Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205575
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817205575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Plasma Energy, s.r.o., Rudlovská
cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 463 414, zast.: JUDr. Martin Dianiška, advokát, Slnečná
42, 974 04 Banská Bystrica proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87, 093 01
Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, zast.: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát, Sídlisko Okulka 19/42,
093 01 Vranov nad Topľou, o určenie, že nájomný vzťah trvá a náhradu škody, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 3C/36/2017-172 zo dňa 19.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I. a II.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
„I. Súd určuje, že nájomný vzťah založený medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako
prenajímateľom nájomnou zmluvou zo dňa 05.11.2014, ktorej bolo pridelené interné číslo žalovaného,
č. XXXX/XXXX/OMM trvá.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré trovy je povinný zaplatiť

žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu žalobcu pokiaľ sa týka náhrady škody vylučuje na samostatné konanie.“

Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal proti žalovanému, aby súd určil, že nájomný vzťah založený medzi žalobcom ako nájomcom
a žalovaným ako prenajímateľom nájomnou zmluvou zo dňa 05.11.2014, ktorej bolo pridelené interné
číslo žalovaného č. XXX/XXXX/OMM trvá. Žalobca vo svojej písomnej žalobe uviedol, že v právnom

postavení nájomcu uzavrel dňa 05.11.2014 so žalovaným v právnom postavení ako prenajímateľa
nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom pozemku, parcela č. XXXX/XX o výmere XXXX m2,
zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. F. nad A.. Nájomná zmluva nadobudla platnosť dňom jej uzavretia
a účinnosť dňom nasledujúcom po dni jej uzavretia, t.j. dňa 07.11.2014. Žalobca poukázal na čl. II.
ods. 1 tejto nájomnej zmluvy, ako aj na čl. V. ods. 1 nájomnej zmluvy a čl. VI. ods. 1 nájomnej zmluvy,
ktoré upravujú nájom nehnuteľnosti a účel nájmu pre výstavu a umiestnenie závodu na spracovanie
a zhodnotenie nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne

východného Slovenska. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, ktorá je 12 rokov. Ďalej žalobca
poukázal, že uznesením mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX bod A/XX zo dňa 22.05.2014 mestské
zastupiteľstvo schvaľuje zámer na nájom časti pozemku parc. č. XXXX/XX a časti pozemku parc. č.
XXXX/XX o celkovej výmere XX XXX m2 na dobu nájmu 12 rokov s predkupným právom 1,- € za m2.Uznesenímmestskéhozastupiteľstvač.XXX/XXXXbodA/XXzodňa26.06.2014mestskézastupiteľstvo
schvaľuje nájom pozemku parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXX mX a pozemku parc. č. XXXX/XX o
výmere XXXX m2 pre žalobcu.

Po tomto na základe nepresných a zavádzajúcich informácií na 7. mimoriadnom zasadnutí mestského
zastupiteľstva vo F. nad A. konaného 11.06.2015 mestské zastupiteľstvo zrušilo uznesenie mestského
zastupiteľstva č. XXX/XXXX, ako aj uznesenie mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX. Na základe
rokovania strán primátor mesta - žalovaného, nepodpísal vyššie uvedené uznesenia mestského
zastupiteľstva, následne na to na 9. mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva vo F. nad A.,

konaného dňa 15.07.2015 bolo prijaté uznesenie, ktorým sa potvrdzujú vyššie uvedené zrušujúce
uznesenia. Zároveň primátor mesta bol požiadaný skončiť zmluvný vzťah so žalobcom založený
nájomnou zmluvou. Na základe toho bolo žalobcovi dňa 20.07.2015 emailom doručený text dohody
o ukončení platnosti nájomnej zmluvy s tým, že listom žalovaného zo dňa 12.08.2015 bolo žalobcovi
oznámené, že dôvodom na ukončenie zmluvného vzťahu sú uznesenia mestského zastupiteľstva č.
XX/XXXX/AX/XB. Žalovaný listom zo dňa 06.10.2015 od nájomnej zmluvy odstúpil s odôvodnením, že

podľa čl. XII. bod 6 nájomnej zmluvy sa za podstatné porušenie zmluvy považuje užívanie predmetu
nájmu nájomcom v rozpore s čl. V tejto zmluvy. Žalobca vo svojej písomnej žalobe ďalej uviedol, že
nesúhlasí s tým, že akokoľvek, nieto ešte podstatne porušil nájomnú zmluvu. Ďalej tvrdí že nebol a nie
je daný dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia čl. XII bodu 1 písm. d) a že
žalobcaakonájomcaneužívalaneužívapredmetnájmuvrozporesčl.Vnájomnejzmluvy.Ďalejžalobca

poukázal na tú skutočnosť, že predmet nájmu do dnešného dňa z dôvodu nevyhnutnej projektovej -
predrealizačnej prípravy nezačal užívať a neužíva a prakticky ani neprevzal predmet nájmu. Snaha
žalovaného akokoľvek ukončiť nájomný vzťah so žalobcom a vyhovieť tak vyššie uvedeným uzneseniam
mestského zastupiteľstva je pravdepodobne motívom odstúpenia od nájomnej zmluvy.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako nájomca v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa

05.11.2014 v dôsledku konania žalovaného ako prenajímateľa do dnešného dňa predmet nájmu vôbec
nezačal užívať, žiaden závod alebo prevádzku na prenajatom pozemku nevybudoval a nezačal žiadnu
činnosť v zmysle nájomnej zmluvy. Ďalej žalovaný ako prenajímateľ predtým, než odstúpil od nájomnej
zmluvy, neposkytol žalobcovi ako nájomcovi primeranú lehotu na prípadnú nápravu.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na stanovisko Ministerstva životného prostredia SR z

ktorého vyplýva, že Ministerstvu životného prostredia SR bolo doručené stanovisko Mesta Vranov nad
Topľou k navrhovanej činnosti žalobcu (list č. 156/2015 zo dňa 21.10.2015), v ktorom liste je uvedené, že
Mesto Vranov nad Topľou nemá pripomienky k predloženej správe o hodnotení činnosti výroby žalobcu.
Vzhľadom na to, že žalobca v dôsledku konania žalovaného ani ku dnešnému dňu neužíva predmet
nájmu dohodnutým spôsobom v Nájomnej zmluve zo dňa 05.11.2014, nemohol ani podstatným

spôsobom porušiť nájomnú zmluvu, naviac žalovaný pred tým, než od nájomnej zmluvy odstúpil,
neposkytol možnosť žalobcovi primeranú lehotu na nápravu nie kratšiu ako 30 dní, ktorá podmienka
bola dohodnutá účastníkmi v Nájomnej zmluve zo dňa 05.11.2014. Naopak, Mesto Vranov nad Topľou
ako žalovaný v tomto konaní predkladal Ministerstvu životného prostredia SR súhlasné stanovisko
s tým, že nemá pripomienky k Správe o hodnotení technológie žalobcu ako celku na plazmové

spracovanie odpadov prevažne z elektrických a elektronických zariadení. Samotný žalovaný vo svojich
vyjadreniach uvádza, že dňa 05.11.2014 bola uzavretá nájomná zmluva na základe Uznesenia
Mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. XXX/XXXX zo dňa 22.05.2014.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že Mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou
na svojom rokovaní dňa 15.07.2015 prijalo uznesenie č. XX/XXXX, ktorým zrušilo predchádzajúce

uznesenie Mestského zastupiteľstva zo dňa 27.05.2014. Na základe tohto uznesenia žalovaný predložil
žalobcovi Dohodu o ukončení zmluvného vzťahu, ktorú dohodu však žalobca neakceptoval. Žalovaný
poukázal na to, že žalobca podstatným spôsobom porušil zmluvné podmienky.
Ako to vyplýva z výpisu zo zápisnice z 36. zasadnutia Mestského zastupiteľstva vo Vranove nad
Topľou konaného 22.05.2014, na tomto zastupiteľstve vystúpil aj zástupca firmy žalobcu, kde uviedol a

špecifikoval činnosť žalobcu, ďalej špecifikoval technológiu spracovania elektronického odpadu a všetko
čo s tým súvisí a po tomto bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého Mestské zastupiteľstvo schvaľuje zámer
na nájom časti pozemku, parcela č. XXXX/XX.
Za uvedené uznesenie hlasovalo za 22 poslancov, nehlasoval 1.
Námietku žalovaného v tom smere, že nie je možné žalobou súkromno-právnej povahy podanej podľa

Civilného sporového poriadku ukladať povinnosť pre žalovaného ako orgánu verejnej moci, lebo takýto
rozsudok je nevykonateľný a že uvedené možno docieliť v rámci správneho konania súd neuznal,
nakoľko v danom prípade je nepochybne preukázané, že bola medzi účastníkmi uzavretá Nájomnázmluva dňa 05.11.2014, že táto nadobudla platnosť. Ďalej že listom zo dňa 06.10.2015 (čl. 40) žalovaný
odstúpil od Nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014.
Žaloba žalobcu je teda dôvodná. V danom prípade súd posudzoval platnosť odstúpenia žalovaného

od nájomnej zmluvy, ktoré odstúpenie žalovaný urobil listom zo dňa 06.10.2015. V tomto písomnom
odstúpení od nájomnej zmluvy žalovaný poukazoval na to, že žalobca predložil Ministerstvu životného
prostredia SR zámer - Technologický celok na plazmové spracovanie odpadov prevažne z elektrických
a elektronických zariadení v lokalite Vranov nad Topľou s tým, že zo zámeru na str. 6 vyplýva, že
účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie zariadenia na plazmové spracovanie rôznych druhov

odpadov obsahujúcich materiálovo hodnotné zložky, najmä farebné kovy ako napr. meď, hliník, cín,
zinok. Spracovaný odpadový materiál bude pochádzať v prevažnej miere z odpadov z elektrických
a elektronických zariadení. Mesto Vranov podľa čl. XII bodu 1, písm. d) nájomnej zmluvy odstupuje
od nájomnej zmluvy, nakoľko nájomca podstatne porušil zmluvné podmienky. Zo zámeru a správy o
hodnotení činnosti vyplýva, že činnosť nájomcu bude spočívať v spracovaní rôznych druhov odpadov
pochádzajúcich nielen z elektrických a elektronických zariadení, čo je v rozpore s účelom nájmu.

Takto písomné odstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy, ktoré urobil listom zo dňa 06.10.2015
súd vyhodnotil ako neurčité, nezrozumiteľné a navzájom si odporujúce. Súd nemohol uznať dôvod
odstúpenia od nájomnej zmluvy žalovaného v tom smere, že z investičného zámeru žalobcu
vyplýva, že cieľom projektu je vybudovanie malej výrobnej spoločnosti regionálneho významu, ktorá
zabezpečí spracovanie a zhromažďovanie nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení

vyprodukovaných v regióne východného Slovenska, pretože v zmysle už vyššie uvedeného čl. V ods.
1 Nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014 je uvedené, že účelom nájmu je výstavba a umiestnenie závodu
na spracovanie a zhodnotenie nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení vyprodukovaných
v regióne východného Slovenska pre nájomcu a prevádzkovanie podnikateľskej činnosti nájomcu,
ktorá bude spočívať v spracovaní a zhodnotení nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení.

To znamená, že žalovaný uzavrel so žalobcom Nájomnú zmluvu zo dňa 05.11.2014, kde presne
zadefinovali účastníci tejto nájomnej zmluvy účel nájmu s tým, že tento účel nájmu zo strany
žalobcu nebol ničím preukázateľne porušený a činnosť, resp. účel nájmu, ktorý chce prevádzkovať
žalobca, odsúhlasilo aj Ministerstvo životného prostredia vo svojich rozhodnutiach. Žalobu žalobcu teda
považoval súd za opodstatnenú v časti, pokiaľ sa týka výroku, že nájomný vzťah podľa Nájomnej zmluvy

zo dňa 05.11.2014 trvá.
Z dokazovania, ktoré bolo vykonané pred súdom, súd nezistil, akým konaním a v čom porušil žalobca
Nájomnúzmluvuzodňa05.11.2014.Žalobcadodnešnéhodňanezačalpredmetnájomnejzmluvyužívať
a teda ho ani nemohol užívať v rozpore s predmetom nájmu. Z dokazovania vyplýva, že žalovanému
bolo v čase uzatvárania Nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014 známy účel nájmu a toto všetko schválilo aj

Mestské zastupiteľstvo mesta Vranov nad Topľou. Žalobca nemohol požiadať ani o vydanie stavebného
povolenia, aby začal realizovať svoj zámer a účel nájmu uvedený v Nájomnej zmluve zo dňa 05.11.2014,
nakoľko listom zo dňa 06.10.2015 (č.l. 40) žalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy. Žiadny Stavebný úrad
by za tejto situácie, keď žalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy, nevydal pre žalobcu nejaké stavebné
povolenie. Je treba tiež zdôrazniť, že žalobca riadne plnil nájomnú zmluvu v tom smere, že platil

dohodnuté nájomné žalovanému. Zo strany žalobcu súd nezistil žiadne porušenie nájomnej zmluvy,
ktorú uzavrel so žalovaným zo dňa 05.11.2014.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal
na to, že dňa 05.11.2014 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi stranami sporu a účelom nájmu
bola výstavba a umiestnenie závodu na spracovanie a zhodnotenie nepoužiteľných elektrických
a elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne východného Slovenska pre nájomcu a

prevádzkovanie podnikateľskej činnosti nájomcu, ktorá bude spočívať v spracovaní a zhodnotení
nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení v zmysle jeho podnikateľského zámeru, ktorý
tvoril prílohu č. 1 tejto zmluvy. V tejto zmluve sa, že uvedený charakter výroby bude zachovaný po celú
dobu trvania právneho vzťahu založeného touto zmluvou.
Podľa prílohy predmetnej zmluvy - Cieľom projektu je vybudovanie malej výrobnej spoločnosti

regionálneho významu. ktorá zabezpečí spracovanie a zhodnotenie nepoužitých elektrických a
elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne východného Slovenska.
Podľa názoru odvolateľa celé obdobie užívania prenajatej nehnuteľností je možné rozdeliť na niekoľko
úsekov, navzájomna seba nadväzujúcimi:
a) uzatvorenie nájomnej zmluvy
b) predloženie žiadosti o posúdenie vplyvov na životné prostredie na Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky
c) posudzovanie vplyvov na životné prostredie
d) stavebné konanie
e) realizácia zámeru
f) vlastná činnosť zariadenia.

Odvolateľ nemôže súhlasiť s tvrdením súdu v bode 27, pretože podľa jeho názoru komplex jednotlivých
plnení zmluvných povinností nájomcu nie je možné zúžiť len na platenie nájomného. Nájomný
vzťah zahŕňa oveľa širšiu problematiku vzájomných vzťahov a to nielen platenie nájomného, ale aj
dodržiavanie iných dohodnutých podmienok. Účel na aký bol predmet nájmu poskytnutý žalobcovi je
presne a určito definovaný v čl. V. nájomnej zmluvy. Tento článok nepripúšťa iný a tobôž rozširujúci
výklad, tak ako sa o to pokúsil žalobca svojim následným konaním. Podľa názoru odvolateľa uznesením

o zrušení uznesenia č. 38/2015/A1,2,B došlo k strate akéhokoľvek právneho základu existencie
nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014. Odvolateľ trvá na tom, že v civilnom sporovom konaní nie je
možné rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti uznesenia mestského zastupiteľstva. Ďalej zotrval
na jeho stanovisku tak ako je uvedené v bode 24 rozsudku s tým, že bez existencie platného
uznesenia o prenájme pozemku nemôže existovať platne uzatvorená nájomná zmluva. S tvrdením

súdu o vyhodnotení odstúpenia žalovaného od nájomnej zmluvy ako neurčitého a nezrozumiteľného
a navzájom si odporujúceho nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru je nepreskúmateľné. Súd prvej
inštancie neuviedol konkrétne v čom vidí neurčitosť, nezrozumiteľnosť a vzájomnú odporovateľnosť
odstúpenia od zmluvy. Odvolateľ uviedol, že ako dôvod odstúpenia bol zjavný rozpor medzi tým čo
nájomca prezentoval ako účel nájmu (čo chce spracovávať a čo bude reálne spracovávať v predmetnom

závode). Takto to bolo vyhodnotené aj mestským zastupiteľstvom. Odvolateľ sa v ďalšom domnieva,
že žalobca porušil predmetnú zmluvu podstatným spôsobom a preto od predmetnej zmluvy aj písomne
odstúpil dňa 06.10.2015. V správe o hodnotení činnosti sa uvádza, že sa jedná o technologický celok
na plazmové spracovanie rôznych druhov odpadov obsahujúcich materiálovo hodnotné zložky, najmä
farebné kovy, napr. meď, hliník, cín, zinok. Spracovávaný odpadový materiál bude v prevažnej miere

z odpadov z elektrických a elektronických zariadení (ďalej len „OEEZ). Táto správa bola doručená z
Ministerstva životného prostredia SR mestu Vranov nad Topľou dňa 23.09.2015. Odvolateľ má za to,
že činnosti uvedené v správe o hodnotení činnosti je v rozpore s uzatvorenou nájomnou zmluvou zo
dňa 05.11.2014. Predmet činnosti v tejto správe je iný a možno povedať aj oveľa širší ako je uvedené
v nájomnej zmluve. V ďalšom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009 s tým, že neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení
preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.

3. Podľa podania zo dňa 30.12.2014 bol zámer činnosti definovaný takto: „technologický celok na
plazmové spracovanie odpadov, prevažne z elektrických a elektronických zariadení“, ktorú plánujeme

vykonávať v meste Vranov nad Topľou, na čo aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
dňa 04.07.2016 vydalo záverečné stanovisko podľa definovaného zámeru činnosti. Odvolateľ dal
do pozornosti to, že záverečné stanovisko bolo vydané Ministerstvom životného prostredia SR
až po odstúpení od nájomnej zmluvy dňa 05.11.2014, t.j. v období, keď už medzi žalobcom a
žalovaným neexistoval žiadny nájomný vzťah. Ďalej poukázal na to, že ak by v nájomnej zmluve bol

uvedený účel tak ako je zadefinovaný v následných podaniach žalobcu, že technologický celok na
plazmové spracovanie odpadov prevažne z elektrických a elektronických zariadení, ktorú plánujeme
vykonávať v meste Vranov nad Topľou tak by mestské zastupiteľstvo mesta Vranov nad Topľou nikdy
neudelilo súhlas na uzatvorenie takejto nájomnej zmluvy. Žalobca mal podľa názoru odvolateľa pri
podaní nazvaným ako predloženie zámeru činnosti striktne dodržiavať ustanovenia podpísanej zmluvy.

Žalovaný vyhodnotil rozpor uvedený v nájomnej zmluve zo dňa 05.11.2014 následnými krokmi nájomcu
ako porušenie tejto zmluvy podstatným spôsobom. Teda deklarovaný zámer v zmluve bol iný ako
v skutočnosti spoločnosť Plasma Energy, s.r.o. sledovala. Podľa jeho názoru je evidentný rozdiel
medzi účelom nájmu definovanom v nájomnej zmluve „spracovanie a zhodnotenie nepoužiteľných
elektrických a elektronických zariadení“ a zväčšeným a teda iným rozsahom navrhovanej činnosti

uvedených v predloženom zámere činnosti na Ministerstve životného prostredia SR zo dňa 30.12.2014
„spracovanie odpadov prevažne z elektrických a elektronických zariadení.“ V ďalšom poukázal na
záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 04.07.2016 z pohľadu dodržania
ustanovení nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014 z ktorého je zrejmé, že rozsah spracovávanýchodpadov v záverečnom stanovisku je iný ako žalobca požadoval pri uzatvorení nájomnej zmluvy.
Mesto Vranov nad Topľou má za to, že žalobca ako nájomca už pri schvaľovaní nájomnej zmluvy
sledoval iný cieľ ako je vybudovanie malej výrobnej spoločnosti regionálneho významu, ktorá zabezpečí

spracovanie a zhodnotenie nepoužitých elektrických a elektronických zariadení vyprodukovaných v
regióne východného Slovenska. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 20 rozsudku,
že žalovaný ako by vyjadril súhlas, aby žalobca pokračoval v nájomnom vzťahu tým, že žalovaný zaslal
Ministerstvu životného prostredia SR list, z ktorého súd vyvodil nasledovný záver. Práve naopak, v
danom prípade treba rozlišovať kto takéto podanie zo dňa 21.10.2015 urobil. Mestské zastupiteľstvo

si vyhradilo svoje právomoci pri nakladaní s majetkom mesta. Žiadny iný orgán mesta nemá takúto
kompetenciu aby dokázal zrušiť uznesenie zastupiteľstva o nakladaní s majetkom mesta. Predmetné
stanovisko individuálneho zamestnanca mestského úradu teda k ničomu nezaväzuje. Z opatrnosti
vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody, ktorú si mal žalobca uplatniť v 2-ročnej lehote
podľa § 106 ods. 1 OZ odo dňa odstúpenia od zmluvy 06.10.2015. Zmenu žaloby v tomto smere žalobca
podal na súd až dňa 21.03.2018. Uplatnený nárok na náhradu škody bol podaný podľa jeho názoru po

lehote.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo podľa zásad

upravených v ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

6. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery, vo veci samej
aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej
inštancie vo výroku vo veci samej.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu

nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu

nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

10. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán

sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.11. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009.

12. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

13. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje

na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,

zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie článku V. nájomnej zmluvy, kde účelom

nájmu je výstavba a umiestnenie závodu na spracovanie a zhodnotenie nepoužiteľných elektrických
a elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne východného Slovenska pre nájomcu a
prevádzkovanie podnikateľskej činnosti nájomcu, ktorá bude spočívať v spracovaní a zhodnotení
nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení v zmysle jeho podnikateľského záveru, ktorý tvorí
prílohu č. 1 tejto zmluvy. Uvedených charakter výroby bude zachovaný po celú dobu trvania právneho

vzťahu založeného touto zmluvou. Nájomca nie je oprávnený dať predmet nájmu alebo jeho časť do
podnájmu tretej osobe bez súhlasu prenajímateľa. Podľa článku X. ods. 3 nájomnej zmluvy nájomca
je oprávnený, v súlade s účelom nájmu ako je definovaný v článku V. tejto nájomnej zmluvy, používať
predmet nájmu len spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. Pri zmene účelu nájmu je povinný požiadať
o súhlas prenajímateľa.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany už pri koncipovaní zmluvy o nájme si upravili
a počítali s tým, že definovaný účel nájmu v článku V. nájomnej zmluvy možno používať predmet nájmu
len spôsobom dohodnutým v tejto zmluve, avšak pri prípadnej zmene účelu nájmu bola dohodnutá
povinnosť nájomcu požiadať o súhlas prenajímateľa so zmenou účelu nájmu tak, ako je definovaný v
článku V.

15. To, že žalobca požiadal Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v rámci
schvaľovacieho procesu o predloženom zámere činnosti „spracovanie odpadov prevažne z elektrických
a elektronických zariadení“ (č.l. 41 spisu) bez ďalšieho neznamená, že došlo k podstatnému porušeniu
nájomnej zmluvy. Z tohto pohľadu je odstúpenie od nájomnej zmluvy predčasné.

16. V danom prípade je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca ako nájomca v zmysle
nájomnej zmluvy v dôsledku konania žalovaného ako prenajímateľa doposiaľ predmet nájmu vôbec
nezačal užívať, žiaden závod alebo prevádzku na prenajatom pozemku nevybudoval a nezačal žiadnu
činnosť v zmysle nájomnej zmluvy. Zásadné v prejednávanej veci je, že ak sa žalovaný nechopil nájmu,

nemohol podstatným spôsobom porušiť ani podmienky nájmu, navyše žalovaný neposkytol žalobcovi
primeranú lehotu na nápravu tak ako bola dohodnutá v nájomnej zmluve (článok XII. ods. 4 nájomnej
zmluvy).17. Námietku žalovaného v odvolaní, že v civilnom sporovom konaní nie je možné rozhodovať o platnosti
alebo neplatnosti uznesenia mestského zastupiteľstva odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú,
rovnako ako súd prvej inštancie. Predmetom tohto konania nebolo posudzovanie platnosti a neplatnosti

uznesenia mestského zastupiteľstva, ale či nájomný vzťah medzi stranami sporu existuje, o čom
nepochybne všeobecné súdy rozhodovať môžu, čl. 1 a § 3 CSP.

18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).Vzhľadom
na neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy odvolací súd sa nezaoberal ostatnými odvolacími
námietkami ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci.

19. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok vo
výrokoch I. a II. ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 s poukazom na ust. § 255 CSP
a vychádzajúc zo zásady úspešnosti súd vzhľadom na to, že úspešnému žalobcovi náhrada trov

odvolacieho konania nevznikla, tak tomu zodpovedá aj výrok o jej náhrade.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).