Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914210482
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6914210482.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX L. - U., právne zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, proti žalovaným: 1/ T..
O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX P. A., 2/ GEMERCLINIC, n. o., so sídlom
Jesenského 102, 981 01 Hnúšťa, IČO: 45 736 987 a 3/ ALUNA, spol. s. r. o., so sídlom Kirejevská 35/40,
979 01 Rimavská Sobota, IČO: 31 575 277, všetci žalovaní právne zastúpení JUDr. Pavlom Čičmancom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčíne, v konaní o vypratanie

nehnuteľností, o odvolaní žalovaných 1/ - 3/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
12C/227/2014-249 zo dňa 25. júna 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ - 3/ s ú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným (teda všetkým) povinnosť
vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v I., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX obce I., kat. územie

I. ako R. parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 a stavbu - P. dom, súpisné
číslo XXX na parcele č. XXX (ďalej aj „nehnuteľnosti“) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok)
a nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške
náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných (druhý výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že na pojednávanie dňa 25.

06. 2019, na ktorom súd prvej inštancie verejne vyhlásil rozsudok, sa právny zástupca žalovaných
nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný
1/ síce požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti, avšak súd tejto žiadosti
nevyhovel, keďže má právneho zástupcu.

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca nadobudol predmetné
nehnuteľnosti dňa 24. 04. 2014 na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 527/2002 Z.z.“ alebo „zákon o
DD“), čo je preukázané notárskou zápisnicou notára B.. M. O. o osvedčení o priebehu dražby č.
N 911/2014, Nz 15551/2014. Predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby bol žalovaný 1/. Podľatejto zápisnice vydražiteľ nadobúda predmet dražby zaťažený právami a záväzkami vyplývajúcimi z
nájomných pomerov, a to zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 04. 2004 medzi žalovaným
1/ a spoločnosťou Z. E. a zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 04. 2010 medzi žalovaným

1/ a Z. G. Z.. Iný nájom sa v zápisnici neuvádza, len je k zápisnici pripojená zmluva o nájme nebytových
priestorov zo dňa 01. 12. 2011 uzavretá medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako
nájomcom. Žalovaný 1/ neodovzdal predmet dražby žalobcovi ako vydražiteľovi, čo je zrejmé jednak
zo zápisnice o odovzdaní predmetu dražby č. 128/2014 zo dňa 26. 05. 2014 a jednak aj z vyjadrení
strán sporu v tomto konaní. Žaloba o vypratanie nehnuteľností tak smeruje proti žalovanému 1/ ako

bývalému vlastníkovi, ktorý nesplnil povinnosť odovzdať predmet dražby, proti žalovanému 2/ ktorý užíva
nehnuteľnosti na základe uzavretej nájomnej zmluvy a proti žalovanému 3/, ktorý užíva nehnuteľnosti na
základe uzavretej podnájomnej zmluvy, pričom všetci žalovaní odmietajú tieto nehnuteľnosti vypratať.

4. Konanie vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/157/2014 na podklade žaloby
žalovaného 1/ o neplatnosť dobrovoľnej dražby bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku

zo žaloby a je právoplatne skončené. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
35Cb/60/2014 o neplatnosť zmluvy o úvere, záložnej zmluvy a iné, kde žalovaný 1/ vystupoval ako jeden
zo žalobcov sa nevyriešila otázka jeho prípadného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Konanie
vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9C/202/2016 na podklade žaloby žalovaného
1/ a PhDr. P. M. o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, bolo právoplatne

skončené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 28. 11. 2017 o zamietnutí žaloby v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/43/2018 - 97 zo dňa
22. 01. 2019.

5. Z nájomnej zmluvy zo dňa 01. 12. 2011 a dodatku k nej zo dňa 16. 08. 2012 uzavretými medzi

žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom súd prvej inštancie zistil, že v mene
nájomcu mala pri ich uzavieraní konať a zmluvu podpísať svedkyňa B. Q. v pozícii riaditeľky. Z jej
výsluchu však vyplynulo, že na zmluve a ani na dodatku k nej nie je jej podpis (ani pri porovnaní s jej
podpisom z občianskeho preukazu nie je ani náznak podobnosti s podpisom na zmluve a dodatku),
v skutočnosti ani žiadnu činnosť riaditeľky nevykonávala, pracovala ako čašníčka. Skutočnosť, že

svedkyňa v skutočnosti žiadnu činnosť riaditeľky žalovaného 2/ nevykonávala potvrdil aj svedok Q. Q.,
ktorý podľa jeho výpovede do roku 2012 fyzicky zabezpečoval chod nemocnice a v podstate žalovaný
2/ začal svoju činnosť vykonávať až niekedy v polovici roku 2012. Záležitosti týkajúce sa Robotníckeho
domu (predmetných nehnuteľností) boli nepodstatné, riešili sa závažnejšie problémy, napr. finančné
zadĺženie, policajti.

6. Ďalej z obsahu predmetnej zmluvy o nájme vyplýva, že žalovaný 1/ ako prenajímateľ prenecháva
žalovanému 2/ ako nájomcovi do užívania časť nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte P.
domu v I.. Nájom sa uzatvára na dobu určitú na 20 rokov. V čl. III ohľadom skončenia nájmu sa uvádzajú
len dva dôvody práva dania výpovede zo strany prenajímateľa uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. a) a d)

zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj „zákon č. 1116/1990 Zb.“),
ostatné dôvody uvedené v ust. § 9 cit. zákona sa v nej neuvádzajú, neuvádza sa napríklad právo dať
výpoveď z nájmu pre meškanie s platením nájomného. V zmluve sa dohodlo nájomné s tým, že nájomca
zaplatí prenajímateľovi kauciu v hodnote 10-ročného nájomného vo výške 475 000,- Eur, z ktorej kaucie
sa uvoľní každý rok ročné nájomné 47 500,- Eur. Žalovaní v konaní predložili príjmový pokladničný

doklad zo dňa 01. 12. 2011, podľa ktorého žalovaný 1/ prijal od žalovaného 2/ v hotovosti sumu 475
000,- Eur ako kauciu na nájom za roky 2011-2020. Doklad však neobsahuje pokladničné číslo dokladu
a je podpísaný príjemcom a vyhotoviteľom (nečitateľný podpis). Z účtovných dokladov žalovaného 1/ a
žalovaného 2/ však vyplatenie tejto sumy nevyplýva, podľa výkazu ziskov a strát žalovaného 1/ za rok
2011 jeho príjmy celkom činili len sumu 324 873,- Eur.

7. Dňa 24. 04. 2015 uzavrel žalovaný 2/ ako nájomca so žalovaným 3/ ako podnájomcom zmluvu o
prenájmenebytovýchpriestorovtýkajúcusapredmetnýchnehnuteľností(ďalejaj„podnájomnázmluva“).

8. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia § 123, § 126 ods. 1, § 37

ods. 1, § 39, § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O. z.“) dospel súd prvej
inštancie k nasledovným záverom:9. Súd prvej inštancie mal za to, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobcu, žalovaní 1/ bol povinný po
dražbe predmet dražby odovzdať, neurobil tak, nehnuteľnosti dodnes nevypratal, nehnuteľnosti užíva
bez právneho dôvodu. Preto žalobe o vypratanie nehnuteľností voči žalovanému 1/ v zmysle § 123 a

§ 126 ods. 1 O. z. vyhovel.

10. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu zo dňa 01. 12. 2011, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovaným 1/ ako
prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom, súd prvej inštancie mal za to, že za žalovaného 2/ pri
uzatváraní zmluvy ani dodatku k nej zo dňa 16. 08. 2012 nekonala tam uvedená riaditeľka ako štatutárny

orgán. V prvom rade je podľa súdu prvej inštancie otázne, z akého dôvodu predmetná nájomná zmluva
nebola pojatá do notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby, prečo bola len pripojená k notárskej
zápisnici, keď ďalšie dve nájomné zmluvy sa tam výslovne uvádzajú. K dôvodom výpovede uvedeným
v nájomnej zmluve súd prvej inštancie poznamenal, že je diskutabilné, z akého dôvodu v zmluve nie
sú akceptované ďalšie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., vrátane práva prenajímateľa
dať výpoveď z dôvodu neplatenia nájomného nájomcom viac ako jeden mesiac, pričom mal za to,

že nič nebráni tomu, aby napr. nebola využitá možnosť vypovedania zmluvy, hoci sú na to splnené
podmienky. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 01. 12. 2011 o zaplatení kaucie vo výške 475 000,- Eur
považoval súd prvej inštancie za absolútne nevierohodný, nakoľko v uvedený deň mala byť uzavretá
zmluva o nájme, dojednané nájomné a zloženie kaucie a hneď podľa tohto dokladu táto vysoká suma
v hotovosti vyplatená, ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že z účtovných dokladov žalovaného 1/

ani žalovaného 2/ predložených v konaní vyplatenie tejto sumy nevyplýva.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že nájomná zmluva zo dňa 01. 12. 2011
(vrátane jej dodatku) je neplatná už z dôvodu, že ju za žalovaného 2/ neuzavrela na to oprávnená
osoba, pričom všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že ide len o účelovo vyhotovené doklady nevylučujúc

antidatovanie (predloženie zmluvy až po dražbe, ako zástupkyňa nájomcu uzatvárajúceho zmluvu
uvedená riaditeľka, ktorá v skutočnosti za žalovaného 2/ nekonala, absolútne nevierohodný doklad o
zaplatení 475 000,- Eur v hotovosti v deň uzavretia zmluvy, oklieštenie možností dania výpovede z
nájmu v zmluve oproti zákonu o nájme a pod.). Už tieto skutočnosti považoval súd prvej inštancie za
dostačujúce pre záver o tom, že zmluva je neplatná, preto sa nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu

uvádzanými v konaní ako ďalšie dôvody na vyslovenie neplatnosti zmluvy. Keďže žalovaný 2/ užíva
podľa názoru súdu prvej inštancie predmetné nehnuteľnosti taktiež bez právneho dôvodu (nemá platne
uzavretú nájomnú zmluvu), súd prvej inštancie v zmysle § 123 a § 126 ods. 1 O. z. vyhovel aj žalobe
o vypratanie nehnuteľností voči žalovanému 2/.

12. S prihliadnutím na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný 2/ nemohol platne
uzatvoriť so žalovaným 3/ podnájomnú zmluvu, keďže v skutočnosti žalovaný 2/ nebol nájomcom
nehnuteľností. Podporne súd prvej inštancie poukázal na to, že kým v zmluve o nájme zo dňa 01. 12.
2011 sa v čl. VI bod 1 uvádza, že nájomca je oprávnený dať prenajaté priestory do podnájmu ďalším
subjektom len so súhlasom prenajímateľa (čo je inak v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č.

116/1990 Zb., v dodatku k zmluve zo dňa 16. 08. 2012 sa už tento bod mení tak, že toto dojednanie
sa vynecháva v plnom rozsahu. Podnájomná zmluva medzi žalovanými 2/ a 3/ bola uzavretá dňa 24.
04. 2015, kedy už vlastníkom nehnuteľností bol na základe dražby žalobca, teda zo zákona mal dať
súhlas na prenechanie priestorov do podnájmu. Keďže aj žalovaný 3/ užíva nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu, súd prvej inštancie vyhovel žalobe o vypratanie nehnuteľností aj voči nemu.

13. Súd prvej inštancie dodal, že bez akýchkoľvek pochýb dospel k záveru, že zo strany žalovaných 1/
a 2/ boli vykonávané úkony smerujúce k prispôsobeniu sa situácii, resp. obchádzajúce právne predpisy
a takéto konanie ani nemôže požívať právnu ochranu. Nakoniec nepriamo to podľa súdu prvej inštancie
vyplýva aj z vyhlásenia právneho zástupcu žalovaných na jednom z pojednávaní, že žalovaný 1/ má

záujem získať späť nehnuteľnosti, aby nemuselo dôjsť k vyprataniu, z čoho súd prvej inštancie vyvodil,
že zrejme si bol vedomý toho, že žalovaní nemajú právny titul na užívanie nehnuteľností a teda sú
splnené podmienky na to, aby im bolo uložené ich vypratanie.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. podľa

pomeru úspechu strán v spore.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali v zákonnej lehote prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaní 1/ - 3/. Rozhodnutie považovali podľa obsahu odvolaniaza nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Porušenie práva na spravodlivý proces videli žalovaní v prejednaní a rozhodnutí veci na pojednávaní
konanom dňa 25. 06. 2019 v neprítomnosti žalovaného 1/ a jeho právneho zástupcu napriek žiadosti

žalovaného1/oodročeniepojednávaniazdôvodujehodočasnejpracovnejneschopnosti.Osobnáúčasť
žalovaného 1/ bola pritom potrebná vzhľadom na plánovaný výsluch predvolaných svedkov B. Q. a Q.
Q., nakoľko právny zástupca žalovaných nevedel a ani nemohol vedieť o podrobnostiach týkajúcich sa
uzatvárania zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011 a zmluvy o podnájme nebytových
priestorov zo dňa 24. 04. 2015.

17.Žalovaníďalejnesúhlasilisprávnymzáveromsúduprvejinštancieoneplatnostiuvedenýchprávnych
úkonov. Úvahy súdu prvej inštancie o účelovom vykonaní právnych úkonov smerujúcich k prispôsobeniu
sa situácii, resp. k obchádzaniu právnych predpisov považovali za minimálne hypotetické a ničím právne
nepodložené. Taktiež záver súdu prvej inštancie, že zmluva o nájme zo dňa 01. 12. 2011 je neplatná
už z dôvodu, že ju za žalovaného 2/ uzavrela na to neoprávnená osoba, je mylný a podložený len

výpoveďami svedkov B. Q. a Q. Q., ktoré sú podľa žalovaných účelové a neobjektívne. Žalovaní 1/
netvrdil, že zmluvu uzavrela svedkyňa B. Q., naopak potvrdil, že táto skutočne len formálne vykonávala
funkciu konateľa spoločnosti, chod spoločnosti v tom čase reálne riadil jej manžel Q. Q.. B. Q. počas
svojej pôsobnosti vo funkcii konateľky žalovaného 2/ podpísala viacerým tretím osobám generálne plné
moci na jej zastupovanie. Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011 podpísala za

žalovaného 2/ osoba splnomocnená na zastupovanie žalovaného 2/ konateľkou B. Q..

18.Nevierohodnosť,účelovosťanepravdivosťvýpovedíuvedenýchsvedkovaichsnahupoškodiťosobu
žalovaného 1/ odôvodňovali žalovaní tým, že v nedávnej minulosti ako i v súčasnosti prebieha medzi
žalovaným 1/ a Q. Q. viacero trestnoprávnych súdnych konaní v súvislosti s čerpaním hypotekárneho

úveru spoločnosťou P. - J., s.r.o. (ktorej konateľom bol žalovaný 1/ - poznámka odvolacieho súdu) od A.
J. a P. banky, a.s. (ďalej aj „banka“), kde spornou je osoba čerpania (reálneho prevzatia a spotrebovania)
úveru, pričom tieto konania do podania odvolania neboli právoplatne skončené.

19.Zaabsolútnenesprávnypovažovaližalovaníajzáversúduprvejinštancie,že„žalovaný1/mázáujem

získať späť nehnuteľnosti, aby nemuselo dôjsť k vyprataniu, teda zrejme si bol vedomý toho, že žalovaní
nemajú právny titul na užívanie nehnuteľností a teda sú splnené podmienky na to, aby im bolo uložené
vypratanie týchto“. Uviedli, že žalovaný 1/ sa v priebehu tohto súdneho konania ako i v priebehu iných
súdnych konaní týkajúcich sa predmetných nehnuteľností po celú dobu snažil získať nehnuteľnosti do
svojho vlastníctva z dôvodu, že boli zo strany banky ako záložného veriteľa protizákonne vydražené

na dobrovoľnej dražbe. Žalovaný 1/ od počiatku tvrdí, že konaniu dobrovoľnej dražby (speňažovaniu
majetku záložcu zo strany záložného veriteľa) nikdy nemalo dôjsť, nakoľko obchodná spoločnosť P. - J.,
s.r.o. nikdy nebola dlžníkom záložného veriteľa - banky, keďže finančné prostriedky zo zmluvy o úvere
nikde neprevzala, ale ich prevzal a spotreboval Q. Q..

20. Žalovaní 1/ - 3/ preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ako
vo výrokovej časti vecne správneho. Podľa názoru žalobcu dôvod na odročenie pojednávania uvádzaný

žalovaným 1/ nemožno považovať za dôležitý v zmysle § 183 ods. 1 C. s. p. odôvodňujúci odročenie
pojednávania, nakoľko žalovaný 1/ je riadne zastúpený právnym zástupcom, ktorý z povahy zastúpenia
a s ohľadom na dĺžku súdneho konania mohol nadobudnúť potrebné vedomosti o podrobnostiach
skutkového stavu prejednávanej veci a mohol sa pojednávania zúčastniť. Žalovaný 1/ mal teda v
priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie možnosť uplatňovať prostriedky procesného

útoky, ako aj procesnej obrany, a to aj na nariadenom pojednávaní prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu.22. Ďalej mal žalobca za to, že vykonané dokazovanie uskutočnené súdom prvej inštancie odôvodňuje
záver o neplatnosti právnych titulov, ktoré by zakladali užívacie právo žalovaných 2/ a 3/, keďže zmluva
o nájme nebytových priestorov nebola riadne uzavretá a podpísaná na to oprávnenou osobou. Rovnako

ostatné okolnosti uzatvárania zmlúv, potvrdené aj svedeckými výpoveďami, nedostatky podstatných
náležitostí týchto právnych úkonov, ako aj predložené nedôveryhodné, riadne neevidované listiny zo
strany žalovaného 1/ podľa žalobcu svedčia o správnosti záveru súdu prvej inštancie, že zmluvy
nie je možné považovať za platne uzatvorené. Preto je podľa žalobcu správny aj záver súdu prvej
inštancie o dôvodnosti vypratania nehnuteľnosti žalovanými. Podľa názoru žalobcu tvrdenia žalovaných

v podanom odvolaní nepreukazujú opak, a to ani vo vzťahu k spochybneniu jeho vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam.

23. Žalovaní 1/ - 3/ repliku nepodali.

24. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných 1/ - 3/ podľa § 34 C. s. p.

preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §
380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380
ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní

nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že prvý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej a od neho závislý druhý výrok o nároku na náhradu trov
konania sú vecne správne a je potrebné ich podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje.
Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti reagujúc na odvolacie dôvody žalovaných 1/ - 3/ uvádza

nasledovné:

25. K namietanému porušeniu práva žalovaného 1/ na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že z ust.
§ 183 ods. 1 druhá veta C. s. p. vyplýva, že na odročenie pojednávania nepostačuje len dôležitý dôvod
na strane strany sporu brániaci jej dostaviť sa na pojednávanie, ale kumulatívne sa vyžaduje, že od nej

nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Keďže žalovaný 1/ mal v konaní
zvoleného právneho zástupcu, ten sa pojednávania mohol zúčastniť a keďže ako právny zástupca
nemusel mať poznatky o skutkových okolnostiach prípadu, ktorými disponuje strana sporu, mohol
navrhnúť pred výsluchom svedkov odročenie pojednávania za účelom osobnej účasti žalovaného 1/ pri
výsluchu, resp. aj po výsluchu svedkov mohol navrhnúť odročenie pojednávania za účelom výsluchu,

resp. vyjadrenia sa žalovaného 1/ ku skutočnostiam uvedeným vo výpovediach svedkov. Zo strany
súdu prvej inštancie bol teda vytvorený priestor na využitie prostriedkov procesnej obrany zo strany
právneho zástupcu žalovaného 1/. Právny zástupca žalovaných však svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôvodov na jeho strane brániacich mu v účasti
na pojednávaní, alebo z dôvodov uvedených vyššie na strane klienta. Vzhľadom na uvedené neboli

splnené kumulatívne podmienky v zmysle § 183 ods. 1 C. s. p. na odročenie pojednávania. Súd prvej
inštancie preto neporušil právo žalovaného 1/ na odročenie pojednávania a mohol vec prejednať a
rozhodnúť v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.

26. Vlastníctvo žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby nebolo doposiaľ

právne účinným spôsobom popreté. Výsledkom žiadneho z vyššie uvedených súdnych konaní
prebiehajúcichnaOkresnomsúdeRimavskáSobota,čiOkresnomsúdeBratislavaIneboloprinavrátenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanému 1/ ako predchádzajúcemu vlastníkovi, nedošlo ani
k určeniu jeho vlastníckeho práva, ani k určeniu neplatnosti dobrovoľnej dražby, na ktorej žalobca
uvedené nehnuteľnosti vydražil. V zmysle § 194 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie na rozhodnutia

vydanévcivilnýchkonaniachprihliadol.Taktiežtrestnoprávnekonaniavodvolaníbližšienešpecifikované
žalovaným 1/ (na ktorom súde sa vedú a pod akou spisovou značkou) podľa samotného vyjadrenia
žalovaného1/,ktorýmisasnažíspochybniťrealizáciuavýsledokdobrovoľnejdražbyzatiaľneviedlikním
požadovanému výsledku, nie sú právoplatne skončené. Len samotné tvrdenie, či prípadné subjektívne
presvedčenie žalovaného 1/ o jeho vlastníctve k nehnuteľnostiam nie je postačujúce pre spochybnenie,

či popretie vlastníckeho práva žalobcu. Nakoľko užívanie nehnuteľností žalovaným 1/ nebolo v tomto
konaní sporné, je dôvodná žaloba o vypratanie nehnuteľností žalovaným 1/, ktorý ich užívaním bez
právneho dôvodu (nesvedčí mu vlastnícke, ani iné právo k nehnuteľnostiam) zasahuje do vlastníckeho
práva žalobcu.27. Na prijatie záveru o neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 01. 12. 2011 postačuje zistenie, že
ju nepodpísala za žalovaného 2/ ako nájomcu osoba v zmluve uvedená, oprávnená konať v mene

žalovaného 2/. V zmluve sa výslovne uvádza, že žalovaný 2/ je zastúpený B. Q., riaditeľkou. Skutočnosť,
že zmluvu uvedená osoba za žalovaného nepodpísala bola potvrdená nielen výpoveďou uvedenej
svedkyne, ale aj samotným žalovanými (vrátane žalovaného 1/) v odvolaní. Ak je teda na zmluve
uvedené, že za žalovaného 2/ koná riaditeľka B. Q. a preukáže sa opak, teda že za žalovaného 2/
nekonalaazmluvunepodpísala,zmluvajeneplatná,pretoženiejepodpísanáosobouoprávnenoukonať

v mene žalovaného 2/, resp. zastupovať žalovaného 2/, uvedenou v zmluve. V zmysle § 40 ods. 3 O.
z. sa na platnosť písomného právneho úkonu totiž vyžaduje, aby bol podpísaný konajúcou osobou, t.j.
osobou, ktorá je v právnom úkone uvedená ako oprávnená konať.

28. Preto je tvrdenie žalovaných, že zmluvu podpísala tretia osoba generálne splnomocnená riaditeľkou
B. Q. právne bezvýznamné. Skutočnosť, že za žalovaného 2/ konala a podpisovala zmluvu tretia na to

splnomocnená osoba musí vyplývať z obsahu zmluvy. Navyše uvedené tvrdenie je novotou v odvolacom
konaní neprípustnou v zmysle § 366 C. s. p. a contrario vzhľadom na vyššie uvedené (nakoľko ako
prostriedok procesnej obrany mohlo byť produkované v konaní pred súdom prvej inštancie), preto naň
nemožno v odvolacom konaní prihliadať. Podporne odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaných
nebolo ani ničím preukázané (žalovaní jednak nešpecifikovali tretiu osobu konajúcu v mene žalovaného

2/ a jednak nepredložili tvrdenú generálnu plnú moc).

29. V zmysle zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než má sám), je neplatná aj podnájomná zmluva medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/,

nakoľko bez ohľadu na to, či sa na platnosť podnájomnej zmluvy vyžadoval súhlas prenajímateľa, ktorý
nebol daný, žalovaný 2/ nebol nájomcom nehnuteľností, a teda nemal právo prenajať ich žalovanému
3/ v pozícii podnájomníka.

30. Súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom rozsudku v druhom závislom výroku o nároku strán
sporu na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 2 C. s. p.) v súlade
s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a z tohto dôvodu bol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdený v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. aj v tejto časti.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ -
3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože odvolanie žalovaných nie je
dôvodné,plnýúspechvodvolacomkonanímalžalobca.Ovýškeaprijímateľovináhradytrovodvolacieho
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, preto odvolací súd určil
začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).