Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 3, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/323/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312231508
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2312231508.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalanta,vkonanípredsudkyňouJUDr.TáňouŠefčíkovou,vprávnejvecižalobcu:J.J.,nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q., L.. Š. XXX/X, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so
sídlom Mierové nám. č. 943/4, 924 01, proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XXXX/XX,
Q., zast. EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 869 031, so sídlom Hornopotočná 1, Trnava
917 01, o zaplatenie 6.480,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 03.12.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia umy 1.620 Eur od každého z pôvodných

žalovaných 1 až 3 a po 810 Eur od žalovaných 4 a 5 (spolu 6.480 Eur) z titulu investícií do nehnuteľností
v danom čase im spoluvlastnícky patriacim na základe dedenia po poručiteľke K. Š.. Dôvodil tým, že v
priebehu rokov 2007 až 2009 so súhlasom vtedajšej vlastníčky predmetných nehnuteľností K. Š. vložil
investície do tejto nehnuteľnosti s tým, že vybudoval garáž, spevnenú plochu a jazierko. Znalec D..
L. C. podľa pripojeného Znaleckého posudku č. XX/XXXX ocenil všeobecnú hodnotu stavieb, strechy
garážesumou5.014,10Eur,spevnenejplochysumou1.112,43Eurajazierkasumou1.956,06Eur,spolu
zaokrúhlene 8.100 Eur. Z LV č. XXXX vyplýva, že spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností v okrese

U., obci Q., katastrálne územie Q., zapísaných na LV č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XXX na parc. č.
XXXX/X a parc. č. XXXX/X o výmere 944 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere
27 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 2.783 m2 záhrady boli titulom dedenia
žalovaní 1 až 3 každý v 1/5, žalovaní 4 a 5 každý v 1/10 a K. J. v 1/5. K. J. podľa tvrdenia žalobcu mu
ním požadovaný podiel jeho pohľadávky už dobrovoľne uhradila. Súd prvej inštancie v poradí prvým
rozsudkom žalobu zamietol. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu
trov konania vo výške 637,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom žalovaným v 1.,

3., 4. a 5. rade náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

2.Odvolacísúdkonštatoval,žežalobcatvrdí,žejevlastníkomrekonštrukciestrechygaráže,záhradného
jazierka a betónovej plochy, súd prvej inštancie správne v poradí prvom rozsudku prioritne vyriešil otázku
vlastníctva týchto stavieb. Správne pritom uzavrel, že vlastníkom spevnenej plochy nie je žalobca.
Vzhľadom na to, že spevnená plocha nie je samostatnou vecou - stavbou, ale je len súčasťou pozemku.

Bolo totiž treba zohľadniť, či táto stavba môže byť samostatným predmetom práv a povinností, s
prihliadnutím ku všetkým okolnostiam veci. V danom prípade táto spevnená plocha mala tvoriť základ
- podklad pod halu, ktorá mala byť na nej neskôr umiestnená, k čomu nedošlo. Kompletná stavba
teda nebola dokončená a predmetná spevnená plocha v súčasnosti na danom pozemku neplní žiadenúčel. Preto bolo i podľa názoru odvolacieho súdu správnym túto spevnenú plochu nepovažovať za
samostatnú vec - stavbu, ale za súčasť pozemku. Jej vlastníkom je potom vlastník pozemku. Pokiaľ
ide o rekonštrukciu strechy garáže, bolo nesporným, že garáž na pozemku stála už predtým dlhé

roky a že žalobca uskutočnil iba rekonštrukciu jej strechy. Strecha garáže je pritom jej nevyhnutnou
súčasťou a nemôže byť od garáže oddelená bez toho, aby sa tým vec - garáž neznehodnotila (§ 120
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca sa preto nemohol stať vlastníkom strechy garáže, ktorá nie
je samostatnou vecou v pravom slova zmysle. Vlastníkom garáže ako celku, včítane jej zastrešenia,
bude ten, resp. právni nástupcovia toho, ktorý ju pôvodne postavil. Je pritom absolútne nerozhodný

rozsah investícií žalobcu do predmetnej garáže, pričom jej vlastníkom by sa nestal ani vtedy, ak
by jeho investície boli vyššie, ako samotná hodnota pôvodnej garáže. Súd prvej inštancie (v poradí
prvom rozsudku) teda správne uzavrel, že žalobca nie je vlastníkom garáže, resp. zrekonštruovanej
strechy garáže. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že i záhradné jazierko
podlieha obdobnému právnemu režimu ako predmetná spevnená plocha. Z vykonaného dokazovania
totiž vyplýva, že jazierko tvorí samostatná sklolaminátová nádrž, ktorá je zapustená do zeme a v jej

okolí sú na povrchu umiestnené fólie. Jazierko i so svojím príslušenstvom je teda nesporne hnuteľná
vec, ktorej vlastníkom podľa vykonaného dokazovania je žalobca. Pre záver, že sa jazierko stalo
súčasťou veci - pozemku, do ktorého je zapustené v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
je nevyhnutné dôsledne vyhodnotiť, či jeho oddelením od pozemku by sa pozemok znehodnotil.
Fotografie pripojené k znaleckému posudku zobrazujúce mimoriadne nízku estetickú hodnotu jazierka

pritom nasvedčujú skôr opaku, že pozemok je jeho umiestnením znehodnotený. Z uvedených hľadísk
ale súd otázku predmetného jazierka neposudzoval a v odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa
s ňou z týchto relevantných hľadísk ani nevysporiadal. V prípade záveru, že predmetné jazierko sa
nestalo súčasťou pozemku v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o hnuteľnú vec,
žalobca ako vlastník má možnosť si ju z pozemku včítane okolo ležiacich fólií odviezť, a ak mu v

tom spoluvlastníci nebránia, niet právneho dôvodu na nejakú náhradu od spoluvlastníkov pozemku.
Žalobca vybudoval rekonštrukciu garáže a spevnenú plochu podľa jeho tvrdenia so súhlasom vtedajšej
vlastníčky nehnuteľností, čomu nasvedčuje i to, že podľa dosiaľ preukázaného vlastníčka nehnuteľností
aktivity žalobcu na nehnuteľnostiach až do svojej smrti v decembri 2011 tolerovala a ničím nebolo
vyvrátené tvrdenie žalobcu, že k nim mal súhlas vlastníčky. Žalovaní pritom vo výpovediach potvrdili,

že žalobca užíval dané nehnuteľnosti bezodplatne. Podľa dosiaľ preukázaného právnym dôvodom
užívania daných nehnuteľností žalobcom, ako i jeho investícií do majetku pani K. Š., bol jej prísľub
časovo neobmedzeného bezodplatného užívania nehnuteľností. Keďže právu bezodplatného užívania
nehnuteľností, ktoré nie je osobitne upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka, obsahom a
účelom najbližšie zodpovedá nájomný vzťah s tým rozdielom, že tento je odplatný, bolo dôvodným,

aby na danú vec, s použitím § 853 Občianskeho zákonníka, bolo analogicky aplikované ust. § 663
a nasl. Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Teda úhradu nákladov s tým spojených môže
nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Odvolací súd uzavrel, že pokiaľ
ide o rekonštrukciu strechy garáže, táto sa bude analogicky spravovať cit. ust. § 669 Občianskeho
zákonníka s poukazom na hypotézu danej právnej normy, keďže oprava predmetnej garáže sa vykonala

so súhlasom jej vlastníčky, pričom išlo zrejme o opravu, na ktorú bola povinná vlastníčka nehnuteľnosti,
čím vznikol žalobcovi, ktorý vynaložil na vec náklady pri oprave, nárok na náhradu týchto nákladov,
a to v preukázanom rozsahu. Ide pritom o špeciálnu úpravu bezdôvodného obohatenia a na úhradu
týchto nákladov treba uplatniť všeobecné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka a na premlčanie tohto nároku ust. § 107 Občianskeho zákonníka o

premlčaní bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o spevnenú vybetónovanú plochu, režim vynaložených
nákladov sa bude spravovať v zmysle cit. § 667 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmenu na
veci, keď bol zmenený nespevnený povrch pozemku na spevnený povrch. V tomto prípade by úhradu
nákladov mohol žalobca ako užívateľ požadovať len v prípade, že sa na to vlastníčka zaviazala.
Keďže v danom prípade podľa doterajších výsledkov dokazovania vlastníčka síce dala súhlas s touto

zmenou pozemku, ale nezaviazala sa na úhradu nákladov, vzniklo žalobcovi ako užívateľovi právo
požadovať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota daného pozemku, a to až po skončení užívania
nehnuteľnosti. V tomto prípade ide o špecifický nárok v zmysle cit. § 667 Občianskeho zákonníka a preto
ho nemožno subsumovať pod všeobecné ustanovenie o bezdôvodnom obohatení a na jeho premlčanie
sa nebude vzťahovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa k bezdôvodnému obohateniu,

ale všeobecné ustanovenia o premlčaní. Žalobcovi pritom nevzniká nárok na vložené investície, ale iba
na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, teda pozemku, na ktorom leží daná spevnená plocha
(za podmienky, že k zvýšeniu hodnoty pozemku tým skutočne došlo), a to až po skončení užívania.3. Po zrušení veci a jej vrátení odvolacím súdom na súd prvej inštancie došlo k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Uznesením č.k. 5C/323/2012-264 zo dňa 16.05.2017 súd pripustil, aby do
konania vstúpili noví žalovaní namiesto pôvodných. Na pojednávaní dňa 11.09.2017 súd vec s odkazom

na závery odvolacieho súdu predbežne posúdil. Vzhľadom na zmenu v subjekte žalovaných súd doplnil,
že bude skúmať aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v konaní. Súd poukázal na § 680 ods. 2 OZ a
ponechal tým priestor na vyjadrenia aj k tejto otázke. V ďalšom priebehu konania jeden zo žalovaných
zomrel, a tak súd na základe uznesenia č.k. 5C/323/2012-345 zo dňa 05.12.2018 pokračoval v konaní
s jeho právnym nástupcom (manželkou zomrelého), t.j. so súčasnou žalovanou.

4. Strana žalovaných (neskôr žalovanej) žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie, na čom zotrvala až do skončenia dokazovania. Medzi žalobcom a žalovanými nedošlo nikdy
k vzniku nájomného vzťahu, ani žiadneho obdobného vzťahu. Ak by aj došlo k zhodnoteniu majetku, tak
jedine majetku nebohej K. Š., prípadne predchádzajúcich žalovaných. Stotožnili sa s právnym názorom
odvolacieho súdu, že jazierko je potrené považovať za hnuteľnú vec, o ktorej vydanie môže žalobca

žiadať, čo však neurobil. Pritom práve budovaním jazierka došlo k znehodnoteniu pozemku. K nároku
vo vzťahu k rekonštrukcii strechy opakovane vzniesli námietku premlčania s poukazom na § 107 OZ. K
nároku vo vzťahu k spevnenej vybetónovanej ploche uviedli, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal, že k zvýšeniu hodnoty pozemku aj došlo. Žalovaná, pani A. v rámci výsluchu uviedla,
že o prebiehajúcom súdnom konaní sa dozvedeli z katastra. Kúpnu cenu zaplatili na dvakrát, najprv

zaplatili sumu 70.000 Eur a sumu 10.000 Eur nechali na účte do vyriešenia procesu. Bazén sa ešte
nachádza na pozemku, je zasypaný, ale je tam. Garáž sa už nenachádza na pozemku. Spevnenú
plochu užíva. Ohľadne vydania bazéna prebehli rokovania so žalobcom, ale nemal záujem. Taktiež bolo
žalobcovi umožnené, aby vypratal garáž, chceli prevziať dom prázdny. Nehnuteľnosti začali využívať
už pred vkladom vlastníckeho práva do katastra. So žalobcom nemali akýkoľvek žiadny zmluvný vzťah.

Žalobca už nevyužíval nehnuteľnosti po tom čo ich začali užívať s manželom. V rámci záverečnej reči
právny zástupca žalovanej zdôraznil, že žalovaná už kúpila nehnuteľnosti zhodnotené, čo potvrdil aj sám
žalobca na pojednávaní dňa 04.12.2017, kedy uviedol, že nehnuteľnosti zhodnotil pre predchádzajúcich
vlastníkov a žalovaná tieto nehnuteľnosti kúpila už zhodnotené. Preto nárok uplatňovaný v tomto konaní
si mal uplatniť u predchádzajúcich vlastníkov a žalovaná tým nie je pasívne vecne legitimovaná.

5. Žalobca poukázal na to, že žalovaní neboli dobromyseľní tak ako tvrdili na predmetnom pojednávaní
v tom, že nevedeli o prebiehajúcom súdnom konaní, o čom predložil súdu listinné dôkazy. Uviedol,
že všetky tri ,,veci“, ktorú sú predmetom súdneho konania užíval do predaja nehnuteľnosti súčasným
žalovaným (pozn. súdu: manželom A.). Demontáž jazierka nie je možná bez poškodenia samotného

jazierka. Podľa vedomostí žalobcu sa jazierko už nenachádza na pôvodnom mieste. K premlčaniu
ohľadne nároku vo vzťahu ku garáži žalobca uviedol, že garáž tiež užíval do r. 2014, preto má za to, že
ani v tomto prípade nie je nárok premlčaný. Pán A. využíval všetky ,,veci“, ktoré sú predmetom súdneho
konania, teda jazierko do času, kedy sa tam nachádzalo. Garáž využíval ako sklad. Spevnená plocha
bola vybudovaná so zámerom vybudovania haly, k čomu však nedošlo, vzhľadom k tomu, že babka

zomrela. Túto plochu následne využíval žalobca, aj žalovaní na parkovanie vozidiel a na vykonávanie
manuálnych prác. Žalovaní využívali plochu na uskladnenie motorov, paliet, teda ako sklad. Právna
zástupkyňažalobcuvrámcizáverečnejrečiuviedla,žežalobcasimôžeuplatňovaťnárokyvočižalovanej
z titulu § 680 ods. 2 OZ. Nárok preukazujú znaleckým posudkom č. 76/2012 D.. L. C. a cenníkom na
záhradné bazény.

6. Súd vykonal všetky stranami navrhované dôkazy. Po skončení dokazovania na pojednávaní dňa
06.05.2019 súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 03.06.2019, kedy vyhlásil
rozsudok tak ako to vyplýva z jeho výrokovej časti.

7. Súd vykonal a oboznámil sa najmä s nasledovnými listinnými dôkazmi: osvedčenie o dedičstve sp.
zn. 13D/13/2012, výzva na úhradu zo dňa 06.11.2012, úhrada pohľadávky K. J. zo dňa 23.11.2012
vrátane výpisu z banky o vklade, inzerát ohľadne avizovaného predaja nehnuteľností, email F. Š. zo
dňa 13.11.2012, list F.. O. A. zo dňa 15.11.2012, list T. P. zo dňa 14.11.2012, výzva žalobcu zo dňa
15.11.2012, lekárske správy ohľadne zdravotného stavu K. Š., pokladničné bločky na č.l. 102-106, list

vlastníctva č. 5143, znalecký posudok č. 76/2012.

8. Súd na danú vec aplikoval najmä nasledovné právne normy:Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), súčasťou veci je všetko,
čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 120 ods. 2 OZ, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvu prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomníkovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 667 ods. 1 OZ, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa.
Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ

zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu
po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak
prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať
po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Podľa § 667 ods. 2 OZ, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po
skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien
hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 669 OZ, ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ,

má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak
prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže
nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

Podľa§680ods.2OZ,akdôjdekzmenevlastníctvakprenajatejveci,vstupujenadobúdateľdoprávneho

postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi,
len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

9. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou žalovanej o nedostatku jej vecnej legitimácie v konaní.
Odvolací súd uzavrel, že keďže právu bezodplatného užívania nehnuteľností, ktoré nie je osobitne
upravené ustanoveniami OZ, obsahom a účelom najbližšie zodpovedá nájomný vzťah s tým rozdielom,

že tento je odplatný, bolo dôvodným, aby na danú vec, s použitím § 853 OZ, bolo analogicky aplikované
ust. § 663 a nasl. OZ o nájomnej zmluve. Súd sa teda stotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade
je možné aplikovať aj ust. § 680 ods. 2 OZ, v súlade s ktorým žalobca môže uplatniť svoje nároky
voči pôvodnému vlastníkovi vo vzťahu k jeho právnym nástupcom. Navyše nadobúdatelia nehnuteľností
mali vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, čo sa potvrdilo ako nesporné na pojednávaní dňa

04.12.2017. Časť kúpnej ceny je zložená v notárskej úschove až do právoplatného skončenia vo veci
samej, čo vyplýva jednak z oznámenia notára zo dňa 15.03.2016 a aj zo samotnej výpovede žalovanej.
Teda aj súčasná žalovaná sama konala s vedomím, že predmetné nároky môžu byť vymáhané voči nej.
Na základe použitia analógie má súd za to, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej.

10. V zmysle záverov odvolacieho súdu, podrobne opísaných v bode 2 rozsudku, na ktoré súd týmto
odkazuje, súd zameral ďalšie dokazovanie k tomu, či žalovaní akokoľvek bránili žalobcovi, aby si
jazierkozobralzpozemku.Ohľadnestrechygarážesasúd,vzhľadomnanámietkupremlčaniavznesenú
žalovanou, zameral na stanovenie času, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohateniana jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Ohľadne spevnenej plochy sa súd zameral
na čas, kedy skončil žalobca užívanie plochy a o čo sa zvýšila hodnota veci, teda pozemku, na ktorom
leží daná spevnená plocha.

11. Žalovaná vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 15.04.2019 uviedla, že žalobcovi bolo umožnené,
aby si jazierko (bazén) zobral, on však nemal záujem. Túto možnosť žalobca nepoprel. Tvrdil,
že demontáž jazierka nebola možná bez jeho poškodenia, čo však súdu nepreukázal, nakoľko
sa o demontáž ani neokúsil. Navyše, žalovaní uviedli, že práve vybudovaním jazierka došlo k

znehodnoteniu pozemku. Aj odvolací súd konštatoval, že fotografie pripojené k znaleckému posudku
zobrazujúce mimoriadne nízku estetickú hodnotu jazierka tiež nasvedčujú skôr tomu, že pozemok je
jeho umiestnením znehodnotený. Sám žalobca na pojednávaní dňa 10.03.2017 uviedol, že jazierko
nebolo dokončené. Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že žalobca ako vlastník jazierka
mal možnosť si ho z pozemku odviezť, pričom vlastníci pozemku mu v tom nijak nebránili, preto niet
právneho dôvodu na nejakú náhradu od vlastníkov pozemku, v súčasnosti od žalovanej.

12. Hoci žalobca tvrdil, že investície vložil do nehnuteľností v rokoch 2007 až 2009, žalovaní
výpovediach toto popreli, keď tvrdili, že jazierko bolo dokončené pred rokom 2002 a strecha a betónová
plocha v rokoch 2007 alebo 2008. Naviac žalovaní tvrdili, že čo sa týkalo opravy strechy garáže, všetko
preplatila ich matka K. Š.Á.. Konkrétne F. Š. v emaile zo dňa 13.11.2012 uviedla, že žalobca opravil

krytinu na garáži asi pred 5 rokmi (pozn. súdu: t.j. v roku 2007) a bola svedkom toho, že mu zaplatila za
prácu5.000SKK.Spevnenúplochuasipred10rokmi(pozn.súdu:t.j.vroku2002).Zatýmúčelomzbúral
a spálil chlievy, ktoré slúžili ako prístrešok pre malotraktory. Za obeť padli dva ovocné stromy. Trvala
na odstránení betónovej plochy. O. A. vo vyjadrení advokátke žalobcu zo dňa 15.11.2012 tiež uvádza,
že kvôli betónovej ploche zlikvidoval dva ovocné stromy a malé drevené stavby. Termín vybudovania

plochy, ktorý uvádza žalobca je podľa nej nesprávny. Na pojednávaní dňa 10.03.2014 uviedla, že strecha
bola opravená v roku 2008, nie v roku 2009. Obe uviedli, že predmetnú plochu využíval žalobca na
parkovanie pre autá a čln. O. A. tiež uviedla, že jej matka žalobcovi zaplatila za opravu prístrešku garáže.
T. P. vo svojom liste advokátke zo dňa 14.11.2012 uviedla, že jej mama a sestra dali peniaze žalobcovi
za výmenu krytiny na streche garáže, ale z dôvodu, že chcel využívať garáž pre svoje účely. Vybudoval

betónovú plochu na mieste, kde stáli chlievy pre prasce, ktoré slúžili na ukladanie záhradného náradia
aj malotraktora. Aj uvedenú plochu užíval on sám pre parkovanie áut a člna. To, že peniaze za opravu
strechy garáže dala žalobcovi K. Š. potvrdil aj F. Š. (č.l. 59). Betónovú plochu vybudoval pre účely svojho
parkovania. Ničil tým trávnik. Všetci uvedení žalovaní uviedli, že za užívanie garáže a plochy nič neplatil,
dokonca garáž uzamkol, aby ju nemohli používať. Rovnako žalovaní vypovedali aj pred súdom dňa

20.01.2014. Žalobca na pojednávaní uvedeného dňa uviedol, že nároky si nevysporiadal voči K. Š. z
dôvodu jej zlého zdravotného stavu. Žalovaní sa zase vyjadrili, že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo
až v 2010, teda žalobca mal dostatok času veci vysporiadať, avšak podľa nich by ich matka nesúhlasila.
Žalobca ďalej uviedol, že kľúč od garáže bol v dome. K. Š. na pojednávaní dňa 20.01.2014 uviedol, že
žalobcakvôlivýstavbeplochyvyrúbalstromy,čerešňuajabloň,vdôsledkučohovzniklaškoda.Súčasťou

spisu sú tiež pokladničné bločky, z ktorých vyplýva kúpa rôznych stavebných materiálov, stavebnej
chémie, spojovacích materiálov v prevažnej miere z roku 2008, pričom tri bločky datované rokom 2010
sú na miešačku, vodováhu, klasik, vešiak nemý sluha a čistič, teda veci, ktoré nemohli byť zabudované
do daných nehnuteľností.

13. Na základe vykonaného dokazovania (bod 12 rozsudku) má súd za preukázané, že opravu
strechy garáže žalobca realizoval najneskôr v roku 2008. Podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za

desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ohľadom premlčania práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia zákon stanovuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Tieto dve doby sa začínajú,
plynú a končia nezávisle na sebe. Vzájomný vzťah týchto dôb je taký, že ak skončí plynutie jednej
z nich právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že plynie ešte druhá premlčacia doba. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného

obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Rozhodujúce je to, kedy sa o
týchto skutočnostiach dozvedel, nie kedy sa pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že
na jeho úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a
kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovaťna získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej
v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Žalobca vedel už v čase
vynaloženia prostriedkov na úhradu opravy strechy na garáži, že uvedené koná za pôvodnú vlastníčku

K. Š., teda vedel, že na jeho úkor sa mala obohatiť a tiež vedel v akej výške. Preto právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa v tomto prípade premlčalo najneskôr dňa 31.12.2010, nakoľko subjektívna
premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 01.01.2009, t.j. po oprave strechy v roku 2008 a žaloba
bola podaná na súd dňa 03.12.2012. Okrem premlčania nároku súd konštatuje, že žalovaní uviedli, že
tieto práce už zaplatila žalobcovi K. Š.. Podľa vyjadrenia žalobcu, tento využíval spevnenú plochu až do

jej užívania manželmi A., t.j. najneskôr do 07.01.2015, kedy bol povolený vklad ich vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Žalovaná uviedla, že nehnuteľnosti užívali dokonca už skôr.
Sám žalobca uviedol, že „veci“ užíval do 2014. V konaní mal preukázať o čo sa zvýšila hodnota pozemku
v porovnaní s pôvodným stavom. Z dokazovania (najmä bod 12 rozsudku) však vyplynulo, že pozemok
bol naopak znehodnotený, a to výrubom dvoch ovocných drevín a zničením odkladacieho priestoru
pre malotraktory. Zo znaleckého posudku č. 76/2012 nijak nevyplýva akým spôsobom sa mala zvýšiť

celková hodnota pozemku, ktorého je spevnená plocha súčasťou, t.j. porovnanie ceny pozemku pred
vybudovaním plochy a po jej vybudovaní. Sám žalobca uviedol, že táto nebola dokončená na sledovaný
účel, a to výstavbu haly. Plochu využíval žalobca na parkovanie áut a člna. Je pravda, že aj súčasná
žalovaná uviedla, že plochu využíva, avšak ona nemôže svedčiť ohľadne stavu nehnuteľností pred
vybudovaním plochy, nakoľko nehnuteľnosti nadobudla už so spevnenou plochou. Súd teda považuje

nárok žalobcu vo vzťahu k spevnenej ploche za nepreukázaný, nakoľko žalobca súdu nepreukázal o čo
sa zvýšila cena pozemku. Nájomca v zmysle ust. § 663 OZ uhrádza nájomné za užívanie veci. Preto
pri použití analógie pre prípad bezodplatného užívania súd zobral do úvahy dobré mravy. Žalobca si
uplatňuje nároky, ktoré si mohol uplatniť za života zomrelej K. Š.. Predmetné „veci“ užíval najmä on sám,
pritom za ich užívanie neplatil žiadnu odplatu. Teda priznanie nárokov by podľa súdu nezodpovedalo

dobrým mravom a takéto nároky by už len z uvedeného titulu nemali byť priznané. Vzhľadom na všetky
uvádzané skutočnosti súd žalobu ako celok zamietol vo vzťahu ku všetkým nárokom žalobcu.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 396 ods. 1 a 3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie; ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Žalovaná bola úspešná
v merite veci v celom rozsahu, preto jej súd priznal v konaní pred súdom prvej inštancie a pred súdom
odvolacím nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných

náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.