Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200418
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8518200418.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: K. R., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, právne zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20,
Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1. A.P. AUTO, s.r.o., Továrenská 1305/11, Stará Ľubovňa, IČO: 44 525
508,právnezastúpený:AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁNLawfirms.r.o.,Kmeťova26,Košice,IČO:47237406,
2. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, A. E., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Dlugolinský,
advokát, Levočská 1, A. E., v konaní o náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie voči žalovanému v 2. rade

II. Súd z a m i e t a žalobu voči žalovanému v 1. rade

III. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
v 1. alebo v 2. rade uhradiť žalobcovi sumu 3.184,- eur s 5 % úrokom z omeškania od 4.7.2017 až do
zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 8.2.2017 sa dohodol jeho otec M. R., ktorý je súkromným

podnikateľom, živnostníkom a podniká okrem iného aj v oblasti maliarstva a natieračstva s konateľom a
jediným spoločníkom žalovanej spoločnosti B. M. na vykonaní maliarskych prác v autodielni žalovaného
v 1. rade na ulici E. XX, A. E.. U. sa so žalovaným v 1. rade dohodol aj na cene prác za vymaľovanie
autodielne, ktorá predstavovala sumu vo výške XXX,- eur, pričom sa zároveň dohodli, že tieto práce sa
uskutočnia v dňoch XX.X.XXXX až XX.X.XXXX. E. došlo medzi nimi k uzavretiu J. o dielo a po vykonaní
diela dohodnutá cena bola otcovi vyplatená.
Z. na to, že išlo o väčší rozsah práca a žalovaný v 1. rade potreboval urobiť tieto práce čo v

najkratšom čase, požiadal otec žalobcu ako aj jeho brata M. R.a, aby mu prišli pomôcť s maliarskymi
prácami. Zároveň bolo medzi otcom žalobcu a konateľom žalovanej spoločnosti dohodnuté, že počas
vykonávania maliarskych práce autodielňa nebude v prevádzke. V skutočnosti však, keď nastúpili dňa
13.02.2017 všetci traja pracovať, tak zrejme zamestnanci žalovaného v 1. rade boli v práci, motorové
vozidlá z autodielne boli von, okrem dvoch motorových vozidiel, ktoré sa nachádzali v autodielni.
Žalovaný v 1. rade povedal, že musí aspoň tieto dve motorové vozidlá opraviť, lebo klienti čakajú na
opravu. Preto ich požiadal, aby začali pracovať na zadnej stene autodielne, ktorá sa nachádzala najďalej

od opravovaných motorových vozidiel, a to z dôvodu, aby pri vykonávaní maliarskych prác nepostriekali
opravované motorové vozidlá. Otec žalobcu M. R. po prehliadke autodielne uviedol konateľovi žalovanej
spoločnosti, že je potrebné zabezpečiť látku na odmastenie stien autodielne a konateľ žalovanej
spoločnosti uviedol, že nie je potrebné zakupovať žiadnu látku na odmasťovanie stien autodielne, lebomá veľké množstvo takejto látky, ktorou sa odmasťujú motory aut. Nevedeli o akú látku ide presne, lebo
ju bližšie konateľ žalovanej spoločnosti nešpecifikoval.
Dňa 14.02.2017, priebehu týchto prác prišiel do autodielne Jozef Kundľa /žalovaný v 2. rade, ktorý podľa

ich vedomostí asi mal byť zamestnancom žalovaného v 1. rade, v ruke držal zapálený plynový horák
- zvaný kartuša, ktorým si pripálil cigaretu. Následne povedal, že je zima, musí zavrieť dvere a nato
predmetný zapálený horák položil na zariadenie, ktorým sa sťahujú pneumatiky a išiel zatvoriť dvere.
Po niekoľkých minútach čo B. C. zatvoril dvere, došlo k nečakanému výbuchu a následnému plameňu.
Výbuch bol spôsobený tým, že sa vytvorilo výbušné prostredie nahromadením plynov, keď B. C. zavrel

dvere a nechal zapálený plynový horák voľne položený na zariadení na sťahovanie pneumatík. Žalobca
začal okamžite horieť v podstate na celom tele, následne prítomní uhasili na ňom horiace ošatenie.
Otec ho odviezol do nemocnice v Starej Ľubovni za účelom ošetrenia a v ten istý deň bol hospitalizovaný
v nemocnici v Starej Ľubovni a dňa 15.02.2017 bol prevezený na ošetrenie do nemocnice v Šaci v
Košiciach na KPaRCh, kde bol hospitalizovaný od 15.02.2017 do 15.03.2017.
Žalovaný v 1. rade presviedčal otca, že v prípade, ak sa to bude vyšetrovať, aby povedali, že sa to stalo

u nich doma a nie u neho v autodielni, lebo sa bojí policajtov, zároveň povedal, že je ochotný vzniknutú
škodu uhradiť, ako aj náklady spojené s liečením.
Na základe tejto skutočnosti potom išiel za lekárom MUDr. Zdenekom Holešovským, ktorý vystavil
bodové ohodnotenie bolestného dňa 15.05.2017 a predmetné bodové ohodnotenie odniesol otec M..
Dňa 06.06.2017 mu M. poslal na bankový účet sumu vo výške 1.200 eur a dňa 03.07.2017 Eur sumu

vo výške 2.000 Eur. Keďže ďalšie peniaze neprišli, otec išiel za M. a pýtal sa, prečo neposlal zvyšok
peňazí, na ktoré má podľa bodového ohodnotenia nárok. M. mu na to povedal, že poslal všetky peniaze
podľa bodového ohodnotenia lekára.
Na základe písomnej výzvy mu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že
predmetnú škodu si zapríčinil sám, že vykonávali maliarske práce, ktoré spočívali v používaní horľavých

látok na základe rozhodnutia zhotoviteľa a teda túto škodu si zapríčinil sám poukazujúc na ustanovenie
§ 415 a § 441 OZ. Dokonca žiadal, aby vrátil sumu 3.200 Eur, ktorú mu poskytol konateľ žalovanej
spoločnosti.
Pokiaľ sa jedná o látku, ktorú poskytol konateľ spoločnosti žalovaného v 1. rade, oni v skutočnosti
nevedeli o akú látku sa jedná. V dôsledku výbuchu a následného požiaru v autodielni žalovaného v

I. rade utrpel viaceré vážne popáleniny viacerých oblastí tela, a to druhého a tretieho stupňa. O tejto
skutočnosti predložil lekársku správu z Nemocnice Košice - Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica zo dňa
27.09.2017.
Je toho názoru, že žalovaný v I. rade zodpovedá žalobcovi za škodu, ktorá mu vznikla.
Z opatrnosti žaluje aj žalovaného v II. rade B.a C., vzhľadom na to, že nie je mu známe aký je právny

vzťah medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade, či sa jedná o jeho zamestnanca alebo
SZČO .Teda práve žalovaný v II. rade priamo zapríčinil škodu žalobcovi. Pokiaľ žalovaný v II. rade je
zamestnancom žalovaného v I. rade v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka za
predmetnú škodu v plnom rozsahu zodpovedá žalovaný v I. rade. Rozhodne predmetnú škodu v zmysle
ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka nezapríčinil sám žalobca.

3. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca
uvádza nepravdivý, resp. polopravdivý, skreslený až vymyslený skutkový stav. Žalovaný v 1. rade si na
základe cenovej ponuky subjektu M. R., s miestom podnikania Hniezdne 407, IČO: 37 165 828, zapísaný
v Živnostenskom registri Okresného úradu A. E., č. živ. reg. 710-2271 (ďalej aj len ako „zhotoviteľ“),

objednal maliarske práce v priestoroch žalovaného v 1. rade. Spôsob výkonu práce (počet a zloženie
ľudí vykonávajúcich maliarske práce) ako aj čas výkonu maliarskych prác (počas plnej prevádzky servisu
alebo v čase, keď je servis uzatvorený) si zvolil zhotoviteľ.
Dňa 12.02.2017 prišli k žalovanému v 1. rade zhotoviteľ so svojím synom M. R.om a žalobcom (ďalej
aj len „maliari“) a dohodlo sa, že sa priestory žalovaného v 1. rade budú maľovať nasledujúci týždeň, a

to najmä z dôvodu, že žalovaný I. mal v servise rozpracované autá, ktoré boli nepojazdné - rozobraté a
nebolo možné ich premiestniť. Dňa 13.02.2017, skôr ako bolo dohodnuté, prišli k žalovanému maliari s
tým, že idú vykonať prípravné práce na maľovanie, aby to bolo čím skôr hotové. Maliari uviedli, že si idú
iba pripraviť steny - opraviť praskliny a nerovnosti a že maľovať sa bude až keď sa dokončia rozobraté
vozidlá.Maľovaťaninebolomožnéprávekvôlitomu,ževpriestorochžalovanéhov1.rade,t.j.vservise,

boli rozobraté nepojazdné vozidlá a mohlo by dôjsť k ich znečisteniu a taktiež nebolo možné postaviť ani
lešenie. Zhotoviteľ mal dosť naponáhlo, nakoľko navrhol pracovať aj po večeroch, aby to bolo čím skôr
hotové, t. j. zhotoviteľ sa sám rozhodol pracovať počas plnej prevádzky servisu a nie podľa dohody so
žalovaným v 1. rade, t. j. mimo prevádzky servisu, keď bude uzatvorený. Žalovaný v 1. rade po oznámenízhotoviteľa, že potrebujú odmasťovač na steny, im uviedol, že má istý odmasťovač, ktorý sa používa v
servise, a že ak je vhodný, tak ho kľudne môžu použiť a ukázal im na kanister, v ktorom sa nachádzal.
Žalovaný v 1. rade v žiadnom prípade netrval na tom, aby bol použitý ním ponúknutý odmasťovač, on

len uviedol, že nejaký odmasťovač má a že podľa uváženia zhotoviteľa ho je možné použiť.
Žalovaný v 1. rade chcel aby sa dohodnuté maliarske práce vykonávali mimo prevádzky servisu
aj z dôvodu, že v servise sa počas prevádzky môže nachádzať tepelný zdroj s otvoreným ohňom.
Zamestnanec žalovaného v 1. rade, p. B. C., tj. žalovaný v 2. rade, v žiadnom prípade nezapaľoval
horákom cigaretu a manipuloval s horákom pred servisom (dielňou, pričom mal otvorené dvere) z

dôvodu nahriatia tesniacej kovovej podložky, aby lepšie tesnili. Bezprostredne po tom, čo žalobca začal
horieť, žalovaný v 2. rade položil horák na zem, nie na sťahovák pneumatík, ako uvádza žalobca, aby
mohol zavrieť dvere a zabránil prísunu kyslíka, ktorý podporuje horenie. tj. žalovaný v 2. rade urobil
bezprostredné opatrenia, aby nedochádzalo k zväčšovaniu následkov škodovej udalosti.
Taktiež skutočnosť, že žalobca pracuje s horľavinou nebolo žalovanému v 2. rade známe, nakoľko
nebol pri komunikácii konateľa žalovaného v 1. rade so zhotoviteľom ohľadne odmasťovacej látky. Na

mieste škodovej udalosti neboli volaní požiarnici ani policajti, nakoľko ich prítomnosť nebola potrebná.
Ten kto nechcel nič hlásiť a nikoho volať bol práve zhotoviteľ, ktorý poprosil žalovaného v 1.rade o
mlčanlivosť, pravdepodobne aj preto, že žalobca bol v čase škodovej udalosti vedený na úrade práce
ako nezamestnaný. Z tohto dôvodu navrhol vyžiadať od Sociálnej poisťovne výpis z evidencie žalobcu.
Žalovaný v 1. rade riešil s otcom žalobcu aj prípadné odškodnenie, pričom žalovaný v 1. rade uviedol

nech sa počká, ako sa celá vec ukončí /lekárske správy, liečenie a pod./ Následne sa žalobca
so žalovaným v 1. rade dohodli, na návrh zhotoviteľa, resp. otca žalobcu, na rovnakej spoločnej
zodpovednosti, t. j. 50 % žalobca a 50 % žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade následne v dvoch
splátkach vyplatil žalobcovi sumu spolu vo výške 3.200,00 eur, čím považoval vec za ukončenú a
vysporiadanú.

Ďalej poukázal na to, že poškodený, t. j. žalobca v danom prípade zanedbal, resp. nedodržal, prevenčnú
povinnosť, keď počas plnej prevádzky servisu na vlastné riziko na základe vlastnej požiadavky a
vlastného rozhodnutia, napriek tomu, že žalovaný v 1. rade trval na tom, aby sa práce vykonávali mimo
prevádzky, pracoval s horľavými látkami v dôsledku čoho došlo k popáleninám na jeho tele, t. j. k škode
na zdraví došlo výlučným zavinením poškodeného - žalobcu.

Ďalej uviedol, že žalobca taktiež doposiaľ nepreukázal, na základe akej skutočnosti sa nachádzal v
priestoroch žalovaného v 1. rade a na základe akej právnej skutočnosti tam vykonával práce práve on.
Žalovaný si objednal práce od zhotoviteľa, nie od žalobcu. Žalobca nijako nepreukázal pracovnoprávny
ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah so zhotoviteľom, ktorý by ho oprávňoval nachádzať sa a pracovať
u žalovaného v 1. rade.

Zároveň ak žalobca vykonával nejaké práce podľa pokynov zhotoviteľa, t. j. podľa pokynov prípadného
zamestnávateľa, jednalo by sa o pracovný úraz, preto namietal aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
v 1. rade, ako aj žalovaného v 2. rade.
Ak bol žalobca v pracovnoprávnom pomere u zhotoviteľa, za vzniknutú škodu zodpovedá zhotoviteľ ako
zamestnávateľ a nie žalovaný v 1. rade.

Zhotoviteľ, tj. otec žalobcu, bol povinný upozorniť žalovaného v 1. rade na nevhodnú povahu ním
ponúknutého odmasťovača, pričom je na zhotoviteľovi, aby preukázal, že žalovaného v 1. rade na
nevhodnosť odmasťovača upozornil. Ak si túto povinnosť zhotoviteľ nesplnil, zodpovedá za vzniknutú
škodu, tj. aj za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi.

4. Žalovaný v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný v 2. rade žalobou
uplatnený nárok žalobcu neuznáva a uplatnenie tohto nároku voči jeho osobe považuje za nedôvodné.
Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní s poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.
Pracovníci teda nezodpovedajú za škody spôsobené pri činnosti, ktorá nevybočuje z medzí plnenia
úloh právnickej osoby. Žalovaný v 2. Rade poukázal na pracovnú zmluvu, ktorú má uzavretú ako
zamestnanec so žalovaným v 1. rade ako zamestnávateľom. V pracovnej zmluve je uvedený druh

práce - automechanik /údržba a oprava motorových vozidiel/. V zmysle výpisu z obchodného registra
žalovaného v 1. rade, kde je uvedený aj predmet jeho činnosti, ktorý jednoznačne súvisí s opravou a
údržbou áut, druhu práce dojednanom v pracovnej zmluve a uvedenou zásadou, možno vyvodiť záver,že žalovaný, teda nie je zodpovedným subjektom pri nároku na náhradu škody a teda nie je ani pasívne
vecne legitimovaným.
Žalovaný v 2. rade poukázal aj na samotnú žalobu, kde žalobca uvádza, že mu nie je známe aký je

právny vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, preto z opatrnosti žaluje aj žalovaného
v 2. rade.
Žalovaný v 2. rade poukázal aj na čl. 5 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého súd môže
sankcionovať stranu sporu pri zjavne bezúspešnom a svojvoľnom uplatňovaní práva. Žalobca mal
využiť iný procesný postup pre správnu pasívnu vecnú legitimáciu (inštitút intervenienta, pristúpenie do

konania), resp. mal vykonať také úkony pred podaním žaloby, ktoré by preukazovali a odôvodňovali
správnu pasívnu vecnú legitimáciu.
Vo vzťahu k samotnému popisu priebehu škodovej udalosti obsiahnutom v samotnej žalobe žalovaný v
2. rade uviedol, že sa nevie vyjadriť k jednaniu o spôsobe a čase vykonania prác medzi otcom žalobcu a
žalovaným v 1. rade a poukázal na viacero nezrovnalostí v samotnom opise priebehu škodovej udalosti.
Podľa jeho vedomostí sa na ich pracovisku nenachádza a ani nenachádzala žiadna látka na

odmasťovanie v dvestolitrovom sude. Táto látka na odmasťovanie, ktorú aj on používa pri výkone svojej
práce sa nachádza v 20 alebo 25 litrových bandaskách, ktoré sú riadne označené (nachádza sa na nich
aj označenie horľavina - viď priložená fotografia) a je tam aj návod na použitie. Žalobca vykonával práce
s takouto látkou na odmasťovanie. Vôbec sa nezakladá na pravde, že si plynovým horákom zapaľoval
cigaretu. Žalovaný v 2. rade pritom vykonával práce na oprave automobilu na mieste na tom určenom

v samotnej dielni, kde sa takéto práce aj vykonávali, keď bol v dostatočnej vzdialenosti od automobilov,
ktoré sa v tom čase nachádzali v dielni, od kolegov ako aj horľavých látok.
Žalobcov popis škodovej udalosti nedáva logickú súvislosť. Žalobca v tom čase vykonával práce pri
rozvodnej elektrickej skrini, kde je aj zásuvka na 380 V a 230 V, čo mohlo tiež spôsobiť vznietenie a to nie
z nazhromaždených plynov, ale samotnej odmasťovacej látky. Taktiež v tom čase boli v autodielni aj iný

zamestnanci žalovaného v 1. rade, ktorý pracovali s nástrojmi, ktoré mohli spôsobiť vznietenie žalobcu.
Žalobca tak nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, ako aj samotný fakt,
že prípadný výkon práce žalovaným v 2. rade bolo protiprávnym úkonom.

5. Žalobca v replike k žalobnému návrhu uviedol, že s tvrdeniami nesúhlasí, práce vykonával pre otca

z titulu výpomoci.

6. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalovaní v 1. a 2. rade, ktorých neúčasť ospravedlnili právni
zástupcovia, preto súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v ich neprítomnosti.

7. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
Poukázal na základnú podstatnosť v tejto žalobe, a to že otec žalobcu má živnosť na základe tejto
vykonal maliarsku činnosť po dohode so žalovaným v 1. rade jeho konateľom spoločnosti a od 13.2.
2017 nastúpil pracovať k žalovanému v 1. rade, vykonal maliarske práce. V plnom rozsahu zotrval na
podanej žalobe, trval aj na vyjadrení, ktoré podali dňa 29.3.2019. Ďalej právny zástupca vo vzťahu k

žalovanému v 2. rade uviedol, že v čase podávania žaloby nevedeli v akom vzťahu je k žalovanému
v 1. rade, či teda je to pracovno-právny vzťah, resp. iný vzťah. Žalobu voči žalovanému v 2. rade na
pojednávaní zobral späť.

8. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že práce u žalovaného v 1. rade vykonával

iba na základe výpomoci otcovi tak, ako to vyplýva z písomného vyjadrenia, nakoľko v tomto čase bol
v evidencii na úrade práce. Za túto činnosť však žiadne peniaze nedostával od otca. Nemal uzatvorenú
žiadnu písomnú dohodu ani o vykonaní práce ani o vykonaní pracovnej činnosti, išlo iba o výpomoc
otcovi.

9. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobu namietajú v celom rozsahu
a žiadajú ju zamietnuť. Namietal pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade a v konečnom dôsledku
aj žalovaného v 2. rade. Žalobca, ako aj nepopiera, vykonával výpomoc u svojho otca, ktorý mal
živnostenské oprávnenie na vykonávanie murárskych prác. Vykonávanie takejto výpomoci však je stále
založením pracovného pomeru, bez ohľadu na to, či k uzavretiu pracovnej zmluvy dôjde alebo nedôjde.

Zákon o nelegálnej práci o nelegálnom zamestnávaní presne vymedzuje obligatórne náležitosti, pri
splnení ktorých podmienok nejde o nelegálne zamestnávanie. Je toho názoru, že išlo o pracovný pomer
medzi jeho otcom a žalobcom. V takom prípade ide o pracovný úraz a žalobca mal nárok na náhradu
voči svojmu otcovi a mal byť úrazovo poistený. Medzi otcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bolauzatvorená Zmluva o dielo, kde zodpovedá za veci prevzaté od objednávateľa zhotoviteľ. Objednávateľ
nemá vedomosť o tom, či daná látka, predmetný odmasťovač bol alebo nebol vhodný na vykonávanie
odmasťovacích a maliarskych prác. Pokiaľ zhotoviteľ sa sám rozhodol na základe vlastného uváženia,

že túto látku použije na odmasťovanie, nezistil si o nej žiadne informácie, a on mal to živnostenské
oprávnenie, je to výlučne zodpovednosť zhotoviteľa za to, aký následok nastal.

10. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní poukázal na pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného v 2. rade. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na § 420 ods. 2 Obč.

zákonníka, kde je uvedené , že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.
Žalovaný v 2. rade má pracovnú zmluvu so žalovaným v 1. rade, čiže vykonával činnosti ako
zamestnanec, s náplňou práce - automechanik, údržba a oprava motorových vozidiel. Takú istú činnosť

mal žalovaný v 2.rade zapísanú v predmetnej činnosti v Obchodnom registri. Tieto tvrdenia zdokladovali
listinnými dôkazmi. Žalovaný nie je zodpovedným subjektom pri nároku na náhradu škody tak, ako si
to uplatňuje žalobca. Takže nie je ani pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore. Žalobca na
mieste škodovej udalosti vykonával prácu na základe pokynov otca, teda dodávateľa žalovaného v 1.
rade, ktorý mal so žalovaným v 1. rade uzatvorenú Zmluvu o dielo.

11. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2. rade - zamestnancovi žalovaného v 1. rade,
súd konanie vo vzťahu k nemu zastavil a zároveň mu priznal náhradu trov konania. Súd mal za to,
že žaloba voči žalovanému v 2. rade nebola podaná dôvodne, nakoľko z ním predložených dôkazov

jasne vyplýva, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bol v spornom období pracovno
- právny vzťah, založený písomnou pracovnou zmluvou, s druhom práce automechanik /údržba a
oprava motorových vozidiel/, je medzi nimi vzťah zamestnávateľa a zamestnanca. Teda v danom spore
žalovaný v 2. rade nie je zodpovedným subjektom pri nároku na náhradu škody a teda nie je pasívne
legitimovaným subjektom, keďže žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody z titulu ublíženia

na zdraví pri výkone prác realizovaných pre jeho zamestnávateľa - žalovaného v 1. rade. Pracovníci
nezodpovedajú za škody spôsobené pri činnosti, ktorá nevybočuje z medzi plnenia úloh právnickej
osoby. Ak aj žalobca tvrdí, že nevedel aký vzťah je medzi žalovanými, mohol sa svojho práva domáhať
inak /inštitút intervenienta/ resp. mal podniknúť úkony pred podaním žaloby na preukázanie správnosti
pasívnejlegitimácie.Vzhľadomnauvedenésúdzároveňžalobcoviv2.radepriznalnáhradutrovkonania

v rozsahu 100 % poukazujúc na ust. § 256 ods. 1 CSP.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, právnych zástupcov, listinnými dôkaznými
prostriedkami doloženými do spisu a ostatnými listinami, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých
súd zistil tento skutkový stav:

13. Žalovaný v 1. rade na základe cenovej ponuky si objednal u otca žalobcu, M.a R.a - živnostníka,
maliarske práce autodielne a to na základe ústnej dohody. Tato skutočnosť nebola sporná. Dohodnutá
doba nástupu na práce bola sporná, nakoľko žalobca tvrdil, že práce sa mali vykonať v dobe od
13.2.2017 do 15.2.2017, žalovaný tvrdil, že nastúpili na práce skôr ako bolo dohodnuté, a to na základe

vlastného rozhodnutia. Žalovaný v 1. rade trval na tom, aby sa práce vykonávali mimo režimu prevádzky
autodielne.
Vzhľadom na rozsah prác a dohodnutú dobu požiadal žalobcu K. R.a jeho otec M. R. a tiež aj jeho
brata M., aby mu s týmito maliarskymi prácami pomohli. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že išlo o bežnú
výpomoc syna otcovi, nešlo medzi nimi o dohodu o vykonaní prác ani dohodu o pracovnej činnosti.

V každom prípade išlo o pracovný vzťah žalobcu so živnostníkom - jeho otcom. Pri nástupe na práce
neboli priestory prevádzky prázdne čo nebolo sporné. Následne za účelom odmastenia stien bolo
potrebné najprv aplikovať látku na odmastenie, ktorú poskytol objednávateľ - žalovaný v 1. rade .
Tento však uviedol, že na použití ním navrhnutej látky ako odmasťovača netrval len uviedol, že nejaký
odmasťovač má a bolo na uvážení zhotoviteľa či je ho možné použiť. Bolo na jeho zodpovednosti

upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu použitia tejto veci.
Následne ďalší deň počas realizovania odmasťovacích prác mal do dielne vojsť zamestnanec
žalovaného v 1. rade so zapáleným plynovým horákom - kartušou, ktorým si mal pripáliť cigaretu, potomišiel zavrieť dvere, horák položil na zariadenia na sťahovanie pneumatík a nasledoval výbuch a požiar,
ktorý spôsobil žalobcovi popáleniny.
Tieto tvrdenia rozporoval žalovaný v 1. a 2. rade. Udalosť neoznámili polícii, ani Inšpektorátu práce,

žalobcu následne hneď odviezol otec do nemocnice na ošetrenie. Na ďalších postupoch a náhradách
sa mali dohodnúť žalobca so žalovaným v 1. rade.

14. Z predloženého Osvedčenia o živnostenskom oprávnení vyplýva, že otec žalobcu M. R. mal v
spornom období oprávnenie na vykonávanie živnosti v oblasti - murárstvo, a to od 15.4.2015.

15. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade vyplýva, že bol
medzi nimi pracovnoprávny vzťah. V pracovnej zmluve je uvedený druh práce - automechanik /údržba a
oprava motorových vozidiel/. V zmysle výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade, je uvedený
aj predmet jeho činnosti, ktorý jednoznačne súvisí s opravou a údržbou áut, a druhom práce dojednanom
v pracovnej zmluve.

Právny stav:

16. Podľa § 144 CSP Žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa § 145 ods. 1 CSP Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa ods. 2 cit. zákona Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

19. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

20.Podľa§2Obchodnéhozákonníkasapodnikanímrozumiesústavnáčinnosťvykonávanásamostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Podľa ods. 2 písm. b/ cit. zak, ust. je podnikateľom i osoba, ktorá podniká na základe živnostenského
oprávnenia.

21. Podľa § 2 zák. č. 455/1991 Zb. Živnostenského zákona je živnosťou sústavná činnosť

prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku
a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

23. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ods. 2 cit. zákona Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu,
montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne
zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo
úprava stavby alebo jej časti.

24. Podľa § 537 ods. 1Obchodného zákonníka Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.
Podľa ods. 2 cit. zákona Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľaods.3cit.zákona Privykonávanídielapostupujezhotoviteľsamostatneaniejepriurčeníspôsobu
vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.25. Podľa § 538 Obchodného zákonníka Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak
zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

26. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

27. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 82/2005 Z.z. Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba
pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny
vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo
b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom

Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez
štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho
zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
Podľa ods. 2 cit. zákona Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu

a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra,

najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala
do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa
osobitného predpisu.

28. Podľa § 2a/ ods. 1 zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení
neskorších predpisov Nelegálna práca nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom,
alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného
spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel
tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel

je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo
študentom do 26 rokov veku.
Podľa ods. 2 cit. zákona Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom,
alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného
spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel

tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel
je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo
študentom do 26 rokov veku.

29. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka /OZ/ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

30. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za

škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.
Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

31. Po vykonaní dokazovania súd posúdil podstatné skutkové tvrdenie a právne argumenty strán a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodnáPrávne posúdenie veci:

32. Na to, aby sa niekto stal stranou konania netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je

žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne

vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je

nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnostiobjektívneniejenositeľomhmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn.
3Cdo/192/2004).

33. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane

žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd
povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva. Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od

žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu.

34. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou domáhala od žalovaného náhrady škody z titulu ublíženia
na zdraví. Žalobca ale nepreukázal svoj právny vzťah so žalovaným v 1. rade a ani žalovaným v 2.

rade. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2. rade, a následne zastavenie konania súdom
vo vzťahu k nemu, súd sa ďalej zaoberal vecnou legitimáciou medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
ako stranami sporu.

35. Z dôkazov, ktoré má súd k dispozícii vyplýva, že právny vzťah bol medzi žalobcom a jeho otcom /

živnostníkom/ ako zhotoviteľom, u ktorého žalobca pracoval podľa jeho vyjadrenia z titulu tzv. výpomoci
rodinnému príslušníkovi - živnostníkovi, tieto tvrdenia však súdu nepreukázal.

36. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako objednávateľom nebol teda žiaden pracovno-právny a
ani iný individuálny právny vzťah. Bolo preukázané, že právny vzťah bol iba medzi zhotoviteľom - t.j.

otcom žalobcu - živnostníkom a žalovaným v 1. rade ako objednávateľom, a to obchodno-právny vzťah
medzi dvoma podnikateľmi na základe ústne dojednanej Zmluvy o dielo. Živnostník činnosť vykonával
na vlastnú zodpovednosť, vykonané práce fakturoval žalovanému v 1. rade.

37. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že žalobca si prípadnú náhradu škody, ktorá mu vznikla z

titulu úrazu v práci pri realizovaní výpomoci pre otca - rodinného príslušníka, mohol uplatniť iba voči
otcovi - živnostníkovi, nakoľko výpomoc realizoval práve pre tohto rodinného príslušníka - živnostníka a
teda zhotoviteľa, s ktorým bol v pracovno-právnom vzťahu, a zhotoviteľ zodpovedá za vzniknutú škodu
žalobcovi ako zamestnancovi.

38. Naviac išlo o výkon prác, ktoré otec - živnostník nemal uvedené v predmete živnosti nakoľko
realizoval u žalovaného v 1.rade maliarske práce, disponoval však živnostenským oprávnením
vystaveným na jeho meno od 15.4.2015, ktoré malo predmet podnikania v spornom období iba na
činnosť murárstva. Čiže nevykonával práce v zmysle obsahu živnostenského oprávnenia.39. Žalobca teda nemá subjektívne právo na plnenie od žalovaného v 1. rade a teda nie je aktívne
legitimovaný na podanie predmetnej žaloby proti tomuto žalovanému.

V predmetnej veci nie je daná ani pasívna legitimácia , nakoľko vzhľadom na horeuvedené, žalovaný
v 1. rade nie je pasívne legitimovaný v danom spore, nakoľko žalobca nepreukázal že má subjektívne
právo na plnenie od tohto žalovaného uplatnené v tomto konaní, keďže s ním nebol v žiadnom právnom
vzťahu.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že Zmluva o dielo bola uzavretá medzi účastníkmi

zmluvy, a to žalovaným v 1. rade a živnostníkom - otcom žalobcu, ako dvoma podnikateľmi. Medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade ako stranami tohto sporu nebol žiaden právny vzťah.

40.Nazákladeuvedenýchskutočnostívsúladescitovanouprávnouúpravousúdrozhodoltak,žežalobu
zamietol pre nedostatok aktívnej a aj pasívnej vecnej legitimácie a nezaoberal sa preto už bližšie ďalšími
skutkovými tvrdeniami uvádzanými v tomto konaní.

41. Naviac je potrebné dodať, že pokiaľ ide o ďalšie konkrétne okolnosti, a to tvrdené realizovanie
výpomoci rodinnému príslušníkovi - živnostníkovi, toto musí tiež spĺňať určité právne podmienky
stanovené zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní - § 2a/ zák. č. 85/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Podnikateľovi - fyzickej osobe môžu pri podnikateľskej činnosti vypomáha bez

povinnosti uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu príbuzní v priamom rade, ktorými sú podľa § 117
Občianskeho zákonníka, otec, syn, vnuk, matka, dcéra a vnučka, súrodenec, manžel /manželka/.
Súčasne však pre nich platia tieto podmienky : 1/musia byť dôchodkovo poistení alebo 2/ sú poberateľmi
dôchodku, alebo 3/ ide o žiaka alebo študenta do 26 rokov veku.

42. V predmetnej veci nebolo preukázané, že žalobca bol v spornom období poberateľom dôchodku, ani
že v spornom období bol dôchodkovo poistený /13. - 14.2.2017/ a ani to, že bol v tomto období žiakom
alebo študentom do 26. rokov veku.

43. Keďže podľa tvrdení žalobcu bol v spornom období v evidencii na úrade práce, možno mať za to,

že štúdium už ukončil. Ďalej či bol dôchodkovo poistený v uvedenom období, kedy došlo k úrazu pri
realizovaní výpomoci pre živnostníka - rodinného príslušníka, a teda či mohlo ísť o výpomoc žalobcu
pre rodinného príslušníka - živnostníka, a teda či išlo o legálnu prácu v zmysle ust. zákona č. 85/2005
Z.z. v znení neskorších predpisov, súdu nebolo preukázané.

Trovy konania:

44. Podľa § 251 CSP Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % od neúspešného žalobcu. Vo vzťahu k

žalovanému v 2. rade súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, nakoľko má za to, že žalobca procesne
zavinil zastavenie konania vo vzťahu k tejto strane sporu. Tak ako súd už hore uviedol, ak aj žalobca
tvrdí, že nevedel aký vzťah je medzi žalovanými v 1. a 2. rade, mohol sa svojho práva domáhať inak
napr.inštitútomintervenientaresp.malpodniknúťúkonypredpodanímžalobynapreukázaniesprávnosti
pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade.

49. Výšku trov konania určí po právoplatnosti rozsudku vo veci samej vyšší súdny úradník tunajšieho
súdu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.