Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžfk/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201487
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1017201487.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mesto Gabčíkovo, so sídlom mestského
úradu Hlavná 1039/21, 930 05 Gabčíkovo, právne zastúpeného spol. iTRUST Legal, s. r. o., so sídlom
Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 808 181, proti žalovanému: Úrad
pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
Protokoluovýsledkukontrolydodržiavaniazákonaoverejnomobstarávaníč.23548-7000/2016-ODII/5z

28.marca2017aZápisniceoprerokovaníprotokoluovýsledkukontrolydodržiavaniazákonaoverejnom
obstarávaní č. 23548-7000/2016-ODII/8 z 23. mája 2017 a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/207/2017-91 z 5. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) o
preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.

23548-7000/2016-ODII/5 z 28. marca 2017 (ďalej len „protokol“) a Zápisnice o prerokovaní protokolu o
výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 23548-7000/2016-ODII/8 z 23. mája
2017 (ďalej len „zápisnica“). O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Správny súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že protokol a zápisnica nie sú rozhodnutiami ani

opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, zrušovali
alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo
dotýkali. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré samé o sebe nemôžu mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu, pretože slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného,
ktorý na základe zistených porušení zákona môže voči žalobcovi začať samostatné administratívne
konanie o uloženie pokuty podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní, prípadne pre potreby

poskytovateľa príspevku na financovanie predmetu zákazky z verejných zdrojov, ak bol takýto príspevok
žalobcovi poskytnutý. Uloženie pokuty, príp. povinnosti vrátiť poskytnuté verejné finančné prostriedky by
nepochybne predstavovalo zásah do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených
záujmov. K takémuto zásahu však nemôže dôjsť už samotným vydaním protokolu o výsledku kontroly a
zápisnice o jeho prerokovaní, ktoré len konštatujú porušenia zákona o verejnom obstarávaní zo strany
žalobcu. Preto je ich súdne preskúmanie v správnom súdnictve neprípustné.3. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť
podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. j) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby

uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
procesažepodaniebolonezákonneodmietnuté.Navrhoval,abykasačnýsúdzrušilnapadnutýrozsudok
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného

súdu ohľadne prípustnosti správneho súdneho prieskumu protokolu z výkonu kontroly a zápisnice o jeho
prerokovaní a navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo ,,kasačný súd“) ako súd kasačný
(§ 11 písm. g) S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná (§

461 S.s.p.).

6. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že
súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi
s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní

správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy
nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7
S.s.p., ktoré obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho
prieskumu.

7. Najvyšší súd v tejto súvislosti, využijúc ust. § 464 ods. 1 S.s.p., poukazuje na rozhodnutie
najvyššieho súdu vydané v obdobnej veci, týkajúcej sa súdneho preskúmania protokolu o výsledku
kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, pod sp. zn. 1Sžfk/9/2017 z 22. augusta 2017, z
ktorého prevzatú časť odôvodnenia vo vzťahu k predmetnému protokolu a zápisnici cituje:
„9. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.

46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),
t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru
o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si podľa z prostriedkov ochrany upravených
procesnými predpismi ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto
správny súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie

účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o
nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.

10. Aj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku naďalej platí, že v systéme správneho
súdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu

verejnej správy na základy žaloby z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého
vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy,
ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb
alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnickýchosôbpriamodotknuté,okremtých,ktorézákonvýslovnezprieskumuvylučuje(§248OSP,§

7 SSP). Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky).

11. Je treba zdôrazniť, že Občiansky súdny poriadok upravuje právomoc správneho súdu vymedzením
rozhodnutí správnych orgánov vylúčených zo súdneho preskúmania podobne ako Správny súdny

poriadok, aj keď právna úprava správnych aktov, ktorých súdny prieskum sa nepripúšťa, je v SSP
stanovená podrobnejšie. Oba procesné predpisy však nepripúšťajú súdne preskúmanie rozhodnutí
alebo opatrení orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach účastníka konania.

12. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov
verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým
sú určené, ako to správne tvrdí žalobca. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty
orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimiprávne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov)
zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich
priamo dotýkajú. V tomto zmysle žalobca dôvodne poukazuje na vyššie označenú judikatúru definujúcu

preskúmavaciu právomoc správneho súdu.

13. Kasačný súd sa však stotožňuje s názorom žalovaného, že napadnutý protokol a zápisnica o
jeho prerokovaní uvedené požiadavky pre prípustnosť súdneho preskúmania v správnom súdnictve
nespĺňajú. Tento záver podporuje aj krajským súdom citovaná argumentácia Najvyššieho súdu v

rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012, na ktorý sa žalobca odvoláva, v ktorom
Najvyšší súd uviedol, že ,,...považuje za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o
prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože
osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť
obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu,
vylúčená spod negatívnej enumerácie § 248 OSP...“.

8. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach ústavných sťažností sťažovateľov, v ktorých ako verejní obstarávatelia
namietali porušenie čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uzneseniami senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zamietnutí kasačných sťažností proti
rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí žalôb o preskúmanie protokolu o výsledku
kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu ich neprípustnosti. Ústavný súd
Slovenskej republiky sťažnosti, v ktorých sťažovatelia namietali porušenie základných práv procesnej
i hmotnej povahy, uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odmietol z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti (napr. I. ÚS 367/2018 zo dňa 14. novembra 2018, IV. ÚS 395/2018 z 21. júna 2018,
III. ÚS 48/2019 z 5. februára 2018).

9. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v obdobných veciach a s uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky, vydanými na
základe ústavných sťažností proti rozhodnutiam najvyššieho súdu, pričom poukazuje na nutnosť
dodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy). Z uvedených dôvodov kasačný súd
vyhodnotil námietky žalobcu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces; že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo
nezákonne odmietnuté, ako nedôvodné.

10. Po preskúmaní uznesenia správneho súdu v medziach sťažnostných bodov dospel kasačný súd k

záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 461 S.s.p. zamietol.

11. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167
ods. 1 a 168 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože

žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu
obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..

12. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§

139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.