Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/166/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010558
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6115010558.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 22. januára 2020, prejednal
odvolanie obžalovaného V. M., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 23.09.2019 sp.zn.
3T/45/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. M. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomsúduprvéhostupňabolobžalovanýV.M.uznanýzavinnéhozprečinuublíženia
na zdraví podľa § 156 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 140 písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 23. decembra 2014 asi o 04.43 h na ul. V. B., W., okres A. A., pred bránou rodinného domu č. XX/X
pred viacerými tam prítomnými osobami slovne zaútočil na V. A., ktorému povedal ,,Cigáň si nezaslúži

žiť v strede dediny, nemáte tu čo robiť“, následne sa rozbehol smerom ku bráne, ktorú rukami držal V.
A., aby mu zabránil vstupu na pozemok, obvinený vo výskoku kopol pravou nohou do bránových dverí,
ktoré v tom čase držal V. A., pričom mu zasiahol pravú ruku v oblasti prstov, čím mu spôsobil zlomeninu
hlavičky piatej záprstnej kosti pravej ruky bez posunu úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosti
5-6 týždňov.
Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák.,

§ 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu
bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému V. A.kodu v
sume 495,- Eur.
Proti rozsudku okresného súdu podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal

preskúmania napadnutého rozsudku, jeho zrušenia a oslobodenia spod obžaloby.
V dôvodoch odvolania vyslovil názor, že nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, že došlo k
spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu a že tento skutok spáchal on. Naopak, z tohto vyplýva, že
od času, kedy mal údajne fyzicky napadnúť poškodeného V. A. a lekárskym jeho ošetrením, je časový
odstup 5 hodín. Je minimálne nelogické, ak by poškodený utrpel zranenia v čase okolo 04.45 hod. ráno,
tento by vyhľadal lekárske ošetrenie s významným časovým odstupom o 09.27 hod. S týmto časovým

odstupom mohlo k zraneniu poškodeného dôjsť aj v čase pred fyzickým útokom, resp. po ňom iným
spôsobom ako konaním obžalovaného. Teda absentuje príčinná súvislosť medzi vznikom zranenia,
ošetrenia zranenia a so skutkom.
Družka poškodeného Y. T. videla poškodeného tlačiť bránku oproti smeru ako ju tlačil obžalovaný, ktorý
chcel ísť do dvora. Potom, keď prišiel dnu, poškodený mal problémy s pravou rukou a bol s tým potom
aj u lekára. Ona privolala hliadku polície, ktorá kontrolovala obžalovaného s odstupom niekoľko hodín

od spáchania skutku.Je teda zrejmé, že družka poškodeného mala vedomosť o zranení poškodeného, ale nevolala zdravotnú
pomoc, ale volala políciu. Je potom otázne, prečo družka poškodeného neprivolala zdravotnú pomoc
súčasne s políciou.

Odmieta tvrdenie prvostupňového súdu, že kopal do brány s vedomosťou, že môže spôsobiť osobe za
ňou stojacej, resp. snažiacej sa ju zavrieť, ublíženie na zdraví, a to zlomeninu prsta. Útok na bránu z jeho
strany neviedol proti poškodenému, ale len voči bráne, ktorú mal poškodený zatláčať. Ohľadne spôsobu,
akým mal poškodený tlačiť na bránu a akým spôsobom sa brána otvárala (smerom dovnútra alebo
smerom von), existuje zjavný rozpor, najmä pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení poškodeného.

On ani nepredpokladal, že by pri kopnutí do bráničky mohol poškodenej ublížiť na zdraví. Vzhľadom
k tomu, že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 156 Tr.
zák. absentuje úmysel páchateľa, mohlo ísť len o nedbanlivostné konanie. Nebolo preukázané, že niet
pochýb, že vedel, že môže svojím konaním ohroziť život alebo zdravie poškodeného. Bez bližšieho
dokazovania súd dospel k záveru o nepriamom úmysle obžalovaného ohroziť zdravie poškodeného a
pritom sa nevysporiadal s otázkou, či sa jedná o priamy alebo nepriamy úmysel. On jednoznačne nemal

v úmysle spôsobiť poškodenému akúkoľvek ujmu na zdraví, nekonal teda ani len v nepriamom úmysle,
pretože s následkom takého činu nebol uzrozumený. V jeho prípade však absentuje táto vôľová zložka,
ktorá je podstatným znakom úmyselného konania či už priameho alebo nepriameho. Ako je zrejmé, útok
bol smerovaný voči drevenej bráničke a nie voči poškodenému.
Nie je tiež zrejmé, z čoho súd vychádzal pri posudzovaní okolností, či viedol pred spáchaním trestného

činuriadnyživot,zostranyobceW.,vktorejmátrvalýpobyt,hodnotenýnebolaodobcesúdnemážiadne
stanovisko. V minulosti nebol odsúdený, ani trestne stíhaný. Súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal
okolnosťou, či sa staral o rodinu, plnil si svoje povinnosti v práci, ako aj v spoločnosti, prípadne, či si plnil
iné povinnosti. Bral v úvahu len uložené sankcie za priestupky a na iné okolnosti neprihliadal.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.

zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, pritom zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.

vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.
Súhrn priamych dôkazov, hlavne vo forme výpovedí poškodeného, čiastočne aj obžalovaného, ako aj
družky poškodeného ako svedkyne, spolu s nepriamymi dôkazmi, hlavne vo forme lekárskych správ
z ošetrenia poškodeného a znaleckého posudku na zranenie poškodeného, vedie aj krajský súd po

vyhodnotení dôkazov na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia v zmysle § 2
ods. 12 Tr. por. k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že obžalovaný sa dopustil predmetného
skutku a správne potom bolo konanie obžalovaného podradené pod príslušné ustanovenie Trestného
zákona.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd v dôvodovej časti napadnutého rozsudku v stručnosti

zrozumiteľne a v dostatočnej miere prebral dôkazy, vysvetlil, ako dôkazy hodnotil, ktorým dôkazom veril,
ktorým nie a prečo konanie obžalovaného podradil pod príslušné ustanovenie Trestného zákona.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zákonným spôsobom odôvodnil všetky výroky
napadnutého rozsudku, s týmito sa odvolací súd stotožnil, osvojil si ich, a preto v ďalšom na ne iba
poukazuje.

Reagujúc na odvolanie obžalovaného musí súd konštatovať, že nebol dôvod neveriť výpovedi
poškodeného, že to bol práve obžalovaný, kto sa dopustil predmetného konania v nočných hodinách,
snažil sa dostať do dvora rodinného domu, kde býva poškodený so svojou rodinou, bránil mu v tom
tým, že držal bráničku, ktorá sa otvárala smerom dovnútra, keď nemohol premôcť poškodeného, tak
obžalovaný silno kopol do tejto bráničky a sila vyvinutá kopom sa preniesla práve na bráničku a zasiahla

ruku poškodeného, kde mu spôsobila predmetné zranenie. Je zrejmé, že sila vyvinutá kopnutím pri
priamom zásahu bola spôsobilá spôsobiť zranenie, rozdiel je len v tom, že obžalovaný nekopol priamo
poškodeného, ale túto silu preniesol na bráničku, ktorú držal poškodený, o čom obžalovaný dobre vedel,
keďže sa mu nedarilo otvoriť bráničku už predtým práve preto, že ju držal poškodený a jednoznačne
týmto spôsobom spôsobil zranenie poškodeného, vedel, že takýmto konaním môže spôsobiť takéto

následky, s čím bol jednoznačne minimálne uzrozumený, ktoré konanie spadá pod zavinenie podľa §
15 písm. b) Tr. por., teda, že konal v nepriamom úmysle.
Odvolací súd tiež nemal dôvod neveriť poškodenému, že nešiel ihneď so zranením na ošetrenie jednak
z toho dôvodu, že toto priamo po útoku sa nemuselo javiť tak vážne ako v ranných hodinách, keď začalpociťovať vážnejšie problémy a nebol ani zistený dôvod, prečo by poškodený uviedol ako páchateľa,
ktorý mu spôsobil zranenie, práve obžalovaného, pokiaľ by si takéto zranenie spôsobil sám, resp. by
ho spôsobil niekto iný. Je pritom z lekárskych správ a znaleckého posudku jednoznačne preukázané,

že práve takýmto mechanizmom, ako popísal poškodený, mohlo vzniknúť zranenie, ktoré poškodený
utrpel na ruke.
Hlavne tieto dôkazy viedli odvolací súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný spáchal skutok tak,
ako bola ustálená vina v napadnutom rozsudku, vrátane právneho posúdenia predmetného skutku, a to
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 140 písm. f) Tr. zák., pretože obžalovanému
inémuúmyselneublížilnazdravíadopustilsafyzickynamiesteverejnostiprístupnomhrubejneslušnosti
tým, že napadol iného a čin spáchal z osobitného motívu.
Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku, pretože súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, hlavne
v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ktoré mali vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu, v

prospech obžalovaného vyplýva skutočnosť, že doposiaľ súdne trestaný nebol, ale na druhej strane
v jeho neprospech vyplýva obsiahly zoznam priestupkov, ktorých sa obžalovaný v poslednej dobe i
dlhodobejšie dopustil, dopúšťa sa konaní výtržnosti, ublíženia na zdraví, konaní narušujúcich občianske
spolunažívanie, má záporný postoj k občanom rómskeho pôvodu, z ktorého vyplývajú aj viaceré
priestupky a v konečnom dôsledku aj samotné konanie v tejto veci, čo dáva najavo protizákonným

konaním. Potrestania za priestupky u obžalovaného vôbec neplnia zákonom sledovaný účel, pretože
sústavne pácha tieto priestupky napriek potrestaniam, u obžalovaného preto prichádza v úvahu uloženie
trestu odňatia slobody s hrozbou, že jeho výkon bude nariadený a takto má byť na obžalovaného
pôsobené po dobu 18 mesiacov, trest mu bol uložený vo výmere 16 mesiacov, výkon ktorého bude
nariadený, pokiaľ obžalovaný v skúšobnej dobe 18 mesiacov spácha iné protizákonné konanie a v

skúšobnej dobe sa neosvedčí. Trest je uložený na dolnej hranici trestnej sadzby zvýšenej podľa § 38
ods. 4 Tr. por., pretože dolná hranica sa zvýšila o jednu tretinu z dôvodov prevahy priťažujúcich okolností
nad okolnosťami poľahčujúcimi, keď bola zistená len priťažujúca okolnosť a poľahčujúce okolnosti neboli
zistené, tak, ako to vysvetlil vo svojom rozsudku prvostupňový súd.
Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keď uložil obžalovanému povinnosť

nahradiťškodu,ktorúspôsobilpoškodenémusvojoutrestnoučinnosťou,poškodenýsiuplatnilsvojnárok
riadne a včas a o opodstatnenosti tohto nároku nemal pochybnosti ani odvolací súd.
Z uvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.