Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 21, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10Pc/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119211103
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119211103.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci navrhovateľky: P. A., narodená

XX.X.XXXX, bytom K. XX, E., označeného otca: U. D., narodený XX.X.XXXX, trvalo bytom A. 5,
E. a maloletého dieťaťa: Z. A., narodený 18.8.2019, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpený
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, o určenie otcovstva, úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu, o nároku znalca z odboru genetika, odvetvie genetika živočíchov/analýza DNA
doc. Ing. Radoslav Židek PhD., so sídlom Pažitie 145/7, Žilina, takto

r o z h o d o l :

I. Otcom maloletého dieťaťa narodeného z navrhovateľky je označený otec.

II. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa od 27.9.2019 do 2.3.2020 výživným vo výške
50 eur mesačne a od 3.3.2020 výživným vo výške 80 eur mesačne splatným vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky.

IV. Otec je povinný zaplatiť nedoplatok na výživnom od 27.9.2019 do 21.9.2020 vo výške 739,90 eur v
splátkach vo výške 20 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky
spolu s bežným výživným.

V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

VI. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľky zamieta.

VII. Otec je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 366 eur do 30 dní od doručenia tohto
rozsudku.

VIII. Otec je povinný zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Nitra trovy štátu vo výške
123,68 eur do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným súdu dňa 27.9.2019 požadovala,

aby súd určil, že označený otec je otcom jej maloletého dieťaťa, pretože iba s ním mala pohlavný styk
v čase rozhodnom pre splodenie maloletého dieťaťa, ktorý sa jej od splodenia dieťaťa vyhýba. Dieťa
navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť od 18.8.2019 výživné 200 eur mesačne s tým, že
zameškané výživné a trovy konania je povinný zaplatiť jej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pripojilarodný list, potvrdenie o príjme, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, poštové poukazy, potvrdenie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, predpis záloh, dodatok k poistnej zmluve a poistku.

2. Označený otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľku, označeného otca a kolízneho
opatrovníka maloletého dieťaťa.

4. Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu trvala s odôvodnením, že s označeným otcom sa
intímne stýkala od októbra 2018 a keď v januári 2019 zistila, že je tehotná a povedala mu to, ich vzťah
sa skončil. Intímny styk s označeným otcom bol vždy dokonaný a nechránený, pretože jej otec povedal,
že je neplodný. V uvedenom období sa intímne nestýkala s iným mužom.

5. Označený otec na pojednávaní otcovstvo k dieťaťu neuznal s odôvodnením, že je po operácii v roku

1999 neplodný, ale nemá o tom zdravotné potvrdenie, pričom ani z jeho predchádzajúcich dlhoročných
vzťahov deti nepochádzajú. Uviedol, že s navrhovateľkou nemal vzťah a intímny styk s ňou mal iba raz v
novembri2018,bolsícenechránený,aledávalsipozor.Otcovstvoneuznalanipovykonanomznaleckom
dokazovanísnámietkamiprotijehoneštandardnémupriebehuachcelznalcaktomuvypočuť,anamietal
aj proti výške znalečného, pretože sa testy dali urobiť aj lacnejšie. Dieťa navrhol zveriť do jeho osobnej

starostlivosti z dôvodu, že sa chce o dieťa starať on, podmienky si na to vytvorí a záverom namietal,
že matka nemá vytvorené podmienky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, výživné navrhol najviac
vo výške 25 eur mesačne.

6. Kolízny opatrovník na pojednávaní po vykonanom znaleckom dokazovaní navrhol, aby súd určil, že

označený otec je otcom maloletého dieťaťa, aby dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
pretože im nebolo signalizované žiadne porušenie jej starostlivosti, otcovi určil výživné podľa vlastnej
úvahy s styk otca s dieťaťom neupravil.

7. Súd vykonal dokazovania výsluchom navrhovateľky, označeného otca, znaleckým dokazovaním a

oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložila navrhovateľka, odpoveďou ÚPSVaR Nitra, Sociálnej
poisťovne, Práčovne a čistiarne s.r.o., FOLTEC Slovakia s.r.o. a zistil tento skutočný stav :

8. Z rodného listu maloletého Z., vyplýva, že sa narodil navrhovateľke ako matke XX.X.XXXX a v
rodnom liste nemá zapísaného otca. Z výsluchu navrhovateľky a označeného otca vyplýva, že v čase

rozhodnom pre splodenie maloletého dieťaťa a to od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX mali intímny styk,
ktorý nebol chránený a bol dokonaný. Označený otec nepreukázal, že by na jeho strane boli také
závažné okolnosti, ktorá by jeho otcovstvo vylučovali. Zo znaleckého posudku 15/2020, ktorý vyhotovil
13.7.2020 znalec zapísaný v zozname znalcov odboru genetika, odvetvie genetika živočíchov/analýza
DNA doc. Ing. Radoslav Židek PhD. vyplýva, že znalec protokolárne odobral 6.2.2020 vzorku bukálnej

sliznice navrhovateľke a maloletému dieťaťu a 20.6.2020 označenému otcovi. Znalec vyhotovil zápisy,
v ktorých navrhovateľka svojim podpisom potvrdila, že biologický materiál bol odobratý jej a dieťaťu
v Nitre 6.2.2020 a v jej prítomnosti bol označený menom a rokom narodenia a označený otec svojim
podpisom potvrdil, že biologický materiál bol odobratý jemu v Nitre 20.6.2020 a v jeho prítomnosti bol
označený menom a rokom narodenia. Znalec v oboch zápisoch svojim podpisom potvrdil, že totožnosť

osôb bola overená občianskym preukazom a že odber biologického materiálu vykonal na miestach
odberu. Znalec v prípade matky vyhotovil aj odtlačok palca jej pravej ruky otca a v prípade označeného
otca jeho fotografiu. Znalec na základe analýzy DNA určil označeného otca za otca maloletého
dieťaťa narodeného z navrhovateľky ako matky. Miera pravdepodobnosti určenia označeného muža za
biologického otca je viac ako 99,999 %.

9. Z výsluchu navrhovateľky, z potvrdení o jej zdaniteľných príjmoch, z rozhodnutí Sociálnej poisťovne,
potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, predpisu záloh, poštových poukazov bolo preukázané,
že navrhovateľka bola zamestnaná a v roku 2018 mala základ dane 9212,34 eur a zaplatila daň
1083,22 eur a základ dane 317,84 eur a zaplatila daň 60,38 eur. Od 8.7.2017 jej vznikol nárok na

materské vo výške 23,61855 eur na deň. Od 2.3.2020 poberá rodičovský príspevok vo výške 370
eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 49,90 eur mesačne. Žije
v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom a dvoma ďalšími deťmi, ktoré má z predchádzajúcich
vzťahov. Najstaršie z detí má 23 rokov, otec naň platí výživné vo výške 90 eur mesačne, v roku 2019ukončilo vysokú školu, ale ešte nepracuje a je evidované na úrade práce. Druhé má 11 rokov, otec
naň platí výživné podľa potreby a má poistku 20,18 eur mesačne. Syn Z. má výdavky na Sunar 66
eur mesačne, plienky 25 eur mesačne, ostatnú stravu, kozmetiku, oblečenie 55 eur mesačne a poistku

37,98 eur mesačne. Deti nemajú zvýšené výdavky. Navrhovateľka žije aj so svojimi rodičmi, ktorí sú
dôchodcovia, matka má od 1.1.2019 dôchodok vo výške 324,80 eur mesačne a otec vo výške 442,30
eur mesačne. Žijú v byte, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky, kde majú výdavky na nájomné vo výške
129,37 eur, na plyn a elektrinu vo výške 39 eur mesačne, UPC, internet vo výške 11,90 eur mesačne,
Mágio TV vo výške 33,60 eur, smetné 206,97 eur ročne, poistku za byt 55,23 eur ročne. Z týchto

výdavkov navrhovateľka platí polovicu a rodičia polovicu. Matka má poistku 24,60 eur mesačne a otec
24,60 eur mesačne.

10. Z výsluchu označeného otca, odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Sociálnej
poisťovne, odpovede Práčovne a čistiarne s.r.o. a FOLTEC SLOVAKIA s.r.o., bolo preukázané, že
označený otec v období 12 mesiacov pred začatím konania bol vo výkone trestu odňatia slobody a po

prepustení od 11.4.2019 do 21.6.2019 pracoval v STAVBY Nitra s.r.o. s príjmom 1200 eur mesačne v
hrubom a pracovný pomer ukončil dohodou. Podľa jeho vyjadrenia od 12.6.2019 pracoval na dohodu
v Cesty Nitra a.s. s príjmom 900 eur v hrubom mesačne a pracovný pomer sa skončil lebo išlo o
sezónne zamestnanie, následne bol nezamestnaný a nebol evidovaný na úrade práce. Od 7.11.2019 do
11.12.2019 bol zamestnaný v Práčovne a čistiarne ako vodič s príjmom 603,12 eur mesačne v čistom

a pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe podľa § 72 ZP. Následne
pracoval na fušky, príjem mal na hranici životného minima. Evidovaný na úrade práce bol od 17.4.2020
do 22.6.2020, z evidencie bol vydarený, pretože mu 23.6.2020 vznikol pracovný pomer u FOLTEC
SLOVAKIA s.r.o.. V uvedenej spoločnosti bol zamestnaný od 23.6.2020 do 6.7.2020, v júni mal spolu s
diétami v Nemecku čistý príjem 428,52 eur a v júni 223,70 eur, pracovný pomer ukončil sám, pretože

to psychicky nezvládal. Od 23.6.2020 do 6.7.2020 bol zamestnaný u A. P. agentúry Liob, nevedel sa
vyjadriť k príjmu s tým, že mu nič nevyplatili. Posledné dva týždne robí v Arriva s.r.o. s príjmom 140 eur
mesačneapopritompomáhakamarátovispríjmom100eurmesačne.Žijeukamaráta,kdenemážiadne
výdavky na bývanie. Vlastní pozemky a v podielovom spoluvlastníctve s kamarátom osobné motorové
vozidlo za 4000 eur.

11. Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

12. Možnosť určiť otcovstvo k dieťaťu podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona rodine nie je časovo obmedzená.
Dieťaťom sa rozumie narodené dieťa a to aj dospelé, pričom je vylúčené použitie tejto úpravy u nascitura
t.j.nenarodenéhodieťaťa,pretožerozhodujúcudobupreskutkovýzákladdomnienkytrebaviazaťspätne
od narodenia. Aktívna legitimácia na podanie návrhu je priznaná matke dieťaťa zapísanej v rodnom

liste, dieťaťu, ktorí môžu podať návrh aj spoločne alebo mužovi, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa.
Návrhu na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že medzi matkou a označeným
otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období a nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali.

13. Pretože v konaní bolo preukázané, že medzi matkou a označeným otcom došlo k súloži, v období od

ktoréhoneprešlodonarodeniadieťaťamenejakostoosemdesiataviacakotristodní,nebolipreukázané,
že by tu boli také závažné okolnosti a to neplodnosť označeného otca, ktoré by otcovstvo označeného
otca vylučovali a jeho otcovstvo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním, súd návrhu matky ako
navrhovateľky vyhovel a určil označeného otca za otca maloletého dieťaťa podľa § 94 zákona o rodine.
Označený otec na pojednávaní namietal proti podanému znaleckému posudku, s odôvodnením, že

odber materiálu prebehol v reštaurácii, bez prítomnosti iných osôb. Pretože znalec vyhotovil zápisy o
odbere materiálu matke, dieťaťu a aj označenému otcovi, ktoré matka a označený otec podpísali, v
ktorých potvrdili, že im bol genetický materiál odobratý, že bol pred nimi označený, znalec vyhotovil
odtlačok palca matky a fotografiu označeného otca a pretože nie je zákonom predpísané miesto, kde
sa má odber uskutočniť a ani počet prítomných osôb, nepovažoval súd tieto námietky označeného otca

za dôvodné a navrhnutý výsluch znalca k spôsobu odberu nevykonal.

14. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.15. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine veta prvá, druhá a štvrtá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu
nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa

nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené konanie o výchove a výžive dieťaťa podľa §
110 CMP. V konaní nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a ani sa na úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nedohodli a preto o nej súd podľa § 36 ods. 1
Zákona o rodine rozhodol.24. Maloleté dieťa má 13 mesiacov. V konaní nebolo sporné, že od narodenia žije s matkou, ktorá sa
o neho osobne stará. Súd v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky a námietky označeného otca
prednesené až v záverečnom návrhu považoval za účelové, v snahe oddialiť rozhodnutie, pretože boli

ničím nepreukázané a nepotvrdil ich ani kolízny opatrovník a preto súd šetrenie pomerov na strane
matky nevykonal. Hoci otec navrhol, aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, súd aj tento
jeho návrh považoval za účelový a nedôvodný, pretože aj z vlastného vyjadrenia označeného otca bolo
preukázané, že nemá vytvorené podmienky na zabezpečené osobnej starostlivosti o 13 mesačné dieťa,
o ktoré sa od narodenia ani nezaujíma. Súd preto podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine zveril maloleté dieťa

do osobnej starostlivosti navrhovateľky a určil, že ona bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

25. V konaní bolo preukázané, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje navrhovateľka, dieťa má
výdavky na plienky a sušené mlieko, inak nemá zvýšené výdavky, pričom súd neprihliadol výdavky na
poistku, ktorý nie je nevyhnutným. Navrhovateľka sa okrem toho dieťaťa starala o dve ďalšie deti, z
ktorých jedno v priebehu konania nadobudlo schopnosť sa samostatne živiť, ktorých otcovia si plnia

svoju vyživovaciu povinnosť, pričom navrhovateľke boli vyplácané na deti rodinné prídavky. Žije v
spoločnej domácnosti s rodičmi, s ktorými sa spolu podieľajú na nákladoch na bývanie. Navrhovateľka
a aj otec sú nemajetní. V konaní bolo preukázané, že otec bol v posledných 12 mesiacov od začatia
konania vo výkone trestu odňatia slobody, následne vystriedal viacero zamestnaní, medzi ktorými bol
nezamestnaný, evidovaný, ale aj neevidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Pretože minimálne

u zamestnávateľa STAVBY Nitra s.r.o., Práčovne a čistiarne s.r.o. a FOLTEC Slovakia s.r.o. dosahoval
otec príjem, z ktorého by si bol schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu aj vo
vyššej výške ako navrhol sám a týchto zamestnaní sa vzdal bez dôležitého dôvodu a pretože v priebehu
nezamestnanosti, nebol vždy evidovaný v evidencii nezamestnaných, čím nevyužil všetky možnosti na
nájdenie si výhodnejšieho zamestnania na čo súd prihliadol podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pretože

v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka bola v čase začatia konania t.j. 27.9.2019 do 2.3.2020
poberateľkou materského vo výške 708 eur mesačne (30 dní), resp. 731 eur mesačne (31 dní) a až
od 3.3.2020 poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur mesačne, súd vzhľadom na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa, schopnosti a možnosti oboch jeho rodičov rozhodol, že od začatia konania
do obdobia kým navrhovateľka poberala materské je otec povinný platiť výživné 50 eur mesačne a od

kedy poberá rodičovský príspevok výživné vo výške 80 eur mesačne vopred vždy do 15 dňa v mesiaci
a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Pretože výživné možno podľa § 77 Zákona o rodine,
priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom v konaní neboli preukázané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa na určenie výživného od 18.8.2019 tak ako navrhovateľa požadovala, súd jej návrh
v tejto časti zamietol. Otcovi tak od 27.9.2019 do rozhodnutia súdu 21.9.2020 vznikol nedoplatok na

výživnom vo výške 814,72 eur a nie 739,90 eur ako súd chybne napísal vo výroku tohto rozsudku, ktorú
chybu opravil opravným uznesením. Tento nedoplatok pozostáva z alikvotného výživného za 4 dní v
09/2019 vo výške 6,68 eur z 50 eur, výživného od 10 do 02/2020 á 50 eur mesačne spolu 250 eur,
alikvotného výživného za 2 dni v 03/2020 vo výške 3,22 eur z 50 eur, za 29 dní v 03/2020 vo výške
74,82 eur z 80 eur a výživného od 04/ do 09/2020 á 80 eur spolu 480 eur, ktoré je tak spolu 814,72 eur.

Súd vzhľadom na aktuálne nepriaznivé zárobkové pomery otca umožnil § 232 ods. 4 CSP otcovi tento
nedoplatok zaplatiť v splátkach 20 eur mesačne, ktoré budú splatné spolu s bežným výživným.

26. Pretože navrhovateľka a ani otec nežiadali styk otca s maloletým dieťaťom upraviť, súd ho podľa §
25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil.

27. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

28. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 58 CMP rozhodol aj o nároku na náhradu
trov konania a aj ich výške. Pretože ide o konanie o určenie rodičovstva, navrhovateľka mala v konaní
úspech a je to možné od otca spravodlivo požadovať, súd priznal navrhovateľke proti otcovi nárok na
náhradu trov konania, ktoré sú vo výške 366 eur, pretože navrhovateľka zaplatila súdny poplatok vo
výške 66 eur a preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 300 eur. Pretože v konaní vznikli trovy aj

znalcovi a to vo výške 123,68 eur, pretože z priznaného znalečného 423,68 eur, bola iba časť vo výške
300 eur zaplatená z preddavku zloženého navrhovateľkou, súd z rovnakých dôvodov ako v prípade trov
navrhovateľky, za použitia základných princípov Civilného sporového konania a to čl. 4 CSP podľa §
53 CMP priznal znalcovi, ktorého nesprávne v rozsudku označil ako Slovenskú republiku, ktorú chybuopravil opravným uznesením, náhradu trov konania proti neúspešnému otcovi vo výške 123,68 eur. Otec
síce proti priznanému znalečnému vo výške 423,68 eur namietal, ale možnosť podať sťažnosť proti
uzneseniu nevyužil a okrem toho výšku týchto trov zapríčinil on sám pretože neposkytol súčinnosť pri

odbere biologického materiálu mimo súdom ustanoveného znalca a preto súd jeho námietky voči týmto
trovám nepovažoval za dôvodné a dospel k záberu, že je možné od otca náhradu týchto trov požadovať.
Pretože však aktuálne zárobkové pomery otca nie sú také priaznivé, aby vedel nahradiť trovy v lehote 3
dní, súd podľa § 232 ods. 3 veta druhá CSP rozhodol, že je povinný zaplatiť navrhovateľke a aj znalcovi
ich trovy do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.