Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710206848
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8710206848.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa W. H., C.. XX.XX.XXXX, S. Š., A. Š. Č.. XXX,
zastúpený advokátskou kanceláriou W.. B. I., M., B. XX, proti odporkyni Y.. B. R., C.. XX.XX.XXXX, S. Š.,
M. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou W.. X. M., Y.: XX XXX XXX, I., N. C. X, v konaní o ochranu
osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Porpad č.k. 11C/128/2010 - 279 zo dňa 17.01.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. V časti
nároku nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 Eur súd konanie zastavil. Vyslovil, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ustanovením § 125, § 127 ods. 1,2,3,4 a § 151
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O.s.p. ).

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za zistený následovný skutkový stav: navrhovateľ v
prílohovej obálke predložil súdu ako súčasť návrhu na začatie konania znalecký posudok č. 74/2009
zo dňa 25.10.2009 vypracovaný JUDr. Y. C., znalec z odboru písmoznalectvo, D.. Zo záveru na strane

24 znaleckého posudku vyplýva, že sporný rukopis-paličkové písmo na obálke adresovanej Okresnej
prokuratúre v Poprade s pečiatkou Poprad 26.2.2009 je vlastnoručným rukopisom-paličkovým písmom
podozrivej Ing. B. R..

Súd v uvedenej veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 18.10.2010, kde znaleckým
dokazovaním poveril znalkyňu z odboru písmoznalectva PhDr. PaedDr. K. O. T. B., kde účelom bolo

zistiť, či adresa na obálke adresovanej Okresnej prokuratúre v Poprade s pečiatkou Poprad 26.2.2009
v prílohovej obálke č. 1.27 je písaná tou istou osobou, ktorá písala výpočet mzdy v prílohovej obálke č.
1.27; a zistiť či rukopis na obálke je vlastnoručným rukopisom odporkyne.

Dňa 16.9.2011 predložila znalkyňa znalecký posudok vo veci posúdenia pravosti rukopisu Ing. B.
R. č. 49/2011, kde v závere znaleckého posudku na strane 12 je uvedené, že adresa na obálke

adresovanej Okresnej prokuratúre v Poprade s pečiatkou Poprad 26.2.2009 v prílohovej obálke čl. 27
je písaná tou istou osobou, ktorá písala výpočet mzdy. V prílohovej obálke čl. 27 a rukopis na obálke
adresovanej Okresnej prokuratúre v Poprade s pečiatkou Poprad 26.2.2009 v prílohovej obálke čl. 27
je vlastnoručným rukopisom odporkyne.

Navrhovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku s tým, že súhlasí s uvedeným znaleckým posudkom.Odporkyňa sa k znaleckému posudku vyjadrila tak, že nesúhlasí so znaleckým posudkom a že znalec
nepostupoval komplexne a spravodlivo pri jeho vypracovaní. Odporkyňa na pojednávaní dňa 27.1.2012
žiadalaovypracovaniekontrolnéhoznaleckéhoposudku,nakoľkopodľajejvyjadreniaznalkyňauvedený

znalecký posudok nevypracovala v súlade s predpismi, nakoľko neporovnávala materiály rukopisy
paličkového písma.

Súd v uvedenej veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a kontrolným znaleckým dokazovaním
poveril Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, zapísaný v zozname znalcov tlmočníkov a

predkladateľov v oddiele znalci časť znaleckej sústavy, pod evidenčným číslom 9004 a to dňa 26.3.2012.

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vypracoval znalecký posudok č. 42/2013, ktorý
je evidovaný na čl. 140-243 spisu, kde úlohou bolo zistiť, či adresa na obálke adresovanej Okresnej
prokuratúre v Poprade s pečiatkou Poprad 26.2.2009, nachádzajúcej sa v prílohovej obálke na čl. 27
súdneho spisu, je písaná tou istou osobou a či rukopis na obálke je vlastnoručným rukopisom odporkyne

a vyjadriť sa k záverom vypracovaného znaleckého posudku č. 49/2011 znalkyne PhDr. PaedDr. K. O.
na čl. 55-78 súdneho spisu.

Zo záverov kontrolného znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva vyplýva, že v dôkazovej časti
znaleckého posudku PhDr. PaedDr. K. O. č. 49/2011 sú vyhodnotené niektoré podobné, zhodné znaky,

avšak nie sú vyhodnotené a uvedené rozdielné znaky, ktoré zistili vlastným skúmaním. Rozdielne znaky
majúväčšiuidentifikačnúhodnotuakozistenépodobné,zhodnéznaky,apretozozávermiPhDr.PaedDr.
K. O. v znaleckom posudku č. 49/2011 nesúhlasí a Ing. B. R. nepotvrdzuje ako pisateľku v spornej
písomnosti.

Navrhovateľ vo svojom návrhu požadoval náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti,
nakoľko podľa navrhovateľa došlo k zásahu do jeho osobnosti.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o odborné posúdenie, súd v uvedenej veci nariadil znalecké dokazovanie,
a to Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline-inštitúciou na to odborne ustanovenú a

Ústav súdneho inžinierstva znalecký posudok vypracoval z množstva listinných materiálov. Uvedený
znalecký posudok vypracovali znalci JUDr. W. I. a Mgr. K. R. dňa 19.2.2013. Vo svojom znaleckom
posudku podrobne vysvetlili a fotodokumentáciou zdôvodnili jednotlivé písmená, ktoré boli predmetom
konania skúmania, či písmo na obálke adresovanej Okresnej prokuratúre v Poprade s pečiatkou Poprad
26.2.2009 je písmom odporkyne. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že uvedené písmo nie je

písmom odporkyne a zároveň sa vyjadrili k znaleckému posudku vypracovanému PhDr. PaedDr. K. O..

Právny zástupca navrhovateľa žiadal o vypočutie všetkých znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky,
a to JUDr. C., PhDr. PaedDr. K. O., JUDr. W. I., Mgr. B. I. a Mgr. K. R., aby uviedli, ako postupovali pri
vypracovaní znaleckých posudkov.

Súd uvedený návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko jedná sa o odborné znalosti, a to z odboru
písmoznalectva a vzhľadom na odbornosť súd poveril vypracovaním znaleckého posudku Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, a to aj z dôvodu, že sa jedná o odborný ústav a že
uvedený znalecký posudok vypracováva viac odborníkov z uvedenej oblasti.

Zo znaleckého posudku bolo jednoznačne preukázané a podrobne vysvetlené a zdôvodnené
vypracovanie znaleckého posudku na čl. 140-243 súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že odporkyňa nie
je pisateľkou listiny-obálky na čl. 27 spisu adresovanej Okresnej prokuratúre v Poprade, a preto súd
sa časťou týkajúcou sa ochrany osobnosti, tak ako to požadoval navrhovateľ vo svojom návrhu, a to v

zmysel ust. § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezaoberal, nakoľko keďže bolo preukázané, že
písmo odporkyne, resp. obálku adresovanú Okresnej prokuratúre Poprad nenapísala odporkyňa, tzn.
že zo strany odporkyne nedošlo k zásahu a k porušeniu ochrany osobnosti chránených práv v zmysle
ust. 11 Občianskeho zákonníka.

Preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. K tomuto záveru dospel na
základe vypracovaného znaleckého posudku zo strany Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods.3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže

rozhodnúť, že o trovách konania môže rozhodnúť súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Proti tomuto rozsudku v čas podal odvolanie navrhovateľ. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 205
ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Rozsudok považuje za nezákonný, neodôvodnený, lebo súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a na základe doposiaľ vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Okrem toho rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
rámci vykonaného dokazovania súd prvého stupňa konštatuje oboznámenie sa s listinnými dôkazmi,
ktoré predstavujú obsah spisu od návrhu podaného dňa 08.06.2010 až po zápisnicu z pojednávania
konaného dňa 27.09.2013.

Postup súdu prvého stupňa nebol v konaní zrealizovaný v zmysle ust. § 6 O.s.p., lebo súd postupuje
v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Je
pravdou, že súd akceptoval aplikáciu § 120 O.s.p. v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne ktorý z označených dôkazov vykoná. Absolútne nemožno

akceptovať prístup súdu k hodnoteniu dôkazov vykonaných v tomto konaní v rozpore s § 132 O.s.p.
Súd prvého stupňa presvedčivo a žiadnym spôsobom bližšie nevyhodnotil akceptovanie potreby
vykonať kontrolné znalecké dokazovanie bez bližšieho vyhodnotenia už vypracovaných znaleckých
posudkov JUDr. Y. C. zo dňa 25.10.2009, ktorý predložil navrhovateľ ako dôkazný prostriedok pri podaní
návrhu na ochranu osobnosti dňa 28.06.2010 a znaleckého posudku PhDr. PaedDr. K. O. zo dňa

16.09.2001 vypracovaného na základe nariadenia prvostupňového súdu. Podľa názoru navrhovateľa
len existencia samotnej námietky odporkyne, že uvedená znalkyňa ho nevypracovala v súlade s
predpisy, nakoľko neporovnala materiáli rukopisu paličkového písma je nedostatočným argumentom
vykonania tohto dôkazného prostriedku. Návrh jedného z účastníkov na vykonanie ďalšieho dôkazného
prostriedku musí smerovať k zisteniu úplného skutkového stavu veci. Takýto prístup súdu prvého stupňa

je potrebné vyhodnotiť ako nesprávne vyhodnotenie doposiaľ vyprodukovaných skutkových zistení.
Znalecký posudok je v občianskom konaní len jeden z dôkazným prostriedkov, ktoré hodnotí súd
podľa § 132 O.s.p. V porovnaní s inými dôkaznými prostriedkami súd pri jeho hodnotení berie do
úvahy jeho logickú stavbu. Obvykle, ak znalecký posudok nie je dostatočne presvedčivý, môže ho dať
preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. V tomto konaní vzniká paradoxná

situácia, keď znalecký posudok PhDr. PaedDr. K. O. takýmto spôsobom prvostupňový súd nevyhodnotil
aznaleckýposudokJUDr.Y.C.vypracovanýnažiadosťnavrhovateľanevyhodnotilaniakolistinnýdôkaz
predložený účastníkom konania v kontexte ich záverov, ktoré zhodné v tom, že predmetné písomné
podanievypracovalaodporkyňa.Ajnapriekzisteniuprvostupňovéhosúdu,žezáverznaleckéhoposudku
č. 42/2013 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bol výsledným zistením opačný ako

predchádzajúce znalecké posudku, súd zamietol vypočutie tak znalcov ústavu JUDr. W. I. a Mgr. K. R.,
akoajznalcovJUDr.Y.C.aPhDr.PaedDr.K.O.zaúčelompodaniavysvetleniaktakzásadnýmzmenám
okolnosti, ktoré tvoria podstatu posúdenia navrhovateľovho naliehavého právneho záujmu domáhať
sa ochrany osobnosti proti odporkyni. Len samotné konštatovanie súdu prvého stupňa, že právo z
rukopisu odporkyne Ing. B. R. v rámci kontrolného znaleckého dokazovania vykonal Ústav súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity Žilina nemôže súd povyšovať nad závery a odbornú úroveň ostatných
znalcov bez vymedzenia konkrétnych skutkových zistení a právnej povahy prejednávanej veci. Takýmto
postupom navrhovateľovi prvostupňový súd obmedzil právo domáhať sa doplnenia objasnenia všetkým
posudkov na základe jeho práva ako účastníka konania vznášať dotazy a domáhať sa odstránenia
existencia rozporov doposiaľ vykonaných dôkazných prostriedkov. Vzhľadom na obsah kontrolného

znaleckého posudku a navrhovateľom vznesenej námietky bolo potrebné vykonať výsluch uvedených
znalcov ( stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky R1/1975 ). Ako zásadné pochybenie súdu
prvého stupňa je potrebné zdôrazniť neaplikovanie § 132 O.s.p. keď dôkazy súd hodnotí podľa svojej
povahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Túto základnú zásadu
prvostupňový súd neuplatnil komplexne a vyhodnotil len existenciu záverov kontrolného znaleckého

dokazovania jednostranne v prospech odporkyne. Súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz.
Skúma, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a podľa hľadiska pravidiel
logického myslenia je presvedčivý. Ak sa však súd pri hodnotení výsledkov konania odchýli od výsledku
dôkazu znalca, musí svoj postup presvedčivo odôvodniť ( stanovisko Najvyššieho súdu ČR R4/1969 ).Rozsudok súdu prvého stupňa takéto hodnotenie neobsahuje a vylúčením súdu neskúmať skutkový
stav vykonaním aj ďalších dôkazných prostriedkov zmaril súd objektívne zistenie skutkového stavu a
následne aj nesprávne právne posúdenie veci medzitým, že sa nezaoberal navrhovateľovým právom

na ochranu osobnosti v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
právnych predpisov. Súd prvého stupňa zásadným spôsobom porušil zákon a preto navrhovateľ navrhol
zrušiť rozsudok ako nezákonný, neodôvodnený a vrátiť vec na nové konanie a nové rozhodnutie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania vo výške 99,33 Eur. Mala za
to, že vykonaným dokazovaním v danej právnej veci predovšetkým nariadeným kontrolným znaleckým
dokazovaním bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že odporkyňa vlastnou rukou nevypísala obálku
adresovanú Okresnej prokuratúre v Poprade, pričom aj v závere znaleckého posudku č. 42/2013
vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 19.02.2013 sa uvádza,
že nie je možné potvrdiť odporkyňu ako pisateľku sporných textových, číselných zápisov a to na

základe rozdielnych znakov, ktoré boli zistené pri vypracovaní znaleckého posudku. S uvedeným
záverom znalca sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil a prihliadal na jeho
konštatovanie, že rozdielne znaky majú väčšiu identifikačnú hodnotu ako zistené podobné znaky a
preto nepotvrdzuje odporkyňu ako pisateľku spornej písomnosti. Tvrdenie navrhovateľa uvedené v
jeho odvolaní, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností je zavádzajúce, nakoľko nevykonanie ďalších
navrhnutých dôkazov bolo odôvodnené potrebnou zabezpečenia hospodárnosti konania. Aj tvrdenie
navrhovateľa, že prvostupňový súd nedôsledne aplikoval ustanovenie § 132 O.s.p., považuje odporkyňa
za neopodstatnené, nakoľko v rozhodnutí súdu prvého stupňa sa na viacerých miestach uvádza, že
tento vyhodnotil jednotlivé znalecké posudky a závery ktorého považoval za rozhodujúce. Vzhľadom na

tieto skutočnosti považuje odporkyňa postup prvostupňového súdu za správny, nakoľko tento v súlade
s výkonným dokazovaním úplne zistil skutkový stav veci a túto správne právne posúdil tak, že návrh v
celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal za preukázané, žeby sa odporkyňa dopustila takého konania,
ktoré by navrhovateľovi spôsobilo ujmu na jeho právach a lebo právom chránených záujmoch.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti

rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak sú
pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ustanovení § 132 a § 135 O.s.p., teda
jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti,
pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne posúdenie veci podľa

ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. Za omyl pri aplikácii práva sa považuje použitie iného právneho
predpisu, než sa má správne použiť, alebo aplikácia správneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa navrhovateľom produkované dôkazy

na preukázanie jeho skutkových tvrdení nehodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 132 a §
135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich
vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

Súd prvého stupňa sa zároveň dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. V danom

prípade bola predmetom konania ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy s prísl. Chyby sa
dopustil, keď tak ako to uvádza v dôvodoch svojho rozhodnutia sa ustanoveniami § 11 a § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka nezaoberal. Iba sucho konštatuje, že tak urobil preto, nakoľko bolo preukázané,
že písmo odporkyne, resp. obálku adresovanú Okresnej prokuratúre Poprad nenapísala odporkyňa. To
znamená, že zo strany odporkyne nedošlo k zásahu a k porušeniu ochrany osobnosti chránených práv

v zmysle ust. § Občianskeho zákonníka. Takéto konštatovanie je vo vzťahu k aplikácii práva na zistený
skutkový stav nedostatočné.Navrhovateľ vytýka súdu prvého stupňa, že nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy, teda že nevypočul
všetkých znalcov, ktorí vyhotovili znalecké posudky. Súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý
dôkaz nevykoná, môže to viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne

nesprávnemu rozhodnutiu. K procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý
ním navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy
výlučne súdu a nie účastníkovi konania. V danom prípade však súd prvého stupňa nepostupoval v
súlade s ustanovením § 120 O.s.p., keď nevykonal dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhol napriek tomu,
že tieto dôkazy mali slúžiť na preukázanie významnej skutočnosti, ktorej sa navrhovateľ dovoláva.

Tento predložil v konaní znalecký posudok JUDr. Y. C. a v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie
znalkyňou PhDr. PaedDr. K. O., pričom závery týchto dvoch znaleckých posudkov boli opačné ako záver
kontrolného znaleckého posudku, ktorý vykonal Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
Možno prisvedčiť navrhovateľovi, že súd prvého stupňa znalecký posudok JUDr. Y. C. nevyhodnotil ani
ako listinný dôkaz.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedenie podstatný obsah prednesov, stručne a
jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonali ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav
podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Teda z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
súdneho rozhodnutia nevyplývajú, ide o rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zásadami spravodlivého
procesu. Tak je to i čo do otázky odmietnutia právnej argumentácie navrhovateľa, s ktorou sa súd prvého

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným a výstižným spôsobom nevyporiadal tak, aby bolo
zrejmé, aké dôvody ho viedli k zamietnutiu návrhu.

V tejto súvislosti odvolací súd znova poukazuje na skutočnosť, že konštatovanie súdu prvého stupňa,
že zo znaleckého posudku bolo jednoznačne preukázané a podrobne vysvetlené a zdôvodnené

vypracovanie znaleckého posudku na č.l. 140 - 243 súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že odporkyňa
nie je pisateľkou listiny - obálky na č.l. 27 spisu adresovanej Okresnej prokuratúre v Poprade a preto sa
súd časťou týkajúcou sa ochrany osobnosti tak ako to požadoval navrhovateľ vo svojom návrhu, a to v
zmysle ust. § 11 a § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezaoberal, nakoľko keďže bolo preukázané, že
písmo odporkyne, resp. obálku adresovanú Okresnej prokuratúre v Poprade nenapísala odporkyňa, to

znamená, že zo strany odporkyne nedošlo k zásahu a k porušeniu ochrany osobnosti chránených práv
v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka je nedostatočné.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť

i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť
preskúmateľné.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci

judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c/a
Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12, § 29; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra
1994, Séria A, č. 303-B; Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára

1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutia aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany; t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).Odvolací súd konštatuje, že dôvody na ktorých je založené rozhodnutie súdu prvého stupňa sú
nedostatočné, rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Ide o vadu, ktorou
sa navrhovateľovi odňala možnosť konať pred súdom.

Z dôvodov uvedených vyššie odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nebolo možné v
odvolacomkonanípodrobiťprieskumuzhľadiskasprávnostizaujatýchprávnychzáverov,lebovzhľadom
na už spomenuté vady, nemožno posúdiť, či napadnutý rozsudok spočíva alebo nespočíva na správnom
právnom posúdení veci. Súd prvého stupňa, tak ako už bolo dvakrát v dôvodoch uznesenia odvolacieho

súdu konštatované, že sa aplikáciou ust. § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vôbec nezaoberal.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že odvolací súd zrušil rozsudok i čo do výroku, ktorým bolo konanie
v časti nároku nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 Eur zastavené. Ani týmto výrokom sa súd prvého
stupňa v dôvodoch svojho rozsudku vôbec nezaoberá, to znamená, že je v tejto časti rozsudok tiež
nepreskúmateľný. Odvolateľ v odvolaní uvádza, že napadá rozsudok ako celok a žiada ho zrušiť.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova a
zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Konanie súdu sa rozumie jeho procesný postup, nie však samotné rozhodnutie. Toto konanie v súlade

so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu
ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je
potrebné považovať za závažnú vadu nenapĺňajúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva
na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu uplatneniu dôležitých
procesných práv účastníkov konania slúžiacich na ich ochranu. Procesným úkonom účastníka, ktorý

má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na
súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej
miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza k stavu, kedy
sa postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom a porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a
spravodlivý proces.

Úlohou súdu prvého stupňa bude riadne zistiť skutkový stav veci. Vykonať riadne dokazovanie, tak
ako mu to ukladá ustanovenie § 120 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Výsledky vykonaného
dokazovania riadne vyhodnotiť v zmysle ust. § 132 a nasl. O.s.p. a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť
tak, ako to súdu prvého stupňa ukladá ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i trovách odvolacieho konania podľa uds. § 224 ods.
3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.