Rozhodnutie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200172
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119200172.6

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Q. X. R. v Nitre, IČO: 00 XXX
482, so sídlom K. Andreja Hlinku X, 949 76 Nitra, právne zastúpený: FROLKOVIČ Legal s.r.o., IČO: 50
106 228, so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, proti
žalovanému: D., s.r.o., D.: XX XXX XXX, so sídlom V. XX, XXX XX Nitra, právne zastúpený: Advokátska
kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., IČO: 36 856 282, so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, o

určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2019 domáhal určenia, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. 922 vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor pre okres: Nitra, obec: Nitra, katastrálne územie: Chrenová, a to: Študentský domov SPU v Nitre,
súpisné číslo 1755, stavba na parcele registra „C“ číslo 1118/52, druh stavby: budova ubytovacieho

zariadenia, trafostanica, stavba na parcele registra „C“ číslo 1118/44, druh stavby: budova technickej
vybavenostisídla,VTLregulačnástanicaplynu,stavbanaparceleregistra„C“číslo1118/50,druhstavby:
budova technickej vybavenosti sídla spoločne s ich príslušenstvom. Súčasne sa domáhal priznania
náhrady trov konania.

2. Uviedol, že dňa 27.8.2008 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o spolupráci na zabezpečenie

ubytovacieho zariadenia (ďalej len „zmluva o spolupráci“), ku ktorej dňa 31.10.2010 uzavreli Dodatok č.
1. Zmluva o spolupráci predstavovala inominátny kontrakt, predmetom bol záväzok žalovaného zhotoviť
pre žalobcu stavbu nového študentského ubytovacieho zariadenia pozostávajúceho z 11 stavebných
objektov a 2 prevádzkových zariadení, a to na pozemku vo vlastníctve žalobcu (ďalej len „stavba
internátu“, „sporná nehnuteľnosť“) a žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému odplatu v podobe
vecného protiplnenia, a to prevodu vlastníckeho práva k vybraným nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve.

Podľa zmluvy o spolupráci hodnota stavby internátu a súvisiaceho plnenia nebude nižšia ako 90 000
000 Sk (2 987 452 eur) a pokiaľ by hodnota stavby internátu (a súvisiaceho plnenia) prevýšila sumu
90 000 000 Sk (2 987 452 eur), a to z dôvodu realizácie požiadavky žalobcu nad rámec podmienok
dohodnutých v zmluve o spolupráci a odsúhlasenom realizačnom projekte, strany uzatvoria dodatok k
zmluve o spoluráci, ktorým bude rozšírený rozsah pôvodného protiplnenia. Dňa 6.6.2011 žalovaný od
zmluvy o spolupráci odstúpil, dňa 6.7.2011 prišlo k odovzdaniu stavby internátu, ktorý si žalobca od

žalovaného fakticky prevzal, hoci odmietol podpísať odovzdávací protokol. Ako vlastník stavby internátu
bol do katastra nehntueľností zapísaný žaloca dňa 21.9.2011. Dňa 17.6.2011 podal žalobca na tunajšomsúde žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o spolupráci, toto
konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 23Cb/87/2011 a v uvedenom konaní rozsudkom zo
dňa 21.9.2012 súd žalobu zamietol, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 26Cob/151/2012-583 zo

dňa 21.3.2013 rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Dňa 21.6.2013 podal žalobca voči uvedenému
rozsudku Krajského súdu v Nitre dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že
dovolanie zamietol (rozsudok NS SR 3 Obdo/48/2013 z 29.7.2014). V týchto konaniach všeobecné súdy
právoplatne a s konečnou nezameniteľnosťou konštatovali absolútnu neplatnosť zmluvy o spolupráci.
Neplatnosť zmluvy o spolupráci súdu judikovali s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka,

teda z dôvodu rozporu zmluvy so zákonom, keď pri schvaľovaní zmluvy o spolupráci žalobcom, ktorý
je verejnoprávnou inštitúciou nebol dodržaný zákonom predpísaný schvaľovací postup, pretože tu
absentoval súhlas správnej rady univerzity so zmluvou o spolupráci. Vzhľadom k tomu, že zmluva
o spolupráci je neplatná ako celok, na jej základe nemohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k
stavbe internátu, vlastníkom stavby internátu je žalovaný. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy
o spolupráci ako celku je na celý súbor zmluvných práv a povinností potrebné hľadieť, ako keby

neexistoval. Ak chce žalovaný teoreticky vyvodiť viazanosť strán a nadobudnutie vlastníckeho práva
žalobcu z akýchsi právnych účinkov, ktoré nastali v dôsledku faktického správania sa strán, nemožno
tak urobiť. Ak je príčinou absolútnej neplatnosti zmluvy, že správna rada neodsúhlasila jej konkrétne
znenie, nepochybne o to väčším a pádnejším dôvodom na rovnaký rozpor so zákonom je, že správna
rada neodsúhlasila ani akýkoľvek iný úkon spočívajúci v správaní sa žalobcu, z ktorého by malo

vyplývať nadobudnutie vlastníctva. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o spolupráci ako celku
neprichádza do úvahy ani podporná aplikácia ustanovení zmluvy o dielo a súvisiacej judikatúry, keďže
vzťah medzi stranami nikdy nenadobudol konsenzuálny charakter a je nutné ho posúdiť a vysporiadať
podľa ustanovení o mimozmluvných záväzkoch. Žalobca ďalej poukzauje na ust. § 3 ods. 3 zákona č.
176/2004 Z. z. v zmysle ktorého všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom verejnoprávnej

inštitúcie musia mať písomnú formu, inak sú neplatné. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie
akýkoľvek právny úkon, ktorý nemal písomnú formu a mal by znamenať nadobudnutie vlastníctva stavby
internátu žalobcom je absolútne neplatný. Podľa žalobcu je irelevantné, ktorý subjekt bol účastníkom
administratívno-právnych konaní, pozícia stavebníka nijakým spôsobom nesúvisí s otázkou vlastníctva.
V prípade stavby internátu išlo o vytvorenie novej veci, a teda o originárny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva a je nepochybné, že novú vec vytvoril žalovaný. Na strane žalovaného je nesporne
danýnadobúdacítitul-vytvorenie,zhotovenienovejvecianastranedruhejneexistujenijakýnadobúdací
titul, ktorým by sa mohla dostať novozhotovená vec do vlastníctva žalobcu. Naliehavý právny záujem
žalobca odôvodnil potrebou dosiahnutia zhody zápisu v katastri nehnuteľností s materiálnym právnym
stavom, čo žalobca nemôže dosiahnuť v spore vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 23Cb/83/2013,

ktoré konanie na tunajšom súde inicioval žalovaný a domáha sa v ňom zaplatenia sumy vo výške 4 582
814,74 eur vychádzajúc z toho, že žalobca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil tým, že žalovaný pre
neho zhotovil stavbu internátu, resp. poskytol ďalšie súvisiace plnenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.2.2019 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 22Cdo/2810/2008, vlastníctvo k novozhotovnej stavbe nadobudol ten, kto stavbu
uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba, pričom podľa dlhodobej ustálenej rozhodovacej praxe súdov je
rozhodné, kto stavia fakticky s úmyslom stavať pre seba. Vlastníkom zhotovenej stavby je žalobca, ktorý
sa ním stal nie na základe neplatnej zmluvy, ale na základe toho, že stavbu uskutočnil ako stavebník s
relevantne prejaveným úmyslom mať stavbu pre seba a aké protiplnenie mal žalovanému poskytnúť je

pritom irelevantné. Žalovaný poukázal na analogické rozhodnutie Okresního soudu v Karlových varech
č. j. 16C/44/2012-245 z 22.12.2012, kde poukazuje na nadobudnutie vlastníckeho práva v súlade s
ust. § 132 Občianskeho zákonníka na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom, medzi takéto „iné
skutotčnosti“ patrí aj neodvodené nadobúdanie vlastníckeho práva k novej veci, ku zhotovovanej stavbe.
V danom prípade ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe skutočnosti, ktorou je vytvorenie

veci. Žalobca bol bezpochyby stavebníkom a pri každom svojom úkone prejavil úmysel mať stavbu
pre seba. Žalobca bol účastníkom konania o vydanie územného rozhodnutia, účastníkom konania o
vydanie stavebného povolenia a účastníkom konania o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Žalobca bol
účastníkom katastrálneho konania, na základe ktorého bola stavba zapísaná ako jeho vlastníctvo na list
vlastníctva. Žalobca odo dňa prevzatia stavby túto užíva (ubytovanie pre študentov), prijíma peňažné

úhrady za ubytovanie, uhrádza náklady spojené s prevádzkou stavby, uhrádza daň z nehnuteľnosti.
V danom prípade totiž titulom pre vznik vlastníctva k stavbe nie je právny úkon, ale faktický prejav
vôle uskutočniť stavbu s úmyslom mať ju pre seba (a nemu zodpovedajúci faktický postup žalobcu ako
stavebníka). Žalovaný počas celého času nevykonal jediný úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť jehoúmysel mať stavbu pre seba. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazoval na nedostatok naliehavého
právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Otázku vlastníckeho práva k stavbe internátu posúdi
súd v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia o zaplatenie 4 582 814,74 eur s prísl. vedenom

Okresným súdom Nitra pod sp. zn.23Cb/83/2013. Podľa žalovaného naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k stavbe internátu by mohol mať žalobca len v prípade, ak by súd v konaní vedenom
Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 23Cb/83/2013 rozhodol o prejudiciálnej otázke vlastníckeho práva
tak, že vlastníkom stavby internátu je žalovaný v konaní o určení vlastníckeho práva a súčasne by
rozhodol, že predmet bezdôvodného obohatenia je dobré možné vydať „in naturam“. Len v prípade

takéhoto rozhodnutia súdu by v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 23Cb/83/2013
vznikol nesúlad medzi právnym stavom a zápisom v evidencii nehnuteľností, ktorý by si vyžiadal potrebu
existencie rozsudku súdu o určení vlastníckeho práva k stavbe internátu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe
súčasne navrhol konanie o určení vlastníckeho práva k stavbe internátu prerušiť do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súd Nitra, sp. zn. 23Cb/83/2013.

4. Žalobca v replike zo dňa 29.4.2019 zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v žalobe, má za
to, že vlastnícke právo k stavbe internátu svedčí žalovanému titulom originárneho nadobudnutia
vlastníckeho práva k novozhotovenej veci, žalobca je v katastri nehnuteľností zapísaný v rozpore s
materiálnym právnym stavom a jediným spôsom, ako môže byť právam žalobcu poskytnutá ochrana,
je rozhodnutie o žalobe v rámci tohto konania. V konaní vedenom Okresným súd Nitra pod sp. zn.

23Cb/83/2013 nemôže byť vyriešená právna otázka vlastníctva k stavbe internátu takým spôsobom,
aby bol odstránený stav právnej neistoty. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe síce uvádza, že v prípade
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k stavbe internátu k nemu došlo v súlade s ust. § 132 ods. 1
Občianskeho zákonníka „na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom“, žalovaný však neuvádza,
v akom ustanovení slovenského právneho poriadku sa táto skutočnosť konkrétne nachádza. Žalobca sa

domnieva, že žiadny aplikovateľný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v danej skutkovej situácii
ani neprichádza do úvahy. V danom prípade neprichádza do úvahy ani dispozitívne ustanovenie § 542
ods. 1 Obchodného zákonníka regulujúce právne vzťahy týkajúce sa zmluvy o dielo, pretože vzťah
medzi žalobcom a žalovaným má charakter mimozmluvný. Žalobca zdôraznil, že jeho úmyslom nikdy
nebolo nadobudnúť stavbu internátu za finančné protiplnenie v podobe odplaty, a preto žalobu nemožno

nútiť, aby v konečnom dôsledku zaplatil za vyhotovenie stavby internátu výsostne finančnú sumu,
čo nikdy nebolo jeho úmyslom ani zámerom. Žalobca odmietol argumentáciu žalovaného ohľadom
aplikácie českého rozsudku KV Aréna, pre rozhodnutie o žalobe je rozhodujúce a relevantné výlučne
právo Slovenskej republiky, predmetné konanie naviac malo iné skutkové a právne východiská. Žalobca
poukázal tiež na rozdielnosť českej a slovenskej právnej úpravy, a to na ust. § 506 nového českého

Občianskehozákonníka.Kýmpodľaslovenskéhoprávapredstavujestavbasamostatnúnehnuteľnúvec,
v zmysle českého práva sa predmetná stavba KV Arény stala súčasťou pozemku. Z uvedeného dôvodu
nemohol v prípade KV Arény prichádzať do úvahy postup podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pozemok a stavba internátu predstavujú dva separátne predmety vlastníckeho práva a z ničoho ani
nevyplýva, že by mali mať identického valstníka. Situácie, kedy majú stavba a pozemok odlišných

vlastníkov sú plne v súlade s právnym poriadkom a nepohodlnosť takéhoto stavu nemožno považovať
za relevantnú námietku, ak takýto stav reálne vyplýva z faktov a právnych skutočností. S otázkou
vlastníctva nesúvisí ani pozícia žalobcu ako stavebníka v stavebnom konaní. To, že si žalobca plní svoje
povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov ako udržiavanie budovy, daňové povinnosti, bezpečnosť
a pod. predstavuje plnenie jeho prevenčnej povinnosti, ktorú žalobca realizuje, pretože je aktuálne v

rozpore s materiálnym stavom zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Žalobca má za to, že je
daný naliehavý právny záujem na tomto konaní, pretože v rámci konania o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia nikdy nemôže byť vydané také súdne rozhodnutie, ktoré by bolo schopné napraviť zapísaný
stav v katastri nehnuteľností. Určovací nárok žalobca v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
nemohol uplatniť ani vzájomnou žalobou, pretože takýto postup je priamo vylúčený z rozdielneho

charakteru žaloby na plnenie a určovacej žaloby. Žalobca nesúhlasí s prerušením tohto konania, pokiaľ
bymalodôjsťkprerušeniuniektoréhozkonaní,jetoprávekonanieovydaniebezdôvodnéhoobohatenia.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 4.6.2019 opakovane poukázal na analogický prípad „KV Aréna“ - rozsudok
Okresního soudu v Karlových Varech č. j. 16C/44/2012-245 zo dňa 22.10.2012. Právna argumentácia

súdu obsiahnutá v odôvodnení tohto rozhodnutia je plne aplikovateľná na tento prípad. Žalovaný na
toto rozhodnutie poukazuje predovšetkým z hľadiska právnej argumentácie, netvrdí, že rozhodnutie „KV
Aréna“ je pre súd prejednávajúci tento spor záväzné. Vlastníkom stavby sa stáva stavebník v zmysle
občianskeho práva bez ohľadu na to, či staval z vlastného materiálu alebo z cudzieho. Zhotoviteľovitotiž chýba „vlastnícka vôľa“, pretože vlastníctvo všeobecne nenadobúda ten, kto vec vytvoril pre iného.
Uvedené nachádza odraz aj v platnej právnej úprave. Podľa právneho názoru žalobcu, v prípade
neexistencie platnej zmluvy o dielo by bol vlastníkom zhotovovanej stavby vždy zhotoviteľ, čo je

nepochybne v rozpore so zásadami občianskeho práva, ktoré musí riešiť aj prípady, ktoré priamo nie
sú upravené v zákone (§ 853 ods.1 Občianskeho zákonníka, resp. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka),
v súlade so zásadami, na ktorých zákon spočíva a v súlade s ustanoveniami zákona, ktoré upravujú
občianskoprávne vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Nie je akceptovateľné, aby sa akýkoľvek
zhotoviteľ stavby v prípade následného preukázania neplatnosti zmluvy vystavoval riziku, že bude

musieť prevziať do vlastníctva stavbu, ktorú si objednala iná osoba a pre ktorú mal len dielo vykonať.
Žalobca bol nielen stavebníkom v zmysle správneho práva, ale v celom časovom období vystupoval a
aj po začatí sporov na súde vystupuje ako vlastník stavby - stavbu prevzal, reklamoval jej vady, stavbu
užíva a berie z nej úžitky. Neplní si teda len formálne zákonné povinnosti vlastníka (napr. platiť daň z
nehnuteľnosti), ale reálne vykonáva práva vlastníka, keď stavbu užíva na účel ubytovania študentov a
berie z nej úžitky vo forme odplaty. K takémuto konaniu žalobcu nič nenútilo a nenúti. Je síce pravdou,

že postavenie stavebníka v správnom konaní samo o sebe nezakladá vlastnícke právo k stavbe, avšak
v kontexte všetkých ostatných okolností (správanie sa žalobcu vo vzťahu k stavbe od samého začiatku)
nie je táto otázka bez významu, naopak, rozhodujúci je úmysel vec vlastniť. Napriek neplatnosti zmluvy
tak súd má skúmať prejav vôle strán vlastniť stavbu. Prejav vôle žalobcu od samého začiatku vlastniť
stavbu je v danom prípade nepochybný. Aké protiplnenie mal žalobca za zhotovenie stavby poskytnúť

žalovanému, je z hľadiska otázky vlastníckeho práva k stavbe irelevantné. Žalovaný zotrval na návrhu
na na prerušenie súdneho konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 23Cb/83/2013 ako aj na námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalobou
požadovanom určení, žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu a navrhuje, aby ju súd zamietol.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca je aktuálne nesprávne zapísaný v
katastri nehnuteľnosti ako vlastník, z čoho mu vyplývajú právne povinnosti a to aj napriek tomu, že
neexistuje žiaden legitímny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Je v jeho prirodzenom záujme túto
neželanú situáciu odstrániť a dosiahnuť zhodu zápisu vo verejnom registri zo skutočným stavom. Za
nesporné považuje uzavretie zmluvy o spolupráci medzi stranami sporu dňa 27.8.2008, za nesporné

tiež považuje, že dňa 6.6.2011 žalovaný odstúpil od zmluvy o spolupráci, ako aj tú skutočnosť, že do
katastra nehnuteľností bol v zmysle žiadosti o zápis stavieb zapísaný ako vlastník stavby žalobca. Dňa
17.6.2011 podal žalobca na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia
od zmluvy o spolupráci, všeobecné súdy SR právoplatne a s konečnou nezmeniteľnosťou konštatovali
absolútnu neplatnosť zmluvy o spolupráci. Dňa 12.11.2014 vyzval žalobca žalovaného na prevzatie

stavby, žalovaný túto výzvu odmietol. Vzhľadom na to, že zmluva o spolupráci je absolútne neplatná,
celý súbor zmluvných práv a povinností v nej obsiahnutých sa neaplikuje. Neplatnosť právneho
úkonu znamená zmarenie ekonomicko-spoločenských cieľov, ktoré konajúci, resp. účastníci sledovali
urobením právneho úkonu. Vzhľadom na to, že zmluva o spolupráci je absolútne neplatná, žalobca na
jej podklade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe. Pre posúdenie, aké práva a povinností

stranám vznikli je relevantné to, že vzťah medzi stranami nikdy nenadobudol kontraktuálny charakter a
je potrebné ho vysporiadať a posúdiť na základe ustanovení týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov.
Je kľúčové zaoberať sa tým, kto a akým spôsobom mohol nadobudnúť vlastnícke právo. Správanie
žalobcu až do momentu právoplatnosti vyššie zmieňovaných rozhodnutí vždy vychádzalo z prezumpcie,
že zmluva o spolupráci je platná a strany sú ňou viazané. V tomto kontexte je potrebné vyhodnocovať aj

jeho úkony v danom období, keď bol napr. vedený ako účastník stavebného konania, či bol zapísaný do
katastra nehnuteľností, avšak pre otázku vlastníctva ako otázky rýdzo súkromnoprávneho charakteru
je irelevantné, ktorý subjekt vystupoval ako účastník v predmetných administratívnych konaniach, preto
toto konanie vo sfére verejnoprávnej nemôže mať vplyv na otázku nadobudnutia vlastníckeho práva.
Pokiaľ žalovaný postavil stavbu bez toho, aby mal na to mal platnú zmluvu, či zmluvný základ, je

nesporné, že postavenie stavby predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak
niekto vytvoril novú vec z vlastného materiálu, nadobudne k nej vlastnícke právo v okamihu vytvorenia.
Vytvorenie, resp. zhotovenie veci je teda samostatnou právnou skutočnosťou konštitutívnymi účinkami.
Každému vlastnému majetku musí zodpovedať istý nadobúdací titul, od ktorého je vlastnícke právo
odvodené. Vo vzťahu k žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

ktorý taxatívne stanovuje možné tituly nadobudnutia vlastníckeho práva, však takéto právo absentuje.
Naopak na strane žalovaného je jasne a nesporne daný nadobúdací titul, a to vytvorenie zhotovenie
novej veci stavby, ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva tak, ako ho pozná súkromné
právo. Zmluva o spolupráci bola absolútne neplatná z dôvodu rozporu zo zákonom o nakladaní smajetkom verejnoprávnych inštitúcii a zákonom o vysokých školách, keďže nebol daný súhlas správnej
rady. Z uvedeného logicky vyplýva, že ak na právny úkon absentuje súhlas správnej rady a je potrebné
na taký úkon hľadieť ako na absolútne neplatný, je potrebné túto neplatnosť vzťahovať aj na akékoľvek

úkony žalobcu, či už faktické, konkludentné, alebo spočívajúce sa v správaní žalobcu. Zo skutočností,
že žalobca je zapísaný ako vlastník mu vyplýva celý rad povinností z osobitných predpisov, ktoré si
vzhľadom na všeobecnú prevenčnú povinnosť žalobca plní. Jedine v tomto konaní môže žalobca docieliť
taký právny stav, že zápis vo verejnom registri bude zodpovedať skutočnému stavu, preto žiada, aby
súd žalobe vyhovel.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na konanie pod prebiehajúce na tunajšom
súde pod sp. zn. 23Cb/83/2013, v ktorom sa otázka vlastníckeho práva k zhotovenej stavbe bude
posudzovať ako prejudiciálna otázka. V prípade, ak by súd v uvedenom konaní dospel k záveru, že
vlastníkom zhotovenej stavby je žalobca v tomto konaní, boli by rozsudkom úplne vyriešené vzťahy
medzi stranami a v súčasnosti aktuálny zápis v katastri nehnuteľností by zodpovedal tomuto stavu. Z

uvedeného dôvodu navrhol toto konanie prerušiť, má za to, že žalobca v konaní nemá naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva. Vlastníkom zhotovenej veci je žalobca z titulu vytvorenia novej
veci. Žalovaný ako zhotoviteľ stavbu zhotovoval na základe požiadavky žalobcu, podľa ním predloženej
špecifikácie ako ubytovacie zariadenie pre študentov. Žalobca bol účastníkom územného konania,
stavebného konania aj kolaudačného konania ako stavebník. Hoci uvedené samé o sebe nezakladá

vlastnícke právo, v spojení s ostatnými argumentmi má táto skutočnosť vplyv na posúdenie vôle byť
vlastníkom.Niejevsúladesozásadamiobčianskehopráva,abyzhotoviteľsastalvlastníkomzhotovenej
veci len z dôvodu neplatnosti zmluvy. Neplatnosť zmluvy spôsobil žalobca ako verejná vysoká škola
nedodržaním zákonného postupu. Žalovanému ako stavebnej firme, teda zhotoviteľovi chýba vôľa
vlastníka, ktorá je jedným z predpokladov originárneho nadobudnutia vlastníctva. Žalovaný poukázal na

rozsudok Okresního soudu v Karlových Varech, ktorý je podľa neho založený na analogickom právnom
základe, t. j. na spore zhotoviteľov stavby s objednávateľom stavby o určenie vlastníckeho práva z titulu
neplatnosti zmluvy o dielo na základe ktorej bolo dielo realizované. Žalobca ako subjekt evidovaný v
katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti si plní s tým spojené zákonné povinnosti a od prevzatia
stavby túto aj užíva, poberá z nej úžitky vo forme príjmov a správa sa tak ako vlastník veci. V kontexte

uvedeného počnúc objednaním stavby až do súčasnosti žalobca prejavuje vôľu byť vlastníkom veci a
práve z titulu vytvorenia novej veci nadobudol k nej vlastnícke právo. V tomto smere je irelevantné či
samotné práce realizoval žalovaný a z akého materiálu.

8. Súd spor prejednal za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie ich

prednesmi ako aj oboznámením obsahu spisu, a to žaloby, zmluvy o spolupráci, architektonickej štúdie,
dodatku č. 1 k zmluve o spolupráci, výzvy na uzatvorenie dodatku k zmluve o spolupráci, zápisu
z pracovného rokovania, odstúpenia od zmluvy o spolupráci, výpisu z listu vlastníctva č.922 pre k.
ú. Chrenová, rozsudku OS Nitra sp. zn. 23Cb/87/2011, rozsudku KS Nitra sp. zn. 26Cob/151/2012,
rozsudku NS SR sp. zn. 3Obdo/48/2013, výzvy k prevzatiu budovy, vyjadrenia k výzve o vysporiadanie

bezdôvodného obohatenia, vyjadrenia žalovaného k žalobe, rozsudku OS v Karlových Varech č. j.
16C/44/2012, žaloby vo veci pred OS Nitra sp.zn. 23Cb/83/2013, repliky žalobcu, vyjadrenia žalovaného
a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 27.8.2008 strany sporu uzatvorili zmluvu o

spolupráci, ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu zhotoviť na pozemku žalobcu parcelné č. 1118/3
stavbu nového ubytovacieho zariadenia a ako vecné protiplnenie za realizáciu tejto stavby mal žalobca
na žalovaného previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným v tom čase Správou katastra Nitra
na liste vlastníctva č. 2478, a to pozemky parc. č. 126 - ostatné plochy o výmere 2623 m2, parc. č. 127 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, parc. č. 128 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1585

m2, parc. č. 129/2 - ostatné plochy o výmere 5524 m2 a stavby: sklad s.č. 2703 postavený naparcele
č. 127, študentský domov s.č. 952 postavený na parcele č. 128. V zmluve o spolupráci bolo dojednané,
že hodnota stavby a súvisiaceho plnenia nebude nižšia ako 90 000 000 Sk (bod 9. Preambuly zmluvy o
spolupráci). Pokiaľ všeobecná hodnota stavby a súvisiaceho plnenia z dôvodu požiadavky žalobcu nad
rámec podmienok dohodnutých v zmluve a odsúhlasených v realizačnom projekte presiahne pôvodne

dohodnutú sumu, žalobca sa zaviazal uzatvoriť so žalovaným dodatok k zmluve, na základe ktorého
dôjde k zvýšeniu vecného protiplnenia v prospech žalovaného (čl. VIII. bod 5 zmluvy o spolupráci).
Zmluva bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 31.5.2010, predmetom ktorého bola zmena termínu plnenia
z „do 06/2010“ na „do 31.10.2010“.10. V konaní nebolo sporné, že žalovaný začal realizovať stavbu internátu, v období od 8.11.2010
do 4.2.2011 postupne nadobudlo právoplatnosť päť kolaudačných rozhodnutí vo vzťahu k jednotlivým

častiam stavby internátu, v jednotlivých stavebných a kolaudačných konaniach vystupoval ako stavebník
žalobca. V priebehu realizácie stavby internátu žalovaný výzvou zo dňa 18.5.2011 vyzval žalobcu na
uzatvorenie dodatku k zmluve o spolupráci s poukazom na čl. VIII. bod 5 zmluvy o spolupráci. Dňa
24.5.2011 strany rokovali o uzavretí dodatku k zmluve o spolupráci, k podpisu dodatku stranami napokon
nedošlo a žalovaný listom zo dňa 6.6.2011 od zmluvy o spolupráci odstúpil s poukazom na čl. X ods.

1 zmluvy ako aj s poukazom na ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka dôvodiac, že neposkytnutie
súčinnosti žalobcu pri uzavretí dodatku k zmluve o spolupráci hodnotí ako podstatné porušenie zmluvy
o spolupráci.

11. Žalobou zo dňa 17.6.2011 sa žalobca na tunajšom súde domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že odstúpenie od zmluvy o spolupráci, ktoré učinil žalovaný listom zo dňa 6.6.2011 je neplatné. Toto

konanie bolo vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 23Cb/87/2011, v ktorom súd rozsudkom zo dňa
21.9.2012 žalobu zamietol, pretože dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o spolupráci zo dňa
27.8.2008. Dôvodom vyhodnotenia zmluvy o spolupráci ako absolútne neplatného právneho úkonu bolo
uzatvorenie tejto zmluvy v rozpore so zákonom, pretože žalobca ako verejná vysoká škola a zmluvná
strana zmluvy o spolupráci zmluvu uzavrel bez predchádzajúceho súhlasu správnej rady (§ 41 ods. 1

písm. a) zák. č. 131/2002 Z. z.). Pretože od absolútne neplatnej zmluvy nebolo možné odstúpiť, nebolo
možné v konaní posudzovať, či bolo odstúpenie platné alebo neplatné.

12. Právny záver súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/87/2011 o absolútnej
neplatnosti zmluvy o spolupráci potvrdil i Krajský súd v Nitre v konaní o odvolaní voči rozsudku

Okresného súdu Nitra, sp. zn. 23Cb/87/2011-446 zo dňa 21.9.2012, a to rozsudkom č. k. 26
Cob/151/2012-583zodňa21.3.2013,keďkonštatoval,žesozávermiprvostupňovéhosuduoneplatnosti
zmluvy o spolupráci sa stotožňuje. Ďalej uviedol, že vzhľadom na cenu nehnuteľností, ktoré mali
byť predmetnou zmluvou žalobcom nadobudnuté a tiež ním prevedené, sa na predmetné nakladanie
s majetkom žalobcu vzťahuje zákonná požiadavka jeho predbežného schválenia tak zo strany jeho

akademického senátu ako aj zo strany jeho správnej rady. Zákonná potreba tohto schvaľovacieho
procesu, ako aj jeho podmienky jasne vyplývajú z § 17 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. i) a § 41 ods. 1 písm.
a) zákona o vysokých školách. V danom prípade dôvod neplatnosti zmluvy explicitne vyplýval z § 12
ods. 3 vety druhej zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, ktorý
právny predpis označuje za neplatné všetky právne úkony, ktoré sú uzavreté nielen v rozpore s ním,

ale aj v rozpore s osobitným predpisom, za ktorý je v zmysle § 1 ods. 1 písm. b) tohto zákona potrebné
považovať i zákon o vysokých školách.

13. Rovnaký právny názor k otázke absolútnej neplatnosti zmluvy o spolupráci vyslovil i Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cbdo/48/2013 zo dňa 29.7.2014, keď konštatoval, že obidva

súdy (teda Okresný súd Nitra v konaní sp. zn. 23Cb/87/2011 ako aj Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn.
26Cob/151/2012) rozhodli v súlade so zákonom, pokiaľ zmluvu o spolupráci vyhodnotili ako neplatný
právny úkon, od ktorého nie je možné platne odstúpiť.

14. S poukazom na vyššie uvedené právne závery súdov všetkých inštancií súd považoval za nesporné,

že zmluva o spolupráci uzavretá stranami sporu dňa 27.8.2008 je absolútne neplatným právnym
úkonom.

15. Z výpisu z listu vlastníctva č. 922 k nehntueľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra, obci
Nitra, katastrálnom území Chrenová vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor ako stavby -

Študentský domov SPU v Nitre, súpisné číslo 1755 na parcele registra „C“ číslo 1118/52; trafostanica,
stavba na parcele registra „C“ číslo 1118/44; VTL regulačná stanica plynu, stavba na parcele registra
„C“ číslo 1118/50 súd zistil, že ako vlastník týchto nehnuteľností je zapísaný žalobca.

16. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno

požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebnépreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že bola podaná určovacia žaloba, súd sa ako prvoradou zaoberal otázkou,
či má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je daný
vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie
je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/49/2003). V intenciách

vyššie uvedenej zásady sa súd preto zaoberal otázkou, či žalobca má naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva, teda či jeho postavenie z hľadiska právneho je postavením neistým,
resp. ohrozeným a či takýto stav právnej neistoty nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Na
existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na danom určení súd prihliada z úradnej povinnosti.

18. Podľa názoru súdu v tomto spore žalobca má nepochybne naliehavý právny záujem na žalobou

požadovanom určení, pretože v súčasnosti je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník, avšak
žalobca tento zápis namieta, má za to, že zápis žalobcu ako vlastníka stavby internátu nie je v
súlade s právnym stavom. Žalobcom namietané právne postavenie je možné definitívne vyriešiť jedine
rozsudkom súdu, na podklade ktorého bude možné v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní docieliť
zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Zmenu zápisu vlastníckych práv v evidencii nehnuteľností podľa

názoru súdu nie je možné docieliť v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 23Cb/83/2013,
v ktorom na strane žalobcu vystupuje obchodná spoločnosť INPEK, s.r.o. (teda žalovaný v tomto
konaní) a na strane žalovaného je Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (v tomto konaní
žalobca), ktoré konanie sa vedie o zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia. V konaní o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia by súd v prípade neexistencie tohto konania posudzoval otázku vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam len ako otázku predbežnú a na základe výroku rozsudku vo veci
23Cb/83/2013 by žalobca ani v prípade úspechu v danom konaní (teda v prípade, že súd by otázku
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vyhodnotil tak, že ich vlastníkom je INPEK, s.r.o.)
nemohol docieliť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

19. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé
zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

20. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

21. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.

22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

23. Podstatným argumentom, ktorým žalobca odôvodňoval nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe
internátu žalovaným je žalobcov výklad ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spôsoby
nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca považuje

za taxatívne vymenované a keďže ani jeden z uvedených spôsobov nie je možné pokladať za daný
pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, naopak, nadobúdací titul
vníma žalobca ako daný na strane žalovaného, za vlastníka sporných nehnuteľností žalobca označuje
žalovaného. Nadobúdacím titulom na strane žalovaného má byť zhotovenie (vytvorenie) novej veci
žalovaným.

24. S právnym názorom žalobcu o nadobudnutí vlatníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
žalovaným na základe toho, že žalovaný stavbu internátu postavil, sa súd nestotožnil. Podľa právneho
názoru súdu na strane žalovaného neexistuje právny titul, na základe ktorého by bolo možné určiť
žalovaného za vlastníka stavby internátu. Len samotné vytvorenie stavby internátu nie je dostatočným

titulom k vzniku vlastníckeho práva na strane žalovaného, pokiaľ žalovanému chýba vlastnícka vôľa,
teda úmysel vec vlastniť. Zjednodušene možno uviesť, že pokiaľ si niekto sám pre seba vytvorí novú
vec, vytvorením veci sa jej vlastníkom aj stane. Pri nadobúdaní vlastníctva k novopostavenej stavbe
je potrebné za jej vlastníka považovať toho, kto stavbu vytvoril, ak zo skutkového stavu nevyplýva,že stavba bola vytváraná od počiatku pre niekoho iného. V danom prípade mal súd nepochybne
preukázané, že žalovaný nikdy nemal záujem nadobudnúť k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke
právo, stavbu internátu od samotného počiatku realizoval výlučne pre žalobcu. Na strane žalovaného

tak jednoznačne chýba úmysel nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe internátu, preto nie je možné
považovať žalovaného za vlastníka novovytvorenej veci (stavbe internátu), ktorú žalovaný uskutočnil.

25. Otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k novej veci jej vytvorením s akcentom na úmysel osoby,
ktorá stavbu vytvorila bola predmetom viacerých súdnych konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu

ČR 22 Cdo 1174/2001 zo dňa 5.11.2002, rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 349/2004 zo dňa
21.10.2004, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 14. októbra 2009 sp. zn. 5Co/81/2009, rozsudok
Okresního soudu v Karlových Varech j. č. 16C/44/2012-245 zo dňa 22.10.2012), v ktorých sa konajúce
súdy priklonili k právnemu názoru, v zmysle ktorého vytvorenie novej veci patrí do skupiny iných
skutočností stanovených zákonom, na základe ktorých sa nadobúda vlastnícke právo k veci originárnym
spôsobom. Vlastníctvo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným

úmyslom mať ju pre seba. Komu bolo adresované stavebné povolenie, resp. či vôbec bolo vydané (či
ide o čiernu alebo legálnu stavbu) nie je samo osebe rozhodujúce. Rovnako nie je rozhodujúce, kto
financoval stavbu, príp. z čieho materiálu bola stavba postavená. Vlastníkom stavby sa stáva stavebník v
zmysleobčianskehoprávabezohľadunato,čistavalzvlastnéhoalebocudziehomateriálu,zhotoviteľovi
totiž chýba vlastnícka vôľa, pretože vlastníctvo nenadobúda ten, kto tvorí vec pre iného.

26. Na vyššie uvedené rozsudky súd poukazuje z hľadiska právnej argumentácie a posúdenia dôležitosti
úmyslu osoby tvoriacej novú vec, vec novovytvorenú nadobudnúť do svojho vlastníctva. Hoci vyššie
uvedené rozhodnutia nie sú pre posúdenie tohto sporu pre súd záväzné, súd sa s argumentmi v nich
uvádzanými a čiastočne aplikovateľnými aj na tento spor stotožňuje a z uvedených dôvodov na ne pri

odôvodňovaní tohto rozhodnutia poukazuje.

27. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestototožnil s právnym názorom žalobcu o taxatívnom výpočte
spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam v zmysle ustanovenia § 132 Občianskeho
zákonníka. Toto ustanovenie podľa názoru súdu len demonštratívne vymenúva právne skutočnosti,

na základe ktorých možno nadobudnúť vlastníctvo k veci. Tieto právne skutočnosti pritom nemusia
byť normatívne upravené len v Občianskom zákonníku, ale môžu vyplývať aj z osobitných právnych
predpisov. Vlastníctvo možno nadobúdať originárne (pôvodne) alebo derivatívne (odvodene). Podstata
originárneho nadobudnutia spočíva v tom, že nadobúdateľ neodvodzuje svoje vlastníctvo od
vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, ale nadobúda ho nezávisle od neho, prípadne je originárny

vlastník prvým vlastníkom veci. Pri derivátnom nadobúdaní odvodzuje vlastník svoje vlastnícke právo od
skoršieho vlastníka a nadobúda vlastníctvo len, ak jeho predchodca bol vlastníkom. (porovnaj Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. §
1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 3208 s. 868 a nasl.).

28. Je zrejmé, že ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením o nadobúdaní
vlastníckeho práva v systéme súkromného práva. Žalobca poukazujúc na znenie § 132 ods. 1
Občianskeho zákonníka spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva definované ustanovením § 132
ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nadobudnutie vlastníckeho práva osobou žalobcu vylúčil a
ďalej argumentoval nadobudnutím vlastníckeho práva k sporným nehntueľnostiam žalovaným tak,

že žalovaný vec vytvoril. Pokiaľ žalobca uvádzal, že vlastnícke právo k sporným nehntueľnostiam
nenadobudol na základe zmluvy, pretože zmluva o spolupráci medzi stranami je absolútne neplatná,
argumentoval správne. Súd sa stotožnil i s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade išlo
o vytvorenie novej veci, ktorá predtým neexistovala, a teda ide o originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k novovytvorenej veci. Vlastnícke právo k novovytvorenej veci - stavbe internátu však

podľa názoru súdu nadobudol žalobca a nie žalovaný. Žalobca sa vlastníkom sporných nehnuteľností
stal na základe tej skutočnosti, že stavbu ako stavebník (hoci aj prostredníctvom tretej osoby) uskutočnil.
Z doterajšieho správania sa a konania žalobcu nepochybne vyplýva, že žalobca prejavil záujem stavbu
internátu do svojho vlastníctva nadobudnúť, vystupoval ako účastník správnych konaní, stavbu prevzal,
z čoho jednoznačne vyplýva, že mal postavenie stavebníka a ako stavebníkovi mu k novozhotovenej

stavbe internátu i vzniklo vlastnícke právo. Pri postavení novej stavby sa predpokladá, že jej vlastníkom
je stavebník, teda ten, kto vec stavia na základe stavebných predpisov a touto osobou bol práve žalobca,
v ktorého prospech bol príslušným správnym orgánom aj povolený vklad vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdnepochybnepreukázané,žežalovanýodsamotnéhozačatia realizácie stavby až do jej odovzdania vystupoval v pozícii subjektu, ktorý stavbu pre žalobcu len
zhotovoval,nikdynemalzáujemstaťsajejvlastníkom.Zadanýchokolnostínebolinaplnenépredpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe žalovaným na základe nadobúdacieho titulu, ktorým malo byť

zhotovenie novej veci, pretože je zrejmé, že žalovaný sám pre seba takúto vec (stavbu) nikdy nemal
v úmysle vytvoril.

29. Súd zároveň uvádza, že sa nestotožnil s postojom žalobcu, ktorý v konaní poukazoval na absolútnu
neplatnosť všetkých jeho úkonov a prejavov, či už faktických alebo konkludentných, ktoré by mohli

viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbe internátu z dôvodu, že pokiaľ bol súhlas správnej
rady potrebný pri uzatváraní zmluvy o spolupráci, a z dôvodu jeho absencie je zmluva o spolupráci
neplatná, neplatné sú aj na všetky ďalšie úkony žalobcu. Súd pripomína, že to bol práve žalobca, ktorý
nedodržalzákonompredpísanýpostupuzatváraniazmluvy,čoabsolútnuneplatnosťzmluvyospolupráci
spôsobilo. Postoj žalovaného, ktorý sa takýmto spôsobom zbavuje zodpovednosti za akékoľvek úkony,
ktoré vykonal, je podľa názoru súdu v rozpore s princípmi občianskeho práva ako aj právnej istoty druhej

zmluvnej strany absolútne neplatnej zmluvy, ktorá v podstate neplatnosť zmluvy nespôsobila.

30. V tomto spore súd na strane žalovaného nevzhliadol nijaký právny titul, na základe ktorého by bolo
možné určiť, že žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

31. Podľa názoru súdu v tomto spore neboli dané dôvody na prerušenie tohto konania, ako to navrhoval
žalovanývovyjadreníkžalobezodňa25.2.2019.Otázkavlastníckehoprávakspornýmnehnuteľnostiam
je predmetom tohto konania ako nárok uplatnený určovacou žalobou a rovnakú právnu otázku Okresný
súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/83/2013 rieši ako otázku prejudiciálnu. Toto konanie

(hoci začaté neskôr ako konanie 23Cb/83/2013) nie je možné z dôvodu prekážky litispendencie zastaviť,
pretože konania vedené tunajším súdom pod sp. zn. 19C/2/2019 o určenie vlastníckeho práva a pod sp.
zn. 23Cb/83/2013 o vydanie bezdôvodného obohatenia totožné nie sú. V danom prípade nie je v záujme
strán, aby rovnakú otázku, teda otázku, či žalovanému patrí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam riešili
súdy v dvoch rôznych konaniach, avšak podľa názoru súdu, nie je vhodné prerušiť toto konanie, kde je

predmetom sporu práve otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ale pokiaľ by malo dôjsť
k prerušeniu niektorého z konaní, malo by byť prerušené práve konanie 23Cb/83/2013, kde je otázka
vlastníckeho práva riešená len ako otázka prejudiciálna. S poukazom na tieto skutočnosti súd dôvod na
prerušenie tohto konania nevzhliadol. O návrhu žalovaného na prerušenie konania súd v súlade s ust.
§ 162 ods. 3 CSP rozhodol v tomto rozhodnutí tak, že návrh na prerušenie konania zamietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže
žalovaný bol v konaní úspešný a zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd
priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (100 %).

33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.