Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, July 3, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 0T/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120010598
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1120010598.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanej A. Z.F., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g/, odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2020 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
A. Z., Z. XX.XX.XXXX V. B., A. K. X. X. na T. F. XXXX/X, Bratislava - L., občianka Slovenskej republiky,
nezamestnaná, t. č. vo výkone väzby,

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

08.06.2020 v čase okolo 20:15 hod. v Bratislave na Kamennom námestí číslo 1/A v priestoroch
prevádzkarne spoločnosti L. L. F., Q..J..H.., Q. Q. Na X. XX, XXX XX Bratislava, D.: XX XXX XXX z
voľne vyloženého tovaru z regálu zobrala 2 kusy ORAL B náhrady 4 ks v hodnote 32,98 €, CerVe denný
krém 52 ml v hodnote 18,99 €, jeden kus Curaprox soft Ecopack 3 ks v hodnote 10,99 €, L´Oréal prof.

šampón 300 ml v hodnote 8,99 €, CeraVe čistiaci gél pleť 236 ml v hodnote 11,99 €, CeraVe hydr.
emulzia pleť 236 ml v hodnote 10,99 €, Biobaza jogurt po opaľovaní 150 ml v hodnote 6,99 €, Biobaza
marmeláda na opálenie 250 ml v hodnote 13,99 € a tento tovar v súhrnnej hodnote 115,91 € si vložila do
kabelky, ktorú mala pri sebe a s takto ukrytým tovarom obišla pokladničnú zónu a opustila prevádzkareň
bez zaplatenia zaň v úmysle nakladať s ním ako s vlastným, pričom sa tohto konania obvinená A. Z.
dopustilapotom,čobola07.03.2020vblokovomkonanírozhodnutímObvodnéhooddeleniaPolicajného
zboru Bratislava Petržalka - sever právoplatným 07.03.2020 uznaná za vinnú zo spáchania priestupku
proti majetku formou krádeže podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, za ktorý jej bola týmto rozhodnutím uložená pokuta vo výške 33,- € nezaplatená
na mieste, k čomu bol priamo v rámci blokového konania obvinenej vystavený blok evidenčného čísla
XXXXXXXX, ktorý obvinená prevzala a mala teda o tejto sankcii vedomosť, a taktiež bola obvinená
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II spisovej značky 0T/105/2018 zo 17.07.2018, právoplatným
16.08.2018 uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3
písmeno b) Trestného zákona v znení účinnom v danom čase a trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II číslo konania 6T/68/2018-151 z 26.11.2018, právoplatným 28.12.2018 bola uznaná za vinnú

zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
v znení účinnom v danom čase,

t e d a- si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutá, a hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdená,

č í m s p á c h a l a

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/
Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanej A. Z.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaná
urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinná zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 09.06.2020, č. k. 4

Pv229/20/1101-5.Súdnáslednepostupovalvsúlades§257odsek5Trestnéhoporiadkuaobžalovanej
položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná
vo všetkých prípadoch odpovedala zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7
Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení všetkých procesných strán uznesením prijal vyhlásenie
obžalovanej, ktorým uznala vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa

§ 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala
spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov, a to výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, odpisu registra trestov obžalovanej, bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, záznamu o
uložení blokovej pokuty, rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/105/2018 zo dňa 17.07.2018
a trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/68/2018 zo dňa 26.11.2018.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom

uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanej A. Z. iba
nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem

iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v §
34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4
Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný
pomer medzi nimi. U obžalovanej A. Z. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písmeno
l/ Trestného zákona spočívajúcu v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu (súd nezistil žiadnu
skutočnosť,prektorúbynebolomožnéobžalovanejtútopoľahčujúcuokolnosťpriznať,pričomúprimnosť
oľutovania nemožno vylúčiť iba na základe predchádzajúcich odsúdení obžalovanej). Na druhej strane

súd u menovanej obžalovanej zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť, konkrétne podľa § 37 písmeno m/
Trestného zákona spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení obžalovanej za trestné činy. V dôsledku
rovnovážneho pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zostala trestná sadzba upravená v § 212
odsek 2 Trestného zákona, v ktorej rámci sa mohol súd pri ukladaní trestu pohybovať, nezmenená, t.
j. 6 mesiacov až 3 roky.

Vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky) súd so zreteľom na výsledky
dokazovania považoval za adekvátne uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.
Oproti trestu uloženému v trestnom rozkaze, voči ktorému obžalovaná (v tom čase obvinená) a
prokurátor podali odpor, súd týmto rozsudkom uložil obžalovanej prísnejší trest, nakoľko sa v plnej miere

stotožnilsargumentáciouprokurátora,vrámciktorejtentopoukázalnato,žesohľadomnaodpisregistra
trestov obžalovanej nemali doposiaľ uložené miernejšie tresty odňatia slobody na obžalovanú žiaden
vplyv.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obžalovaná napriek svojmu relatívne mladému veku bola

doposiaľaž18krátodsúdenátakmervýhradnezatrestnéčinykrádeže.Vjejprípadeidetedaošpeciálnu
recidívu, na ktorú nemali doterajšie odsúdenia takmer žiaden výchovný vplyv. V rámci týchto odsúdení
jej boli ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody (celkom 10 krát) s výmerou trestu odňatia
slobody od 6 mesiacov do 18 mesiacov, pričom vo viacerých iných prípadoch súdy upúšťali od uloženia
súhrnného alebo ďalšieho trestu, pričom tak mohli robiť výlučne z dôvodu, že skoršie odsúdenia,

resp. tresty považovali na nápravu páchateľa (obžalovanej) a ochranu spoločnosti za dostatočné. Táto
skutočnosť sa však evidentne nepotvrdila a obžalovaná sa aj napriek všetkým doterajším odsúdeniam
opätovne dopustila identickej trestnej činnosti. V prípade obžalovanej pritom nemožno opomenúť ani tú
skutočnosť, že iba 16.01.2020 bola prepustená z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý
jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/68/2018 zo dňa 26.11.2018.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná sa len krátko (pár mesiacov) po jej prepustený z výkonu trestu
opätovne dopustila trestného činu - prečinu krádeže, pre ktorý je stíhaná v predmetnej trestnej veci.

Pokiaľ ide o obhajobnú argumentáciu obžalovanej, že sa v minulosti dopúšťala trestnej činnosti,
nakoľko nemala žiadne ciele, čo však už neplatí v súčasnosti, nakoľko chce riadne žiť so svojím

priateľom a chce riadne vykonávať prácu, súd uvádza, že toto tvrdenie je v priamom rozpore s vyššie
prezentovanými skutočnosťami a nemožno ho hodnotiť inak ako zjavne účelové, vedené snahou o
uloženie čo najmiernejšieho trestu. V tomto smere súd poznamenáva, že je naozaj pozoruhodné, že
obžalovaná verbálne prejavuje snahu viesť riadny život po tom, čo bola vzatá do väzby, avšak v období
po ostatnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu, kedy reálne mohla preukázať

vedenieriadnehoživota,takneurobila.Vtejtosúvislostimožnouvedenétvrdenieobžalovanejpovažovať
za čisto účelové aj so zreteľom na ten fakt, že obžalovaná je užívateľom návykových látok, o čom
svedčí uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou vyššie uvedeným trestným
rozkazom.

Na základe vyššie uvedených skutočností je teda nepochybné, že obžalovaná sa identickej trestnej
činnosti dopúšťa „programovo“, aby si krádežami zabezpečila prostriedky na svoju obživu, prípadne na
zaobstaranie návykových látok, pričom žiaden z doposiaľ uložených trestov, vrátane nepodmienečných
trestov odňatia slobody, nemal na obžalovanú žiaden účinok.S prihliadnutím na uvedené má súd za to, že v prípade obžalovanej je vo výrazne vyššej miere potrebné
dôsledne dbať na represívnu a preventívnu funkciu trestu a súčasne dôsledne dbať aj na ochranu

spoločnosti pred obžalovanou ako špeciálnou recidivistkou, ktorá sa opakovane dopúšťa zhodnej
trestnej činnosti. Je teda nepochybné, že obžalovanej bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody vo
vyššej výmere, než v akej jej bol doterajšími odsúdeniami uložený najprísnejší trest (18 mesiacov).

Vo svetle všetkých uvedených skutočností možno považovať trest odňatia slobody vo výmere 20

mesiacov za dostatočný, reflektujúci požiadavku generálnej aj individuálnej prevencie a zohľadňujúci
všetky funkciu trestu. Trest v uvedenej výmere podľa názoru súdu zodpovedá nielen závažnosti činu,
ale predovšetkým osobe samotnej obžalovanej a možnostiam jej nápravy.

Čo sa týka samotnej závažnosti činu, na ktorú poukazoval obhajca obžalovanej, súd poznamenáva, že
v rámci posudzovania kritérií upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona nezistil žiadnu skutočnosť,

pre ktorú by konkrétny stupeň závažnosti stíhaného činu bol nepatrný. Ak by tomu tak bolo, resp. ak
by o konkrétnom stupni závažnosti činu mal súd pochybnosti, nebol by prijal vyhlásenie obžalovanej
podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ale vykonal by v celom rozsahu dokazovanie čo
do otázky viny, teda aj vo vzťahu k materiálnej stránke stíhaného činu. V danom prípade sa stíhaný
prečinžiadnouskutočnosťouspadajúcoupodkritériavzmysle§10odsek2Trestnéhozákonazhľadiska

závažnostinevymykáobdobnýmčinomrovnakejprávnejkvalifikácieazávažnosťstíhanéhoprečinuplne
zodpovedá typovej závažnosti, ktorá je vyjadrená príslušnou (kvalifikovanou) skutkovou podstatou a ňou
upravenoutrestnousadzbou(6mesiacovaž3roky).Vjejrámcisúdpriurčovaníkonkrétnejvýmerytrestu
odňatia slobody prihliadal na samotný druh tovaru, ktorý bol predmetom krádeže, výšku spôsobenej
škody (115,91 Eur), ako aj spôsob spáchania činu a zavinenie (priamy úmysel), všetko vyplývajúce zo

skutkovej vety rozsudku, ale najmä na osobu obžalovanej, ktorá je determinovaná vyššie popísanými
skutočnosťami. Tieto vo svojom súhrne umožňujú učiniť záver, že možnosti nápravy obžalovanej by boli
uložením miernejšieho trestu značne obmedzené.

Zo všetkých vyššie uvedených hľadísk možno teda 20 mesačný trest odňatia slobody považovať za taký,

ktorý zodpovedá požiadavke na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona.

Nakoľkoobžalovanábolavposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinuvovýkonetrestu
odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ju v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Keďže si poškodená spoločnosť nárok na náhradu škody neuplatnila, súd o ňom ani nerozhodoval.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný. Poškodený môže podať odvolanie len voči výroku o náhrade škodu.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.