Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318204292
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318204292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenovsenátu,

sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: U. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 15Csp/155/2018-144 zo dňa 10.09.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a II.

Mení rozsudok vo výroku III. tak, že žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Súd určuje, že zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur uvedená v bode 6
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 27. 2. 2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným

je neplatná.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že

o výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu prvej inštancie doručenou
31.10.2018 domáhala toho, aby súd uložil žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie a určiť
neprijateľné zmluvné podmienky zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi ňou a žalovaným
na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 27.02.2015. Dôvodom nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia bolo to, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom, z
ktorého dôvodu úver, ktorý bol poskytnutý na jej základe, je úverom bezúročným a bezpoplatkovým a
suma žiadaného bezdôvodného obohatenia je sumou rozdielu medzi poskytnutým úverom a sumou,
ktorú žalobkyňa žalovanému na úver zaplatila. Čo sa týka žalobného návrhu ohľadne neprijateľnostizmluvných podmienok, podľa žalobkyne je neprijateľná zmluvná podmienka ohľadne poplatku za
poskytnutie úveru vo výške 150 eur a taktiež neprijateľnou je podmienka vyplývajúca z dohody o
poskytovaní služieb. O jej poskytnutie pri podpise zmluvy záujem nemala, avšak dohodu podpísať

musela.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. O žalobnom návrhu rozhodol najprv
rozsudkom č.k. 15Csp/155/2018/82 dňa 13.12.2018 keď uložil žalovanému vydať žalobkyni žiadané
bezdôvodné obohatenie a určil taktiež, že neprijateľná je podmienka vo vzťahu k poplatku za poskytnutie
úveru a taktiež podmienka vyplývajúca z dohody o poskytnutí služieb.

Krajský súd v Prešove na základe odvolania žalovaného rozsudkom č.k. 9Co/31/2019 zo 04.04.2019
potvrdil výrok prvoinštančného súdu o vydanie bezdôvodného obohatenia a o neprijateľnosti dohody o
poskytnutí služieb a zrušil výrok o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur a výrok o trovách
konania.
Posudzujúc nárok, ktorý zostal predmetom konania po zrušení rozsudku prvoinštančného súdu
z 13.12.2018 v časti, z vykonaného dokazovania zistil, že na základe žiadosti o poskytnutie

spotrebiteľského úveru revolvingového typu z 27.02.2018 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500
eur, reálne však žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1.350 eur keďže žalovaný si vyúčtoval poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, ktorý predstavoval 10 % zo samotného úveru. V zmluve o
revolvingovom úvere, ktorá mala číslo XXXXXXXXXX. bola v bode 6. uvedená zmluvná podmienka v
znení: „poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150 eur.“ Podľa súdu prvej inštancie poskytovanie

úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú časť je v rozpore
s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti žalovaný poskytol úver nižší ako je uvedený v zmluve.
Súd prvej inštancie uviedol, že prisudzuje zmluvnej podmienke o započítaní si poplatkov v okamihu
poskytnutia úveru vlastnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, poplatok je tiež
neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia,

žalovaný nešpecifikoval aké skutočné plnenie žalobkyňa dostala. Zákon o spotrebiteľských úveroch
síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné
plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme, bolo to zrejme za napísanie zmluvy, za zistenie bonity žalobcu,
no ide aj tak o vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži v prospech dodávateľa.
Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru,

poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Táto
zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná a
súd ju nepovažuje pre spotrebiteľa na prospech, skôr naopak. Vzhľadom na výšku poplatku a spôsob
jeho úhrady takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, ako to predpokladá ustanovenie § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie uviedol tiež, že za neprijateľné podmienky považuje podmienky uvedené v bode
7.1. Dohody o poskytovaní služieb. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní videl jeho neprijateľnosť, nie
v samotnom predmete tohto dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je
zrejmé, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany

dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, čo znamená,
že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdržal za
to protiplnenie. Podľa súdu prvej inštancie ide o nekalú obchodnú podmienku, ktorej cieľom nie je nič
iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi nachádzaním spôsobu neoprávneného obohacovania
sa spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup súd v žiadnom prípade s ohľadom na ochranu

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže aprobovať, podmienku by aproboval v prípade, ak by
platba za odklad splátok mala prebehnúť až po tom ako k samotnému odkladu splátok dôjde. V takom
prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, tejto dlžníka, bolo reálne poskytnuté
plnenie veriteľa, teda dodávateľa.
Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o poplatok, ktorý nebol dohodnutý v záujme žalobkyne, preto

vyhlásil zmluvnú podmienku ohľadom poplatku vo výške 150 eur za neplatnú.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe úspechu strán sporu, v nadväznosti na
uvedené o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a v rozsahu 100 % priznal nárok žalovanému voči žalobkyni
ohľadne trov odvolacieho konania nakoľko v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný.

2. Proti tomuto rozsudku prvoinštančného súdu podali odvolanie obe strany sporu.3. Žalobkyňa podala odvolanie voči výroku III. prvoinštančného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalobkyne rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania zakladá odvolacie dôvody z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci

a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Súd prvej inštancie žalovanému priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % majúc za to, že žalovaný bol v odvolacom
konaní úspešným, čo však nie je pravdivé a presné. Žalovaný podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej
inštancie z 13.12.2018 len v časti výrokov I., II. a IV. Odvolací súd odvolaniu vyhovel len vo výroku II. a
v súvisiacom výroku IV. o trovách konania, v odvolaní proti výroku I. rozsudku bol žalovaný neúspešný

nakoľko odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil. Neexistujú preto dôvody
na priznanie náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 100 %, keď v takom rozsahu v odvolacom
konaní úspešným nebol. Naviac aj v odvolaní zrušeným výrokom II. žalovaný v konečnom dôsledku
úspešným nie je nakoľko v terajšom rozsudku bola ona so žalobou aj v tomto rozsahu úspešnou.
Konečné rozhodnutie tak hovorí o jej plnom úspechu a plnom neúspechu žalovaného. Žiadal preto,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil a žalovanému náhradu

odvolacích trov nepriznal; žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Voči rozsudku prvoinštančného súdu podal odvolanie aj žalovaný v celom rozsahu majúc za to, že
odôvodnenie výroku I. nemá oporu v žiadnom závere, ktorý súd prvej inštancie uvádza na odôvodnenie
svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v bodoch 27.-31. odkazuje na dohodu o poskytnutí služby, z

výrokovejčastirozsudkualenevyplýva,žebyonejakejdohodealebojejčastivôbecrozhodol.Vzhľadom
na pochybnosti, ktoré odôvodnenie rozsudku vyvoláva a rozpor uvedených dôvodov s výrokovou časťou
rozhodnutia žalovaný tvrdí, že ide o nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia má mať určitý kontext a jednotlivé časti majú na seba nadväzovať. Podľa žalovaného sú to
naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) d) f) a h) Civilného sporového poriadku. Žiadal

preto, aby odvolací súd rozsudok zrušil, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania; žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolania obidvomi sporovými stranami

(§ 362 ods. 1 CSP), ktoré boli oprávnenými k podaniu odvolaní (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie
súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaniach, ako aj konanie
rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP.
Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho,
že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani

dôležitý verejný záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.09.2020 (§ 219 ods. 3

CSP) a dospel k záveru o tom, že dôvodným a odôvodneným bolo len odvolanie žalobkyne, odvolanie
žalovaného dôvodným nebolo.

6. Žalovaný odvolacie dôvody formálne založil na odkaze na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) d) f) a h)
CSP, argumentačne však len na jedinom tvrdení - tvrdení o tom, že odôvodnenie výroku I. nemá oporu

v žiadnom závere rozsudku, súd má v bodoch 27.- 31. odkazovať na dohodu o poskytnutí služby.

7. V prvom rade je potrebné uviesť, že so žalovaným je možné súhlasiť v tom, že v bodoch
27.-31. odôvodnenia sa súd prvej inštancie skutočne zaoberal okolnosťami a neprijateľnosťou dohody
o poskytnutí služby uvedenej v bode 7.1. Dohody o poskytovaní služieb, pričom posudzovanie

neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, keďže nebolo ani predmetom odvolacieho konania
voči prvému rozsudku prvoinštančného súdu z 13.12.2018 nakoľko žalovaný sa voči výroku III. tohto
rozsudku znejúcemu „súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v článku I. bod 7.1. Dohody
o poskytovaní služieb číslo XXXXXXXXXX z 27.02.2015 k zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXXz27.02.2015uzavretejmedzižalobkyňouvznení:„zákazníksazaväzuje,žezauzavretie

dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej
o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných
mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, je neprijateľná, neodvolal. Keďže sa voči tomuto výroku žalovanýneodvolal, čím sa výrok III. stal právoplatným, nemohlo byť ani predmetom konania v štádiu po zrušení
tohto rozsudku rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 9Co/31/2019-129 zo 04.04.2019. Zaoberanie sa
niečím čo nebolo predmetom konania v danom štádiu je zjavne zmätočné, čo však súčasne neznamená

to, že by bola relevantnou argumentácia žalovaného v zmysle tvrdenia, že súd prvej inštancie vôbec
neodôvodnil výrok I., ktorým určil zmluvnú podmienku o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150
eur za neprijateľnú. Odôvodnenie tohto výroku je v bodoch 10. až 26. prvoinštančného rozsudku.
Tvrdenie žalovaného o absencii odôvodnenia, respektíve o rozpore výroku a dôvodov rozsudku bolo
bez relevancie. Iné odvolacie dôvody v zmysle možnej nesprávnosti právnych úvah súdu prvej inštancie

neboli súčasťou odvolacej argumentácie, za tejto situácie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. ako aj v súvisiacom výroku II., ktorý bol výsledkom úspechu žalobkyne ohľadne všetkých
žalobných nárokov ako rozsudok vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Nie nedôvodnou bola argumentácia žalobkyne ohľadne výroku III., ktorým súd prvej inštancie priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

Základným kritériom rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je úspech strany sporu vo veci z
hľadiska právneho základu veci a výšky priznaného nároku. Za úspech vo veci je potrebné považovať
obsah konečného rozhodnutia o žalobou uplatnenom nároku, resp. viacerých nárokoch.
Žalobkyňa podala na súd žalobu, ktorou sa domáhala jednak nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia a jednak nárokov na určenie dvoch neprijateľných zmluvných podmienok. Voči prvému

z rozsudkov prvoinštančného súdu sa žalovaný odvolal len ohľadne dvoch z troch výrokov, pričom
odvolacím súdom bol zrušený len výrok vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti poplatku za poskytnutie
úveru. Pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je podstatné konečné rozhodnutie, čo sa
týka aj trov odvolacieho konania, odvolací súd preto rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania na základe § 388 CSP zmenil tak, že žalobkyni priznal

voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vychádzajúc z pomeru
úspechu k neúspechu vo veci, čím rozhodol na základe § 396 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške
náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.