Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15C/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201452
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716201452.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: X/ Š.M. F., W..

XX.X.XXXX, F. T., N..L. XXXX/XX, X/ E. F., W.. XX.X.XXXX, F. T., N..L. XXXX/XX, obaja zast. JUDr.
Igor Šafranko, advokát, Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri
s.r.o., Košice, Bočná 10, o zaplatenie 1.669,42 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bola doručená o vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe ktorej žalobcovia

žiadali, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.669,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05% ročne zo sumy 1.669,42 eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej do
zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcovia uzavreli so žalovanou
zmluvu o splátkovom úvere č. 0493587806 dňa 9.9.2008. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
spotrebného bezúčelového úveru vo výške 6.638,78 eur s mesačnou splátkou 114,12 eur, s počtom
splátok 118, s úrokom 15,95% p.a., RPMN 18,92%, priemernou RPMN 16,64%, s konečnou splatnosťou
úveru k 20.8.2018 a kde celkové náklady spojené s úverom predstavovali 7.171,03 eur. Žalobcovia

poukázali na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, pričom zmluva o úvere musí obsahovať
náležitosti § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., t.j. musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.
Žalobcovia ďalej uviedli, že tieto uvedené náležitosti v zmluve o splátkovom úvere absentujú. Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru by malo predstavovať prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi

nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Ďalej poukázali na ust. § 451 ods. 1, 2 OZ o
bezdôvodnomobohatení,ktorýmjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie žalobcovia žalujú vo výške rozdielu
medzi vykonanými platbami 8.308,20 eur a výškou poskytnutého úveru 6.638,78 eur, teda rozdiel činí
1.669,42 eur. Žalobcovia ďalej uviedli, že o tom, že sa žalovaná na ich úkor bezdôvodne obohatila, sa
dozvedeli od Združenia na ochranu spotrebiteľa v mesiaci október 2015, kedy boli informovaní o tom, že

predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom. Pokiaľ sa týka objektívnej premlčacej doby,
tým, že veriteľ nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch, sa dopúšťa
úmyselného konania vedúceho k bezdôvodnému obohateniu. Do úvahy preto prichádza aplikácia 10-
ročnej premlčacej doby, nakoľko doba, počas ktorej žalovaná poskytuje úvery a ich množstvo, vylučujúinú možnosť ako to, že sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne. Možno teda predpokladať, že
žalovaná minimálne vedela, že neuvedením výšky úrokov z úveru a poplatkov priamo v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ - žalovaná nebude môcť

od dlžníka - žalobcov žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky a pre prípad že to tak urobí, bol s uvedenou
sankciou uzrozumený. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.
Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou
dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). Žalobcovia v predmetnom

návrhu poukázali na obdobné rozhodnutia v daných veciach KS Trnava a KS Prešov. Žalobcovia k
návrhu pripojili zmluvu o splátkovom úvere č.0493587806 (ďalej len zmluva), formulár o zmluvných
podmienkach uvedenej zmluvy, výpisy z účtu žalobcov, rozsudok KS Prešov 21Co/72/2014 z 19.3.2015.
Na pojednávaniach právny zástupca žalobcov zotrvával na podanom návrhu v celom rozsahu, pričom
poukázal na absenciu povinných náležitostí, ktoré v tom čase vyžadoval zákon o spotrebiteľských
úveroch a to jednak absenciu uvedenia adresy, v súvislosti s ktorou by mohol spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť a taktiež rozpis splátok, pričom absenciu týchto náležitostí zákon priamo
sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Preto sú názoru, že zaplatené prostriedky nad
rámec poskytnutej istiny, sú bezdôvodným obohatením a tieto je potrebné vydať. Ďalej k veci uviedol, že
žalobcovia splácali predmetný úver v pravidelných mesačných splátkach a keď sa dostali do finančnej
tiesne, vyhľadali pomoc občianskeho združenia, ktoré poskytuje pomoc spotrebiteľom, kde im bolo

oznámené, že je potrebné vyhľadať právnu pomoc, nakoľko došlo k preplateniu spotrebiteľského úveru.
Je potrebné poukázať na to, že žalobcovia sa v určitom momente trvania zmluvného vzťahu ocitli v
situácii, kedy nevedeli, koľko už zaplatili resp. koľko aspoň približne z ich plnenia v splátkach mohlo byť
priradené na istinu, úrok a poplatky, čo by v prípade, ak by si žalovaný splnil zákonnú povinnosť, mali byť
riadne informovaní. Zákon jasne hovorí o rozpise splátok na istinu, úroky a poplatky, čiže o jednoduchom

vyjadrení koľko z tejto mesačnej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok a koľko na poplatky. Na
poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcov doručil súdu a protistrane výpisy z účtu zo Slovenskej
sporiteľne týkajúce sa predmetnej úverovej zmluvy od 1.1.2009 do 31.12.2014. Poukázal na to, že
suma, ktorú si uplatňujú, tvorí rozdiel medzi tým, čo bolo zaplatené žalobcami 8.308,20 eur a výškou
poskytnutého úveru 6.638,78 eur a teda uplatňujú si rozdiel 1.668,42 eur. Už z uvedených dôvodov

považujú zmluvu resp. úver poskytnutý z tejto zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Preto všetky platby,
ktoré žalobcovia realizovali, je potrebné pripisovať na istinu úveru. Žalobcovia platili platby hotovostným
vkladom na účet žalovaného, pričom im nebolo známe, ako tieto platby zaráta žalovaný a mali za to,
že platia istinu poskytnutého úveru. Ako laici nemohli vedieť o bezpoplatkovosti a bezúročnosti tohto
úveru, preto sa obrátili na Združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré im odporúčalo právne zastúpenie

za účelom ochrany ich práv.
Žalobkyňa 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že v r.2008 podpísala zmluvu o splátkovom úvere, pričom
od novembra 2008 začala splácať jednotlivé splátky podľa výšky aká jej bola určená na uvedený účet
žalovanej. Úver splácala až do r.2015, kedy sa obrátila na občianske združenie na ochranu spotrebiteľa.
Jednotlivé splátky splácala niekedy v sume väčšej ako jej bola určená, niekedy vložila na účet sumu

130 eur, niekedy 140 eur a aj preto mala dojem, že tento úver má už zaplatený. Navyše v tom čase jej
manžel dostal mozgovú príhodu, dostali sa do finančnej tiesne a aj z týchto dôvodov vyhľadala OZ na
ochranu spotrebiteľa. Jej teda nie sú známe skutočnosti týkajúce sa jednotlivých splátok, čo tvorí istinu,
čo tvorí úrok a čo iné poplatky.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a uplatnil
si trovy konania. Poukázal na to, že v tomto konaní neuznávajú žalobný nárok, nakoľko žalobcovia sú
povinní v žalobe uviesť pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Žalobcovia v návrhu nepreukázali existenciu bezdôvodného obohatenia,
pričom procesné bremená tvrdenia a dôkazu zaťažujú v tomto procese výlučne žalobcov. Nestačí tvrdiť,

že na splátkový úver zaplatili celkovú sumu 8.308,20 eur. Neuniesli ťarchu bremena tvrdenia a zároveň
žalovaná vzniesla námietku premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky z dôvodu uplynutia zákonom
stanovenej premlčacej doby.
Napojednávaniachprávnyzástupcažalovanéhopoukazovalnaskutočnosť,ževtomtosporesanejedná
o ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany, pričom nie banka sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcov,

ale práve žalobcovia sa pokúšajú obohatiť na úkor banky a pripraviť ju o legitímny zisk z úverového
vzťahu. Absencia náležitostí, ktorú žalobcovia vytýkajú, im neprekážala ani pri uzavretí zmluvy o úvere,
ani pri čerpaní úveru ani pri jeho spotrebe na účel, pre ktorý ho použili. Nie je možné uveriť, že s
odstupom 8 rokov po uzavretí zmluvy začali žalobcovia pociťovať absenciu nejakej náležitosti ako ujmuna svojich právach. Žalobcovia ani nepreukázali, o aké splátky sa jedná, čoho sa vlastne domáhajú a
teda nie je ani naplnené ust. § 132 ods. 2 CSP a to opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe
ktorých sa domáhajú svojho práva. Uzavretá zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona

č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 9.9.2008. Samotní žalobcovia poukázali na listinný dôkaz a to
formulár o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorý spĺňa v zmysle § 3 ods. 5 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy všetky náležitosti podľa § 4
citovaného zákona. Ďalej je potrebné poukázať na to, že žalobcom boli bezpochyby zasielané výpisy
z príslušného bankového účtu, z ktorého boli uhrádzané príslušné splátky. Na poslednom pojednávaní

právny zástupca žalovaného uviedol, že až k tomuto dátumu, t.j. 27.4.2018 bol špecifikovaný žalobný
návrh a vzhľadom k tomu upresňujú vznesenú námietku premlčania tak, že dopadá na všetky platby,
ktoré boli uskutočnené predo dňom 17.2.2014 a vrátenia ktorých sa žalobcovia domáhajú. V zásade
taktiež nesúhlasia s právnou kvalifikáciou žalobcov o tom, že tieto platby v r.2013 a v r.2014 sa majú
považovať za platby uskutočnené výlučne na príslušenstvo poskytnutého úveru a zároveň namietal,
že v čase ich uskutočnenia žiaden takýto prejav vôle zo strany žalobcov nebol urobený a v tomto

spore nebol ani tvrdený ani preukazovaný. Pokiaľ sa týka samotného sporu, konkrétne žalobného
tvrdenia, že poskytnutý úver má byť bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu údajnej chýbajúcej náležitosti
spočívajúcej v rozpise každej splátky na časť, ktorá pripadá na istinu a na časť, ktorá pripadá na
príslušenstvo, poukázal na to, že zo zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy vyplývala povinnosť poskytnúť informácie obsiahnuté v zmluve aj v tzv. formulári

o podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorý však vôbec nepredpokladá, žeby sa mali poskytovať
informácieotakomtovnútornomčleneníkaždejsplátky.PoukázalnauznesenieNSSR3Cdo/146/2017z
22.2.2018, podľa ktorého takáto požiadavka zo zákona o spotrebiteľských úveroch rozhodne nevyplýva.
Pritom v tomto uznesení NS SR sformuloval takýto záver so zreteľom na účel, ktorý je sledovaný
príslušnou právnou úpravou aj z hľadiska požiadavky eurokonformného výkladu rozhodujúcej právnej

úpravy. Tento výklad príslušného ustanovenia zákona č.129/2010 je rozhodujúci pre právne posúdenie
aj tohto sporu a je úplne rovnaké s tým znením neskoršieho zákona, ktorého výklad podal NS SR.
Ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR, že právo na dosahovanie zisku je súčasťou
ústavne garantovaného práva slobodne podnikať. Zároveň uviedol, že za žiadnych okolností nemôže
byť výsledkom testu proporcionality, žeby mal žalovaný znášať sankciu v podobe bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Toto rozhodujúce kritérium testu proporcionality sformuloval aj
Súdny dvor vo svojom rozsudku C-42/2015 Home Credit Slovakia, v ktorom úplne jednoznačne povedal,
že sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti je primeraná iba v prípade absencie tých náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá ovplyvňuje schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Uzavretá zmluva medzi žalobcami a žalovaným o splátkovom úvere úplne transparentne špecifikovala

údaje ako je počet splátok, konečná splatnosť úveru, celkové náklady spojené s úverom, ktoré poskytujú
spotrebiteľovi plnú príležitosť na to, aby vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Žalobcovia neuviedli
ani jednu skutočnosť, pre ktorú by bolo možné dospieť k záveru, že absencia rozpísania splátky má
negatívny dopad na ich možnosť poznať rozsah svojho záväzku. Ak by sa zmenil pomer príslušenstva a
istiny v každej splátke úveru, prejavilo by sa to na tom, kedy je konečná splatnosť úveru a aké sú celkové

náklady spotrebiteľa, ktoré sú spojené s príslušným úverom, teda by sa to odrazilo v tých náležitostiach,
ktoré sú v uzavretej zmluve presne uvedené. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalobcov
zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi ktoré

tvoria súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobcovia ako fyzické osoby uzavreli dňa 9.9.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 0493587806.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške 200.000 Sk, teraz
6.638,78 eur, s mesačnou splátkou 114,12 eur, s počtom splátok 118, s úrokom 15,95% p.a. a RPMN

18,92%, priemernou RPMN 16,64%, s konečnou splatnosťou úveru 20.8.2018 a celkovými nákladmi
spojenými s úverom 7.171,03 eur. Žalobou sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
1.669,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.669,42 eur odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poukázali na absenciu určitých náležitostí v zmluve o splátkovom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

5. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 sú základnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa g) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročná úroková sadzba; v
prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky
zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú

na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Rovnako s účinnosťou od 1.1.2008 (na základe novely vykonanej zákonom č. 568/2007 Z.z.)
v 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. bolo zakotvené, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

7. Podľa uznesenia NS SR 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 - eurokonformný výklad ustanovenia §
9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
V zmluvách uzatváraných podľa zák.č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich

uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák.č. 129/2010 Z.z.
uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje čo splátka úveru
zahrňuje. Od 1.5.2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu

predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné a potrebné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy
jeho eurokonformným výkladom.

8. Súd sa v tomto smere stotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý poukázal vo svojej výpovedi aj na to, že
aj príslušné ustanovenie zákona 258/2001 Z.z., ktoré je rozhodujúce pre právne posúdenie tohto sporu,

je úplne rovnaké so znením neskoršieho zákona 129/2010 Z.z., ktorého výklad ozrejmil najvyšší súd
práve v uznesení 3Cdo/146/2017. Tomuto istému zneniu ustanovenia právneho predpisu je potrebné
priznať ten istý význam o tom, čo malo byť obsiahnuté v uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Zároveň tento výklad nemôže byť v rozpore s čl. 10 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
ES 48/2008 z 23.4.2008. Z týchto dôvodov súd posúdil dôvodu ako nedôvodnú a neopodstatnenú a

zamietol ju v celom rozsahu.

9. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, s poukazom na ust. § 107 ods. 1, 2 OZ neuplynula
objektívna premlčacia doba ani subjektívna premlčacia doba a súd v tomto smere odkazuje aj na
uznesenie KS Prešov 6Co/243/2016 z 2.2.2018 s ohľadom na plynutie subjektívnej premlčacej doby,

odkedy sa žalobcovia dozvedeli, že plniť nemali, avšak nevznikol im nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia, keďže nemožno považovať uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, o ktoré
opierajú svoj nárok žalobcovia. Preto súd v celosti žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému náhradu trov konania

voči žalobcom v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).