Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 23C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118207348
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7118207348.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: L. O., O.. XX.XX.XXXX,

V. D. XX/XX, K. Z.ca, zast. JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, Advokátska kancelária so sídlom
Masarykova 2, Košice, IČO: 36 861 324, proti žalovanej: Slovenská republika - Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 693,19 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania
od 21.12.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobou,doručenoutunajšiemusúdudňa21.06.2018domáhalvočižalovanejsumy693,19
eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.12.2017 do zaplatenia titulom náhrady škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol v roku 2015 obžalovaný Okresnou prokuratúrou Trebišov

pre spáchanie trestného činu krádeže podľa ust. § 212, ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného
zákona, pričom rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. 7T/24/2015 - 185 zo dňa 03.11.2016,
právoplatným dňa 29.12.2016 bol spod žaloby oslobodený. Keďže na preukázanie svojej neviny a
obhajobu svojich práv v trestnom konaní považoval za nutné dať sa obhajovať advokátom, požiadal o
právnu ochranu advokátsku kanceláriu. Úkony právnej služby poskytnuté žalobcovi pozostávali:
- v roku 2015 zo 4 úkonov á 63,58 eur + 4 x 8,39 eur režijný paušál (príprava a prevzatie veci, 2 x účasť
na pojednávaných v Trebišove 30.06.2015 a 22.09.2015, vyjadrenie k odvolaniu okresného prokurátora

z 9.12.2015 ), náhradu za stratu času á 111,84 eur ( 8 polhodín á 13,98 eur), náhradu cestovných
výdavkov za PHM á 24,10 eur (za 180,- km x pri priemernej spotrebe Jeep Grand Cherokee 10,3 l/100
km a priemernej cene nafty á 1,3 eur/l ) a kilometrovné za 2 x 90 km x 0,183 eur á 32,94 eur
- v roku 2016 z 2 úkonov á 67,- eur + 2 x 8,58 eur režijný paušál (2x účasť na pojednávaní v Trebišove
31.03.2016 a v Košiciach 12.09.2016 ), náhradu za stratu času á 57,20 eur ( 4 polhodiny á 14,30 eur),
náhradu cestovných výdavkov za PHM á 12,05 eur ( za 90,- km x pri priemernej spotrebe Jeep Grand
Cherokee 10,3 l/100 km a priemernej cene nafty á 1,3 eur/l a kilometrovné za 1 x 90 km x 0,183 eur

á 16,47 eur
Vzhľadom na oslobodenie spod obžaloby požiadal žalobca žalovanú o priznanie náhrady škody titulom
trov konania v sume 693,19 eur dňa 12.10.2017, čo však žalovaná listom zo dňa 07.12.2017 odmietla.3. Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť z nasledovných
dôvodov: mala za to, že zo strany žalobcu neboli trovy právneho zastupovania v rozsahu, v akom boli
vyčíslené zobjektivizované príslušnými dokladmi o ich úhrade v sume zodpovedajúcej náhrade škody.

Žalobca jednoznačne v podstatnom rozsahu nepreukázal, aby sa ním konštatované trovy právneho
zastúpenia, ktorých náhradu žiada, týkali práve predmetnej trestnej veci, v ktorej bol spod obžaloby
oslobodený. Ďalej žalovaná uviedla, že v danej veci neexistuje rozhodnutie, ktoré by bolo možné
považovať v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) za nezákonné, a ktorým mala byť žalobcovi spôsobená ním

konštatovaná škoda. V predmetnej veci totiž neexistuje právny titul, ktorý zakladá nárok na náhradu
žalobcomuplatňovanejškody.Napokonanisamotnýžalobcanekonkretizujerozhodnutie,ktorépovažuje
v zmysle citovaného zákona za nezákonné, a ktorým mu mala byť spôsobená škody, pričom neuvádza
žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodnil existenciu takého rozhodnutia. V čase vydania uznesenia
povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia žalobcovi boli totiž splnené všetky zákonné podmienky
upravené Trestným poriadkom na jeho vydanie. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia z

dovtedy vykonaného dokazovania bolo dôvodné predpokladať, že sa skutok stal, že má znaky trestného
činu a existovalo dôvodné podozrenie, že daný skutok spáchal žalobca. V danej veci nie je splnená
základná podmienka vzniku nároku na náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z a to existencia
nezákonného rozhodnutia, nakoľko absentuje právny titul vzniku zodpovednostného vzťahu štátu a
poškodenej osoby. Absenciou nezákonného rozhodnutia zodpovednostný vzťah štátu a žalobcu titulom

škody spôsobenej pri výkone verejnej nevznikol a navyše napádané rozhodnutie nebolo zmenené ani
zrušené žiadnym orgánom pre jeho nezákonnosť.

4. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26.04.2019 č. k. 23C/44/2018
- 116 tak, že súd žalobu o náhradu škody zamietol a rozhodol, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

5. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu do ktorého právomoci vec patrí.

6. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Odvolací súd v intenciách § 385 ods. 2 CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
odvolacích námietok, ako aj konanie ktorému predchádzalo a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné. V bode 19, 20 a 22 zrušujúceho uznesenia Krajský súd v Košiciach uviedol,
že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliadol na listinný dôkaz predložený žalobcom súdu
prvej inštancie dňa 28.12.2018, obsiahnutý na č.l. 90 spisu - kópiu príjmového pokladničného dokladu

vystaveného dňa 30.6.2015 JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA, advokátom, ktorý týmto
dokladom potvrdil prijatie sumy 700,00 eur titulom obhajoby pred Okresným súdom Trebišov pod sp.zn.
7P/24/2015 od žalobcu. Súd prvej inštancie tento listinný dôkaz ani nevykonal zákonným spôsobom tak,
ako vyplýva z ust. § 188 ods. 1 v spojení s § 204 CSP jeho prečítaním alebo oznámením jeho obsahu
na pojednávaní, pričom odpis tejto listiny nebol žalovanej v priebehu konania ani doručený. Pokiaľ teda

súd prvej inštancie nevykonal dôkaz predložený žalobcom - príjmový pokladničný doklad obsiahnutý v
spise na č.l. 90 zákonným spôsobom a navyše k tomuto listinnému dôkazu ani pri rozhodovaní vo veci
neprihliadol, došlo týmto k porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho právneho
postupu. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a následne
opätovne vo veci rozhodnúť.

8. Po zrušení rozsudku prvého stupňa a po vrátení veci prvoinštančný súd doručil žalovanej kópiu
príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 30.6.2015 JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA,
MHA, advokátom, ktorý týmto dokladom potvrdil prijatie sumy 700,00 eur titulom obhajoby pred
Okresným súdom Trebišov pod sp.zn. 7P/24/2015 od žalobcu dňa 13.07.2020.

9. Žalovaná sa vyjadrila k dôkazu písomným podaním dňa 26.08.2020 a uviedla, že predmetnom
príjmovom pokladničnom doklade je označený platca, príjemca platby, dátum, spôsob a suma platby,
podpis príjemcu a ako účel je uvedené: obhajoba OS TV 7T 24/15, teda označenie trestného konania,v ktorom mal žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu škody voči štátu. Tento príjmový pokladničný doklad
má byť pritom práve dôkazom preukazujúcim, že ku škode, ktorej náhradu si v tomto konaní žalobca
uplatňuje, skutočne došlo. Ide teda o preukázanie vzniku ujmy v jeho majetkovej sfére ako jedného z

nevyhnutných predpokladov existencie nároku na náhradu škody. Bez spoľahlivého preukázania vzniku
škody nemožno priznať nárok na jej náhradu. V tomto smere predložený príjmový pokladničný doklad
žalovaná nepovažuje za dostatočný dôkaz o uskutočnení platby, ktorá má predstavovať škodu na strane
žalobcu. K predmetnej úhrade sumy 700,- eur totiž došlo dňa 30.06.2015, kedy sa na advokátov, ako
poskytovateľov právnej činnosti, viazala povinnosť evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici

alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici. Táto povinnosť advokátom vznikla odo dňa 01.04.2015 (§
18c písm. b/ zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov).

10. Po zrušení rozsudku súd prvého stupňa opätovne nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil

právny zástupca žalobcu. Žalovaná sa ako strana sporu na pojednávanie neustanovila, ani nepožiadala
z dôležitého dôvodu v zmysle ust. § 183 CSP o jeho odročenie, preto súd prejednal vec v jej
neprítomnosti.

11. Na pojednávaní sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že v súlade s

konštantnou judikatúrou požaduje iba náhradu tarifnej odmeny v zmysle vyúčtovania tak ako uviedol v
žalobe. Mal za to, že žalovaná vonkoncom nezohľadnila skutočnosť, že žalobca si v predmetnom konaní
uplatňujenáhradutrovprávnehozastúpenianievovýškezmluvnejodmenyadvokáta,alepodľavyhlášky
č. 655/2004 Z. z. vo výške tarifnej odmeny advokáta. Už v podaní z 19.12.2018 uviedol, že iba záloha
za obhajobu zaplatená žalobcom 30.06.2015 bola v sume 700,- eur. Samotná celková zmluvná odmena

pozostávajúca zo zálohových platieb od žalobcu obhajcovi pritom prevyšuje hodnotu tarifnej odmeny,
žalobcavšakvsúladeskonštantnoujudikatúroupožadujeibanáhradutarifnejodmenyvzmyslepodania
z 29.07.2019. Keďže na preukázanie svojej neviny a obhajobu svojich práv v trestnom konaní žalobca
pokladal za nutné dať sa obhajovať advokátom a požiadať tak o právnu ochranu advokátsku kanceláriu,
mala by mu náhrada trov právnej pomoci v rovnakej výške, akú by si v tomto prípade uplatnil aj napr.

obhajca ustanovený ex offo či splnomocnenec poškodeného, byť priznaná.

12. Žalobca ako listinný dôkaz súdu preložil rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 7T/24/2015 -
185, žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 584/2003 Z.z. zo dňa
12.10.2017, oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 07.12.2017, príjmový

pokladničný doklad vystavený dňa 30.6.2015 JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA, advokátom,
ktorý týmto dokladom potvrdil prijatie sumy 700,00 eur, faktúru č. 3/2016/59, príjmový pokladničný
doklad vystavený dňa 26.01.2014 JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA, advokátom, ktorý týmto
dokladom potvrdil prijatie sumy 800,00 eur, zmluvu o poskytovaní právnej pomoci.

13. Z listinného dôkazu, rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 7T/24/2015 - 185 zo dňa 03.11.2016,
právoplatného dňa 29.12.2016 súd zistil, že žalobca bol oslobodený spod skutku obžaloby podľa ust. §
285 písm. c/ Trestného poriadku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2
písm. d/ Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

14. Žiadosťou zo dňa 12.10.2017 požiadal právny zástupca žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, ktoré adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Z odpovede Generálnej
prokuratúry SR zo dňa 07.12.2017 súd zistil, že žiadosti právneho zástupcu žalobcu o náhradu škody
nebolo vyhovené z dôvodu, nakoľko neuviedol v čom vidí nezákonnosť postupu, resp. nezákonnosť
rozhodnutí dozorujúceho prokurátora. V postupoch a ani rozhodnutiach orgánov činných v trestnom

konaní nezistili žiadne procesnoprávne ani hmotnoprávne pochybenia, ktoré by zakladali nárok na
náhradu škody.

15. Zo Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 26.01.2014 (ďalej len „Zmluva“) mal súd
preukázané, že žalobca uzatvoril s právnym zástupcom žalobcu zmluvu o poskytovaní právnej pomoci

zo strany advokáta klientovi vo veciach trestných a to vo veci trestného stíhania za prečin krádeže
vedeného na Obvodnom oddelení PZ, Štúrova 6, Sečovce pod ČVS: ORP-1083/SE-TV-2014. V článku
II. Zmluvy je dohodnutá odmena za poskytnutie právnej pomoci vo výške 1.500,- eur.16. Z faktúry č. 3/2016/59 zo dňa 30.12.2016 vyplýva, že právny zástupca žalobcu ako vystaviteľ
fakturoval žalobcovi ako objednávateľovi sumu 1.500,- eur za poskytovanie právnej pomoci v trestnej
veci krádeže pojednávanej na OO PZ Sečovce pod ČVS: ORP-1083/SE-TV-2014, OS Trebišov pod sp.

zn. 7T 24/2015 a KS Košice pod sp. zn. 8 To 67/2016. Ďalej je uvedené, že právny zástupca žalobcu
prevzal zálohy dňa 26.01.2014 v sume 800,- eur a dňa 30.06.2015 v sume 700,- eur.

17. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 30.6.2015 JUDr. Rudolfom Manikom, PhD.,
MBA, MHA, advokátom, súd zistil, že týmto dokladom právny zástupca potvrdil prijatie sumy 700,00 eur

titulom obhajoby pred Okresným súdom Trebišov pod sp.zn. 7P/24/2015 od žalobcu.

18. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 16.01.2014 JUDr. Rudolfom Manikom, PhD.,
MBA, MHA, advokátom, súd zistil, že týmto dokladom právny zástupca potvrdil prijatie sumy 800,00 eur
titulom obhajoby pred Okresným súdom Trebišov pod sp.zn. 7P/24/2015 od žalobcu.

19. Na návrh žalovanej súd pripojil spis Okresného súdu Trebišov sú. zn. 7T/24/2015 z ktorého
zisti, že žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa ust. § 212 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona uznesením povereného príslušníka PZ, Obvodného oddelenia PZ - Sečovce, sp. zn.
ČVS:ORP-1083/SE-TV-2014 dňa 08.11.2014. Uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1083/SE podľa § 206 ods.
1 Trestného poriadku bolo dňa 07.01.2015 vznesené obvinenie žalobcovi za prečin krádeže.

20. Podľa ust. § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

21. Podľa ust. § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

22. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o

väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa ust. § 3 ods.12 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

24. Podľa ust. § 5 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

25. Podľa ust. § 6 ods.1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

26. Podľa ust. § 15 ods.1 a 2 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

27. Podľa ust. § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

28. Podľa ust. § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

30.Podľaust.§18ods.1,2,3citovanéhozákona,náhradaškodyzahŕňaajnáhraduúčelnevynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa
aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov

konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

31. Podľa ust. § 12 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri obhajobe v trestnom konaní
okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide

o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť
rokov, jedna dvanástina výpočtového základu, b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna
osmina výpočtového základu, c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest,
jedna šestina výpočtového základu.

32. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinného od 01.07.2013 do
28.02.2017, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a)
prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na
súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami

vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode
o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za
sebounadväzujúcichúkonovvykonanýchpočasdvochhodín;akúkonalebonasebanadväzujúceúkony
trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, d) návrh na obnovu konania,
odvolanie, dovolanie, e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

33. Podľa ust. § 14 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinného od 01.07.2013 do
28.02.2017, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto
úkonov právnej služby: a) návrh na zabezpečenie dôkazu, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o

rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých
sa rozhoduje na verejnom zasadaní, okrem návrhu na obnovu konania, d) účasť na verejnom zasadaní,
ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.34. Podľa ust. § 15 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, advokát má popri nároku na
odmenu aj nárok na náhradu za stratu času.

35. Podľa ust. § 16 ods. 1,2,3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, advokát sa môže dohodnúť
s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v
súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene,

môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových
výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient
potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov. Od klienta možno
požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo
výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát
požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

36. Podľa ust. § 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri úkonoch právnej služby
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť
patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú

aj začatú polhodinu.

37. V predmetnom spore sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím -
uznesením povereného príslušníka PZ, Obvodného oddelenia PZ - Sečovce, sp. zn. ČVS:ORP-1083/
SE-TV-2014 zo dňa 08.11.2014, ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi, a ktorý bol obvinený

za prečin krádeže podľa ust. § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

38.Základnýmipredpokladmizodpovednostištátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmoci vprípade
nezákonného rozhodnutia sú:
1. existencia nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci,

2. existencia škody a
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

39. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že vynesenie oslobodzujúceho rozsudku má rovnaké

dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, čo
je základná podmienka pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
tak ako to vyplýva z dikcie ust. § 6 ods.1 citovaného zákona.

40. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je

predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov
smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa
nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. V preskúmavanej veci žalobca svoj nárok
na náhradu škody odvodzoval z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré neúspešne napadol sťažnosťou.

Toto uznesenie považoval za nezákonné, lebo trestné stíhanie proti nemu nemalo byť vôbec vedené;
spáchanie skutkov, z ktorých bol obvinený, nebolo preukázané, preto bol spod obžaloby oslobodený.

41. Keďže toto uznesenie nebolo pre nezákonnosť zrušené podľa ust. § 4 ods.1 citovaného zákona, bolo
potrebné zaoberať sa otázkou, či oslobodenie spod obžaloby môže mať z hľadiska ust. § 6 citovaného

zákona rovnaký význam ako jeho zrušenie pre nezákonnosť. Pri posudzovaní uvedenej otázky treba
vziať do úvahy, že po oslobodení spod obžaloby neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku
proti uzneseniu o vznesení obvinenia, lebo z hľadiska trestného konania je to už bezpredmetné. Záporná
odpoveď na položenú otázku by nezodpovedala zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej
v citovanom zákone. Tá sleduje, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená

nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe, bola odčinená. Záporná odpoveď
by viedla k tomu, že fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie, by musela niesť materiálne
dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na
ňu treba hľadieť ako na nevinnú. Vyššie uvedený výklad predstavuje už ustálenú súdnu judikatúru asúdnu prax. Skutočnosť, že nedošlo, resp. objektívne nemohlo dôjsť k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa
začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade
neviaženasprávnosťalebonesprávnosťpostupuorgánovčinnýchvtrestnomkonaníprizačatítrestného

stíhania, ale na samotný výsledok celého trestného stíhania.

42. Zhrnúc uvedené súd konštatoval, že v danom prípade je splnená prvá základná podmienka pre záver
o zodpovednosti štátu.

43. Pokiaľ ide o škodu, ktorú si žalobca uplatnil, škoda pozostávala z účelne vynaložených trov konania -
z tarifnej odmeny, ktoré žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Škoda
pozostávala z jednotlivých úkonov právnej služby v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v súlade s ust. § 12 ods. 3 písm. a) cit. vyhl.
vo výške 1/12 výpočtového základu. Účelne vynaložené trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli boli :
1/ príprava a prevzatie zastúpenia, 1/12 výpočtového základu činila 63,58 eur (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit.

vyhl.) plus režijný paušál 8,39 eur,
2/ účasť na pojednávaní dňa 30.06.2015 v sume 63,58 eur (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) plus režijný
paušál 8,39 eur,
3/ účasť na pojednávaní dňa 22.09.2015 v sume 63,58 eur (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) plus režijný
paušál 8,39 eur,

4/ vyjadrenie k odvolaniu okresného prokurátora dňa 09.12.2015 v sume 63,58 eur (§ 14 ods. písm. b/
cit. vyhl.) plus režijný paušál 8,39 eur,
5/ účasť na pojednávaní dňa 31.03.2016 v sume 67,- eur (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) a režijný paušál
8,58 eur,
6/ účasť na pojednávaní dňa 12.09.2019 v sume 67,- eur (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) a režijný paušál

8,58 eur.
Žalobca si uplatnil aj náhradu za stratu času v zmysle ust. § 15 písm. b) a § 17 citovanej vyhlášky v
sume 169,04 eur a náhradu cestovných nákladov v sume 85,56 eur.

44. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za nesporne preukázané, že žalobcovi vznikla v súvislosti

s trestným stíhaním škoda vo výške 693,64 eur pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, náhrady za
stratu času a cestovných nákladov. Žalobca si však uplatnil škodu vo výške 693,19 eur, preto mu súd
priznal sumu 693,19 eur tak ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

45. Súd mal za nespornú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, keďže ak by

nebolo vydané nezákonné rozhodnutie nebola by žalobcovi vznikla škoda za úkony právnej pomoci v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

46. Možno zhrnúť, že pokiaľ trestné konanie nepovedie k odsúdeniu, bude v zásade možné konštatovať,
že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonným rozhodnutím z hľadiska posudzovania povinnosti

štátu nahradiť trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, pokiaľ po vznesení obvinenia nedôjde
k odsúdeniu obvineného. Štát tu totiž v záujme riadneho výkonu verejnej moci vyvolá opodstatnenosť
právneho zastúpenia dotknutého subjektu, a preto nie je daný žiadny dôvod, aby neznášal náklady
takéhoto právneho zastúpenia, ak sa vo výsledku preukáže, že voči dotknutému subjektu nebol daný
výkon verejnej moci potrebný. Vo svojej podstate sa jedná o elementárny princíp zodpovednosti za

výsledok konania, ktorý preto, že nemá svoju úpravu priamo v trestnoprávnych procesných predpisov
(de lege ferenda), je potrebné, a de lege lata možno pretaviť, do praktického života, len prostredníctvom
predpisov o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci. Práve táto nepriliehavá forma potom
vyvoláva rozpory pri hľadaní nezákonnosti v inak riadnom výkone verejnej moci a potrebu viac či v menej
zložitých argumentačných teórií. Principiálne však nemôžu ostať nenahradené opodstatnené náklady

osôb, ktoré týmto osobám vzniknú v súvislosti s výkonom verejnej moci voči ním, ak nie je dosiahnutý
výsledok, ku ktorému daný výkon verejnej moci inak vo výsledkoch smeruje.

47. Súd ďalej poukazuje na to, že žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške tarifnej odmeny
v sume 693,19 eur, ktoré mu vznikli v trestnom konaní, pričom uplatnená suma bola nižšia ako

boli skutočné trovy konania vo výške preddavkov v sume 1.500 eur. Žalovaná vo svojom vyjadrení,
ktoré bolo súdu doručené dňa 31.08.2020 uviedla, že kópiu pokladničných dokladov, ktoré predložil
v konaní žalobca nepovažuje za dostatočný dôkaz o uskutočnení platby, ktorá má predstavovať
škodu na strane žalobcu. Na pojednávaní konanom dňa 10.09.2020 žalobca prostredníctvom právnehozástupcu súdu predložil k nahliadnutiu originály pokladničných príjmových dokladov spolu v sume
1.500,- eur, ktorými právny zástupca preukázal, že od žalobcu prevzal tieto finančné prostriedky ako
zálohu zo zmluvnej odmeny, ktorá však prevyšuje tarifnú odmenu, ktorá mu patrí v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

48. Podľa ust. § 16 ods.4 zákona č.514/2003 Z.z., ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom

oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné
prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

49. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

50. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z

omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Žalobca sa domáhal v žalobe spolu s istinou úrok vo výške 5% ročne z uplatnenej sumy od
21.12.2017.

52. Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003
Z.z. je pri určovaní splatnosti náhrady škody potrebné vychádzať z ust. § 16 ods. 4, podľa ktorého
lehota omeškania začína plynúť najskôr dňom oznámenia, že nárok poškodeného nebude uspokojený,
alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. V konaní nebolo sporné, že

žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku listom zo dňa 12.10.2017 a žalovaná listom zo dňa
07.12.2017 žalobcovi oznámila, že jeho nárok neuznáva. Žalovaná sa tak dostala do omeškania dňom,
nasledujúcim po oznámení, že nárok žalobcu nebude uspokojený, t.j. dňa 08.12.2017. Na pojednávaní
právny zástupca žalobcu uviedol, že úrok z omeškania si uplatňuje od 21.12.2017, pretože žalobca
sa stretol s jeho právnym zástupcom dňa 20.12.2017, kedy ho oboznámil s odpoveďou Generálnej

prokuratúry SR o vyjadrení k predbežnému prerokovaniu nároku a má za to, že nasledujúcim dňom,
teda 21.12.2017 sa žalovaná dostala do omeškania.

53. Výška úrokov z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej
o 5 percentuálnych bodov v súlade s ust. § 87, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.

54. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení
(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255ods.1CSPapriznalžalobcovi,ktorý
mal v konaní plný úspech náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu, t.j. v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.