Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119236632
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6119236632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému Q. P., nar. XX. 7. XXXX, R. XX/X, S. nad D., o zaplatenie 663,14 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15Csp/90/2019 - 125
zo dňa 26.11.2019 takto

r o z h o d o l :

N e p r i b e r ádo konania Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi 350,12
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 202,83 Eur od 05.04.2016 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 147,29 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia, všetko

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Priznal
žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 10,60% z celkových trov
s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods.
1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5, 11, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, a § 544 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 43 ods. 12 a § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách a ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
a podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a/ a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že má v dostatočnej miere za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle
Zákonaoelektronickýchkomunikáciách. Predmetnúzmluvu,vrátanejejdodatku,jepotrebnépovažovať

aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorá jefyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu). Súd prvej inštancie teda zastával názor, že vyššie uvedená zmluva je

zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku, ako aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., a aj
Smernicu Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval.
Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech

spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda
spotrebiteľskouzmluvouvzmyslezákonaoochranespotrebiteľa(zákonaNRSRč.250/2007Z.z.),ktorý
v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou.

4. Preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 350,12 Eur. keďže právny
predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalovaný cenu za poskytnuté služby vo výške 350,12 Eur neuhradil. Preto súd žalobe v časti zaplatenia
ceny za dodané služby vo výške 350,12 Eur vyhovel, pretože žalovaný ako účastník má povinnosť
zaplatiť cenu služieb.

5. Výrok o priznaní úroku z omeškania odôvodnil súd 1. inštancie tak, že je nepochybné, že žalovaný
sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 350,12 Eur a preto žalobca má nárok
aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods.

1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to podľa dátumu splatnosti jednotlivých faktúr.

6. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci si žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške
313,02Eur.Zmluvnéstranysimôžupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostidohodnúťzmluvnúpokutu.
Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu

žiada, uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú
pokutu uplatňuje a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia. Zmluvná
pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu
a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka,
ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť

peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty
a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit. ust. § 53
ods. 4 písm. k). Súd prvej inštancie nijako nespochybnil význam zmluvnej pokuty.

7. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku,

ktorý uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný a to konkrétne v zmysle bodu 3. tohto dodatku.
Podľa uvedeného bodu dodatku, sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa
uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná
žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, k preneseniu čísla a bude riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná

lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka
o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku
tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za
poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť.Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty.

8. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty,
ktorá mala byť dohodnutá v zmysle dodatku k zmluvám o poskytovaní verejných služieb. Ako už vyššie
skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám
v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluvná

pokuta mala byť písomne dojednaná v zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah
žalovaný ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie mal teda za to, že žalobca ako dodávateľ, zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou
formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy a dodatku
vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na

spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.
3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom

ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah dodatku k zmluve ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu spolu s dodatkom
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľskýchzmluvách,SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu.

9. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.
4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53
Občianskehozákonníkanikdynebolozaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti(§40aObčianskeho
zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd
prihliadať z úradnej povinnosti.

10. Citujúc ustanovenie § 44 ods. 5 a § 44 ods. 11 zákona o elektrických komunikáciách, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v znení vyššie uvedenom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa-žalovanéhoakotopredpokladáust.§53ods.1Občianskehozákonníka.Jednásadokonca
o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona

o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na
strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi, je
dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby
viazanosti,preprípadzmenyposkytovateľatelekomunikačnýchslužieb,čímzostranyžalobcudochádza
k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovaného je

sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou.

11. Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými
ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd prvej
inštancie k presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaný získal a dojednania zmluvnej pokuty

v zmysle dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, pričom
umožňuje žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej
zo zmluvy bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov.12. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej
žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jej zmenu, nakoľko
žalovaný tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné

podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne
dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanoveniadohodnutémedzidodávateľomaspotrebiteľomsanepovažujúzaindividuálnedojednané(§
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zároveň poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského

súdu v Prešove vo veci sp.zn. 7Co/36/2015 z ktorého citoval.

13.Dojednaniezmluvnejpokutyzanezaplateniecenyzaposkytnutéslužbyjeneakceptovateľné.Natom
nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci
denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania
služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia

nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa
rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ
si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí jedno euro.
Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto
vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia

poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Prerušením poskytovania
služieb k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného
záväzku zo strany spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca
podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná
teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých
služieb. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku
a viažuce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich
obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a
dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

14. Preto súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 313,02 Eur ako
nedôvodný zamietol.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Zo

žalovanej sumy 663,14 Eur súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o zaplatenie 350,12 Eur (52,80
% žalovanej sumy), čo na jednej strane predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech
žalovaného a teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalobcovi. V časti o zaplatenie 313,02
Eur (47,20 % žalovanej sumy) žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech
žalovaného a teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že v

konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní
jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní, t.j. v rozsahu 10,60 % z trov konania, na ktoré by
mal žalobca nárok pri plnom úspechu. Napokon súd 1. inštancie konštatoval, že o nároku žalobcu na
náhradu trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

16. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol,
teda o zaplatenie 313,02 Eur s príslušenstvom. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal
na inštitút zmluvnej pokuty a citoval ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval,
že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu

záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju
zmluvnú povinnosť vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednávané plnenie, t.j. pokutu.
Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinností (funkcia prevenčná),
lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia

záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3 Dodatku, a ktorým okrem iného podľa písm. c/ tohto
odseku je nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe
ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu
za poskytovanie služieb je definovaný aj v ods. 1 písm. b/ Dodatku. Žalovaný sa dostal do omeškanias platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného
nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté protiplnenie,

t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaný uvedenú
skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval, ani nepreukázal. Súd však toto porušenie zmluvných
povinností vôbec nezohľadnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje požiadavku
ustanovenia § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na

všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, a na všetky ostatné
podmienkyzmluvyalebonainúzmluvuodktorejzávisí.Naopaksúdprvejinštanciepristúpilkhodnoteniu
predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s
ohľadom na konkrétne okolnosti. Zmluvná pokuta v 1/ rade plní prevenčnú funkciu, čo znamená, že čelí
porušeniu povinností. Ďalej plní reparačnú funkciu a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto porušil
povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje

dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody
o paušalizovanej náhrady škody. Rovnako má žalobca za to, že spôsob akým došlo medzi stranami
k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na
to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón, a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály
ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Zároveň je v danom

prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla,
v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku
poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zároveň žalobca
zdôraznil, že žalovanému bola vypočítaná zmluvná pokuta v zníženej výške 313,02 Eur so zohľadnením

počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený.
Avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil. Zmluvná
pokuta bola v dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty sa
znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti. Žalobca zároveň poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.n. 19Co/142/2016 zo dňa 19.10.2017, Okresného súdu Žiar

nad Hronom sp.zn. 4Csp/24/2016 zo dňa 15.08.2017 a Okresného súdu Malacky sp.zn. 7C/256/2016
zo dňa 27.10.2017, a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal, a v zmysle
ustanovenia § 388 C.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie 313,02 Eur, respektíve v
zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 60,14 Eur, ktoré

pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 18,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 41,64 Eur.

17. Podaním označeným ako návrh na pribratie do konania, ktorý bol doručený Krajskému súdu v
Prešove dňa 28.04.2020 preposlaný Okresným súdom Humenné, kde bol doručený dňa 09.04.2020
žiadalo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo

námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, ktoré podporuje a pomáha všetkým spotrebiteľom na
území Slovenskej republiky na ochrane ich práv v zmysle platnej legislatívy o pribratie do konania na
strane žalovaného.

18. Odvolací súd zaslal toto podanie žalovanému, zároveň ho vyzval, aby najneskôr v lehote do

30.06.2020 oznámil odvolaciemu súdu, či súhlasí so vstupom do tohto občianskeho združenia na
ochranu práv na jeho strane. Podanie bolo zaslané na vedomie aj právnemu zástupcovi žalobcu.

19. Žalovaný sa nevyjadril k podanému odvolaniu v napadnutej časti ani k výzve odvolacieho súdu.

20. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania,
spolu konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich
C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým, že
miestoačasvyhláseniarozsudkuoznámilnaúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvPrešove

dňa 19.08.2020 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

21. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, a aplikujekonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácií práv a na zistení skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 7Cdo/7/2010).

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

24. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k
zamietavému výroku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraných spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery, ktoré
primerane vysvetlil.

25.Odvolacísúdsúhlasísnázoromsúduprvejinštancie,žedojednaniezmluvnejpokutyzanezaplatenie
ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Zároveň aj s názorom, že na tom nič nemení ani fakt, že
žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu
zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti odo dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku

nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorení úhrady peňažného plnenia skutočne nemôže
ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie
neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá názor
súdu prvej inštancie, že by mohla nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom
rozsahu, napríklad neuhradí jedno euro. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípade nezaplatenia ceny

za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej skutočne nezohľadňuje. Zároveň okrem
toho sa výška zmluvnej pokuty znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku
nezaplatenia ceny za poskytovanie služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku zmluvného vzťahu
nedochádza. Preto naozaj nemožno vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa
a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že táto

okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta
ako bola dojednaná aj podľa názoru odvolacieho súdu umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať
od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutej
porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňuje
výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viaže sa iba na moment prerušenia poskytovania

služiebbezzohľadneniaprípadnej možnostiichobnovenia.Pretosaodvolacísúdstotožňujesozáverom
súdu prvej inštancie, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje
spotrebiteľa a dodávateľovi umožňujú uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej
výške. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, keď
konštatuje, že sa jedná o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú

priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia
povinnosti na strane žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi
(právnemu predchodcovi žalobcu), je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany
žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných
služieb, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, pretože uplatnenie týchto

zákonných práv zo strany žalovaného je sankcionované o strany žalobcu zmluvnou pokutou. Pri
porovnávaní výhod, ktoré žalovaný získal a dojednania zmluvnej pokuty v mysle dodatku k pripojenej
zmluve vytvára sa skutočne značná nerovnováha na strane spotrebiteľa, pričom umožňuje žalobcovi
vymáhaťzmluvnúpokutupriporušenípraktickyakejkoľvekpovinnostivyplývajúcejzozmluvybezohľaduna jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov. V tejto súvislosti správne poukázal súd prvej inštancie na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/233/2016 zo dňa 24.08.2017, s ktorým sa odvolací
súd plne stotožňuje a z ktorého okrem iného aj vyplýva, že ak vôľa slabšieho nie je daná na roveň

silnejšej strany, dochádza k porušeniu dobrých mravov.

26. Vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový
stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému

dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych
skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Súd
prvej inštancie vec aj správne právne posúdil. Podľa ust.§ 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ust.§ 53 ods.4 písm.k/
Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

27.Takakosprávneuviedolsúdprvejinštancievbode15.odôvodneniarozsudku,výškazmluvnejpokuty
musí spĺňať kritérium primeranosti. Správne odkázal na citáciu ust.§ 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho

zákonníka.

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj
z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má
platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá

vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži
v skutočnosti záujmu dodávateľa.

29. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Preto odvolací súd podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p.

rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.1 C.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému
žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd v súlade so zásadou

hospodárnosti vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

31.Podľaust.§95ods.1C.s.p.,naochranuprávstranymôžesúdajbeznávrhudokonaniapribraťorgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na

ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

32. Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016, právnickú osobu založenú
alebo zriadenú na ochranu spotrebiteľa môže súd podľa § 95 ods. 1 C.s.p. svojím rozhodnutím pribrať
dokonania na ochranu práv strany, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

33. O pribratí do konania rozhoduje po splnení zákonných predpokladov výlučne súd, pričom podanému
návrhu (a to ani v prípade, že sú splnené zákonné predpoklady) súd nemusí vyhovieť, ak to vzhľadom
na okolnosti daného prípadu nepovažuje za potrebné. Ustanovenie § 95 ods. 1 C.s.p. stanovuje súdu
možnosť, nie povinnosť rozhodnúť o pribratí osobitného subjektu do konania, čo vyplýva z právnej normy

„Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať ...“. Úvaha súdu však nemôže
byť svojvoľná. Kritériom na rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania je potreba
ochrany práv strany (na strane ktorej má osobitný subjekt vystupovať), čo vyplýva z účelu predmetného
zákonného ustanovenia. K posudzovaniu dôvodnosti podaného návrhu na základe vyššie uvedeného
kritéria však môže súd pristúpiť až po tom, čo má preukázané splnenie zákonných predpokladov pre

postup podľa § 95 ods. 1 C.s.p., t.j. súdu bol predložený súhlas strany, na ochranu ktorej práv má
osobitný subjekt vystupovať.34. Nakoľko súhlas žalovaného so vstupom osobitného subjektu do konania odvolaciemu súdu
predložený na výzvu žalovaným ani zo strany združenia nebol, odvolací súd dospel k záveru, že
neboli splnené zákonné podmienky na pribratie združenia do konania ako osobitného subjektu. Preto

odvolací súd rozhodol, že nepriberá do konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.