Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/27/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202627
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619202627.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr.
Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne C.. R. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
G., M. XXXX/X, korešpondenčná adresa V., O.. F. XX, P. V. XXX, štátnej občianky SR, proti žalovanému
Mesto Lučenec, so sídlom Lučenec, Ulica novohradská 1, IČO: 00 316 181, zastúpeného L.. E. T., R.,
R. M. v G., H. P. E. XX/A, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 12C/21/2019 zo dňa 5. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala „nariadenia
uloženia povinnosti prevodu bytu s príslušenstvom do osobného vlastníctva“. Tvrdila, že dňa 08. 07.
2013 doručila žalovanému žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva (konkretizovaného v žalobe),
preto u žalovaného trvá povinnosť na základe tejto žiadosti byt jej do osobného vlastníctva ako nájomcovi
odpredať za podmienok stanovených zákonom č. 182/1993 Z. z. účinného v čase podania žiadosti. Až
dňa 01. 12. 2016 jej bol e-mailom doručený súhlas mesta k odpredaju bytov, pričom tento súhlas bol
daný až po zákonom stanovenej lehote na odpredaj bytu. Dňa 27. 12. 2016 jej bol doručený e-mail od
zamestnankyne F., R. kde opätovne od nej požadovali vyplnené tlačivo a to novú žiadosť. Dňa 06. 06.
2017 jej bolo odpísané zo strany F., R.., že zmluva je pripravená na podpis a bola jej zaslaná poštou.
Listom zo dňa 25. 06. 2017 sa obrátila opätovne na F., R.., kde požiadala o opravu náležitostí v zmluve o
prevode vlastníctva bytu s tým, že zmluvu príde podpísať dňa 14. 07. 2017. Keď sa 14. 07. 2017 dostavila
do F., R., neboli tam prítomní ani zamestnanci, ani riaditeľka, následne jej bol doručený 04. 08. 2017 e-
mail, kde jej zamestnankyňa F. oznámila, že jej bola zaslaná odpoveď aj opravená zmluva. Listom zo
dňa 08. 02. 2018 jej žalovaný oznámil, že neuzavrie s ňou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Namietala
tiež, že žalovaný má nesprávne v evidencii majetku zavedený predmetný byt, nakoľko dotácia bola
poskytnutá na XX bytových jednotiek, bola vo výške 12.000.000,- Sk a bola U. poskytnutá na základe
uznesenia Vlády SR, pričom sa jednalo o nenávratný príspevok, a teda nešlo o úver ani prostredníctvom
štátneho fondu rozvoja bývania. Namietala výpočet ceny bytu, ktorá je podľa nej v rozpore so zákonom
a žalovaný mal dostatok času od roku 1998 na to, aby vec vyporiadal.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že F., R. ako prenajímateľ a žalobkyňa
ako nájomca uzavreli dňa 01. 12. 2003 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú od 27. 04. 1998, pričom
predmetom zmluvy bol byt určený na prenajímanie z dôvodu dočasného riešenia bytovej núdze,

pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva v G., na H. M. č. X, číslo V. XX, X. P., ktorého vlastníkom je U.
G.. Dňa 08. 07. 2013 žalobkyňa doručila spoločnosti F.. žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva,
ktorého je nájomníkom, listom zo dňa 28. 11. 2016 Mesto G. vyjadrilo spoločnosti F., R. súhlas s
odpredajom bytov v bytovom dome M. č. X s tým, že právny vzťah k pozemkom, na ktorých je bytový
dom postavený nie je usporiadaný. Žalobkyňa niekoľkokrát listami, resp. e-mailovou komunikáciou
dopytovala spoločnosť F. ako aj žalobcu o vysporiadanie prevodu bytu do jej osobného vlastníctva.
Listom zo dňa 06. 06. 2017 spoločnosť F., R.., G. zaslala žalobkyni zmluvu o prevode vlastníctva bytu
a zmluvu o výkone správy na podpis, na čo žalobkyňa reagovala doručením listu spoločnosti F., R.
dňa 28. 06. 2017, ktorým žiadala opraviť náležitosti v predmetnej zmluve. Žalobkyňa následne zaslala
žalovanému na podpis ňou vyhotovenú zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníckeho práva,
k uzavretiu ktorej Mesto G. nedalo súhlas. Žalobkyňa pôvodne požiadala o prevod Z. č. XX na H. M.
XXXX/X v G. na X. P.í o celkovej výmere XX,XX m2, avšak z predloženej časti dokumentácie žalovaným
preukazujúcej rozloženie bytov a nebytových priestorov bytového domu, súpisné č. XXXX má súd za
preukázané, že byt žalobkyne je evidovaný ako byt číslo X., na X. P. s. rozlohou XX,XX m2. Po zistení, že
nárok žalobkyne nie je premlčaný, žalobu žalobkyne posúdil ako žalobu, ktorou sa domáha nahradenia
prejavu vôle žalovaného - uzavretia kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle §
5 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení noviel a mal za to, že v zmysle ustálenej judikatúry, napr. R 53/1991,
platí, že ak má byť rozsudkom súdu nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe
nehnuteľností, obsah tejto zmluvy musí byť uvedené vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku
rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá sa stáva súčasťou
uvedeného rozsudku. Zo žaloby žalobkyne a jej následného doplnenia zo dňa 19. 07. 2019 je zrejmé,
že navrhovaný výrok rozsudku neobsahuje samotnú zmluvu, resp. odkaz na pripojenú písomnú zmluvu
a všetky podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a teda žaloba nespĺňa náležitosti
vyžadované k možnosti vydania rozsudku v zmysle ustanovenia § 229 CSP. Súd navyše nepovažoval
za dôvodnú žalobu aj v tej časti, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala odpredať jej byt s účinnosťou od 07. 07.
2015, nakoľko nahradiť prejav vôle žalovaného nemožno spätne.

3. Okresný súd vec právne posúdil pokiaľ ide o otázku (ne)premlčania nároku žalobkyne podľa ust. §
100 a § 101 OZ, otázku nahradenia prejavu vôle posúdil podľa § 229 CSP, povinnosť uzavrieť zmluvu o
prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 až 8, § 17 ods. 3 písm. b), § 29 ods. 2, § 29a ods. 1, § 29b ods.
3, § 32e ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného ku dňu 08. 07. 2013, teda ku dňu podania žiadosti
žalobkyňou o prevod bytu do jej osobného vlastníctva. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci.

4. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)
odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Tvrdila,
že nepodala na súde žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť s ňou zmluvu o prevode
vlastníctva bytu s príslušenstvom do osobného vlastníctva, ale žalobu o nariadenie uloženia povinnosti
prevodu bytu s príslušenstvom do osobného vlastníctva. Rozsudok súdu prvej inštancie by mal byť
súdom druhej inštancie považovaný za irelevantný, nakoľko súd prvej inštancie nerozhodoval vo veci
podanej žaloby z plnenia povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP. Ďalej tvrdila, že sám žalovaný vo
svojom vyjadrení uznal a pred súdom uviedol, že kúpnu zmluvu nebolo možné so žalobkyňou uzatvoriť
a súd sa predmetnou záležitosťou nezaoberal, žalobu zamietol, čím nepostupoval v súlade s § 365
ods. 1 CSP. Tvrdila, že žalovaný dňa 20. 08. 1998 podpísal Zmluvu o výstavbe s dodatkom č. 1 zo
dňa 05. 05. 1999, z ktorých je jasné, že stavebník - U. G. má nadobudnúť v zmysle tejto zmluvy
do vlastníctva byt č. X, P., lokalita D., G., F.r XX - X., do spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu z titulu vlastníctva bytu č. X v podiele XXXX/
XXXXX-inách, do spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela č. XXXX/XXX pre k. ú. G.
v podiele XXXX/XXXXX-inách z titulu vlastníctva bytu č. X., z čoho vyplýva, že žalovaný je vlastníkom
predmetných pozemkov od zavkladovania. Ďalej uviedla, že tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 54, 55,
56 a 57, s odkazom na pripojenú zmluvu o prevode vlastníctva bytu je irelevantné a súd prvej inštancie
nesprávne posúdil vec a protirečí si, keď v bode 19 uvádza, že sám žalovaný pristúpil na základe žiadosti
žalobkyne k spracovaniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom má byť prevod opísaného bytu. Uviedla,
že vyvracia tvrdenie súdu prvej inštancie, že ona bola povinná doložiť predmetnú Zmluvu, nakoľko
žalobkyňa doložila dôkazy č. XX až XX; XX; XX, s ktorými sa súd vôbec nezaoberal. Poukázala na
vzájomnú komunikáciu medzi ňou a spoločnosťou F., R. Ani sám žalovaný nespochybnil dlhodobú snahu
o odkúpenie bytu žalobkyňou a sám uznal, že v júni 2017 spracoval Návrh Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu, ktorý žalobkyni predložil. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s touto záležitosťou. Súd prvej

inštancie mal k dispozícii rozsiahlu dokumentáciu doloženú žalobkyňou, potrebnými a relevantnými
dôkazmi, ktoré nespochybnila ani žalovaná strana a ktoré boli rozhodujúce pre správne a spravodlivé
posúdenie celej veci súdom prvej inštancie. Žalobkyni bola dňa 12. 07. 2019 zo súdu doručená výzva,
na základe ktorej súdu doplnila všetko tak, ako ju súd vyzval na doplnenie, a preto žalobkyňa žiadala
žalobe v celom rozsahu vyhovieť, a teda nariadiť žalovanému uloženie povinnosti prevodu bytu s
príslušenstvom do osobného vlastníctva, ako aj spoločných častí a spoločných zariadení domu s
priľahlým pozemkom tak, ako je to v petite uvedenom v odvolaní a to všetko za kúpnu cenu vo výške
1,00 €.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Tvrdil, že
je pravdou, že žalobkyňa formulovala svoju žalobu tak, že sa jedná o „žalobu o nariadenie uloženia
povinnosti prevodu bytu s príslušenstvom do osobného vlastníctva“, ale podľa žalovaného je správne
hodnotenie súdu prvej inštancie, že takáto žaloba je žalobou o nahradenie prejavu vôle v zmysle § 229
CSP a pri takejto žalobe musí byť žalobný návrh naformulovaný tak, aby obsahoval všetky náležitosti
právneho úkonu a súd nemôže modifikovať ani doplňovať chýbajúce náležitosti žalobného návrhu a
nemôže ani rozhodnúť o nahradení vôle žalovaného spätne. Žalovaný tiež uviedol, že nespochybňuje,
že priebežne pripravil pre žalobkyňu návrhy zmluvy o prevode vlastníctva bytu a tiež nespochybnil snahu
žalobkyne o odkúpenie bytu. Zároveň však tvrdil, že v priebehu sporu podrobne, a to či už písomne
(vyjadrenia zo dňa 11. 09. 2019 a 07. 11. 2019) a aj ústne (aj na pojednávaní dňa 05. 12. 2019) vysvetlil, z
akých dôvodov nemohol so žalobkyňou uzavrieť právne nespochybniteľnú zmluvu o prevode vlastníctva
bytu. Žalovaný sa až v roku 2017 dozvedel, že zápis vlastníctva bytov v lokalite G., M. X je nesprávny
a na pracovnom jednaní dňa 06. 11. 2017 informoval o tejto skutočnosti všetky dotknuté osoby. Taktiež
tvrdil, že návrh žalobkyne na zníženie kúpnej ceny bytu na sumu 1,- € je v rozpore s právnym predpisom,
pretože súd nemôže rozhodnúť o nahradení prejavu vôle žalovaného v rozpore s ust. § 29a ods. 3
zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý určuje, ako sa má cena bytu vypočítať. Cena bytu, ktorý žalobkyňa užíva
ako nájomca, je v súlade s ust. § 18, § 18a ods. 1 a § 18b zákona č. 182/1993 Z. z. určená na sumu
2.452,81 €.

6. K vyjadreniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa. Opätovne poukázala na úmyselné
zavádzanie súdu zo strany žalovaného, že súd prvej inštancie nerozhodoval vo veci samej a uviedla, že
súčasne zotrváva na všetkých bodoch s odôvodnením, ktoré uviedla v odvolaní.

7. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení znovu žiadal odvolací súd rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že úmyselne nezavádzal súd prvej inštancie v akejkoľvek otázke, že
v minulosti sa nestal spoluvlastníkom pozemku CKN parcela č. XXXX/XXX a podľa listu vlastníctva
č. XXXX v čase podania žaloby žalobkyňou aj v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia ako
spoluvlastník tohto pozemku je evidovaný subjekt - obchodná spoločnosť T. F., F. Táto skutočnosť však
nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

8. Žalobkyňa v ďalšom písomnom vyjadrení znovu zopakovala svoje predošlé tvrdenia, ktoré boli či už
obsahom spisu alebo odvolania žalobkyne. Tvrdila, že žalovaným ani jedenkrát od roku 2013 nebola
vyzvaná k podpísaniu Zmluvy ani žiadnej Dohody.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil z nasledovných
dôvodov.

10. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj
správne právne závery a odvolací súd nezistil žiadne také procesné pochybenia okresného súdu, v
dôsledku ktorej skutočnosti by bola stranám sporu odňatá možnosť konať pred súdom.

11. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

12. Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosti prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

13. Pokiaľ žalobkyňa podala na súde žalobu o nariadenie uloženia povinnosti žalovaného previesť jej byt
s príslušenstvom do osobného vlastníctva tak isto, ako keby bola podala žalobu, ktorou by sa domáhala

nahradenia prejavu vôle žalovaného previesť jej predmetný byt do osobného vlastníctva, obsah tejto
zmluvy musí byť uvedený vo výroku rozsudku alebo v tomto výroku rozsudku musí byť uvedený odkaz
na obsah pripojeného písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá sa stáva súčasťou uvedeného rozsudku.
Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že nie je možné nahradiť prejav vôle žalovaného spätne, a teda
nie je možné uložiť žalovanému povinnosť previesť predmetný byt do vlastníctva s účinnosťou od 07.
07. 2015 a taktiež nie je možné uložiť mu povinnosť previesť jej byt do osobného vlastníctva za kúpnu
cenu 1,- €, ktorá cena je v rozpore s ust. § 18, § 18a ods. 1 a § 18b zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu podania žiadosti o odpredaj predmetného
bytu. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, nakoľko uvedenie
akýchkoľvek ďalších dôvodov by bolo vlastne len opakovaním dôvodov rozhodnutia, ktoré už uviedol
súd prvej inštancie. Odvolací súd v konaní okresného súdu nezistil nesprávny procesný postup, ktorý
by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý proces. Nezistil, že by konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie veci, ani že by súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a nezistil ani tú skutočnosť, že by rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu
prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje, a preto ako také ho ako vecne správne potvrdil, a to aj vo
výroku o náhrade trov konania ako výroku závislom od rozhodnutia vo veci samej.

14. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá má preto podľa § 255 ods. 1 CSP
právo na priznanie náhrady trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Preto odvolací súd žalobkyni
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 2, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.