Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010605
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316010605.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. marca 2017, v trestnej
veci obž. U. G. a spol. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného
U. G. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/111/2016 zo dňa 23. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného U. G..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/111/2016 zo dňa 23. novembra 2016 bol obžalovaný
U. G. uznaným vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ako spolupáchateľ
podľa§20Tr.zákonaazozločinulúpežepodľa§188ods.1Tr.zákonaaobžalovanýO.H.boluznanýza
vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 21.03.2016 v čase okolo 21.45 hod. po predchádzajúcej dohode sa stretli spolu s W. B. pred
vchodom do bytového domu na ul. H. č. XXXX/X v Humennom, kde po predchádzajúcej hádke medzi
nimi, najprv U. G. fyzicky napadol W. B. tak, že ho udrel päsťou do tváre, kde poškodený spadol na zem

a pokračoval vo fyzickom útoku, pričom mu odcudzil mobilný telefón zn. Prestigio Grace bielej farby,
IMEI č. XXXXXXXXXXXXXX a následne ušiel, poškodený W. B. sa postavil zo zeme a dostal sa do
hádky s tam prítomným O. H., ktorý ho napadol a opakovane udieral päsťami do tváre a hlavy a prestal
až keď k nim prišla W. T. v snahe zabrániť v útoku na W. B., U. G. a O. H. svojím konaním W. B. spôsobili
zranenia a to otras mozgu, zlomeninu nosových kostí, pomliaždenie tváre a poúrazové bolesti hlavy s
dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 10 až 14 dní.

Za to bol obž. U. G. podľa 188 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona na § 36
písm. l) Tr. zákona, na § 37 písm. h) Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, uložený úhrnný trest
odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obž. O. H. bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zákona, na § 36 písm. j), l) Tr. zákona, na § 37 písm. h) Tr. zákona podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný
trest odňatia slobody na 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodení: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX
XX C. a W. zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom I. XX N. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, Obch. register

Okresný súd Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3627/B, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody
odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie iba obžalovaný U. G., ktoré bližšie
písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uložený trest považuje za neprimerane prísny

vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, nakoľko obžalovaný nespáchal skutok tak, ako sa mu kladie
za vinu. Obžalovaný odcudzil mobilný telefón poškodenému pred tým, ako ho fyzicky napadol a to z
dôvodu, že pošk. W. B. sa vyhrážal, že na nich zavolá policajtov. Už v prípravnom konaní poukazoval
na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, ktorý mal byť subsumovaný pod skutkovú podstatu prečinu
krádeže na osobe podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. Ani zo samotného priebehu hlavného
pojednávania dňa 23.11.2016 nevyplynula žiadna súvislosť medzi fyzickým napadnutím poškodeného a

odcudzením telefónu. Teda nebolo preukázané, že by obž. G. proti pošk. B. použil násilie alebo hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle sa zmocniť cudzej veci - mobilného telefónu. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou a
uložením probačného dohľadu v skúšobnej dobe.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol posúdený
akoprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a)Tr.zákonavjednočinnomsúbehusprečinomublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom

rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto
procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú
oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti, považuje odvolací súd za správne, s nimi
sa stotožnil a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé
dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie súdu prvého

stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.

Odvolací súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne
a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov,
z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný
záver, že obžalovaný U. G. spáchal skutok, ktorý mu bol

obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov
vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú
činnosť aj nadriadeného súdu, ktorá spočívala v zhodnotení
dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods.
12 Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

V súlade s vyššie uvedeným preto aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného je možné
ustáliť predovšetkým na základe výpovede poškodeného W. B., ktorý vypovedal, ako ho obžalovaný
U. G. bezdôvodne fyzicky napadol a udrel ho päsťou do tváre, pričom spadol z bicykla a keď ležal
na zemi, tak bol od obžalovaných G. a H. kopaný, udieraný a po vreckách bol prehľadávaný, nevedelale určiť, ktorý z obžalovaných mu vzal telefón, pretože keď ležal na zemi, chránil si rukami hlavu.
V súlade s takto ustáleným priebehom skutku je aj výpoveď spoluobžalovaného O. H., ktorý uviedol,
že boli za poškodeným kupovať marihuanu a bol to práve obžalovaný U. G., ktorý ako prvý napadol

poškodeného a hovoril mu, že mu všetko zoberú, päsťou udrel pošk. B. do tváre, ktorý v dôsledku
toho padol s bicyklom na zem a rukami mu prehľadával vrecká, keďže mu chcel vziať marihuanu,
ktorú chceli pôvodne kúpiť od poškodeného a keď nič nenašiel, tak mu vytrhol z ruky mobil a utiekol.
Následne spoluobžalovaný už len popisoval, akým spôsobom on napadol a udieral poškodeného ako
aj príchod ďalších osôb na miesto činu. Svedok U. S., teda osoba, ktorá viezla obžalovaných do

Humenného, potvrdil, že si obžalovaní následne rozdelili v aute balíčky s marihuanou a bavili sa pri tom
aj o mobile. Rozsah zranení poškodeného W. B., doba liečenia ako aj mechanizmus ich vzniku je bližšie
ozrejmený v znaleckom posudku O.. O. Z., znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia chirurgia -
traumatológia, ktorý potvrdil, že ich spôsobenie je vysoko pravdepodobné tak, ako ich opísal poškodený.
Ďalší vo veci vypočutí svedkovia už len uvádzali skutočnosti týkajúce sa neskoršieho priebehu konfliktu
medzi poškodeným B. a obž. H..

Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného U. G. a tvorí nám logickú
a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného U. G. po právnej stránke posúdil, ak toto
kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona spáchaných formou spolupáchateľstvo
podľa § 20 Tr. zákona a zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný spoločným konaním
s O. H. napadli poškodeného B. na mieste verejne prístupnom, pričom mu úmyselne ublížili na zdraví s

dobou liečenia na 10 až 14 dní a obž. U. G. použil proti poškodenému násilie a zmocnil sa cudzej veci -
mobilného telefónu, čím takto naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedených
prečinov a zločinu.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zákona, t. j.
že sa obžalovaný ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval a priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3
Tr. poriadku zákona a preto sa v zmysle tohto ustanovenia znižuje horná hranica zákonom stanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. S uvedeným záverom prvostupňového súdu sa podľa názoru krajského

súdu nemožno stotožniť.

Ohľadne prvostupňovým súdom uvedenej poľahčujúcej okolnosti je potrebné poukázať na to, že na
priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.
zákona môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným

momentom súdom použitej právnej kvalifikácie, vrátane okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej
trestnej sadzby. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 2 Tdo 35/2014 z 8. júla 2014 - Zbierka
stanovísk NS a súdov SR 2/2015). Navyše, nestačí priznanie sa k spáchaniu činu len tým, že obžalovaný
udrel päsťou obžalovaného do tváre a že mu z dlane vytrhol telefón, keďže odvolateľ popiera zmocnenie
sa cudzej veci násilím a priznáva sa ku skutku v podobe, ktorá by vyvolávala miernejšiu právnu

kvalifikáciu - § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.

Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za zločin lúpeže (rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 96/06 zo dňa 16.5.2008 a bol mu uložený trest odňatia slobody
na 4 roky v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia), čomu zodpovedá použitie ust. §

38 ods. 5 Tr. zákona- pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije- a obžalovanému
mal byť preto ukladaný trest v rozmedzí 5 a pol roka až 8 rokov. Keďže prokurátor nepodal vo vzťahu k
výroku o treste odvolanie, nebolo možné uvedenú nesprávnosť napraviť (zákaz zmeny k horšiemu).

Odhliadnuc od hore uvedených skutočnosti je ale možné konštatovať, že okresný súd v rámci
všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj
momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej
činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho
výkonu, pričom má za to, že uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda

na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, je možné, aj napriek uvedenému, považovať za primeraný
ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutia prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu

odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zákonné.
Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to,
že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin (rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 103/2012 zo dňa 6.3.2013).

Výroky o náhrade škody sú taktiež v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Poškodení W. B. a W.

zdravotná poisťovňa, a. s. si síce uplatnili nárok na náhradu škody, avšak okresnému súdu nepredložili
potrebné doklady, ktoré by preukazovali výšku ich uplatneného nároku. Poškodení v adhéznom konaní
nepreukázali oprávnenosť výšky uplatnenej škody, preto okresný súd musel postupovať v zmysle ustan.
§ 288 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže

poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Odvolací súd už len záverom poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obžalovaný odvolanie založil na

opakovaných dôvodoch, ktoré boli uplatnené už v predchádzajúcom konaní, pričom s ich právnymi
námietkami sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal.

Vo vzťahu k dôvodom odvolania obžalovaného poukazuje krajský súd na vyššie uvedené skutočnosti
a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o vine, pričom na základe z hora

uvedených dôkazov, mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, takým
spôsobom, akým bol uznaný za vinného. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež
presvedčivo vyargumentoval, z akých dôvodov posúdil súdený skutok inak v prípade vydania trestného
rozkazu a neskôr na hlavnom pojednávaní. Aj odvolací súd ma za to, že zo strany obžalovaného došlo
najprv k použitiu násilia voči poškodenému B.- uder päsťou do tváre poškodeného- a až následne ku

zmocneniu sa mobilu jeho vytrhnutím z ruky poškodenému, čomu zodpovedá právna kvalifikácia skutku
ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a nie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/
Tr. zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako

nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa
§ 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.