Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206107
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:1113206107.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Centrálny
depozitár cenných papierov SR, a. s., so sídlom Bratislava, 29. augusta 1/A, IČO: 31 338 976 proti
žalovanému: I.. T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., T. XXX/X, zastúpený JUDr. Gabriela Strýčeková,
advokátka, so sídlom Nitra, Gladiolová 12, o zaplatenie 711,48 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 14. októbra 2019 č. k. 18C/118/2017-166 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o trovách konania m e n í tak,
že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,30%.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
47,60 eura, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,86%. Rozhodnutie vo veci
samej právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 99 ods. 8, § 103 ods. 1, § 105 ods. 5, § 164a
ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o centrálnom depozitári, § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne

rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 711,48 eura (100%), bol úspešný v časti zaplatenia sumy
47,60eura(0,07%),úspechžalovanéhobol99,93%.Čistýúspechžalovanéhotakbolvrozsahu99,86%.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku o trovách konania, napadol podaným odvolaním žalobca,
namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Vzhľadom na skutočnosť, že sa domáhal zaplatenia sumy 711,48 eura, čo predstavuje 100%
úspech, suma 47,60 eura predstavuje 6,69% úspech, z čoho potom vyplýva, že úspech žalovaného v
sume 663,88 eura predstavuje 93,30% úspech v konaní, a nie 99,86% ako vypočítal súd prvej inštancie.
Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o trovách konania
v tomto smere v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že s odôvodnením odvolania
nesúhlasíajetohonázoru,žeodvolaniužalobcuvzmysležalobcomnavrhovanéhovýpočtuniejemožné
vyhovieť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu (§

379 a § 380 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu bez
prejednaniananariadenomodvolacompojednávaní adospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštanciev jeho napadnutom výroku o trovách konania je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť tak,
ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

5. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 25.
02. 2013, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 331,91 eura, po rozšírení žaloby sumy
711,48eura,natomskutkovomzáklade,žežalobcavedievzmyslezákonač.566/2001Z.z.žalovanému
účet majiteľa cenných papierov, pričom žalovaná suma predstavuje poplatok za vedenie účtu majiteľa
- služba CD-55, pričom cena služby je vypočítaná v zmysle cenníka žalobcu. Napadnutým rozsudkom

súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, a to v rozsahu sumy 47,60%, vo zvyšku žalobu zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu, v rozsahu 99,86%, priznal žalovanému,
ako úspešnejšej strane sporu, s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Predmetom prejednania
odvolacieho súdu, vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalobcu, je výrok o trovách
konania rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,

ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri

rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Ustanovenie § 255 CSP premieta zásadu úspechu v spore ako esenciálneho kritéria priznania
náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma, čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Zásada úspechu (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), charakteristická pre

sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej
strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu
sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j.
ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu

v celom rozsahu zamietnutá. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku
sporu, a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí.
Nakoľko niet žiadny rozumný dôvod, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konanianavzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu
a neúspechu v spore, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítavajú sa vynaložené
trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.

13. Pokiaľ žalobca v danej veci namietal, že rozsah žalovanému priznanej náhrady trov konania,
odrážajúci jeho pomer úspechu v konaní, nie je správny, je potrebné uviesť, že táto argumentácia je
dôvodná, a teda súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o rozsahu náhrady trov konania žalovaného
(99,86%). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia aplikácie ustanovenia § 255 ods. 2 CSP,

je v tejto konkrétnej veci potrebné uviesť, že žalobca mal vo veci samej úspech v rozsahu 6,69%
(priznaných 47,60 eura zo sumy 711,48 eura) a neúspešný bol v rozsahu 93,31% (v tomto rozsahu bol
úspešný žalovaný). Potom matematicky, 6,69% trov by mal nahradiť žalobcovi žalovaný a žalobca by
mal nahradiť žalovanému trovy v rozsahu 93,31%. Keďže na takéto pomerné priznanie trov konania
obom stranám, t. j. aby si navzájom hradili trovy konania v rozsahu ich úspechu vo veci, niet rozumného
dôvodu, ustanovenie § 255 ods. 2 CSP poskytuje na rozhodovanie trov konania v prípade čiastočného

úspechu strán sporu taký návod, že pomer úspechu oboch strán sporu sa navzájom odpočíta, teda
v danom prípade 93,31% - 6,69% (keď ich procesný úspech sa prekrýva v rozsahu 6,69%), z čoho
potom znamená, že žalobca by mal nahradiť čiastočne úspešnému žalovanému trovy konania v rozsahu
86,62% a on už voči žalovanému nebude mať žiadny nárok na náhradu trov konania. Takýmto spôsobom
mal potom súd prvej inštancie pri určení rozsahu náhrady trov konania postupovať, keď správny rozsah

náhrady trov konania žalovaného predstavuje v danom prípade 86,62%.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je v rámci prejednania podaného odvolania viazaný
tak rozsahom, ako i dôvodmi podaného odvolania, v danom prípade, napriek tomu, čo uviedol vyššie,
mohol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť len v rozsahu, v akom žalobca toto podaným odvolaním

napádal, čo v danom prípade znamená, že pokiaľ sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o tom, že
rozsah náhrady trov konania žalovaného má byť správne 93,30%, odvolací súd bol týmto rozsahom
odvolania viazaný, a v súlade s ním i rozhodol. Teda, i napriek tomu, že správne by mal žalovaný nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 86,62%, vychádzajúc z viazanosti rozsahom podaného odvolania
žalobcu, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho výroku o trovách konania tak, že

žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,30%.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením obsadeným súdnym

úradníkom.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).