Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Marta Szántaiová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/383/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115223426
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3115223426.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudcomJUDr.MartouSzántaiovouvprávnejvecižalobcu:PrimabankaSlovensko,

a.s. so sídlom Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. č. XX, zastúpenej Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom so sídlom Námestie sv. Anny č. 7269/20B,
Trenčín, o zaplatenie 1740,91 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,86 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť 6.482,76 eur ako istiny,
sumy 349,94 eur (nezaplatených úrokov do dátumu predčasnej splatnosti úveru), sumu 6,59 eur
(nezaplatených úrokov z omeškania do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroku 14,90% ročne z

nezaplatenej istiny 7.122,76 eur od 10.2.2014 do 12.2.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 6.882,76
eur od 13.2.2014 do 12.6.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 6.682,76 eur od 13.6.2014 do 9.7.2014,
z nezaplatenej istiny vo výške 6.482,76 eur od 10.7.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8% ročne
z nezaplatenej istiny 7.122,76 eur od 10.2.2014 do 12.2.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 6.882,76
eur od 13.6.2014 do 9.7.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 6.482,76 eur od 10.7.2014 do zaplatenia
a trov konania.

2. Uznesením č.k. 14C/383/2015-66 zo dňa 26.05.2016 súd konanie v časti o zaplatenie sumy istiny
6.482,76 eur, úroku ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 349,94 eur, úroku vo výške 14,90 % ročne vo
vyčíslenej výške 1159,64 eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2016.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd výrokom I. rozsudku č.k. 14C/383/2015-122 zo dňa
03.04.2017zaviazalžalovanúzaplatiťsumu1740,91eur,výrokomII.vzostávajúcejčastižalobuzamietol
a výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,52 %. Žalovaná podala proti výroku

I. a III. predmetného rozsudku odvolanie. Uznesením č.k. 27Co/270/2017-142 zo dňa 25.01.2018
Krajský súd v Trenčíne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v súvisiacom výroku III.
a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že po vrátení veci bude
úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko súd prvej inštancie,
vychádzajúc z odôvodnenia jeho rozhodnutia, uplatnený nárok neposudzoval ako majúci pôvod v
spotrebiteľskej zmluve, touto otázkou sa vôbec nezaoberal, a následne vec prejednať a rozhodnúť
v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

06.02.2018.

4. Podľa § 180 C.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu, ktorý sa
z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k.
27Co/270/2017-142 zo dňa 25.01.2018 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.02.2018.

6. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na § 502
ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a odkázal na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne
na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017, rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.
8Co/193/2017-88 zo dňa 07.12.2017, uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/366/2017-84 zo dňa
30.11.2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 33Cdo/212/201 zo dňa 21.08.2014.
Žalobca má za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo 143/98 sa netýka samotného
uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru.
K uzneseniu Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 uviedol, že v danom rozhodnutí sa Ústavný súd

nevyjadril k meritu odvolania, t.j. úrokom po zosplatnení. Ďalej uviedol, že dohodnutý obchodný úrok
patrí veriteľovi do vrátenia peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Tvrdenie, že úroky a úroky
z omeškania sa vzájomne vylučujú, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva
veriteľoviprávonadohodnutýúrokodposkytnutiapeňažnýchprostriedkov,pričomstanovujelenmoment
vzniku tohto nároku, moment zániku nestanovuje. Argument, že spotrebiteľa dlžníka je potrebné chrániť

tým skôr, že v jeho živote môžu nastať ťaživé situácie alebo z dôvodu, že veriteľ podcenil bonitu
spotrebiteľa, uvádza, že uvedený argument je účelový a zámerne vykresľuje spotrebiteľa ako dlžníka,
ktorý porušuje svoje zmluvné povinnosti následkom nepriaznivého dopadu životných okolností. Rovnako
neodôvodnení je aj argument súdu, že pokiaľ dlžník nie je schopný plniť svoje záväzky, k takejto situácii
dochádza z viny veriteľa, ktorý podcenil posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Na základe

uvedených skutočností má žalobca za to, že má nárok na úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti
celého úveru.

7. Žalovaná žiadala rozhodnúť v zmysle uznesenia odvolacieho súdu.

8. V konaní mal súd preukázané, že dňa 26.9.2012 došlo medzi stranami k uzatvoreniu úverovej
zmluvy č. XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 7.500 eur, ktorý žalovaná
nesplácala v zmluvne dojednaných splátkach riadne a včas, v dôsledku čoho došlo k predčasnému
zosplatneniu dlhu, dňom 10.2.2014. Nebolo sporné, že žalovaná na tento dlh uhradila 7.992,34 eur
dňa 13.1.2016. Sporným zostalo len to, či žalovanému vznikol na základe zmluvy nárok na zaplatenie

zmluvne dohodnutého úroku 14,90 % ročne z istiny do zaplatenia, alebo žalobcovi po zosplatnení dlhu
prislúcha len nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

9. Z úverovej zmluvy č. XXXX zo dňa 26.09.2012 bolo zistené, že žalobca uzavrel so žalovanou úverovú
zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového

úveru/splatenie záväzkov vo výške 7500 eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 14,90 % ročne.
Žalovaná sa zaviazala úver splácať 120 mesačnými splátkami vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vo
výške po 120,98 eur od 15.10.2012 do 16.09.2022. RPMN bola určená vo výške 16,71 %, priemerná
RPMN vo výške 12,55 %. V čl. 4 bod 4.1 sa strany dohodli, že v prípade ak klient nezaplatí anuitnú
splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. z nesplatenej anuitnej splátky

až do jej zaplatenia.

10. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom v čase omeškania ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania výška úrokov z

omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či sa jedná o
spotrebiteľský vzťah. V predmetnej právnej veci mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že

žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 7500 eur. Podľa názoru súdu ide o vzťah spotrebiteľský a predmetnou zmluvou vznikol medzi
žalobcom a žalovanou právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa § 52 a nasl. Obč. zák. je táto zmluva spotrebiteľskou

zmluvou. Na jednej strane vystupuje veriteľ ako dodávateľ - žalobca, ktorý sa v rámci predmetu svojej
činnosti zaviazal poskytnúť úver a na druhej strane dlžník ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a ktorý
sa úver zaviazal splácať v pravidelných splátkach.

20. Súd preskúmal zmluvu o úvere a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované
§ 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná svoje
zmluvné povinnosti neplnila a bola s platením splátok v omeškaní, žalobca využil svoje oprávnenie a
pristúpil v zmysle zmluvy k zosplatneniu celého úveru, pričom dodržal zákonom stanovený postup podľa
§ 53 ods. 9 Obč. zák.. Tým vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na skutočnosť,

že žalovaná uhradila dňa 13.01.2016 sumu 7992,34 eur a súd uznesením č.k. 14C/383/2015-66 zo dňa
26.05.2016 konanie v časti o zaplatenie sumy istiny 6.482,76 eur, úroku ku dňu zosplatnenia úveru vo
výške 349,94 eur, úroku vo výške 14,90 % ročne vo vyčíslenej výške 1159,64 eur zastavil, predmetom
konania zostala neuhradená časť úroku 14,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6 482,76 eur od10.7.2014 do 13.1.2016 vo výške 746,56 eur; úroky z omeškania 6,59 eur a úrok z omeškania 8% ročne
z istiny 7 122,76 eur od 10.2.2014 do 12.2.2014, z istiny 6 882,76 eur od 13.2.2014 do 12.6.2014, z istiny
6 682,76 eur od 13.6.2014 do 9.7.2014 a z istiny 6 482,76 eur od 10.7.2014 do 13.1.2016. Z tejto časti

súd rozsudkom č.k. 14C/383/2015-122 zo dňa 03.04.2017 priznal sumu 1740,91 eur a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. V zamietajúcej časti sa stal rozsudok právoplatným, v časti priznania sumy 1740,91
eur bol rozsudok zrušený.

21. Keď súd ustálil, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, zaoberal sa otázkou priznania

úrokov po splatnosti úveru. To, že veriteľ má aj v prípade okamžitého (predčasného) zosplatnenia úveru
právo na zmluvné úroky, súd nespochybňuje. Sporné je len to, či má nárok len na úroky vzniknuté do dňa
zosplatnenia úveru, alebo či má aj po zosplatnení nárok účtovať dlžníkovi ďalšie úroky. V tejto otázke je
súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne vyjadreným v uznesením vydanom v tomto
konaní č.k. 27Co/270/2017-142 zo dňa 25.01.2018.

22. Úrok z úveru predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky k dispozícii.
Ide v podstate o odplatu za to, že veriteľ sa vzdal dispozície s peňažnými prostriedkami, poskytol ich
dlžníkovi a umožnil mu vracať ich v splátkach. Vyhlásením predčasnej splatnosti vlastne veriteľ odopiera
dlžníkovi predtým poskytnuté plnenie (požaduje jeho vrátenie), čím sa radikálne mení obsah záväzku.
Pokiaľ dlžník už nie je oprávnený disponovať poskytnutými finančnými prostriedkami, neexistuje dôvod,

aby sa tieto finančné prostriedky ďalej úročili. Predčasné vrátenie finančných prostriedkov nepredstavuje
plnenie pôvodne dohodnutých podmienok čerpania úveru, preto na takto vzniknutý záväzok nemožno
aplikovať ani pôvodne dohodnuté dojednanie o úrokoch. Zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov. To, že dlžník napriek
tomu finančné prostriedky veriteľovi nevráti, je sankcionované inak (úrokmi z omeškania, rovnako ako

každé iné omeškanie dlžníka s peňažným plnením). Pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru si veriteľ
musí byť vedomý, že sa vzdáva potenciálneho budúceho zisku z úrokov (ktorý je však veľmi neistý
vzhľadom na to, že dlžník nesplácal ani len istinu) výmenou za oprávnenie okamžite žiadať vrátenie
istiny (a dovtedy vzniknutých úrokov) a prípadne následne toto plnenie aj vymáhať. Ak dlžník nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval

od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by dlžník mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal
nespravodlivý stav pre dlžníka, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti plnenia celého
dlhu a veriteľ by mal naďalej nárok na úroky zo zmluvy a aj na úroky z omeškania. De facto by sa
takto popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku - veriteľ by mal právo na úrok, ako
keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo dlžník by nemal nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred

zosplatnením úveru.

23. K tvrdeniu žalobcu, že povinnosť dlžníka platiť úroky je limitovaná splatnosťou úveru, súd uvádza,
že pokiaľ by zákonodarca chcel, aby dlžník platil úroky aj potom, keď už bol povinný vrátiť veriteľovi
celú istinu, nepochybne by to výslovne vyjadril. Je pravdou, že omeškanie dlžníka zakladá vznik

nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom samo omeškanie dlžníka neovplyvňuje vznik nároku na
úrok z úveru. Avšak od chvíle, keď na (kvalifikované) omeškanie dlžníka reaguje veriteľ predčasným
zosplatnením úveru, už nejde o plnenie práv a povinností z pôvodnej úverovej zmluvy, ale predčasným
zosplatnením vzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový (sankčný) právny vzťah, ktorého súčasťou okrem
úrokov z omeškania je podstatné právo veriteľa požadovať (a v prípade neplnenia aj vymáhať) okamžité

vrátenie celej istiny. Nejde teda v žiadnom prípade o zvýhodnenie dlžníka, naopak, dlžník sa (vinou
vlastného neplnenia zmluvných podmienok a následnej reakcie veriteľa) ocitá vo veľmi nevýhodnej
situácii, keď je povinný okamžite vrátiť celú istinu aj s úrokmi, ktoré vznikli do dňa zosplatnenia. Dlžník sa
nezbavuježiadnejpovinnosti-ajnaďalejjepovinnývrátiťposkytnutéfinančnéprostriedkyaajdohodnutý
úrok, len sa tento úrok ku dňu predčasnej splatnosti zafixuje a istina sa ďalej neúročí. Nárok na úrok za

obdobie po dátume predčasnej splatnosti veriteľovi ešte nevznikol (vznikol by mu len vtedy, ak by dlžník
naďalej mal právo poskytnutými finančnými prostriedkami disponovať, teda pokračovať v ich vracaní v
splátkach), preto nemohlo dôjsť ani k zániku takéhoto nároku.

24. Pokiaľ žalobca argumentoval povahou odstúpenia od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka,

súd uvádza, že v preskúmavanom prípade nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru. Je pravdou, že záver o neexistencii nároku na (nové) zmluvné úroky po zosplatnení
úveru nevyplýva priamo z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Obo/143/98, to však neznamená, že súd nemôže podporne poukázať aj na časť odôvodneniarozhodnutia iného súdu (hoci všeobecne právne nezáväznú), pokiaľ sám dostatočne vyargumentuje tam
prezentovaný právny názor. V citovanom rozhodnutí obchodný senát najvyššieho súdu jasne uviedol
(hoci v inštrukcii pre súd prvej inštancie), že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do

splatnosti dlhu.

25. Záver o nepriznaní úrokov po zosplatnení úveru sa javí súdu logický aj z hľadiska, že v opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov
z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy.

Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského
úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy
spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas
ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ
(v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru),

potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

26. Právny názor, podľa ktorého veriteľovi po zosplatnení úveru nepatria zmluvné úroky považuje aj
Ústavný súd Slovenskej republiky za ústavne akceptovateľný, ktorý názor vyslovil v rozhodnutí sp. zn.
IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Obo 143/98

a priklonila sa k nemu aj rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky (napr. uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, jeho rozsudok sp. zn. 15Co/871/2014
zo dňa 02.09.2015, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5Co/479/2015-128 zo dňa 10.02.2016) ako
aj rozhodovacia prax Krajského súdu v Trenčíne (napr. rozhodnutie zo dňa 26.04.2016 pod č.k.
6Co/304/2015, zo dňa 18.07.2017 pod č.k. 6Co 303/2017, zo dňa 26.02.2019 pod č.k. 27Co/31/2019).

27. Vzhľadom na uvedené a na právny názor vyjadrený v uznesení odvolacieho súdu v tomto konaní
č.k. 27Co/270/2017-142 zo dňa 25.01.2018, ktorým je súd viazaný, súd nepriznal žalobcovi nárok na
úroky po zosplatnení úveru (vyčíslené v sume 746,56 eur).

28. Súd preskúmal uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu a úhradu žalovanej a dospel k záveru, že
žalovaná má uhradený dlh voči žalobcovi v celom rozsahu. Žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie
sumy 6482,76 eur ako istiny, sumy 349,94 eur (nezaplatených úrokov do dátumu predčasnej splatnosti
úveru), sumy 6,59 eur (nezaplatených úrokov z omeškania do dátumu predčasnej splatnosti úveru),
úroku 14,90% ročne z nezaplatenej istiny 7.122,76 eur od 10.2.2014 do 12.2.2014, z nezaplatenej

istiny vo výške 6.882,76 eur od 13.2.2014 do 12.6.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 6.682,76 eur od
13.6.2014 do 9.7.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 6.482,76 eur od 10.7.2014 do zaplatenia, úrok
z omeškania 8% ročne z nezaplatenej istiny 7.122,76 eur od 10.2.2014 do 12.2.2014, z nezaplatenej
istiny vo výške 6.882,76 eur od 13.6.2014 do 9.7.2014, vo výške z nezaplatenej istiny 6.682,76 eur od
13.6.2014do9.7.2014,znezaplatenejistinyvovýške6.482,76eurod10.7.2014dozaplatenia.Žalovaná

uhradila sumu 7992,34 eur, ktorú súd pri nepriznaní úrokov z úveru po zosplatnení úveru započítal v
sume 6482,76 eur na istinu, v sume 349,94 eur na úroky z úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru,
v sume 6,59 eur na úroky z omeškania do dátumu predčasnej splatnosti úveru, v sume 1009,42 eur
na úroky z omeškania ( 8 % zo sumy 7122,76 od 10.02.2014 do 12.02.2014, zo sumy 6882,76 eur
od 13.02.2014 do 12.06.2014, zo sumy 6682,76 eur od 13.06.2014 do 09.07.2014, zo sumy 6482,76

eur od 10.07.2014 do 13.01.2016). Z tohto výpočtu vyplýva, že po odpočítaní nepriznaných úrokov po
zosplatneníúverudo13.01.2016zuplatnenéhonárokužalobcužalovanáuhradilanárokžalobcuvcelom
rozsahu a preto súd žalobu zamietol v celom zostávajúcom rozsahu.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala

vo veci čiastočný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v
rozsahu 63,86 % proti žalovanej. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 6482,76 eur, 349,94 eur,
6,59 eur, 1906,20 eur ako úrokov a 1009,42 eur ako úrokov z omeškania. 100 %-ným úspechom by bolo
priznanie sumy 9754,91 eur. Za úspech žalobcu možno považovať tú časť, v ktorej súd konanie zastavil
z dôvodu správania žalovanej, t.j. úhrady žalovanej po podaní žaloby. Procesné zavinenie na zastavení

predmetnej časti konania nesie v tejto časti teda žalovaná, a preto úspech žalobcu predstavuje sumu
7992,34 eur a neúspech 1762,57 eur. Čistý úspech žalobcu predstavuje 63,86 % a v tomto rozsahu má
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd nerozhodol podľa návrhužalovanej tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca podal
žalobu dôvodne, nakoľko až po podaní žaloby uhradila žalovaná časť uplatneného nároku a preto by
nebolo spravodlivé, aby žalobca znášal vzniknuté trovy sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.