Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010704
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010704.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanej W. A., nar. X.XX.XXXX
v A., trvale bytom V. W., t. č. bytom W., A. H. X. X/X, trestne stíhanej pre prečin sprenevery podľa §
213 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 2. septembra 2020 prejednal odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. februára 2020, sp.

zn. 1T/139/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. februára 2020, sp. zn. 1T/139/2018 bolo rozhodnuté
tak, že obžalovaná W. A. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa oslobodzuje spod obžaloby
prokurátoraOkresnejprokuratúryvPrievidzi,sp.zn.1Pv522/17/3307-23zodňa06.novembra2018,pre

skutok, obžalobou právne posúdený ako prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Trestného zákona číslo
300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 1/2014 Z. z., ktorého sa mala dopustiť tak, že ako zamestnankyňa
spoločnosti ASCOMP s.r.o. si v čase približne od 13.30 hodiny dňa 31. mája 2017 do približne 10.00
hodiny dňa 01. júna 2017 z prevádzky - Herňa Bar MORRISON v Prievidzi na ulici I. A. číslo XX bez
súhlasu oprávnenej osoby prisvojila finančnú hotovosť vo výške 500 eur z tržby, ktorá jej bola zverená,
čím spoločnosti ASCOMP, s. r. o., so sídlom Sliač, ČSA číslo 21, IČO: 36051454 spôsobila škodu vo

výške 500 eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote písomne
prokurátor odvolanie. Prokurátor odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Dňa 07.11.2018 bola na Okresný súd Prievidza prokurátorom tunajšej prokuratúry podaná na obvinenú

W. A. obžaloba č.k. 1 Pv 522/17/3307 - 23 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona
na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

Samosudca Okresného súdu Prievidza v predmetnej trestnej veci najskôr dňa 29.11.2018 vydal trestný
rozkaz č.k. 1 T 139/18 - 120, ktorým obvinenú W. A. uznal vinnou zo spáchania prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a po aplikácii § 213 ods. 1 Trestného zákona, 38 ods. 3 Trestného

zákona s poukazom k § 36 písm. j) Trestného zákona ju odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 2
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Samosudca Okresného súdu Prievidza na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.03.2019 uznal
obžalovanú W. A. vinnou zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a
po aplikácii § 213 ods. 1 Trestného zákona, 38 ods. 3 Trestného zákona s poukazom k § 36 písm. j)

Trestného zákona ju odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3 To 48/19 - 139 zo dňa 17.09.2019 bol postupom v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza v celom

rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bolo rozhodnuté o vrátení veci súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd Prievidza dňa 12.02.2020 rozsudkom č.k. 1 T 139/18 - 167 podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku obžalovanú W. A. oslobodil spod obžaloby pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného

zákona z dôvodu, že nebolo dokázané, že obžalovaná skutok spáchala.

Som toho názoru, že zo strany súdu na základe vykonaného dokazovania nedošlo k správnemu zisteniu
skutkového stavu prejednávanej veci, čím nevyhnutne došlo aj nesprávnemu vyhodnoteniu konania
obžalovanej po právnej stránke a k pochybeniu pri vyslovení záveru, že obžalovaná W. A. skutok, pre
ktorý sa trestné stíhanie vedie nespáchala, v dôsledku čoho došlo k jej oslobodeniu spod obžaloby

prokurátora.

Mám za to, že na hlavnom pojednávaní bolo na základe vykonaných dôkazov zistené, že obžalovaná W.
A. ako zamestnankyňa spoločnosti ASCOMP s. r. o. si v čase približne od 13.30 hodiny dňa 31.05.2017
do približne 10.00 hodiny dňa 01.06.2017 z prevádzky - Herňa Bar MORRISON v W. na L. I. A. č.

XX bez súhlasu oprávnenej osoby prisvojila finančnú hotovosť vo výške 500 Eur z tržby, ktorá jej bola
zverená, čím spoločnosti ASCOMP, s. r. o., IČO 36051454 so sídlom B., H. č. XX spôsobila škodu vo
výške500Eur.Bolospoľahlivoabezpečnepreukázané,žemenovanáobžalovanátýmtosvojímkonaním
naplnila materiálny a súčasne i všetky formálne znaky skutkovej podstaty majetkového trestného činu,
a to prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona teda, že si prisvojila cudziu vec, ktorá jej

bola zverená a spôsobila tak na majetku škodu malú. Protiprávne konanie obžalovanej W. A. vyjadrené
v žalovanom skutku malo byť z uvedeného dôvodu právne vyhodnotené ako citovaný trestný čin a jeho
páchateľke bolo namieste uložiť za spáchanú trestnú činnosť primeraný trest.

Zo spáchania v konaní objasňovaného skutku je obžalovaná W. A. usvedčovaná, okrem časti svojej

vlastnej výpovede, najmä svedeckými výpoveďami splnomocnenca poškodeného W. H. a svedkyne M.
B., a to v spojení s ďalšou dôkaznou produkciou vo forme listinných dôkazov. Z jej vyhodnotenia vyplýva,
že v rozhodnom čase spáchania trestnej činnosti v Herni Bar MORRISON v Prievidzi, kde pracovala,
a to v časovom období medzi realizáciou revízie stavu finančných prostriedkov dňa 31.05.2017, ktorú
uskutočnila spoločne so svojou kolegyňou M. B. do dňa 01.06.2017, kedy došlo k ďalšej kontrole stavu

finančných prostriedkov v prevádzke, kedy bol zistený ďalší schodok na finančnej hotovosti vo výške
500 Eur, pričom v tom čase to bola práve ona, kto bol prítomný v priestore prevádzky, kam mala prístup,
a teda i k finančnej hotovosti v nej sa nachádzajúcej vrátane tej, umiestnenej v hracích automatoch.
V rozhodnom čase len obžalovaná pracovala v herni, keď z nej po vykonaní kontroly dňa 31.05.2017
v nočných hodinách sama odchádzala a následne, len pár hodín na to dňa 01.06.2017 dopoludnia

pred vykonaním poslednej kontroly prevádzku herne otvárala a ako prvá do nej vošla, pričom M. B.,
ktorá poslednú revíziu spoločne s ňou vykonávala, do herne prišla až po jej otvorení. Uskutočneným
dokazovaním bolo teda preukázané, že menovaná obžalovaná si prisvojila cudziu vec, t.j. finančné
prostriedky vo výške 500 Eur patriace jej zamestnávateľovi obchodnej spoločnosti ASCOMP s.r.o. IČO
36051454 so sídlom Sliač, H. č. XX, ktoré jej ako svojej zamestnankyni zverila a spôsobila tak na

cudzom majetku škodu v uvedenej výške. I v prípade, ak by mal odvolací súd za to, že vyhodnotením
v konaní vykonaných dôkazov by nedošlo k naplneniu všetkých znakov objektívnej stránky trestného
činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, do úvahy prichádza jeho posúdenie ako trestného činu
krádeže podľa § 212 Trestného zákona, a teda trestná zodpovednosť obžalovanej W. A. za neoprávnené
prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v
zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza,
č. k. 1T/139/18-167 zo dňa 12.02.2020 a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému
súdu Prievidza, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila obžalovaná prostredníctvom obhajcu. V úvode písomného
vyjadrenia obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedla nasledovné:„S podaným odvolaním sa nestotožňujem a považujem ho za nedôvodné. Nestotožňujem sa s
odôvodnením podaného odvolania, v ktorom prokurátor OP Prievidza uvádza, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav prejednávanej veci, čím následne aj nesprávne vyhodnotil moje konanie.

Prokurátor tvrdí, že po tom, ako som dňa 31. 05. 2017 so svedkyňou B. skontrolovala finančné
prostriedky, ktoré sme následne odložili, len ja som bola prítomná v prevádzke, ktorú som dňa 01. 06.
2017 aj sama otvárala a prvá do nej vošla. Prokurátor však neuviedol, že dňa 31. 05. 2017 po odchode
p. B. bola prevádzka otvorená až do záverečnej pre verejnosť, čo potvrdil aj svedok H.. Absolútne
vylučujem úvahu prokurátora, že ak by som svojim konaním nenaplnila skutkovú podstatu prečinu

sprenevery, že je na mieste moje konanie posúdiť ako prečin krádeže podľa § 212 Trestného zákona.

Obdobne, ako som sa vyjadrila aj v konaní na súde prvého stupňa, jednoznačne odmietam, žeby som
sa dopustila akejkoľvek trestnej činnosti, resp. skutku, ktorý mi obžaloba kladie za vinu.

Ja som v danom čase bola u poškodeného v pracovnom pomere. Hmotnú zodpovednosť za zverené

finančné prostriedky som nemala. Za prevádzku mala hmotnú zodpovednosť svedkyňa M. B.. Je
pravdou, že dňa 31. 05. 2017 sme spoločne s pani B. prepočítali tržbu a zistili sme schodok vo výške
cca 1.350.- Eur. Následne sme mali dňa 01.06.2017 urobiť tzv. stopkasu za celý mesiac máj.

Považujem za nelogické, aby som si prisvojila akékoľvek finančné prostriedky v čase, keď som mala

vedomosť o tom, že len ja so zamestnancov budem v prevádzke a že len ja budem zodpovedať, za ďalší
prípadný schodok. Do pozornosti odvolacieho súdu dávam najmä tú skutočnosť, že v konaní po vrátení
veci súdu prvej inštancie bolo opakovanou výpoveďou svedkyne B. preukázané, že dňa 01. 06. 2017
suma 500.- Eur chýbala s finančných prostriedkov v automatoch, teda nie z tých finančných prostriedkov,
ktoré sme spoločne dňa 31. 05. 2017 prerátali a odložili do trezora. Tieto odložené finančné prostriedky

sedeli. Nie je pravdou tvrdenie, že len ja som mala prístup k týmto všetkým finančný prostriedkom
(vrátane finančných prostriedkov v automatoch), pretože dňa 31.05.2017 po tom, ako sme prerátali s p.
B. peniaze som mala následne prevádzku až do záverečnej otvorenú.

Práve ja som, dňa 01.06.2017, po tom ako sme zistili, že má chýbať ďalších 500.Eur volala

zamestnávateľovi, ktorému som zároveň uviedla, že pokiaľ nepríde, tak že odmietam prevádzku otvoriť.
Túto skutočnosť potvrdila aj p. B. a aj zástupca poškodeného svedok W. H.. Okrem toho som mala
vedomosť o tom, že celá prevádzka je monitorovaná kamerovým systémom, ktorý mal v danom čase
zamestnávateľ k dispozícii. Záznam z kamerového systému sa však stratil.

Z výpovede svedka H. na hlavnom pojednávaní po vrátení veci súdu prvej inštancie ďalej vyplynulo, že
v prípade, ak by som počas prevádzky urobila vstup do ktoréhokoľvek z automatov, tak by to systém
zistil. Nič také však elektronický systém neavizoval.

Okrem týchto skutočností som toho názoru, že skutok pre ktorý bola podaná obžaloba nemal byť riešený

v trestnom konaní, ale poškodený mal na ochranu svojich záujmov využiť dostupné prostriedky, ktoré mu
právo dáva a to prostriedky pracovného a občianskeho práva. V tejto súvislosti si opakovane dovoľujem
poukázať na zásadu ULTIMA RATIO, podľa ktorej prostriedky trestného práva majú byť použité až vtedy,
ak prostriedky iného odvetvia práva neumožňujú poškodenej osobe právnu ochranu. Podľa aktuálnej
súdnej praxe sa táto zásada má aplikovať najmä pri majetkových prečinoch, pri ktorých je potrebné

posudzovať skutok aj z pohľadu jeho závažnosti. Mám za to, že na tento prípad je možné aplikovať
ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona a pri posudzovaní trestnej zodpovednosti posúdiť aj mieru
stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť.

Súd prvej inštancie v súlade so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu spisová značka

3To/48/2019-139 zo dňa 17.09.2019 doplnil dokazovanie a vyhodnotením týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, že bez rozumných pochybností nebolo preukázané, že mi boli finančné
prostriedky zverené a že so s nimi naložila v rozpore s účelom ich zverenia. Nebolo preukázané ani to,
žeby sa tieto finančné prostriedky dostali do mojej dispozície, vzhľadom na to že sa jednalo o finančné
prostriedky, ktoré mali chýbať práve v automatoch.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Navrhujem, aby odvolací súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozsudku odvolanie podané
prokurátorom OP Prievidza podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol mu vyhovieť. Obhajca obžalovanej
navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací

súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého
výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v
podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil

v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že

prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť
postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov
okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní spáchania skutku obžalovanou. Podľa názoru odvolacieho
súdu prokurátor teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení
vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom podľa názoru prokurátora pri

správnom hodnotení dôkazov mal okresný súd dospieť k záveru, že skutok spáchala práve obžalovaná.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány

činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým

úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré

je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť

žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdusprávnezistený,pretožesúdprvéhostupňabynehodnotilsprávnedôkazyvykonanévovecisamej,
teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na
to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať

záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovaniadospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. bez
akýchkoľvek pochybností nepreukázali, že obžalovaná spáchala skutok, pre ktorý na ňu bola podaná
obžaloba. V súvislosti s tvrdením prokurátora v dôvodoch odvolania, podľa ktorého tvrdenia okresný súd

mal v napadnutom rozsudku vysloviť záver, „... že obžalovaná W. A. skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie
vedie, nespáchala ...“, nemá podľa zistení odvolacieho súdu žiadnu oporu v odôvodnení napadnutého
rozsudku, nakoľko okresný súd vyslovil len to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania pri
aplikácii zásady „in dubio pro reo“ a pri neexistencii žiadneho priameho dôkazu, ako aj pri absencii
ucelenej reťaze nepriamych dôkazov nemal preukázané, že by sa práve obžalovaná dopustila skutku

uvedeného v obžalobe.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných
zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného

obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania ani
nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia
iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má

vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť skutkové závery o spáchaní skutku práve a jedine obžalovanou).
Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu
preskúmavať správnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade
vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe
hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci

a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd môže upozorniť súd prvého
stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého

rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj
záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný je trestne stíhaný, má úplnú oporu v obsahu
vykonaného dokazovania.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotení dôkazov dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho
názoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné
presvedčenie o vine obžalovanej zo spáchania skutku, pre ktorý bola na ňu podaná obžaloba. Okresný

súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc
sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho
výsledky vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek pochybností o preukázaní spáchania
skutku obžalovanou. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť
k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení

dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého rozsudku v
zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Vzhľadom na tieto závery odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom
prokurátora, podľa ktorého by bol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1
písm. d) Tr. por. (viď formulácia petitu v závere písomných dôvodov odvolania prokurátora).

Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd považuje za potrebné dodať, že obžalobou navrhnuté a
vykonané dôkazy nedávajú jasné indície o tom, kde konkrétne sa malo nachádzať 500,- eur, ktoré mali
dňa 1.6.2017 chýbať. Vykonané dôkazy obsahujú indície, ktoré naznačujú, že tieto peniaze mali chýbať
v automatoch, pričom už neobsahujú informácie, v ktorom konkrétnom automate alebo automatoch mala
táto suma chýbať, v akej konkrétnej výške a akým mechanizmom mohlo dôjsť k manku v konkrétnom

hracom automate. Keďže z vykonaného dokazovania vyplývajú indície aj o tom, že hracie automaty
mali mať elektronickú kontrolu, odvolací súd konštatuje, že obžaloba sa ani nesnažila dokázať, či
bolo v žalovanej dobe vstupované do zariadenia hracích automatov, v akom konkrétnom čase a akým
konkrétnym spôsobom. Aj z týchto dôvodov odvolací súd považoval za správny záver okresnéhosúdu, podľa ktorého obžaloba v prejednávanom prípade neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho
obžalobného tvrdenia, že žalovaný skutok mala spáchať práve a jedine obžalovaná.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote

uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v

prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.