výjazd bezpečnostnej služby Patrol
vo výške 19,75 eur zo dňa 04.06.2010, bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo ako nedoplatok nákladov

spojených s užívaním nebytového priestoru až po ukončení nájomného vzťahu v období od 01.07.2012
do 31.12.2012 vo výške 124,81 eur a v období od januára do marca v roku 2013 vo výške 177,36 eur
(49,32 eur + 128,04 eur), celkovo vo výške 1.065,84 spolu s príslušenstvom. Následne bolo potrebné
ustáliť, či súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

20. Žalovaný v úvode odvolania namietal nesprávnosť bodu 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
v ktorom súd uviedol, že nájomný pomer zanikol písomnou výpoveďou zo dňa 21.03.2013, doručenou
žalovanému dňa 22.03.2012 podľa § 9 ods. 2 písm. b), § 12 zákona o nájme a podnájme
nebytových priestorov, a to z dôvodu, že na výpoveď nájomnej zmluvy neexistoval výpovedný dôvod,
nakoľko uvedené ustanovenia sa zaoberajú skončením nájomného vzťahu uzavretého na určitý čas,
avšak nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý na neurčitý čas. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukazuje na čl. VI bod 6.1 písm. c) Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 02.02.2006 (Skončenie nájmu), podľa ktorého „Nájom nebytových priestorov zaniká písomnou
výpoveďou ktorejkoľvek zo strán s 3-mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť od 1. dňa
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvne strane z dôvodov uvedených v tejto
zmluve, v ustanovení § 9 a § 10 zákona č. 116/1990 Zb.“ Uvedený článok nebol dodatkom č. 1 k Zmluve

o nájme nebytového priestoru zo dňa 02.02.2006, uzavretým dňa 30.11.2009, zmenený. Z uvedeného
zmluvného ustanovenia potom vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ mohol vypovedať danú zmluvu aj
s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil túto námietku žalovaného ako nedôvodnú, nakoľko
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že nájomný pomer zanikol písomnou

výpoveďou nájomcu zo dňa 21.03.2012, doručenou žalovanému dňa 22.03.2012.

21. Žalovaný ďalej namietal, že nemohol pristúpiť k úhrade faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 512,21 eur
v dôsledku nedoloženia príloh k vyúčtovaniu za rok 2011 podľa jednotlivých položiek, nakoľko účtovná
spoločnosťžalovanéhotaknemohlaskontrolovaťsprávnosťvyúčtovania.Odvolacísúdsavtomtosmere

stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 49. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, podľa ktorého „V zmysle Dodatku však bolo medzi stranami dohodnuté, že nájomca má právo
požadovať predloženie podkladov, z čoho je zrejmé, že vo vyúčtovacej faktúre sa nebudú tieto podklady
nachádzať. Z výpovede svedkyne U. vyplynulo, že predmetné podklady sa poskytli každému nájomcovi
v sídle budovy, keďže tieto sa pre veľké množstvo príloh neprikladali každému nájomcovi k faktúram.“

Vzhľadom na uvedené aj túto námietku žalovaného odvolací súd považoval za nedôvodnú. Čo sa týka
spôsobu výpočtu vyúčtovania, kedy žalovaný namietal, že vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené
s užívaním nebytového priestoru sa malo vykonať tzv. plošnou metódou, t.j. zohľadnením celkovej
podlahovej plochy užívaného nebytového priestoru, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil
a poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 49., s ktorým sa plne stotožňujeme a na

ktoré zároveň odkazujeme. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že nájomné bolo
upravené v čl. III. ods. 1 dodatku a cena služieb stanovená v ročnej zálohovej platbe bola ustanovená
v čl. III. ods. 2 dodatku, pričom z čl. III. ods. 3 dodatku je zrejmé, že samotné vyúčtovanie bude
vykonávané a rozpočítané na jednotlivých nájomcov, resp. užívateľov priestorov v budove. Okrem toho
je potrebné poukázať aj na výpoveď svedkyne U., ktorá sa podrobne vyjadrovala k spôsobu výpočtu

jednotlivýchvyúčtovaníasamotnémumechanizmuurčeniavýpočtov. Taktiežzpredloženejkomunikácie
medzi stranami je zrejmé, že strany poznali obsah svojho záväzku, pričom žalovaný namietal spôsob
vyúčtovania vo vzťahu k počtu osôb (2 resp. 3 osoby), nie mechanizmus výpočtu vyúčtovania nákladov
na služby spojené s nájmom metódou osoby-mesiace. Okrem toho súd prvej inštancie správne podotkol,
žeprivýkladevôlepriuzatváranízmlúvsavezmenáležitýzreteľnavšetkyokolnostisúvisiacesprejavom

vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, výsledkom ktorého je formulácia použitá v čl. III ods. 2 a
3 dodatku a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil argumentáciu
žalovaného, týkajúcu sa mechanizmu spôsobu výpočtu vyúčtovania nákladov na služby spojené s
nájmom, ako účelovú, v snahe vyhnúť sa plneniu povinnosti uhradiť predmetné nedoplatky a služby

spojené s nájmom, ktoré preukázateľne užíval až do 28.03.2013. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne oddelil nároky ktoré žalobcovi voči žalovanému vznikli
počas platnosti nájomnej zmluvy a po vypovedaní nájomnej zmluvy. Za správne odvolací súd považuje
i vyčíslenie žalobcom uplatňovaných nedoplatkov za plnenie spojené s užívaním nebytového priestoru,ktorých výška bola v konaní náležite preukázaná listinnými dôkazmi. Žalovanému vznikol za náklady
spojené s vyúčtovaním nebytového priestoru nedoplatok za rok 2011 vo výške 512,21 eur, za obdobie
od 01.01.2012 do skončenia platnosti zmluvy o nájme dňa 30.06.2012 vo výške 231,71 eur. Po skončení

platnosti zmluvy vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 124,81 eur a za obdobie od 01.01.2013 do 31.3.2013
vo výške 177,36 eur (128,04 eur + 49,32 eur), a to s poukazom na nový zálohový predpis (č.l. 187).

22. Ako dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného o nepreukázaní nároku žalobcu

na žalovanú istinu vo výške 19,75 eur, ktorá predstavuje náklady bezpečnostnej služby PATROL PCO,
s.r.o. za výjazd dňa 04.06.2010 v súvislosti so spustením alarmu v administratívnej budove, v ktorej sa
predmetný nebytový priestor nachádza. Podľa odvolacieho súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom tvrdenia, že za predmetný výjazd bezpečnostnej služby je zodpovedný pán M., keď
dostatočným spôsobom nepreukázal že spustenie alarmu zapríčinil práve on. Uvedenú skutočnosť
žalovaný v konaní viackrát poprel a svedecké výpovede svedka L. ani svedka Š. tvrdenia žalobcu

jednoznačne nepreukazujú. Zo svedeckej výpovede Ľ. L. vyplýva, že svedok sa vzhľadom na časový
odstup už nevedel vyjadriť ku skutkovým okolnostiam a presne si nepamätal, ktorý konkrétny výjazd
je predmetom sporu a či alarm spustil žalovaný alebo tretia osoba. Rovnako uvedenú skutočnosť
nepreukazuje ani svedecká výpoveď R. Š.. V súčasnosti neexistuje žiadny kamerový záznam, ktorý
zaznamenával predmetnú situáciu a mohol by preukázať zodpovednosť žalovaného za uvedený výjazd.

Okrem toho, svedok L. síce odvodzoval pochybenie pána M. od toho, že na druhý deň bol tento od
vedenia bytového družstva písomne o danej skutočnosti upozornený, pričom predmetnú písomnosť
mu svedok odovzdával, avšak predmetné písomné upozornenie sa v súdnom spise nenachádza.
Súčasťousúdnehospisujelendôraznéupozornenieadresovanénájomcomzostranybytovéhodružstva
zo dňa 09.03.2009, ktoré nakoľko je z úplne iného dátumu, túto skutočnosť žiadnym spôsobom

nepreukazuje. Vzhľadom na uvedené je nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na
tieto svedecké výpovede nemal pochybnosť o oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie nákladov za
výjazd bezpečnostnej služby. Keďže žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, odvolací súd
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v časti sumy o zaplatenie za výjazd bezpečnostnej
služby vo výške 19,75 eur s úrokom z omeškania zmeniť tak, že žaloba sa v tejto časti zamieta.

23. Proti IV. výroku napadnutého rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalovaný odvolanie
proti tomuto výroku odôvodnil len tým, že výrok o trovách konania je závislý od napadnutého I. výroku.
Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že nepreukázal, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného a namietal, že k čiastočnému späťvzatiu

žaloby došlo práve v dôsledku správania žalovaného, ktorý až pod tlakom súdneho konania preukázal,
že sa bezdôvodne neobohatil, hoci tak mohol urobiť kedykoľvek skôr. Odvolací súd v tejto súvislosti
dáva do pozornosti, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
zavinenia.Úspechvovecisazisťujeporovnanímžalobnéhopetituavýrokurozhodnutia,ktorýmsaoveci
rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so

žalobnýmpetitom,t.j.aksajehožalobevyhovelovplnomrozsahu,užalovanéhoideoplnýúspechvtedy,
ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Je možné konštatovať, že takáto situácia v posudzovanej
veci nenastala. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný,
teda obe strany sporu (žalobca a žalovaný) sú sčasti úspešné a sčasti neúspešné. Vo všeobecnosti
platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zmyslom využitia
zásady zavinenia je zas sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov
konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán zavinila čiastočné zastavenie konania. V posudzovanej
veci zobral podaním doručeným súdu dňa 12.06.2016 žalobca žalobu v časti o zaplatenie 9.947,22

eur späť z dôvodu, že po predložení výpisu z podnikateľského účtu žalovaného zistil, že na strane
žalovaného žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo. V rámci rozhodovania o trovách konania bol
potom súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech
žalovaného v spore, keďže žalobca nepreukázal, že čiastočné späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného. V danom prípade nemožno dospieť k záveru, že žaloba bola v celom

rozsahu istiny vo výške 11.013,06 eur podaná dôvodne, naopak v konaní bolo preukázané, že žaloba
bola v späťvzatej časti nedôvodná, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu
v rozsahu žalovanej sumy nedošlo. Uvedenú skutočnosť nemožno vykladať na ťarchu žalovaného,
nakoľko strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť zavýsledok sporu. Keďže žalobca je procesne zodpovedný za čiastočné zastavenie konania v dôsledku
späťvzatia žaloby, preto náhrada trov konania v tejto časti prináleží žalovanému. Nemožno pritom
nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má aj nepochybný význam výchovný, a

to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu. V danom prípade nebol vo vzťahu k žalovanej
istine (pred čiastočným späťvzatím žaloby) úspech a neúspech strán vyvážený, resp. rovnaký, preto
nebolo možné rozhodnúť tak ako sa v podanom odvolaní domáhal žalobca, t.j. že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo, nakoľko zastavenie konania v späťvzatej časti procesne zavinil práve
žalobca. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné.

24. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1
a 2, § 256 ods. 1 CSP. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany
vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť
náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania. Vo vzťahu k nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania, odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade bol pre pomerné

rozdelenie trov konania rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva
vzhľadom na to, že úrok z omeškania nebol zo strany žalobcu kapitalizovaný. Vzhľadom na uvedené
bolo potrebné pomer úspechu/neúspechu žalobcu a žalovaného zisťovať iba porovnaním uplatnenej a
priznanej istiny. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2013 rozšírenou návrhom doručeným
súdu dňa 09.12.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.013,06 eur s úrokom z omeškania.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 19,75 eur s úrokom z
omeškania a žalobca vzal žalobu späť v časti 9.947,22 eur s úrokom z omeškania, úspech mal žalobca v
konaní pred súdom prvej inštancie v časti sumy 1.046,09 eur, t.j. v pomere 9,50 % a neúspech v pomere
90,50 %. Naproti tomu, žalovaný mal v konaní pred súdom prvej inštancie vo veci úspech v časti sumy
9.966,97 eur (9.947,22 eur + 19,75 eur), t.j. v pomere 90,50 % a neúspech v pomere 9,50 %. V zmysle

uvedenej kalkulácie bol výsledný čistý úspech žalovaného v prvoinštančnom konaní 81 % (90,50 % -
9,50 % = 81 %), preto mu odvolací súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 81 %. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že predmetom
odvolacieho konania bola suma 1.065,84 eur, žalovaný bol úspešný v časti sumy 19,75 eur, t.j. v pomere
1,85 % a neúspešný v pomere 98,15 %. Naproti tomu žalobca mal v odvolacom konaní úspech vo veci

samej v časti sumy 1.046,09 eur, t.j. v pomere 98,15 % a neúspech v pomere 1,85 %. V zmysle uvedenej
kalkulácie bol výsledný čistý úspech žalobcu v odvolacom konaní 96,30 % (98,15 % - 1,85 % = 96,30
%), preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 96,30 %.

25. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu i žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu

základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

26. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

27. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I
č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa 24.11.2017 v I. výroku v časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 1.046,09 eur, s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 765,06 eur od 22.03.2013 až
do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,50 % p.a. zo sumy 231,71 eur od 08.08.2013 až do zaplatenia,
úrokom z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 49,32 eur od 15.09.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil, v I. výroku v časti sumy 19,75
eur s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 19,75 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia v zmysle §

388 zmenil tak, že žalobu zamietol a vo IV. výroku zmenil tak, že žalovaný má proti žalobcovi právo na
náhradu trov prvoinštančného v rozsahu 81 %. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že
žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 96,30 %.28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).