Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208010148
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2208010148.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. K. L. pre zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písm. a/ a § 127 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 05.02.2014, sp.zn. 3T/44/2008, na verejnom zasadnutí konanom dňa

16.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Mgr. K. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm.
a/, § 127 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 1. októbra 2007 v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách v obci U. Q., časť Y. č.X , okr.
N. E. v mieste svojho trvalého bydliska zneužijúc
bezbrannosť svojho žiaka, maloletého Q.E., nar. XX.X.XXXX, tohto nútil k iným sexuálnym
praktikám tak, že ho začal hladkať po tvári a hrudi, pričom ho žiadal, aby si vyzliekol svoje
tričko a zároveň mu ponúkol 500,-Sk v prípade, ak sa vyzlečie donaha, čo však maloletý Q.E.

odmietol a kládol pasívny odpor, čo však obvinený nerešpektoval a naďalej ho hladkal po
stehnách a chytil ho za pohlavný úd, pričom keď maloletý Q.E. protestoval proti takémuto
jednaniu, mu dal jednu facku a naďalej pokračoval v hladkaní tela maloletého a chcel mu
stiahnuť tričko, čo sa mu však nepodarilo a po uplynutí približne 10 minút vo svojom konaní
prestal, čo maloletý Q.E. využil a z uvedeného bytu ušiel,

Za to mu bol uložený podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písm.
d/ Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať
pedagogickú činnosť na dobu 3 roky.

Podľa § 73 odsek 4 Trestného zákona mu bolo uložené ochranné sexuologické liečenie ambulantnou
formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku oslobodenia spod obžaloby.V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že nebol produkovaný ani
jediný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, ba naopak, vo

veci vykonané dokazovanie svedčí v jeho prospech, všetky dôkazy svedčia v jeho prospech, jedine
nevieryhodný poškodený tvrdí, že ho obťažoval. Poškodený nevedel objektívne popísať prežitú udalosť,
jeho nespôsobilosť vierohodne vypovedať bola potvrdená súdnou znalkyňou. V ďalšej časti odvolania
podrobne rozobral všetky vykonané dôkazy, najmä znalecké posudky znalcov PhDr. Kataríny Haidovej
a Mgr. Vladimíry Némethovej ako aj svedkyne PhDr. G. F. a to v nadväznosti na výpoveď poškodeného

mal. Q. E..

Krajský prokurátor navrhol, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
l, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd sa s vecou už viackrát zaoberal, v konečnom

dôsledku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav, konanie
obžalovaného posúdil v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie aj zdôvodnil v zmysle ustanovenia §
168 odsek 1 Trestného poriadku.

Už v rozhodnutí zo dňa 11.06.2013, sp.zn. 3To/40/2013 krajský súd konštatoval, že dôkazy, ktoré boli

vo veci vykonané, je potrebné vyhodnocovať vo vzájomnej nadväznosti a súvislosti. Poukázal pritom
najmä na výpoveď poškodeného maloletého Q. E., ktorý v priebehu konania jednoznačne uvádzal,
že keď prišli do bytu obžalovaného, obžalovaný sa najskôr pousmial, pohladil ho po tvári, vyzval ho,
aby sa postavil a vyzliekol sa s tým, že sa mu dávnejšie páči. Keď to maloletý odmietol, obžalovaný
ho vytiahol zo stoličky, dal mu facku, pohladil ho po rukách, po pohlavných orgánov a po celom tele.

Ponúkol mu 500,- Sk, keď si to nechá robiť. Maloletý to však odmietol, bránil sa a snažil sa z bytu
uniknúť, čo sa mu podarilo. Vzápätí na to bežal do školy, pričom obžalovaný bežal za ním, kde
došlo k hádke, ktorú počul riaditeľ školy a taktiež svedkyňa U. T.. Riaditeľ školy svedok I. Y. - D.,
videl bezprostrednú reakciu poškodeného, pričom vzápätí na to poškodený všetko porozprával U. T..
Keďže neboli dôsledne rešpektované predchádzajúce rozhodnutia krajského súdu, bolo potrebné, aby

znalkyňa posúdila vierohodnosť výpovede poškodeného, keď vypovedá o gradujúcich sa aktivitách
obžalovaného a jasných návrhoch na sexuálne zblíženie za peniaze. Súd I. stupňa opätovne vypočul
jednak poškodeného, a jednak znalkyňu Mgr. Vladimíru Némethovú a rovnako aj svedkyňu PhDr. G. F..
Na základe doplňujúcich dôkazov, v nadväznosti na už skôr vykonané dôkazy, je možné podľa názoru
krajského súdu jednoznačne konštatovať vierohodnosť tvrdenia maloletého poškodeného Q. E.. Okrem

toho, že maloletý bezprostredne všetko vyrozprával svedkyni U. T. a riaditeľ školy videl jeho reakciu na
konanie obžalovaného, svedkyňa PhDr. G. F. jednoznačne potvrdila, že maloletý pred ňou ako klinickou
psychologičkou viackrát za sebou zopakoval presne to isté t.j. čo hovoril na začiatku a čo tvrdila i jeho
matka, pričom poškodený nezmenil svoje tvrdenie ani na hlavnom pojednávaní, keď už bol vypočutý
ako dospelý. V súvislosti s tým je potrebné ďalej poukázať na závery znaleckého posudku z odboru

zdravotníctva,odvetviepsychiatria,vktorombolaposudzovanáosobnosťobžalovaného,pričomztýchto
záverov vyplýva, že na základe komplexného hodnotenia výsledkov znaleckého psychologického a
psychiatrického vyšetrenia znalci konštatovali, že u obžalovaného nezistili sexuálnu deviáciu, avšak pri
inkriminovanom konaní išlo o poruchu sexuálneho správania pri realizácii latentných homosexuálnych
tendencii, ktoré sa manifestovali pri psychologickom vyšetrení, pri zlyhaní koordinácie vnútorného

napätia a impulzivity, Napriek dominancie heterosexuálnej orientácie obžalovaný použil tento spôsob
odreagovania pri dlhšie trvajúcej sexuálnej abstinencii, čo súvisí s jeho osobnostnou štruktúrou -
zmiešanou poruchou osobnosti. Znalkyňa PhDr. J. Jánošková uviedla, že osobnosť obžalovaného
vykazuje diagnostické znaky poruchy osobnosti s črtami infatibility, emočnej lability, egocentrizmu,
psychologického exhibicionizmu. Veľmi výrazná je potreba dominovať a riadiť druhých, ktorá spolu

so zníženou schopnosťou podriadiť sa nadobúda neadaptívnu podobu s deficitom empatie, zvýšenou
citlivosťou voči sebe a tendenciou zabezpečiť si obdiv i za cenu použitia agresie, čo dotvára obraz
osobnosti. U obžalovaného sa premietli heterosexuálne ale i latentné i manifestné homosexuálne
tendencie, ktoré sa viažu k agresívne dominantným potrebám.Krajský súd preto opätovne konštatuje, že vzájomná súvislosť vykonaných dôkazov potvrdzuje
vierohodnosť výpovede poškodeného maloletého Q. E..

V súlade so zákonom preto súd I. stupňa kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm.
a/ a § 127 odsek 1 Trestného zákona.

Pri výmere druhu a výšky trestu súd I. stupňa prihliadol v rámci ustanovenia § 34 Trestného zákona na
bezúhonnosť obžalovaného pred uvedeným skutkom a odstup času, ktorý uplynul od vykonania tohto
skutku, zvážil ustanovenie § 39 odsek 1, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona a dospel k záveru, že je
dôvodné použitie ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho uložil obžalovanému
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. K otázke zákonnosti resp. správnosti použitia ustanovenia § 39
odsek 1 Trestného zákona sa krajský súd bližšie vyjadrovať nebude a to vzhľadom na podané odvolanie

len zo strany obžalovaného.

V súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písm.a/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V súlade so zákonom je aj uložený trest zákazu činnosti vykonávať pedagogickú činnosť na dobu
3 rokov a rovnako aj uloženie ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou v zmysle
ustanovenia § 73 odsek 4 Trestného zákona.

Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.