Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010401
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8816010401.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy
Rešatkovej a JUDr. Mariána Mačuru, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.07.2020 v trestnej veci
proti obž. N.. T. N. a spol. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaných N.. T. N., L. K., N.. Y. X. a N.. L. P. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 13T/106/2016 zo dňa 14.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaných N.. T. N., L. K., N.. Y. X. a N.. L. P..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného 1. N.. T. N. za vinného z pokračovacieho
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona formou
pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, obžalovaného 2. L. K. za vinného pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, obžalovaného 3. N.. Y.

X. za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zákona a obžalovaného 4. N.. L. P. za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- obžalovaný N.. T. N. ako konateľ spoločnosti BEORMEOL CONSULTING CZECH REPUBLIC
s.r.o., XXX XX L. 1, ul. G. č. XXXX/XX, Česká republika, v mene tejto obchodnej spoločnosti ako

zamestnávateľa vyhotovil pracovnú zmluvu zo dňa 5. novembra 2014 s miestom jej vyhotovenia Praha,
podľa ktorej obžalovaný L. K. dňa 5. novembra 2014 nastúpil do práce v sídle tejto obchodnej spoločnosti
na pozíciu manažér, riadiaci pracovník tímu na dobu neurčitú so základnou mesačnou mzdou 110.000,-
Kč,ajkeďzmyselpracovnoprávnehovzťahuvskutočnostinaplnenýnebol,následnedošlokokamžitému
zrušeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe obžalovaným L. K. ako zamestnancom a to ku dňu
14. novembru 2014, kedy obžalovaný N.. T. N. vystavil aj mzdový list a výdavkový pokladničný

doklad o vyplatení adekvátnej mzdy obžalovanému L. K. za mesiac november 2014 v sume 30.310,-
Kč, ktoré listiny preukazujúce pracovný pomer v Českej republike obžalovaný L. K. dňa 11. decembra
2014 predložil na pobočke Sociálnej poisťovne vo Vranove nad Topľou spolu so žiadosťou o dávku v
nezamestnanosti s úmyslom, aby spoločnosť bola posudzovaná na účely priznania dávky ako posledný
zamestnávateľ a príjem dosahovaný v tomto poslednom zamestnaní ako rozhodný pre učenie výšky
dávky v nezamestnanosti, kde po preverení Sociálnou poisťovňou táto obžalovanému L. K. dávku

neschválila, čím týmto konaním sa pokúsili uviesť Sociálnu poisťovňu Ústredie, XXX XX X., ul. XX.
augusta č. XX do omylu, pričom v prípade priznania dávky by sa obžalovaný L. K. obohatil a súčasne
poškodenej poisťovni bola spôsobená škoda v sume 3.714,50 Eur, ktorá suma by bola rozdielom v
sume dávok v prípade, žeby poškodená poisťovňa na základe týchto dokladov dávku schválila a sumy,
ktorá by inak obžalovanému L. K. patrila bez dokladov potvrdzujúcich toto zamestnanie v spoločnosti a
túto by obžalovanému L. K. vyplácala po dobu 6 mesiacov,- obžalovaný N.. T. N. ako konateľ spoločnosti BEORMEOL CONSULTING CZECH REPUBLIC
s.r.o., XXX XX L. 1, ul. G. č. XXXX/XX, Česká republika, v mene tejto obchodnej spoločnosti ako
zamestnávateľa vyhotovil pracovnú zmluvu zo dňa 1. decembra 2014 s miestom vyhotovenia Praha,

podľa ktorej obžalovaný N.. Y. X. dňa 1. decembra 2014 nastúpil do práce v sídle tejto obchodnej
spoločnosti na pozíciu manažér riadiaci pracovník tímu na dobu neurčitú so základnou mesačnou mzdou
50.000,-Kč, aj keď zmysel pracovnoprávneho vzťahu v skutočnosti naplnený nebol, následne došlo k
okamžitémuzrušeniupracovnéhopomeruvskúšobnejdobeobžalovanýmN..Y.X.akozamestnancoma
to ku dňu 5. decembru 2014, pričom obžalovaný N.. T. N. vystavil aj mzdový list a výdavkový pokladničný

doklad o vyplatení adekvátnej mzdy obžalovanému N.. Y. X. za mesiac december 2014 v sume 7.483,-
Kč, ktoré listiny preukazujúce pracovný pomer v Českej republike obžalovaný N.. Y. X. dňa 24. februára
2015 predložil na pobočke Sociálnej poisťovne vo Vranove nad Topľou spolu so žiadosťou o dávku v
nezamestnanosti s úmyslom, aby spoločnosť bola posudzovaná na účely priznania dávky ako posledný
zamestnávateľ a príjem dosahovaný v tomto poslednom zamestnaní ako rozhodný pre určenie výšky
dávky v nezamestnanosti, kde po preverení Sociálnou poisťovňou táto obžalovanému N.. Y. X. dávku

neschválila, čím týmto konaním sa pokúsili uviesť Sociálnu poisťovňu Ústredie, XXX XX X., ul. XX.
augusta č. XX, do omylu, pričom v prípade priznania dávky by sa obžalovaný N.. Y. X. obohatil a súčasne
poškodenej poisťovni by bola spôsobená škoda v sume 1.140,60 Eur, ktorá suma by bola rozdielom v
sume dávok v prípade, žeby poškodená poisťovňa na základe týchto dokladov dávku schválila a sumy,
ktorá by inak obžalovanému N.. Y. X. patrila bez dokladov potvrdzujúcich toto zamestnanie v spoločnosti

a túto by obžalovanému N.. Y. X. vyplácala po dobu 6 mesiacov,

- obžalovaný N.. T. N. ako konateľ spoločnosti BEORMEOL CONSULTING CZECH REPUBLIC s.r.o.,
XXX XX L. 1, ul. G. č. XXXX/XX, Česká republika (ďalej len BEORMEOL ...), v mene tejto obchodnej
spoločnosti ako zamestnávateľa vyhotovil pracovnú zmluvu zo dňa 1. decembra 2014 s miestom

vyhotovenia Praha, podľa ktorej obžalovaný N.. L. P. dňa 1. decembra 2014 nastúpil do práce v sídle
tejto obchodnej spoločnosti na pozíciu manažér riadiaci pracovník tímu na dobu neurčitú so základnou
mesačnou mzdou 50.000,-Kč, aj keď zmysel pracovnoprávneho vzťahu v skutočnosti naplnený nebol,
následne došlo k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe obžalovaným N.. L. P.
ako zamestnancom a to ku dňu 5. decembru 2014, pričom obžalovaný N.. T. N. vystavil aj mzdový list a

výdavkovýpokladničnýdokladovyplateníadekvátnejmzdyobžalovanémuN..L.P.zamesiacdecember
2014 v sume 7.483,-Kč, ktoré listiny preukazujúce pracovný pomer v Českej republike obžalovaný N..
L. P. dňa 23. februára 2015 predložil na pobočke Sociálnej poisťovne vo Vranove nad Topľou spolu so
žiadosťou o dávku v nezamestnanosti s úmyslom, aby spoločnosť bola posudzovaná na účely priznania
dávky ako posledný zamestnávateľ a príjem dosahovaný v tomto poslednom zamestnaní ako rozhodný

pre určenie výšky dávky v nezamestnanosti, kde po preverení Sociálnou poisťovňou táto obžalovanému
N.. L. P. dávku neschválila, čím týmto konaním sa pokúsili uviesť Sociálnu poisťovňu Ústredie, XXX
XX X., ul. XX. augusta č. XX, do omylu, pričom v prípade priznania dávky by sa obžalovaný N.. L. P.
obohatil a súčasne poškodenej poisťovni by bola spôsobená škoda v sume 855,90 Eur, ktorá suma
by bola rozdielom v sume dávok v prípade, žeby poškodená poisťovňa na základe týchto dokladov

dávku schválila a sumy, ktorá by inak obžalovanému N.. L. P. patrila bez dokladov potvrdzujúcich toto
zamestnanie v spoločnosti a túto by obžalovanému N.. L. P. vyplácala po dobu 6 mesiacov,
a teda v prípade priznania dávok obžalovaným L. K., N.. Y. X. a N.. L. P. na základe týchto dokladov by
bola pre Sociálnu poisťovňu Ústredie, XXX XX X., ul. XX. augusta č. XX, spôsobená škoda v celkovej
sume 5.711 Eur.

Za to uložil obžalovanému N.. T. N. podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j)
Tr. zákona, § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 2.000,- eur s tým, že podľa § 56 ods. 3 Tr.
zákona peňažný trest zaplatí v mesačných splátkach po 200,- eur, splatných do 30. dňa v mesiaci s tým,
že prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku. Podľa § 57 ods. 3 Tr.

zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu stanovil náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Obžalovanému L. K. uložil podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona

podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia
na 18 mesiacov.Obžalovanému N.. Y. X. uložil podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr.
zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 56 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný peňažný trest
vo výmere 800,- eur, ktorý mu uložil podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona zaplatiť v mesačných splátkach po

80,- eur, splatných do 30. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po
právoplatnosti rozsudku. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 61 ods.
1, 2, § 42 ods. 2 Tr. zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
na 30 mesiacov. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanému

trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 0T/3/2019 zo dňa 29.01.2019, ktorým
mu bol uložený peňažný trest vo výmere 500,- eur a súčasne trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 30 mesiacov, ktoré mu boli uložené pre prečin ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému N.. L. P. uložil podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr.
zákona, § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500,- eur, ktorý má povinnosť zaplatiť podľa
§ 56 ods. 3 Tr. zákona v mesačných splátkach po 50,- eur, splatných do 30. dňa v mesiaci s tým, že
prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku. Podľa § 57 ods. 3 Tr.
zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovil náhradný trest

odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaní L. K., N.. Y. X. a
N.. L. P. hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní. V odôvodnení odvolania podaného proti
všetkým výrokom rozsudku navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok okresného súdu a

obžalovaných podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo preukázané, že
sa stal skutok, pre ktorý boli stíhaní. Namietal, že okresný súd ako podklad rozhodnutia využil dôkazy
získané v čase, kedy boli obžalovaní v procesnom postavení svedka. Okresný súd vykonal dokazovanie
a následné rozhodnutie nad rámec obžaloby, čo považuje za porušenie rovnosti strán v súdnej časti
trestného konania s tým, že nezákonný dôkaz nemôže byť podkladom pre vydanie rozsudku, v ktorom

boli obžalovaní odsúdení. Okresný súd neakceptoval zákonné dôkazy predložené obžalovanými -
pracovné zmluvy, dohody o ukončení pracovného pomeru, nahlášky pracovníkov na sociálne poistenie,
potvrdenia o zaplatení poistného, výpis z obchodného registra o existencii spoločnosti, s ktorou mali
uzavretú zmluvu BEORMEOL..., nevzal do úvahy veľmi dôležitú zákonnú výpoveď znalkyne N.. T.,
vypočutej na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2017, nevysporiadal sa s obhajobou v záverečnej reči na

hlavnom pojednávaní dňa 11.02.2019. Rozsudok sa javí nepreskúmateľným čo do dôvodov. Obžaloba je
založená na fikcii vo vzťahu k založeniu pracovného pomeru a jeho skončeniu, nepreukázala spáchanie
skutku obžalovanými, nepreukázala porušenie pracovno-právnych vzťahov na základe zákonníka práce
platného v Českej republike i vyko-návanie úkonov v rámci Obchodného zákonníka vo vzťahu k
napádanému sídlu spoločnosti a výkonu práce obžalovanými. V konaní nebol preukázaný následok

majetkového deliktu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, teda ani vyjadrenie majetkovej škody za pomoci
všeobecných pojmov definovaných v Trestnom zákone. Nebol preukázaný účinok trestného činu, i v tejto
časti obžaloba vychádza len z domnienky, nie z relevantne predložených dôkazov. Nebol preukázaný
príčinný vzťah u obžalovaných preukazujúci spojenie konania s následkom, čo znamená, že obžalovaní
nemôžu byť potrestaní, nakoľko svojim konaním nenaplnili skutkovú podstatu trestného činu podľa

§ 221 ods. 1, 2 Tr. zákona. Obžaloba vo vzťahu k zavineniu sa opiera o dôkazy, ktoré súvisia skôr
s obchodnoprávnou stratégiou obchodnej spoločnosti obžalovaného N. ako s preukázaním skutku v
trestnoprávnej rovine. Obžaloba nepreukázala nebezpečnosť konania obžalovaných pre spoločnosť -
materiálna podmienka. Z dokazovania nevyplýva, na základe akých dôkazov dospel okresný súd k
záveru, že obžalovanými predložené listiny na pobočke Sociálnej poisťovne so žiadosťou o dávku v

nezamestnanosti, sú fiktívne, majúce zámer vyvolať omyl pri rozhodovaní o určení výšky dávky. Naďalej
tvrdia, že nejde o fiktívnu pracovnú zmluvu vzhľadom na § 33 ods. 1 a § 66 ods. 1, 2 z. č. 262/2006
Zb. ČR. Nie je jasné, na základe akých dôkazov dospel okresný súd k záveru, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany obžalovaných je fiktívne, rovnako doklad - potvrdenie o zamestnaní,
pričom je irelevantné, že pracovný pomer trval kratší čas, keďže český zákonník zo strany zamestnanca

umožňuje ukončiť ho kedykoľvek v skúšobnej dobe, a to aj nasledujúci deň po uzavretí. Fakt, že
obžalovaným bola vyplatená mzda za mesiac november v dohodnutej výške, potvrdili jednoznačne
nielen obžalovaní vo svojich výpovediach, ale aj znalkyňa N.. T.. Chýbajúce podpisy a rozdiely vo výške
považuje za irelevantné, tiež miesto podpisu pracovných zmlúv a koľko zamestnancov spoločnosť malav relevantnom čase. Z trestného hľadiska je nepodstatná aj skutočnosť, kde dochádzalo k výkonu práce.
Právny zástupca Y.. I. vo výpovedi v prípravnom konaní sám uviedol, že vznik aj skončenie pracovného
pomeru boli zákonné, nemôže tak ísť o fikciu simulovaného pracovného pomeru, jeho vzniku a zániku.

Konanie obžalovaných, spočívajúce v predložení dokladov o zamestnaní v Českej republike pobočke
Sociálnej poisťovne vo Vranove nad Topľou so žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, nie je možné
považovať za podvodné konanie a nijaké dôkazy nepreukazujú, že obžalovaní svojim konaním naplnili
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, resp. že by ich úmyslom
bolo spáchať skutok, ktorý je im kladený za vinu. Obchodná spoločnosť BEORMEOL... je legitímnou

spoločnosťou, ktorá v zmysle zákonov platných na území Českej republiky riadne podniká. Nie je im
jasné, prečo by museli nastúpiť do miesta výkonu práce v sídle spoločnosti, ak to zákonník práce Českej
republiky neukladá, a prečo táto skutočnosť má byť chápaná ako jeden zo znakov, ktoré smerovali k
spáchaniu trestného činu. Obžaloba neuviedla, ktoré ustanovenie Zákonníka práce obžalovaní porušili
svojim konaním v nadväznosti na skutok definovaný v § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona. Podľa ich názoru
nebolbezakýchkoľvekpochybnostízistenýskutočnýstavvecitak,abybolomožnépreukázaťspáchanie

trestného činu podvodu. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 285 písm. a)
Tr. poriadku ich spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú stíhaní.

Obžalovaný N.. T. N. podal odvolanie prostredníctvom (v tom čase) svojej obhajkyne v zákonnej
lehote písomným podaním zo dňa 15.02.2019 a to tak proti výroku o vine ako aj proti výroku o

treste. S poukazom na obžalovaciu zásadu, povinnosť obžaloby uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu
ku skutku a záverečnú reč obhajkyne, obžalovaný prostredníctvom obhajkyne namietal, že vo vzťahu
k nemu nebola procesne relevantným spôsobom objektivizovaná akákoľvek skutočnosť preukazujúca,
že sa mal podieľať na trestnej činnosti podľa obžaloby vo vzťahu ku konaniu, k následku aj k
ostatným spoluobžalovaným. Väčšinu dôkazov považuje vo vzťahu k nemu a k preukazovaniu jeho

viny za výslovne ospravedlňujúcu. V procese dokazovania za veľmi dôležité považuje výpovede
spoluobžalovaných na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2017, ktorí nepotvrdili, že išlo o dohodu
medzi nimi a ním o rýdzo formálnom charaktere pracovného pomeru. Naopak tvrdili, že do práce
riadne nastúpili, prácu vykonávali, predložili potvrdenia firiem s ktorými rokovali o prípadnej spolupráci.
Jeho výpoveď sa plne stotožňuje s výpoveďami ostatých spoluobžalovaných. K výpovedi zástupcu

poškodeného p. I. uviedol, že tento nerozporoval platnosť pracovného pomeru, ale len rozdielnosť
sumy mzdy pri totožnej pracovnej pozícii. Znalkyňa N.. T. vo svojom posudku konštatovala, že nie
je možné jednoznačne určiť, či išlo o schránkovú firmu, firma nepotrebuje mať skladové priestory,
nakoľko iba sprostredkúva nákup a predaj, ide o druh špedície, čo môže robiť aj zo Slovenska.
Predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že spoločnosť nebola založená len na zamestnanie

spoluobžalovaných, ale vykonávala aj svoju činnosť, bola plne funkčná aj po roku 2014 a v roku 2015.
Spoločnosť je sprostredkovateľská a inkasuje sprostredkovateľskú províziu. Spoločnosť vykonávala
činnosť aj v oblasti marketingu a z dôvodu neúspechu pri vykonávaní tejto činnosti zamestnancami,
zabezpečuje služby u dodávateľskej spoločnosti, ktorá účtuje spoločnosti províziu sa zabezpečenie
klientov. Ďalej spoločnosť mala čulý obchodný styk so spoločnosťami v roku 2016 a vizitky preukazujú,

že spoluobžalovaní boli skutočne zamestnaní a spoločnosť sa na spoluprácu s nimi pripravovala.
Spoločnosťou dojednaná mzda so spoluobža-lovanými ako zamestnancami nebola neprimeraná alebo
neobvyklá a v prípade obž. X. podobná jeho predchádzajúcej mzde. Aj s inými osobami ako napr.
T. K. boli uzavreté zmluvy o spolupráci, napr. pri počte 300 hodín bola dojednaná odmena 100.000,-
Kč. Mediálna prezentácia preukazuje rozsiahlosť práce pre potencionálneho klienta a to marketing,

technologická výroba, hnojivá alebo akákoľvek činnosť, čo zdôvodňuje výšku dojednanej mzdy. Zmluvy
o spolupráci pre rok 2016 s ďalšími spoločnosťami preukazujú aktívnu činnosť spoločnosti aj potrebu
zamestnancov pre účely rozvoja spoločnosti v rozhodnom čase, t. j. v roku 2014. Pracovný pomer
bol ukončený z iniciatívy zamestnancov - spoluobžalovaných na jeho podnet ako zamestnávateľa pre
nespokojnosť s ich výkonom, čo bolo možné spozorovať za krátky čas. Firma obchodovala a mala

záujemobchodovaťsďalšímipodnikateľskýmisubjektmi,nebolaschránkovoufirmou,vrozhodnomčase
spĺňala zákonné náležitosti podľa českej právnej úpravy, týkajúce sa prevádzkovania sídla spoločnosti,
ako zamestnávateľ si splnil všetky zákonom predpísané náležitosti a pracovné zmluvy zaevidoval v
zdravotnej a sociálnej poisťovni. Okresný súd potvrdil, že k uzatvoreniu pracovných zmlúv a tým k
pracovnému pomeru u obžalovaných skutočne a riadne došlo a teda logicky z toho vyplýva záver,

že aj práca jednotlivým zamestnancom musela byť pridelená. Ďalej namietal, že pri modifikácii skutku
okresným súdom nebola dodržaná totožnosť skutku. Okresný súd vypustil najdôležitejšie skutočnosti,
týkajúce sa fiktívnosti zmlúv, fiktívnosti sídla a nenastúpenia do pracovného pomeru, nevykonávanie
práce, čo je možné považovať za podstatnú zmenu skutku. Súd si prispôsobil skutok tak, aby muvyhovoval,avšaktakakohomodifikoval,nebolovedenédokazovanie.Napriekuvedenýmskutočnostiam
však dospel k záveru, že zmysel pracovnoprávneho vzťahu tak, ako ho predpokladá český zákonník
práce naplnený nebol a skutok upravil tak, že nebol naplnený zmysel pracovnoprávneho vzťahu a

úmyslom obžalovaných bolo predložiť doklady na sociálnej poisťovni tak, aby spoločnosť BEORMEOL
CONSULTING bola ako zahraničná spoločnosť posudzovaná ako posledný zamestnávateľ k naplneniu
zmyslu pracovnoprávneho vzťahu sa však súd nijakým spôsobom viac nevyjadroval, neuviedol, ktoré
dôkazy ho viedli k učineniu bezpochybného záveru tejto skutočnosti, a navyše vôbec nie je jasné,
čo myslel súd zmyslom pracovnoprávneho vzťahu, ktorý konkrétne právny predpis upravuje zmysel

pracovnoprávneho vzťahu. Len konštatoval, že si nevie logicky vysvetliť, prečo nedošlo k ukončeniu
pracovného pomeru v skúšobnej dobe spoločnosťou ako zamestnávateľom alebo ak bola nespokojnosť
na oboch stranách, dohodou. Túto úvahu súdu považuje za čisto špekulatívnu a ničím nepodloženú.
Za špekulatívne a ničím nepodložené tvrdenia súdu považuje tvrdenie, že si nevie logicky vysvetliť,
prečo spoločnosť už v ďalšom období nemala žiadnych zamestnancov. Len on ako konateľ rozhoduje
o chode a manažovaní svojej firmy a keďže sa na základe tejto negatívnej skúsenosti rozhodol nemať

v ďalšom období zamestnancov, je to jeho slobodné rozhodnutie, ktoré nesvedčí o jeho trestnoprávnej
zodpovednosti. Má za to, že odôvodnenie rozsudku je zmätočné, špekulatívne za účelom prispôsobenia
si skutočností tak, aby boli napasované na skutkovú vetu. Namieta, že v rozsudku absentuje syntetická
časť, v ktorej by malo byť jednoznačne uvedené, ktoré dôkazy viedli súd k vyvodeniu viny obžalovaných.
Súd nepoukázal, ktoré dôkazy považoval za najpodstatnejšie k vyvodeniu viny. Všetko, čo uvádza, sú

domnienky, dohady, ale nie reálne dôkazy, ktoré by bez akéhokoľvek pochybenia preukazovali jeho vinu.
Súd sa dostatočne nevysporiadal, v ktorých dôkazoch sa preukázala subjektívna stránka trestného činu
a taktiež objektívna stránka trestného činu, najmä v otázke uvedenia do omylu. Za uvedenie do omylu sa
považuje konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci.
V konkrétnom prípade by poškodený mohol byť uvedený do omylu len v prípade, ak by v skutočnosti

obžalovaní v pozícii zamestnancov predložili na priznanie dávky v nezamestnanosti podklady, ktoré by
boli fiktívne. Avšak fiktívnosť dokladov nebola preukázaná, a zo strany poškodeného ani obžaloby nebol
predložený jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení, čo značí, že poškodená nebola uvedená do omylu,
čo spôsobuje absenciu kauzálneho nexu - ako obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu.
Jediný dôvod, ktorý uviedol súd v rozsudku týkajúci sa uvedenia do omylu bol, že nebol naplnený zmysel

pracovnoprávneho vzťahu. Zdôrazňuje, že o omyle musí osoba, ktorá do omylu uvádza, mať vedomosť
v čase uvádzania, čo by znamenalo, že zamestnanci by museli vedieť, v čase keď predkladali potrebné
doklady na sociálnej poisťovni, že k pracovnoprávnemu vzťahu nedošlo, resp. ako uvádza súd, nebol
naplnený jeho zmysel. Uvedené nebolo zo strany súdu nijako objektivizované, zamestnanci potvrdili, že
prácu pre zamestnávateľa vykonávali a navyše absenciu výkonu práce súd vypustil aj zo skutkovej vety

rozsudku. Opak, teda, že žiadna práca vykonávaná nebola, nebol zo strany obžaloby preukázaný ani
objektivizovaný jediným dôkazom. Zamestnanci v pozícii obžalovaných tak nemohli uviesť poškodeného
do omylu. Súd svojim rozhodnutím pristúpil k vytvoreniu nebezpečného precedensu, ktorý by znamenal,
že každý zamestnávateľ, ktorý by zamestnal zamestnanca, ale nevie zdokladovať výkon jeho pracovnej
činnosti, by sa dopustil trestného činu, čo sú závery neprijateľné. Súd sa v odôvodnení rozsudku

nijakým spôsobom nevyjadril k stránke subjektívnej, ani náznakom nenaznačil, v ktorých dôkazoch vidí
naplnenie tohto obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu podvodu, len to v skutkovej vete
konštatoval. Podľa jeho názoru, by úmysel mohol byť vyvodený len z nepriamych dôkazov a to listinných
v prípade, že by doklady preukazujúce vznik pracovného pomeru boli fiktívne, čo sa nepreukázalo alebo
by naozaj existovala predchádzajúca dohoda medzi zamestnancom a ním ako zamestnávateľom, čo

sa taktiež nepodarilo preukázať, alebo fiktívny pracovný pomer, čo taktiež nebolo preukázané. Tvrdenia
obžaloby sú založené na fikcii a domnienkach, ktoré v žiadnom ohľade nemôžu byť podkladom na
rozhodnutie o vine. Bolo by to v rozpore so zásadou, že vina obžalovaného musí byť preukázaná bez
akýchkoľvek pochybností, akákoľvek pochybnosť sa musí odraziť v zásade in dubio pro reo, teda v
pochybnostiach v prospech obvineného. Navrhol preto, aby súd zvážil všetky dôkazy a všetky tvrdenia

obhajoby, a aby ho spod obžaloby v zmysle
§ 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd na verejnom zasadnutí (ktoré
vykonal v neprítomnosti obžalovaných a za súčasného splnenia podmienok na prejednanie veci, keďže

obžalovaní K., N.. X. a N.. P. vyslovili súhlas s vykonaním verejného zasadnutia bez ich prítomnosti a
obž. N.. N. sa na verejné zasadnutie nedostavil ani nepožiadal o jeho odročenie) napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosťvšetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupukonania,ktoréimpredchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelen
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom dospel k záveru, že odvolania

obžalovaných nie sú dôvodné.

Podľa názoru krajského súdu, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy súd správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to

ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku a následne vzhľadom k tomu urobil zákonu zodpovedajúce
rozhodnutie o vine obžalovaných, pričom svoje skutkové a právne závery súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa s jeho argumentáciou
stotožňuje a v podrobnostiach na ňu odkazuje aj vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie pred
krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom, konaním tvoriacim jeden celok,
keďže predmet konania je totožný. Krajský súd preto nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať, či

opakovať dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o
vine obžalovaných, naviac keď podstatný obsah odvolacích námietok bol už predmetom dokazovania v
konaní pred súdom prvého stupňa a okresný súd sa nimi nielen zaoberal, ale aj dôsledne vysporiadal.
Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia nepochybil, logicky vyhodnotil dokazovanie a vysvetlil, akými
úvahami sa pri rozhodnutí spravoval v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd preto v ďalšom postupe argumentáciu súdu prvého stupňa len dopĺňa o fakty plynúce z
vykonaného dokazovania, ktoré v súhrne s dôvodmi už uvedenými v odôvodení napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne a konečné
rozhodnutie v posudzovanej veci vo vzťahu k obžalovaným.

Aj napriek tomu, že obžalovaní svoju vinu popierajú, je i podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na
obsah vykonaných dôkazov, možné urobiť nepochybný záver o tom, že skutok tak, ako je ustálený
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, v úprave súdom prvého stupňa, sa stal a že ho obžalovaní
spáchali.

Vo vzťahu k zavineniu obžalovaných je v prvom rade je potrebné poukázať na oznámenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, ktorá konala vo veci obžalovanými K., X. a P. uplatnených
nárokov na dávku v nezamestnanosti na základe pracovných zmlúv uzavretých so zamestnávateľom -
spoločnosťouBEORMEOLCONSULTINGCZECHREPUBLIC,spol.sr.o.,sosídlomvČeskejrepublike,

v zastúpení obžalovaným T. N. ako konateľom a ktorá svoje zistenia (tieto boli podkladom pre predmetné
trestné stíhanie) spracovala v súčinnosti s príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v Českej
republike. Zistené skutočnosti, zakladajúce protiprávnosť konania obžalovaných, boli preukázané
výpoveďami svedka - splnomocneného zástupcu poškodenej Soc. poisťovne p. I., zhodnými tak v
prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní pred súdom; ďalej listinnými dôkazmi, ktoré sú

súčasťou spisu, predovšetkým: vyhlásenie žiadateľa (obž. X., K. a P.) pre Soc. poisťovňu, žiadosť
(obž. X., K. a P.) o dávku v nezamestnanosti, formulár U1 Úradu práce ČR, pracovné zmluvy, zrušenie
pracovného pomeru, vyhlásenie žiadateľa pre Soc. poisťovňu, zúčtovacia listina miezd a mzdový
výmer, potvrdenie zamestnávateľa pre posúdenie nároku na podporu v nezamestnanosti, hromadné
oznámenie zamestnávateľa pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu o nástupe do zamestnania, evidenčný

list dôchodkového poistenia, rozvaha/súvaha v zjednodušenom rozsahu, pracovný výkaz, reakcia na
žiadosť Oblastného inšpektorátu práce pre hl.m. Prahu Štátneho úradu inšpekcie práce ČR zo dňa
28.04.2015, záverečný protokol o výsledku kontroly platieb poistného na verejné zdravotné poistenie
a dodržovania ostatných povinností platcu poistného zo dňa 07.10.2015 VšZP ČR, znalecký posudok
N.. T. č. 17/2015 zo dňa 16.02.2016, atď.

Samotný skutok spočíva v tom, že došlo k uplatneniu sociálnej dávky u poškodeného na základe
pracovného pomeru so spoločnosťou obžalovaného N., čo obžalovaní ani nepopierajú. Obrana
obžalovaných spočívala v tom, že pracovný pomer nebol účelový, bol riadne uzatvorený a obžalovaní
prácu v zmysle pracovnej zmluvy aj riadne vykonávali. Práve z dôvodu posúdenia, či nešlo o účelový,

fiktívny pracovný pomer, súd prvého stupňa porovnával v odvolaní namietané okolnosti a zvyklosti
obchodnej činnosti spoločnosti obžalovaného N. a to pred, počas i po uzatvorení predmetných
pracovných zmlúv s ostatnými obžalovanými. Spoločnosť, zapísaná v príslušnom obchodnom registri
od 21.03.2014, podľa znaleckého posudku N.. T., vykonávala podnikateľskú činnosť od 04.07.2014,kedy bola v účtovníctve zavedená prvá odberateľská faktúra a od 10.07.2014 je ako jej konateľ
zapísaný obžalovaný T. N.. Zisk z prevádzkovej činnosti od júna 2014 do decembra 2014, ako
výsledok hospodárenia pred zdanením, predstavoval výšku 818 526,- CZK, pričom od júna 2014

do 31.12.2014 neeviduje spoločnosť v účtovníctve v knihe prijatých faktúr faktúry od externých
zamestnancov - živnostníkov, neeviduje zaúčtované preplácané cestovné príkazy, náklady, príkazy na
ubytovanie zamestnancov - obžalovaných, ani nie sú zamestnancami písomne zdokladované výkazy
ich krátkodobej práce.

Obžalovaný N. zrušenie pracovného pomeru odôvodňoval tým, že nebol spokojný s výkonom ostatných
obžalovaných,situáciasakomplikovalaarovnakoobžalovaníP.,X.aK.potvrdilidôvodlennespokojnosť
obžalovaného N. s ich výkonom, pričom nijako z dokazovania nevyplýva, že by spoločnosť mala
ťažkosti, straty, príp. zrušené zákazky, žeby došlo zo strany troch obžalovaných k porušeniu zmluvy
a pod. Naopak, aj krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa poukazuje na príliš krátku dobu
trvania pracovného pomeru obžalovaných na zastabilizovanie pracovnoprávneho vzťahu, adaptáciu

zamestnancov, atď.

V prospech správnosti záverov súdu prvého stupňa hovorí aj nepomer pri dojednaní mzdy v prípade
T. K., ktorý sa zaviazal pre spoločnosť pracovať v identicky definovanej činnosti 20 hodín týždenne
za dojednanú rádovo nižšiu odmenu ročne 100.000 CZK a príkladne obžalovaný K. za 160 hodín

mesačne mal dohodnutú mzdu 110.000,- CZK mesačne, pričom je potrebné súhlasiť s tvrdením, že
mzda v trhovom hospodárstve musí mať reálny ekonomický základ za súčasného zákazu diskriminácie
v pracovnom práve, pokiaľ ide i o jej výšku.

Namietané rozpory boli v konaní súdom prvého stupňa odstránené a na základe výpovedí a

predložených listinných dôkazov došlo k objasneniu skutkového stavu, potvrdeniu totožného priebehu
skutku vedúceho k vine obžalovaných nasvedčujú tomu aj prevažne zhodné podmienky a postup práve
u obžalovaných K., X. a P. od uzavretia pracovnej zmluvy, priebeh pracovného pomeru až po skončenie
pracovného pomeru a následné uplatnenie si nárokovateľnej sociálnej dávky podľa výhodnejšieho
príjmu na území ČR a obdobne pár dní trvajúci pracovný pomer, zrušený v skúšobnej dobe. Odvolatelia

neuvádzajú v odvolaní žiadne ďalšie podstatné okolnosti, resp. skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
vyvrátiť argumentáciu súdu prvého stupňa. Prevažne dôvodia obdobne ako počas doterajšieho konania,
vykladajúc si najmä výpovede obžalovaných a predložené listinné dôkazy vo svoj prospech.

O účelovosti konania obžalovaných svedčia aj ďalšie skutočnosti vyplývajúce z vykonaného

dokazovania. Obžalovaní nevedia predložiť výplatné pásky a účtovníctvo spoločnosti obžalovaného N.
obsahuje len účtovne jednoduchšie výdavkové pokladničné doklady bez podpisu príjemcu hotovosti,
ktorý by jednoznačne preukazoval skutočný príjem deklarovanej mzdy. Tento je len zhodne potvrdený
výpoveďami obžalovaných. Preukázané neboli ani náhrady za ubytovanie a cestovné, ktoré mali byť
podľa rozporných tvrdení obžalovaných súčasťou dohodnutej mzdy. Krajský súd rovnako nepovažuje za

preukázaný reálny výkon práce pre spoločnosť v danom prípade a neuveril ani tvrdeniu obžalovaných,
konkrétne obžalovaného K., že v čase podania žiadosti o dávku do Soc. poisťovne nevedel ako sa
posudzuje jej vyplatenie. Naopak, reálnym sa javí tvrdenie poškodeného v oznámení skutočností pre
trestnéstíhanie,ženazákladeustanoveniaČlánku62ods.3NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady
č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v tomto prípade vyplýva motivácia osôb

k činnosti smerujúcej k tomu, aby výška dávky v nezamestnanosti bola určená z poslednej zárobkovej
činnosti v ČR.

Na základe vykonaných dôkazov je nepochybne možné dospieť k rovnakému záveru ako súd prvého
stupňa u všetkých štyroch obžalovaných. Správnym bol aj postup súdu prvého stupňa, keď pristúpil na

základe záverov dokazovania k úprave skutkovej vety a to tak, že zo skutku vypustil časť týkajúcu sa
formálneho vyhotovenia pracovných zmlúv a okolností sídla a priestorov spoločnosti, nástupu do miesta
výkonu práce a samotného neprideľovania a nevykonávania práce obžalovanými pre spoločnosť, nijako
tým nenarušiac totožnosť, keďže pre zachovanie totožnosti skutku postačuje, ak je zachovaná aspoň
totožnosť konania alebo totožnosť následku.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania oblažovaných
a aj v tomto smere okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil náležitým spôsobom .Žiadne nedostatky, ktoré by bolo potrebné napraviť, resp. odstrániť na základe odvolaní obžalovaných,
teda v ich prospech, nezistil krajský súd ani vo výrokoch o treste.

Aj v tomto smere totiž postupoval správne a v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil. Poukázal na všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie o treste u každého jedného z
obžalovaných, vykonané dôkazy, aj úvahy, ktorými sa spravoval. Je zrejmé, že pri rozhodovaní o treste
vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zákona a pri určovaní druhu
a výmery trestov sa dôsledne riadil aj ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona. Tresty, ktoré obžalovaným uložil

rozhodne nie je možné považovať za tresty neprimerané, tresty prísne, skôr naopak.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolania obžalovaných ako nedôvodné
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.