Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317213717
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2317213717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, N. - N.,
zastúpený splnomocnencom: F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, O., proti žalovanému: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie
11.977,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2.
decembra 2019, č.k. 10C/39/2017-185, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvejinštanciežalobužalobcuzamietolažalovanémupriznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 442 ods. 1a § 443 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., keď uviedol, že predmetom konania je
náhrada škody vzniknutá na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu po dopravnej nehode. Skutočnou
škodou je treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, pričom

ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Z ceny
poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa ust. § 443, pričom tento rozdiel v hodnote
majetku treba nahradiť, či už finančným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu. Výška
peňažnej náhrady má zodpovedať nákladom na uvedenie do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred
poškodením. Pri škode na veciach starších, použitých a čiastočne opotrebovaných je potrebné zisťovať
všeobecnú cenu, ktorú tieto veci mali v čase poškodenia. Pri týchto veciach musí byť prihliadnuté k
obvyklej trhovej cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej

náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou
proti pôvodnému stavu (R 54/2003). Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode,
kedy došlo k vzniku škody na motorovom vozidle. Spornou otázkou zostala výšky náhrada škody a
uplatnená námietka premlčania zo strany žalovaného. Súd ako prvou otázkou v prejednávanej veci sa
zaoberal námietkou premlčania, pretože ak by súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, súd
by žalobu zamietol a nemusel by sa zaoberať meritom veci. Súd zistil, že k dopravnej nehode došlo
18. apríla 2015. Za vinného z dopravnej nehody bol označený P. P., ktorý bol poistený u žalovaného.

Žalovaný oznámil žalobcovi totálnu škodu 29. apríla 2015 a oznámil, že totálna škoda sa vyčísluje ako
rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla v čase dopravnej nehody a hodnoty použiteľných zvyškov. Mailom
z 30. júna 2015 žalovaný oznámil žalobcovi výšku náhrady škody. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na
náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto zaňu zodpovedá. Žalobca sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá v deň dopravnej nehody, ktorá
skutočnosť vyplýva zo správy o dopravnej nehode OR PZ v Šali. Pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje
nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená,

ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne
vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde
(V 25/1980). Podľa názoru súdu týmto dňom bol deň 30. júna 2015, kedy žalobca sa dozvedel o
výpočte náhrady škody a nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 1. júla
2017. Žaloba na súd bola podaná 20. júna 2017, teda pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že premlčacia doba začala plynúť oznámením žalovaného
žalobcovi o vzniku totálnej škody, t. j. 29. apríla 2015, kedy si mohol žalobca škodu vyčísliť podľa
vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a dal súdu do pozornosti, že žalobca je konateľom spoločnosti BARO -
SLOVAKIA, s.r.o., ktorá má v predmete činnosti aj diagnostiku cestných motorových vozidiel. Žalovaný
na svoje tvrdenie súdu nepredložil dôkaz a ani súd na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (obchodný register) nenašiel záznam o menovanej firme. Žalobca bezpečne o

výške náhrady škody sa dozvedel mailom žalovaného z 30. júna 2015. Poisťovňa pri určení spôsobu
likvidácie vychádza z rozsahu poškodenia vozidla, z hodnoty vozidla a predpokladaných nákladov na
opravu. Náklady na opravu vozidla predstavujú náklady potrebné na uvedenie do pôvodného stavu.
Do úvahy prichádza totálna škoda, likvidácia na základe faktúry, alebo likvidácia na základe rozpočtu.
Totálna škoda prichádza do úvahy, ak náklady na opravu motorového vozidla presiahnu všeobecnú

hodnotu motorového vozidla pred dopravnou nehodou. Totálna škoda sa určuje tak, že od časovej ceny
motorového vozidla sa odpočíta hodnota tzv. použiteľných (predajných) zvyškov poškodeného vozidla.
Pre výpočet časovej ceny vozidla je nevyhnutné zistiť všeobecnú hodnotu vozidla. Teda cenu veci toho
istého druhu a tej istej akosti v čase vzniku poistnej udalosti, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu
opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosti vozidla). Od všeobecnej hodnoty vozidla je potrebné

odpočítať hodnotu predajných zvyškov poškodeného motorového vozidla. Žalovaný sa pri likvidácii
škody riadil týmito zásadami, pričom žalovaný správnosť žiadnymi listinnými dokladmi nespochybnil.
Žalovaný vychádzal pri náhrade škody z najazdených km, ktoré malo ku dňu 15. marca 2013 199 306 km
a ku dňu dopravnej nehody len 120 000 km. Za účelom zistenia správnosti výšky náhrady škody súd na
návrh strany nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky náhrady škody. Znalec vo svojom

znaleckom posudku vyčíslil náhradu škody vo výške 5 134 Eur, teda určil nižšiu cenu, ako ju vypočítal
žalovaný. Žalobca namietal záver znaleckého posudku a žiadal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie
s tým, aby znalec určil presne najazdené km, lebo pri dopravnej nehode nebolo možné zistiť stav
najazdených km na vozidle. Ďalej, aby znalec vypočítal celkové náklady na opravu. Podľa jeho názoru
všeobecná hodnota vozidla - cena za ktorú sa dá také isté vozidlo zaobstarať bola v čase nehody 18

224,03 Eur. Súd návrh na nariadenie druhého znaleckého dokazovania zamietol, lebo znalec by musel
vychádzať zo skutkových zistení vo veci, pretože ani sám žalobca nemal vedomosť o počte najazdených
km v čase dopravnej nehody. Žalobca sám po dopravnej nehode uviedol, že vozidlo má najazdených
120 000 km a žalovaný pri likvidácii škody vychádzal z počtu najazdených 199 306 km a znalec dokonca
ešte z vyššieho počtu najazdených km. Žalobca sa mylne domnieval, že všeobecná hodnota vozidla

je cena, za ktorú sa dá také isté vozidlo zaobstarať, za ktorým účelom súdu predkladal inzeráty, z
ktorých preukazoval výšku náhrady škody. Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom
mieste a čase vyjadrená v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy
trhu. Vyjadruje hodnotu pri jeho predaji obvyklým spôsobom na trhu k rozhodnému dátumu. V danom
prípade škoda bola likvidovaná ako totálna škoda s tým, že vozidlo bolo dané na recykláciu, pričom

spoločnosť zaoberajúca sa spracovaním vozidla nezaplatila žalovanému žiadnu sumu za recykláciu,
ktorá by musela byť pripočítaná k výške škody, pretože v opačnom prípade by na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (§ 252 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedol, že zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo

poškodené vozidlo v jeho vlastníctve a žalovaným jeho poškodenie bolo vyhodnotené ako totálna
škoda, keď náklady na jeho opravu by prevýšili náklady na obstaranie nového vozidla v stave pred
jeho poškodením. Spolu so žalobou doložil inzeráty z internetu, z ktorých vyplývalo, za akú cenu by
bolo možné obstarať vozidlo tej istej triedy a rovnakého roku výroby. Podľa názoru žalobcu, právetakto stanovená cena (porovnaním ponuky na trhu) je hodnotou, o ktorú došlo k zníženiu jeho majetku,
nakoľko nebyť dopravnej nehody, nedošlo by k zničeniu vozidla v jeho vlastníctve, a teda o jeho
hodnotu k zníženiu jeho majetku. Pod pojmom škoda v zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ sa chápe ujma,

ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému
plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné

vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009. Podľa názoru odvolateľa súd prvej
inštancie v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval a uplatňovaný nárok na náhradu škody týmto
spôsobom nevyhodnotil. V konaní žalobca dostatočne preukázal, že vozidlo v čase poškodenia malo
hodnotu 18.224,03 Eur, pričom mu bola vyplatená suma 6.247,01 Eur, preto sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia rozdielu. Pokiaľ išlo o tvrdené použiteľné zvyšky, v konaní preukázal, že vozidlo

bolo dané na recykláciu v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. a bolo vyradené z evidencie vozidiel,
pričom recyklačnou spoločnosťou mu nebola vyplatená žiadna protihodnota. Namietol tiež riadne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu

jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poukázal na to, že žalobcu v spore zaťažovalo dôkazné bremeno a
pokiaľ chcel byť úspešný, bol povinný preukázať, že výška skutočnej škody na motorovom vozidle ku
dňu 18.4.2015 bola 18.224,03 Eur. Žalobca však nič také v konaní nepreukázal, k žalobe pripojil len
inzeráty z portálov, ktoré podľa neho mali preukazovať, akú hodnotu malo predmetné vozidlo v čase
poškodenia. Opomenul však počet najazdených kilometrov, pričom žalovaný v konaní preukázal, že na

vozidle bolo manipulované s odometrom a aj znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z
počtu zohľadnených kilometrov 273.613, no vozidlá z predloženej inzercie majú priemerne 150.000km.
Pri výpočte skutočnej škody podľa žalovaného je potrebné vychádzať z vyhlášky č. 492/2004 Z.z., čo aj
znalec urobil a určil skutočnú škodu na vozidle v sume 5.134 Eur. Hoci žalobca navrhol vykonať znalecké
dokazovanie, nepoložil znalcovi žiadnu otázku a napriek svojim výhradám k znaleckému posudku ani

nenavrhol výsluch znalca a ani relevantným spôsobom nespochybnil správnosť znaleckého posudku.
Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi vyplatil poistné plnenie v sume 6.247,01 eur, teda viac, ako
určil znalec skutočnú škodu na vozidle. Pokiaľ išlo o použiteľné zvyšky, uviedol, že v prípade totálnych
škôd, kedy náklady na opravu poškodeného vozidla prevyšujú jeho hodnotu, sa plnenie vypočíta tak,
že od hodnoty vozidla pred nehodou sa odpočíta hodnota tzv. použiteľných (predajných) zvyškov.

Stanoví sa hodnota predajných zvyškov vozidla ako celku alebo jednotlivých predajných zvyškov, pričom
ich hodnota je priemerná výkupná hodnota u predajcov opotrebovaných náhradných dielov. V danom
prípadebolazadanáponukanaburzuautovrakovCarTV,kdenajvyššieponúknutéplnenievsume5.730
eur bolo brané za hodnotu použiteľných zvyškov. Pri určovaní skutočnej škody poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 174/2010. Uviedol, že žalovanému bolo v liste zo dňa 29.4.2015

oznámené, že totálna škoda sa vyčísluje ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla a hodnoty použiteľných
zvyškov, pričom či by vozidlo zošrotovať dal alebo nie, nič to nemení na skutočnosti, že pre určenie
výšky škody na motorovom vozidle je určujúca vyhláška č. 492/2004 Z.z

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/39/2017 je zaplatenie
11.977,02 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a žalovanému bol priznaný proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo
veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto

nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom
žiada dodať už len nasledovné:

9. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých

dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

10. Medzi stranami bola sporná hodnota poškodeného vozidla ku dňu dopravnej nehody, teda ku dňu
18.4.2015, pričom žalobca tvrdil, že všeobecná hodnota vozidla bola vo výške 18.224,03 Eur, keď
vychádzal z predložených inzerátov, ktoré podľa žalobcu preukazovali cenu obdobných vozidiel na trhu.

Žalovaný naproti tomu poukazoval na potrebu výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla v zmysle vyhlášky
č. 492/2004 Z.z., ktorým spôsobom i postupoval pri výpočte hodnoty vozidla, keď hodnotu stanovil na
sumu 11.977,01 Eur a hodnotu použiteľných zvyškov na sumu 5.730 Eur. Súčasne žalovaný poukázal
na nezrovnalosti ohľadne najazdených kilometrov predmetného vozidla.

11. Súd prvej inštancie na preukázanie tvrdení strán nariadil vo veci znalecké dokazovanie, zo záverov
ktorého vyplynulo, že hodnota vozidla pred poškodením bola v sume 10.864 Eur a hodnota predajných
zvyškov bola 5.730 Eur. Súčasne znalec uviedol, že k rozhodnému dátumu 18.4.2015 by malo
predmetné vozidlo najazdených 273.613 km. Zo znaleckého posudku vyplynula výška škody v sume
5.134 Eur.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdenú hodnotu vozidla pred
poškodením, keď s prihliadnutím na preukázanú manipuláciu s odometrom ním predložené inzeráty
sa netýkali porovnateľných motorových vozidiel s prihliadnutím na počet najazdených kilometrov,
s prihliadnutím na čo bolo potrebné považovať za správny postup pri určovaní hodnoty vozidla

pred poškodením v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, teda postup, v zmysle ktorého postupoval žalovaný, a výsledky ktorého
boli odobrené i závermi znaleckého posudku v spore pribratého znalca. Závery vypracovaného posudku
kvalifikovaným spôsobom žalobca nespochybnil, keď len zotrval na svojich tvrdeniach o hodnote vozidla
pred poškodením, ktoré podľa jeho názoru dostatočným spôsobom preukázal predloženými inzerátmi.

13. Za správny považoval odvolací súd postup žalovaného pri určení výšky škody, ktorý pri totálnej
škode od všeobecnej hodnoty vozidla odpočítal hodnotu predajných zvyškov poškodeného motorového
vozidla, ktorý postup vyplýva i z judikatúry Najvyššieho súdu (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo
174/2010 zo dňa 6.4.2011).

14. Nebolo možné prihliadnuť na námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009, so závermi ktorého nebolo
dôvodné polemizovať, keď v prejednávanej veci došlo k ustáleniu hodnoty vozidla pred poškodením
na základe vykonaného dokazovania a tvrdenia žalobcu o inej hodnote vozidla v danom čase neboli

vykonanými dôkazmi preukázané.

15. Platná právna úprava nevyžaduje, aby na každý argument strán sporu súd v odôvodnení rozsudku
reagoval, prečo sa s ním nestotožnil, a hlavne nie k takým argumentom, ktoré sú pre rozhodnutie v danejveci bezvýznamné. Naopak, špecifické vyjadrenie súdu sa i z pohľadu súdneho praxe vyžaduje práve
vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci.

16. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemohol preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že
odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v závislom výroku o nároku na

náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne v spore úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi, z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

17. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči v spore neúspešnému žalobcovi, o výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).