Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617200552
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3617200552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., E.
XX, zastúpeného: JUDr. Roman Henčel, advokát so sídlom Prievidza, G. Švéniho 8, proti žalovaným: 1/
Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. Y., E. X. Y. XX, zastúpenej: JUDr. Mariana Pirťanová, advokátka so
sídlom Partizánske, Jesenského 230/7, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so

sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej: Advokátska kancelária Miroslav Maďar,
s.r.o.,sosídlomBanskáBystrica,Horná26,IČO:36868299,ozaplatenie6091,80eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/5/2017 - 272 zo dňa 24.
októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. čo do zaplatenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia 4 290,- eur spoločne a nerozdielne žalovanými 1/,2/ a úroku z omeškania vo
vzťahu k žalovanej 1/ p o t v r d z u j e .
III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. čo do zaplatenia úroku z omeškania
vo vzťahu k žalovanému 2/ m e n í tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku VI. čo do náhrady trov konania m e

n í tak, že p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia voči žalovaným 1/,2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

V. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/,2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej 1/
povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bolestného 1 801,80 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy1801,80€od07.02.2017dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku. Konanievčastio
zaplatenie bolestného 471,90€ s príslušenstvom voči žalovanej 1/ výrokom II. zastavil. Žalobcovi titulom
bolestného priznal voči žalovanej 1/ náhradu trov konania v rozsahu 58,48% (výrok III.). Výrokom IV.
uložilžalovaným1/a2/povinnosťzaplatiťžalobcovititulomsťaženiaspoločenskéhouplatneniaspoločne
a nerozdielne 4 290,- € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 290,- € a to žalovaná
1/ od 07.02.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný 2/ od 24.04.2018 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. žalobu voči žalovanému 2/ vo zvyšku
príslušenstva, úroku z omeškania, vo výške 5% od 07.02.2017 do 23.04.2018 zamieta. Výrokom VI.priznal žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia náhradu trov konania voči žalovaným 1/,
2/ v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo
zistené, že dňa 13.02.2015 došlo ku škodovej udalosti medzi žalobcom a žalovanou 1./, ako vinník
škodovej udalosti bola označená žalovaná 1./. Žalobca bol bezprostredne po udalosti odvezený sanitkou
do nemocnice v Topoľčanoch, odkiaľ bol po vykonaní vyšetrení prepustený domov. Z nálezu nemocnice
v Topoľčanoch vyplýva, že žalobca sa na nič nesťažoval, má poranenia ruky a brady. Dňa 14.02.2015 bol

žalobca do 18.02.2015 hospitalizovaný v nemocnici v Partizánskom. MUDr. Mayer vypracoval žalobcovi
dňa 04.05.2015 lekársky posudok na bolestné a SSU pričom určil počet bodov 132,5 (otras mozgu
30 bodov; podvrtnutie krčnej chrbtice ťažšieho stupňa 37,5 bodov; pomliaždenie bedernej chrbtice 20
bodov; pomliaždenie bederného kĺbu 15 bodov; pomliaždenie oboch rúk 30 bodov). Zo správy MUDr.
Mayera zo dňa 07.04.2016 vyplýva, že u žalobcu pretrváva bolesť krčnej chrbtice. Zároveň určil SSU na
250 bodov - poúrazové obmedzenie pohyblivosti C a L chrbtice (stredne ťažké). Žalobca výzvou zo dňa

19.01.2017 vyzval žalovanú 1./ na zaplatenie náhrady škody. Dňa 01.03.2017 žalovaná 1./ odpovedala
negatívne na žalobcovu výzvu. Žalovaný 2./ poukázal žalobcovi dňa 15.04.2015 poistné plnenie ako
náhradu škody na motorovom vozidle vo výške 861,30 €. Dňa 18.08.2016 vyzval žalobca žalovaného
2./ na náhradu škody, odškodnenie za bolesť, SSU a iné náklady s liečením. Žalovaný 2./ odpovedal na
výzvu žalobcu negatívne. Odborným vyjadrením forensic.sk č. 203/2018 bolo bolestné určené na 105

bodov (pomliaždenie tváre 5 bodov; podvrtnutie krčnej chrbtice 25 bodov; pomliaždenie ruky vpravo 15
bodov; pomliaždenie palca vľavo 15 bodov; pomliaždenie bedrového kĺbu vľavo 15 bodov; otras mozgu
I. stupňa 30 bodov). Odborným vyjadrením č. 09/2019 MUDr. Babiak SSU obodoval na 250 bodov.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka, § 1,

§ 2 ods. 3, § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1,2, § 5 ods. 1,2, 4, § 7 ods. 1,2,3,4,6,, § 9 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 15,
§ 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ zákon o PZP“) a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 13.02.2015 došlo ku škodovej udalosti medzi

žalobcom a žalovanou 1./. Žalovaná počas konania namietala, že napriek tomu, že je označená ako
vinník škodovej udalosti ona ju nespôsobila. Súd pri posúdení vychádzal zo skutočnosti, že škodová
udalosť bola riešená políciou a na zázname o dopravnej nehode bola ako vinník škodovej udalosti
označená žalovaná 1./. V prípade ak si žalovaná 1./ nebola vedomá pochybenia, nemala uznať svoju
vinu pri riešení škodovej udalosti. Súd preto považoval túto skutočnosť za preukázanú záznamom

o dopravnej nehode a oznámením polície predloženým žalobcom. Následne sa súd prvej inštancie
zaoberal predpokladmi na vznik škody. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne
splneniezákonnýchpodmienok:protiprávnyúkon,škoda,príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonom
a škodou a zavinenie škodcu, ktoré sa podľa § 420 Občianskeho zákonníka prezumuje. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Protiprávne konanie je také, ktoré je v

rozporesobjektívnymprávomaspočívabuďvkonaníaleboopomenutí.Protiprávnosťsanepredpokladá
a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je
samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného. Majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné
objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda

je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej
udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého
reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť
za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je

potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné
konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do
úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť
v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú

škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu
konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá
alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej
skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonníkje vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda
a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k

vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z
porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Žalovaní namietali príčinnú súvislosť medzi škodou
na zdraví a škodovou udalosťou z dôvodu, že pri prvotnom ošetrení v Topoľčanoch u žalobcu nebolo
konštatované poškodenie zdravia a následne sa mala škoda na zdraví prejaviť až po 28 hodinách od
škodovej udalosti. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že škoda

na zdraví žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s škodovou udalosťou. Napriek tomu, že pri prvotnom
vyšetrení sa žalobca na žiadne ťažkosti nesťažoval, súd konštatoval, že žalobca bol bezprostredne po
škodovej udalosti v šoku a zdravotné problémy sa prejavili až neskôr. To konštatoval vo svojej výpovedi
aj MUDr. Mayer, konkrétne to, že škoda na zdraví korešponduje s priebehom škodovej udalosti. Zároveň
svedkyňa - manželka žalobcu potvrdila, že nijaký iný úraz medzi prepustením žalobcu z Topoľčian
až do hospitalizácie v Partizánskom sa žalobcovi nestal. Súd má teda podmienky nároku na náhradu

škody na zdraví za preukázané. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.05.2019 vzal
žalobu v časti úhrady bolestného v sume 471,90 € s úrokom z omeškania z tejto sumy späť. Žalovaní
sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrili, zároveň neuviedli nijaké vážne dôvody pre ktoré by so späťvzatím
žaloby nesúhlasili. Vzhľadom na uvedené súd konanie v časti o zaplatenie úhrady bolestného v sume
471,90 € s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 145 CSP zastavil. Žalobca sa potom v konaní

domáhal zaplatenia náhrady za bolesť v sume 1.801,80 € s úrokom z omeškania vo výške 5% z
tejto sumy 1.801,80 € od 07.02.2017 do zaplatenia. Žalovaný 2/ súdu predložil Odborné vyjadrenie
forensic.sk č. 203/2018 bolo bolestné určené na 105 bodov (pomliaždenie tváre 5 bodov; podvrtnutie
krčnej chrbtice 25 bodov; pomliaždenie ruky vpravo 15 bodov; pomliaždenie palca vľavo 15 bodov;
pomliaždenie bedrového kĺbu vľavo 15 bodov; otras mozgu I. stupňa 30 bodov), ktoré žalobca ani

žalovaná 1./ nesporovali, preto sú vzhľadom na uvedené náhradu za bolesť priznal podľa Opatrenia
Ministerstva zdravotníctva SR č. S02622-OL-2015, keďže k škodovej udalosti došlo dňa 13.02.2015 vo
výške 1.801,80 € (105 bodov x 17,16 € = 1.801,80 €). Keďže si žalobca uplatnil náhradu bolestného len
od žalovanej 1./, súd uložil žalovanej 1./ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.801,80 €. Žalobca žalovanú na
úhradu bolestného vyzval dňa 19.01.2017. Keďže je žalovaná 1./ so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní

priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.., t.j. 5% ročne zo sumy 1.801,80 € od
07.02.2017 do zaplatenia. O náhrade trov konania titulom bolestného súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 58,48%, čo predstavuje
jeho čistý úspech vo veci. Žalobcovi súd priznal sumu 1.801,80 €, čo predstavuje 79,24% žalobcom

žalovaného nároku z titulu bolestného. Žalobca mal teda úspech vo výške 79,24% a žalovaná 1./ vo
výške 20,76%. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 58,48% (79,24 - 20,76 = 58,48).

4. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal nárokom žalobcu na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia (ďalej len „SSU“). MUDr. Mayer vyčíslil v odbornom vyjadrení bodovú hodnotou sťaženia

spoločenského uplatnenia žalobcu na 250 bodov. Žalovaný 2/ namietal, že v prípade ak výška
bodového ohodnotenia presiahne 200 bodov, mal by posudok vypracovať primár. Podľa ustanovenia
§ 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej
starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej
kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

V tomto prípade bol posudok posúdený prednostom zdravotníckeho zariadenia, čo priamo vyplýva
z podaného posudku, ktorý je zároveň podpísaný nielen MUDr. Mayerom ale aj prednostom MUDr.
Papšom. Vzhľadom na uvedené teda bola splnená zákonná povinnosť pri vydaní predmetného posudku.
Bodové ohodnotenie zdôvodnil tým, že žalobca má trvalé následky, má obmedzenú pohyblivosť
krčnej chrbtice s vyrážajúcimi bolesťami do horných a dolných končatín. Nemôže sa aktívne venovať

športu. Znížená pohyblivosť bola potvrdená neurologickým vyšetrením. Táto skutočnosť bola potvrdená
odborným vyjadrením MUDr. Babiaka, ktorý vo vyjadrení uviedol, že žalobca trpí obmedzením rotačných
pohybov v krčnej chrbtici a obmedzením predklonu a záklonu v oblasti driekovej chrbtice stredného
stupňa. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že u neho v súvislosti s
poškodením zdravia pri škodovej udalosti, ktorú zavinila žalovaná 1/, došlo k sťaženiu spoločenského

uplatnenia v takom rozsahu, ktorý odôvodňuje jeho hodnotenie hodnotou 250 bodov. S poukazom na
§ 1 opatrenia MZ SR č. S02622-OL-2015 je hodnota jedného bodu v prípade sťaženia spoločenského
uplatnenia v roku 2015 vo výške 17,16 €. Keďže sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo
hodnotené 250 bodmi, patrí mu nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.290€ (17,16 €/bod x 250 bodov). Preto súd žalobcovi priznal vo výroku IV. rozsudku sumu 4.290 €. Keďže
sú žalovaní so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania od prvého dňa omeškania, teda odo dňa nasledujúceho po
uplynutí trojmesačnej lehoty na prešetrenie poistnej udalosti a po uplynutí 15-dňovej lehoty na plnenie od
tohto dňa, teda od 18.08.2016. Žalobca si však úrok z omeškania uplatnil až od 07.02.2017 od podania
žaloby, preto mu súd priznal úrok z omeškania vo výške vo výške 5% ročne zo sumy 4.290 € a to voči
žalovanej 1./ od 07.02.2017 do zaplatenia, a voči žalovanému 2./ od 24.04.2018 do zaplatenia. Zároveň

žalobu voči žalovanému 2./ vo zvyšku príslušenstva, úroku z omeškania vo výške 5% od 07.02.2017
do 23.04.2018 zamietol, pretože tento sa stal žalovaným až dňa 24.04.2018. O náhrade trov konania
titulom SSU súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 100%, keďže žalobca mal vo veci v tejto časti úplný úspech.

5. Posudzujúc obsah podania podľa § 124 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom

rozsahu s výnimkou výroku II. o zastavení konania a výroku V. o zamietnutí zvyšku žaloby voči
žalovanému 2/, podala odvolanie žalovaná 1/, ktorá namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne. Uplatnila si aj nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej 1/ a vznikom škody, ktorá musí byť nielen

tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Atribútom príčinnej
súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.
Žalobca bezprostredne po nehode nemal žiadne zranenia, čo vyplýva z ambulantného nálezu zo
dňa 13.02.2015, tieto sa objavili až 28 hodín po škodovej udalosti, z čoho vyplýva, že tieto zranenia

nemuseli byť spôsobené pri škodovej udalosti, ale žalobca si ujmu na zdraví mohol privodiť aj iným
spôsobom. Je nepravdepodobné, že by tak závažné zranenia, ktoré mali spôsobiť okrem iného aj SSU,
neboli pri prvotnom vyšetrení zistené. Posudok ohľadne SSU je podľa jej názoru neobjektívny, znalec
neprihliadal na vek poškodeného, na jeho predchádzajúce zamestnania a predchádzajúci zdravotný
stav. Z výpovede žalobcu vyplýva, že jeho spoločenské uplatnenie bolo žiadnym spôsobom sťažené,

doposiaľ sa venuje športu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ čo do výrokov IV. a VI. a
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu zamietne alebo ho zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, pričom namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s niektorými
jeho námietkami. Zdôraznil, že podľa jeho názoru si žalobca neuplatnil nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v súlade s § 6 ods. 1,2,3 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého je poškodený
oprávnený uplatniť si nárok na náhradu za SSU ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody a do 3
mesiacov od podania sa dohoda neuzatvorila a neuspokojili sa nároky poškodeného. V konaní žalobca

nepreukázal, že by pri uplatňovaní nároku postupoval týmto spôsobom, pretože nepredložil žiadny návrh
takejto dohody v likvidačnom ani súdnom konaní. Žalobca je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu za
SSU len za splnenia dvoch podmienok, a to vtedy, ak bol aktívny a podal návrh na uzatvorenie dohody
o vyrovnaní v rámci likvidačného konania vedeného poisťovateľom a druhou podmienkou je pasivita
poisťovateľa, ktorý by bol pasívny a do 3 mesiacov od podania návrhu neuzatvoril dohodu vyrovnania

neuspokojil nároky poškodeného. Cieľom tohto postupu odbremeniť súdy od neopodstatnených žalôb.
V tomto smere poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp.zn.17C/87/2008. Ďalej sa súd
prvej inštancie nezaoberal jeho námietkami k odbornému vyjadreniu číslo 08/2019 zo dňa 12.02.2019,
vypracovanému MUDr. Babiakom, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 29.04.2019. Zopakoval,
že znalec v odbornom vyjadrení uvádza, že žalobcu fyzikálne vyšetril, ale neuviedol dátum, kedy

k tomu došlo. Záznam alebo nález tohto vyšetrenia netvorí prílohu odborného vyjadrenia, preto má
pochybnosť o tom, či k vyšetreniu vôbec došlo. Znalec v odbornom vyjadrení uviedol, že v rámci
znaleckej činnosti preštudoval odborné nálezy žalobcu, ale nie je známe, ktoré konkrétne zdravotné
záznamy znalec preštudoval a či ich vôbec preštudoval. Z tohto dôvodu mal žalovaný 2/ pochybnosti
o objektivite predmetného odborného vyjadrenia, čo uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie. Na

dané odborné vyjadrenie nie je možné hľadieť ako na odborné vyjadrenie potvrdzujúce nároky žalobcu
v časti SSU. Taktiež opätovne namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou
dňa 13.02.2015 a deklarovanou škodou na zdraví žalobcu, pričom poukázal na odborné vyjadrenie
č. 203/2018 dňa 20.08.2018 vypracované znaleckou organizáciou Forensic.sk. Znalecká organizáciana základe žalobcom predloženej zdravotnej dokumentácie nepotvrdila existenciu nároku žalobcu na
náhradu SSU z dôvodu absencie kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu. Tieto závery znaleckej
organizácie súd žiadnym spôsobom nevzal na zreteľ ani sa s nimi nevysporiadal. Okrem toho žalovaný

2/ opätovne poukázal na ambulantný nález žalobcu zo dňa 13.02.2015 vypracovaný MUDr. Zvadovou,
v ktorom sa uvádza, že žalobca mal v čase vyšetrenia chrbticu nebolestivú, pričom z RTG je zrejmé,
že skelet žalobcu nenesie známky čerstvej traumy. Taktiež poukázal na prepúšťaciu správu žalobcu zo
dňa 18.02.2015 vypracovanú MUDr. Mayerom, v ktorej sa na druhej strane v časti kontrola neurológom
podľa stavu k 15.02.2015 uvádza, že CT vyšetrenie krčnej chrbtice žalobcu bolo bez traumatických

zmien. Nie je zrejmé, či pri stanovení bodového ohodnotenia SSU žalobcu boli zo strany MUDr. Mayera
ako aj zo strany znalca MUDr. Bebiaka brané na zreteľ objektívne skutočnosti, akými sú vek žalobcu,
vykonávané povolanie šoféra z povolania, ktoré nesporne majú za následok vedené pre degeneratívne
zmeny v oblasti krčnej chrbtice. Taktiež nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri stanovení
výšky hodnoty jedného bodu bolestného vychádzal z opatrenia MZ SR, ktoré nadobudlo účinnosť viac
ako3mesiacepoškodovejudalostižalobcu.Týmtoopatrenímbolastanovenávýškanáhradyzabolesťa

SSU na rok 2015, ktoré opatrenie nadobudlo účinnosť dňa 31.05.2015. V čase vzniku škodovej udalosti
toto opatrenie účinné nebolo. V čase škodovej udalosti bolo účinné opatrenie MZ SR , ktoré stanovovalo
výšku náhrady za bolesť na SSU za rok 2014. Súd prvej inštancie mal vychádzať práve z tohto opatrenia
MZ SR. Žalovaný 2/ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď ho zaviazal
na plnenie úrokov z omeškania. Poukázal na § 11 ods. 7, 8 zákona o PZP a § 797 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Žalovaný 2/ ako poisťovateľ splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 11 ods. 6 zákona
o PZP a poskytol žalobcovi plnenie z titulu uplatneného preukázaného nároku v súlade s § 11 ods.
7 zákona, preto mu nevznikla žiadna povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania
s poskytnutím poistného plnenia by sa mohol dostať najskôr až vtedy, keď by ho nevyplatil v lehote
určenej súdom, potom, ako by konajúci súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázanú určitú výšku

nároku a priznal ju žalobcovi v právoplatnom rozsudku, k čomu doposiaľ nedošlo. Predmetná otázka
bola riešená v judikatúre Najvyššieho súdu SR - viď rozsudok sp.zn. 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017,
aj v rozhodnutiach krajských súdov, na ktoré poukázal. Z výroku VI. o trovách konania nie je zrejmé,
čí má žalobca nárok na náhradu trov konania z titulu priznaného SSU voči žalovaným 1, 2 samostatne
alebo spoločne a nerozdielne.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných 1/,2/ písomne vyjadril tak, že sa s nimi nestotožňuje. Súd prvej
inštancie sa s námietkami, ktoré v odvolaní uviedla žalovaná 1/ vysporiadal v bode 63 odôvodnenia
rozsudku. Vo vzťahu k námietke výpovednej hodnoty posudku na SSU, ktorý dal v konaní vypracovať
súd, uviedol, že žalobca predložil bodové ohodnotenie vypracované MUDr. Mayerom, ktoré obaja

žalovaní namietali, preto dal súd prvej inštancie v konaní vypracovať ďalšie odborné vyjadrenie.
Následne, keď nové odborné vyjadrenie potvrdilo správnosť údajov v bodovom ohodnotení MUDr.
Mayera, spochybňujú obsah tohto posudku. Neobjektívnosť alebo chybnosť posudku znalca MUDr.
Babiaka však okrem svojich tvrdení nepreukázali. Žalovaná 1/ nešpecifikovala, v akom rozsahu
rozsudok súdu prvej inštancie napáda. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 2/, toto je odôvodnené

tými istými tvrdeniami, prezentovanými už prvoinštančnom konaní. V konaní bola oboznámená žiadosť
žalobcu o náhradu škody, adresovaná žalovanému 2/ a jeho odpoveď. Žalobca sa ešte pred podaním
žaloby opakovane obrátil na žalovaného 2/ podaním zo dňa 18.08.2016, v ktorom si okrem iného uplatnil
ajnároknazaplatenieSSU,naktoréžalovaný2/reagovaltak,žeuplatnenýnárokodmietol.Zosprávania
sa žalovaného 2/ je zrejmé, že nemal záujem na uzatvorení dohody, napriek tomu, že to vyčíta žalobcovi.

Odborné vyjadrenie MUDr. Babiaka bolo vypracované na návrh žalovaného 2/, ku ktorému sa pripojila aj
žalovaná 1/. Súd prvej inštancie potom, ako tento znalec potvrdil správnosť údajov uvedených v posudku
MUDr. Mayera, nemal dôvod vo veci ďalej dokazovať námietky žalovaných. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal
nesprávnu aplikáciu pri výpočte výšky bolestného a výšky náhrady za SSU, zdôraznil, že podľa jeho
názoru opatrenie MZ SR má len deklaratórny charakter, výška náhrady za príslušný kalendárny rok

je určená priamo v zákone, a to v § 5 ods. 2 zákona č. 437/ 2004 Z.z., podľa ktorého výška náhrady
za bolesť a výška náhrady za SSU sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu za 1 bod. Výška nároku za bolesť a nároku za SSU nárok 2015 bola určená na
sumu 17,16 €, pokiaľ by zákonodarca mal záujem na tom, aby výška náhrady za bolesť a výška náhrady

za SSU bola do účinnosti opatrenia v príslušnom kalendárnom roku iná, tak by to formuloval priamo v
zákone. Zo zákona jednoznačne vyplýva, že výška náhrady určená podľa § 5 ods. 2 zákona sa použije
na celý nasledujúci kalendárny rok. Aj zo samotného názvu opatrenia vyplýva, že ide o stanovenie výšky
náhrady na rok 2015, teda nie na obdobie od 01.06.2015 do účinnosti nového opatrenia. Rozhodnutiesúdu prvej inštancie ohľadne úrokov z omeškania vo vzťahu k žalovanému 2/ mal taktiež za správne,
zákonné a spravodlivé. Výrok o trovách konania je treba vykladať vo vzťahu k výroku IV. napadnutého
rozsudku, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaných 1/, 2/ zaplatiť nárok žalobcu spoločne

nerozdielne. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

8. Žalovaná 1/ sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že jej odvolanie spĺňa všetky náležitosti
a v plnom rozsahu sa ho pridržiava.

9. Žalovaný 2/ sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril tak, že preukázanie príčinnej súvislosti
medzi dopravnou nehodou a uplatnenou škodou je na žalobcovi, ktorý uvedené v danej veci
preukazoval výpoveďou MUDr. Mayera a výpoveďou jeho manželky. Obe uvedené svedecké výpovede
boli žalovaným 2/ spochybňované a označené ako nedôveryhodné, vzhľadom na preukázateľne
rozporuplné tvrdenia svedka MUDr. Mayera a výpoveď blízkej osoby pod priamym vplyvom žalobcu. S
týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Žalovanej 2/ sa uvedené svedecké

výpovede javia ako nedôveryhodné. Poukázal na náležitosti odborného vyjadrenia a znaleckého
posudku, nepreskúmateľnosť odborného vyjadrenia MUDr. Babiaka videl v tom, že toto neobsahuje
žiadne prílohy, podklady, z ktorých znalec vychádzal a na základe ktorých by bolo možné preskúmať
opodstatnenosť záverov znalca. Znalec neuviedol, z ktorých odborných lekárskych nálezov pri
vypracovaní vyjadrenia vychádzal. Z tohto dôvodu nie možné realizovať overenie vstupných údajov,

s ktorými znalec pracoval a vyhodnotiť závery. Zdôraznil, že ako poisťovateľ bez zbytočného odkladu
začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, do 3 mesiacov
odo dňa uplatnenia nároku písomne oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré mu odmieta poskytnúť poistné
plnenie, a preto sa nedostal do omeškania a nevznikla mu povinnosť platiť úroky z omeškania.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

11. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolaní žalovaných

1/,2/ nariaďovať pojednávanie.

12. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovanej 1/ nebolo dôvodné a vo vzťahu k
nemu bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., III., a výroku IV.

čo do sumy SSU i úrokov z omeškania vo vzťahu k žalovanej 1/ potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP a
odvolanie žalovaného 2/ bolo dôvodné len čiastočne a vo vzťahu k nemu bolo potrebné rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP čo do zaplatenia
samotnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 4 290,- eur a zmeniť podľa § 388 CSP čo do
výroku o úrokoch z omeškania vo vzťahu k žalovanému 2/. Zároveň dospel k záveru o potrebe zmeniť

podľa § 388 CSP výrok VI. o trovách konania.

18. Z obsahu odvolaní žalovaných 1/,2/ (§ 124 ods. 1 CSP) nevyplýva, že by odvolaním napádali výrok
II. napadnutého rozsudku o čiastočnom zastavení konania, resp. výrok V. o čiastočnom zamietnutížaloby vo vzťahu k žalovanému 2/, a preto tieto neboli predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudli
právoplatnosť.

19. Obaja žalovaní uplatnili vo svojich odvolaniach odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne
právne vec posúdil.

20. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

21. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22.PredmetomkonaniajenárokžalobcunanáhraduzabolesťaSSUvsúvislostisoškodovouudalosťou
(dopravnou nehodou) zo dňa 13.02.2015, kde žalovaná 1/ vystupuje ako škodca a žalovaný 2/ ako
poisťovateľ na základe zákona o PZP.

23. Odvolacie námietky žalovanej 1/ spočívajú v tom, že podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne
skutkovo i právne vyhodnotil neexistenciu príčinnej súvislosti medzi zavineným konaním žalovanej 1/ a
vznikom uplatnenej škody. Taktiež namietala neobjektívnosť posudku týkajúceho sa náhrady za SSU.

24. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal taktiež nesprávne skutkovo i právne vyhodnotenú otázku
neexistenciu príčinnej súvislosti medzi zavineným konaním žalovanej 1/ a vznikom uplatnenej škody i
nesprávnosť posudku MUDr. Mayera i posudku MUDr. Babiaka týkajúceho sa náhrady za SSU. Okrem
tohonamietalnerešpektovaniepostupupodľa§6zákonač.437/2004Z.z.žalobcomaztohovyplývajúcu

predčasnosť uplatnenia žaloby, nesprávne určenie výšky hodnoty bodu za SSU a nesprávne právne
posúdenie veci v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo vzťahu k žalovanému 2/.

25. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaných:

26. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť ako jeden zo zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za
škodu, atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy
vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku,

o odškodnenie, ktorého ide; vždy však musí o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia
prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je
totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

27. Vznik a komplexný priebeh škodovej udalosti v prejednávanej veci mal odvolací súd za preukázanú

nielen z tvrdení žalobcu, ale i z listinných dôkazov a výpovede žalovanej a svedkýň Ľubice Vyskočovej
a Michaely Melušovej. Z týchto dôkazov, vykonaných súdom prvej inštancie, vyplýva, že dňa 13.02.2015
došlo k dopravnej nehode, k stretu vozidiel žalobcu a žalovanej 1/. Zodpovednosť za zavinenie prevzala
na mieste písomne žalovaná 1/ ako vodička vozidla, čo vyplýva zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa
13.02.2015. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol ihneď po dopravnej nehode prevezený do

nemocnice v Topoľčanoch, následne prepustený do domáceho liečenia, čo potvrdil i výsluch žalobcu,
žalovanej a svedkýň Vyskočovej, Melušovej. Z ambulantného nálezu MUDr. Soni Zvadovej zo dňa
13.02.2015 vyplýva, že žalobca ako pacient sa subjektívne na nič nesťažoval, trochu brada a ruka. Podľa
RTG lebka, C chrbtica, Ľ ruka- bez známok evid. z čerstvej traumy na skelete. V náleze stanovenádiagnóza a žalobcovi bol odporučený kľudový režim, dostatok tekutín, udreté miesta ľadovať, analgetiká
podľa potreby, odreniny dezinfikovať, kontrola stavu vedomia príbuznými, kontrola v pondelok obv.
lekárom. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že dňa 14.02.2015 bol žalobca hospitalizovaný

v nemocnici v Partizánskom, keď podľa prepúšťacej správy zo dňa 18.02.2015 vypracovanej MUDr.
Alexandrom Mayerom, udával bolesti hlavy, bolesti v C chrbtici, neudrží hlavu, nauzea, opakovane
zvracal, bolesti ľavej dolnej končatiny. Bola stanovená diagnóza, vykonané neurologické vyšetrenie a
kontrolné neurologické vyšetrenie. CT vyšetrenie C chrbtice bolo bez traumat. zmien. Žalobcovi bola
stanovená diagnóza, terapia: ústavná observácia, fO. terapia, vitamíny, lieky. Podľa prepúšťacej správy

pomocnými a konz. vyšetreniami nebola preukázaná patológia a deficit. V správe pre ošetrujúceho
lekára bola uvedená diagnóza základného ochorenia, pre ktoré bol žalobca hospitalizovaný aj ďalšie
choroby. Žalobca pri výsluchu uviedol, že po nehode bol sanitkou odvezený na vyšetrenie do Topoľčian,
v sanitke dostával infúzie, cítil sa relatívne dobre. V nemocnici mu urobili len RTG vyšetrenie. Manželka
pre neho prišla do nemocnice, odviezla ho domov. Keď prišli domov, spal až do druhého dňa doobeda.
Následne sa necítil dobre, vracal, do večera sa jeho bolesti vystupňovali, preto ho manželka odviezla

do nemocnice v Partizánskom. Po prepustení z nemocnice chodil na rehabilitácie, mal bolesti, ktoré
pretrvávajú. Žalovaná 1/ pri výsluchu potvrdila, že záchranka odviedla žalobcu do nemocnice na
vyšetrenia, že jej na mieste nehody bola daná bloková pokuta, ktorú na mieste zaplatila. Potvrdila, že
sa k zavineniu nehody priznala, lebo policajt jej povedal, že nejaký vinník musí byť. Večer ju kontaktoval
žalobca, že je v poriadku, že je doma, odvtedy ju nekontaktoval. Svedkyňa Michaela Melušová z pri

výsluchuuviedla,žeponehodežalobcanejavilznámky,žebybolzranený,najednomlícimalškrabanec.
Žalobca po príchode polície a sanitky tvrdil, že mu nič nie je, že nejde na žiadne vyšetrenie. Nakoniec
sanitka so žalobcom odišla. Žalobca sa na žiadne bolesti nesťažoval, chodil po svojich, hýbal rukami,
nevidela, že by zvracal. Manželka žalobcu, Libuša Vyskočová pri výsluchu uviedla, že jej manžel bol
účastníkom dopravnej nehody 13.02.2015, potvrdila, že pre neho prišla do Topoľčian do nemocnice.

Spravili mu RTG, že nemá ani zlomené, ale že má odreniny, škrabance a upozornili ju na to, že ho
má sledovať a akonáhle by sa niečo zhoršilo, majú ísť na pohotovosť. Vrátili sa domov, žalobca bol
unavený, stále spal. Keď sa na druhý deň poobede zobudil, sťažoval sa, že ho bolí hlava, že mu je
nevoľno, zvracal. Keď videla navečer, že už nevládze ani chodiť, stále zvracia, šla s ním na pohotovosť
do Partizánskeho do nemocnice. Žalobca už nevládal ani stáť, zvracal aj na RTG, potom jej povedali, že

si tam žalobcu musia nechať. Žalobca bol hospitalizovaný asi týždeň, PN bolo asi 2 mesiace. Po návrate
z nemocnice mal stále bolesti hlavy, napínalo ho na zvracanie, bolela ho krčná chrbtica. Potvrdila, že
bola so žalobcom v čase od doby, keď ho prevzala v nemocnici v Topoľčanoch do doby, kedy išiel do
nemocnice do Partizánskeho s výnimkou keď dňa 14.02.2015 doobeda išla na nákup a vrátila sa na
miesto nehody, lebo tam zostali nejaké veci z auta. V tom čase bol s ním jej syn. V čase po škodovej

udalosti až do doby kým išiel do nemocnice v Partizánskom nemal podľa jej vedomostí žalobca nejaký
úraz ani nehodu. MUDr. Alexander Mayer pri výsluchu uviedol, že dňa 14.02.2015 vykonával lekársku
pohotovostnú službu chirurgického oddelenia v nemocnici Partizánske, bol privezený žalobca s tým, že
deň predtým prekonal haváriu a pre zhoršovanie zdravotného stavu a subjektívne ťažkosti bol privezený
na lekárske ošetrenie. Potvrdil, že záver hospitalizácie a diagnóza v Partizánskom bol otras mozgu,

podvrtnutie krčnej chrbtica, oderka na ľavej strane brady a narazená pravá ruka. Stanovené diagnózy
v nemocnici Partizánske sú v dôsledku autonehody, ktorá sa stala deň predtým, pred hospitalizáciou.
Podľa jeho názoru mohli už v nemocnici v Topoľčanoch zistiť zranenia, ktoré zistil on o deň neskôr, ale
v lekárskej správe to nebolo uvedené. Potvrdil, že deň po úraze môže dôjsť k zhoršeniu zdravotného
stavu. Potvrdil, že jeho objektívne zistenia pri hospitalizácií žalobcu 14.02.2015 korešpondovali s tým,

akožalobcapopísal,akosamuzraneniamohliprihodiť.Žalobcamuuviedol,žesanakrčnúchrbticupred
nehodou neliečil, z tohto pohľadu podľa neho ťažkosti neboli zapríčinené okolnosťami pred nehodou.
K okolnostiam po nehode sa nevedel vyjadriť. Podľa jeho názoru takéto zranenie nemôže mať príčinu
vo veku žalobcu.

28. Z takto zistených skutkových okolností odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie
konštatoval, že žalobca v konaní preukázal vznik škody, spočívajúcej v škode na zdraví, porušenie
povinností zo strany žalovanej 1/, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností zo strany žalovanej 1/
a vznikom škody, pričom zavinenie žalovanej 1/ ako škodcu nebolo v konaní vyvrátené. Dňa 13.02.2015
došlo k dopravnej nehode, ktorú podľa tvrdení žalobcu, preukázaných i záznamom o škodovej udalosti,

upovedomením o výsledku prešetrovania sťažnosti zo dňa 13.01.2017 i samotnou výpoveďou žalovanej
1/, ktorá potvrdila, že na mieste nehody zaplatila ako vinník nehody pokutu v blokovom konaní,
zavinila žalovaná porušením právnych povinností pri vedení motorového vozidla. Pri tejto dopravnej
nehode utrpel žalobca škodu na zdraví, ktorá sa navonok neprejavila priamo na mieste nehody, anipri následnom ošetrení v ten istý deň v nemocnici v Topoľčanoch, ale až na druhý deň, v dôsledku
ktorej bol žalobca následne hospitalizovaný. Pokiaľ žalovaní zhodne namietajú práve skutočnosť, že
žalobca bezprostredne po nehode a ani pri vyšetrení v deň nehody v nemocnici v Topoľčanoch známky

poškodenia zdravia, ktoré tvoria základ jeho uplatneného nároku, nejavil, a keďže tieto sa prejavili až s
určitým časovým odstupom (dňa 14.02.2015), nie je preukázané, že by boli v príčinnej súvislosti práve
s nehodou, odvolací súd konštatuje, že výpoveď žalobcu, že k zhoršeniu jeho zdravotného stavu v
súvislosti s poškodením chrbtice a otrasom mozgu pri nehode došlo až na druhý deň, plne korešponduje
s výpoveďou svedkyne Vyskočovej, manželky žalobcu, ktorá sa o neho po nehode starala a ktorá bola

prítomná s výnimkou krátkej doby od príchodu žalobcu z nemocnice v Topoľčanoch do hospitalizácie v
nemocnicivPartizánskomisvýpoveďousvedkaMUDr.AlexandraMayera, prijímajúceholekáražalobcu
v nemocnici v Partizánskom a zároveň lekára, ktorý vypracoval lekársky posudok, týkajúci sa bolestného
i SSU, ktorý potvrdil, že objektívne zistenia pri hospitalizácií žalobcu 14.02.2015 korešpondovali s tým,
ako žalobca popísal, ako sa mu zranenia mohli prihodiť. Odvolací súd dáva do pozornosti, že dokonca
ambulantný nález MUDr. Soni Zvadovej zo dňa 13.02.2015 (nemocnica v Topoľčanoch), ktorého sa

dovoláva žalovaný 2/ v odvolacom konaní, ukladá kontrolu stavu vedomia žalobcu príbuznými a
kontrolu v pondelok obvodným lekárom, čo znamená, že prípadné následné zhoršenie zdravotného
stavu žalobcu nevylučoval ani tento ambulantný nález. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej
inštancie, vzhľadom na tvrdenia žalobcu a svedkyne Vyskočovej, nemal dôvod neuveriť pravdivosti
ich tvrdení, najmä za situácie, že žalovaní 1/,2/ nežiadali vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie

svojich tvrdení (napr. osobitným znaleckým dokazovaním). V konaní tak bolo dokazovaním dostatočne
zistené, že existoval priamy, bezprostredný a neprerušený vzťah medzi konaním žalovanej 1/ a vznikom
škody u žalobcu, pričom žalovaní 1/,2/ neprodukovali o opaku žiadne relevantné dôkazy. Na veci nič
nemeníaniskutočnosť,ženazáznameodopravnejnehodezodňa13.02.2015saneuvádza,žedošloku
škode na zdraví u žalobcu, pretože, ako vyplynulo z dokazovania pred súdom, k zhoršeniu zdravotného

stavu žalobcu došlo až nasledujúci deň.

29. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia
poškodeného ( § 444 Občianskeho zákonníka).

30. Pokiaľ ide o bolestné, žalobca v konaní predložil lekársky posudok o bolestnom zo dňa
04.05.2015, vypracovaný MUDr. Alexandrom Mayerom, v ktorom ako príčina poškodenia zdravia (podľa
poškodeného) bola uvedená autohavária dňa 13.02.2015. Menovaný lekár stanovil celkový počet bodov
pokiaľ ide o bolestné na hodnotu 132,50. Žalovaní výšku bolestného v konaní rozporovali, žalovaný
2/ v konaní predložil Odborné vyjadrenie forensic.sk č. 203/2018, v ktorom bolo bolestné určené

výškou 105 bodov. Vzhľadom na to, žalobca vzal späť žalobu v časti zodpovedajúcej bolestnému za
27,50 bodov (471,90 eur) s prísl. a konanie bolo v tejto časti právoplatným výrokom II. napadnutého
rozsudku zastavené. Keďže žalovaná 1/ (ktorú jedinú žiadal žalobca na úhradu bolestného zaviazať),
výšku bolestného, určeného odborným vyjadrením č. 203/2018 na 105 bodov, v zásade samu osebe
nerozporovala a nenavrhla v tomto smere vykonať žiadne dôkazy (pozn.- ani žalovaný 2/), súd prvej

inštancie správne postupoval, keď žalovanú 1/ výrokom I. napadnutého rozsudku zaviazal zaplatiť sumu
bolestného 1 801,80 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 07.02.2017 do zaplatenia (odo dňa
podania žaloby ako si uplatnil žalobca, hoci sa preukázateľne dostala do omeškania skôr, deň po
márnom uplynutí lehoty na plnenie vo výzve žalobcu zo dňa 19.01.2017, t.j. od 01.02.2017). Žalovaná
1/ v odvolacom konaní neuviedla žiadne skutkové a právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť v

tejto časti konania pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výroku I. rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

31. Pokiaľ ide o trovy konania v časti bolestného, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na ich

náhradu v rozsahu 58,48 %.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.34. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

35. Z citovaného zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vyplýva, že v sporových konaniach sa
ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak
sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci. Vo všeobecnosti platí,
že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). V tomto smere treba vychádzať i z

uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého ak nejde o
prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2
O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch
strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej
strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú

časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli
druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo
približnerovnaký,súdvysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.Vprípade,akkonanie
bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok
konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime

§ 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené,
a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti
bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z
pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto
zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska

posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

36. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné k § 142 ods. 3 OSP, účinného do 30.06.2016,
a teda zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu,

ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku a nemožno ho preto zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku konania na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
Žalobca má v takom prípade právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej
sumy, nie zo sumy žalovanej. Priznanie plnej náhrady trov konania z prisúdenej sumy je odôvodnené
interpretáciou pojmom úspech vo veci, keďže ten sa musí skúmať čo do právneho základu a nie

čo do výšky priznaného nároku (viď doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová,
CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič,
PhD. a kolektív: Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H.BECK, Praha, 2016, str. 926-927). I podľa
uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 08.02.2017 Civilný sporový poriadok už
nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis

vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už
Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného
sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný
režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia
závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa

doterajšej úpravy.

37. Treba tiež uviesť, že podľa záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/11/2011 zo dňa
11.10.2012 v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre

účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba
samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov, ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v
nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahysúdu, a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú
totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní.

38. V prejednávanej veci uplatnil žalobca proti žalovanej 1/ osobitne nárok na zaplatenie náhrady
škody na zdraví podľa § 420, § 444 Občianskeho a žalobou sa domáhal len a výlučne od žalovanej
1/ 2 273,70 eur s prísl.. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania vo veci žalobca vzal späť
žalobu v časti zodpovedajúcej bolestnému za 27,50 bodov (471,90 eur) s prísl. a konanie bolo v tejto
časti právoplatným výrokom II. napadnutého rozsudku zastavené. Na základe uvedených skutočností,

s poukazom na vyššie popísaný právny názor, možno konštatovať, že žalobca mal v prejednávanej
veci nároku na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v náhrade bolestného, ktorého výška závisela od
znaleckého posudku, čo do právneho základu plný úspech a v zmysle zásady úspechu by mu vo vzťahu
k žalovanej 1/ patrila plná náhrada trov konania z výšky prisúdenej sumy bolestného. Ani skutočnosť, že
zo strany žalobcu došlo v priebehu konania v uvedenej časti konania k čiastočnému späťvzatiu žaloby
nemala vplyv na posúdenie veci vplyv, pretože k nemu došlo čo do časti žalovanej výšky uplatnených

náhrad bolestného, a nie čo do základu uplatneného nároku. Keďže však žalobca vo veci odvolanie
nepodal, odvolaciemu súdu s poukazom na § 359 CSP nezostávalo nič iné, len rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti vo výroku III. potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

39. Čo sa týka odvolaní žalovaných 1/,2/ čo do výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade SSU,

pokiaľ žalovaní 1/,2/ namietali i v tomto smere nedostatok príčinnej súvislosti medzi zavineným konaním
žalovanej 1/ a vznikom škody, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, body 26 až 28,
v ktorých sa s touto otázkou
vysporiadal.

40. Žalovaní 1/,2/ ďalej zhodne namietali výšku priznanej výšky náhrady za SSU s tým, že spochybnili
lekársky posudok, predložený v konaní žalobcom zo dňa 07.04.2016 (vypracovaný MUDr. Alexandrom
Mayerom), ktorý stanovil hodnotu SSU na 250 bodov. Žalovaný 2/ v konaní predložil Odborné
vyjadrenie forensic.sk č. 203/2018, v ktorom znalecká organizácia uviedla, že bodové hodnotenie
SSU uvedené v posudku MUDr. Mayera zo dňa 07.04.2016 nie je možné potvrdiť len na základe

predloženej dokumentácie. Na základe žiadosti žalovanej 1/ súd prvej inštancie nechal vypracovať
Odborné vyjadrenie č. 09/2019 znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, v ktorom
bolo určené bodové ohodnotenie SSU žalobcu na 250 bodov. Keďže žalovaní 1/,2/ následne síce
rozporovali i toto odborné vyjadrenie č. 09/2019 a polemizovali s ním ( a to i v odvolacom konaní),
avšak v priebehu celého konania nenavrhli v tomto smere vykonať ďalší dôkaz (napr. kontrolné znalecké

dokazovanie), záveru súdu prvej inštancie, ktorý mal lekárskym posudkom zo dňa 07.04.2016, ktorému
zodpovedalo i v konaní súdom obstarané Odborné vyjadrenie č. 09/2019 a výsluch MUDr. Alexandra
Mayera, za preukázanú výšku bodového ohodnotenia SSU žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou zo
dňa 13.02.2015 vo výške 250 bodov, niet čo vytknúť. Lekársky posudok zo dňa 07.04.2016 i Odborné
vyjadrenie č. 09/2019 pritom z formálneho hľadiska obstoja, sú vo vzájomnej korelácii, nevykazujú znaky

nelogickosti či nekonzistentnosti a odvolacie námietky žalovaných 1/,2/ za súčasnej absencie dôkaznej
iniciatívy z ich strany nie sú dôvodné. Na veci nič nemení ani záver žalovaným 2/ predložené Odborné
vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk č. 203/2018, z ktorého - pokiaľ ide o nárok žalobcu na
náhradu za SSU - nevyplýva nič iné, len to, že zo strany tejto znaleckej organizácie nie je možné
potvrdiť bodové hodnotenie SSU uvedené v posudku MUDr. Mayera zo dňa 07.04.2016 len na základe

organizácii predloženej dokumentácie, z čoho nemožno vyvodiť záver o nesprávnosti posudku zo dňa
07.04.2016 a už vôbec nie neskôr vypracovaného Odborného vyjadrenia č. 09/2019 MUDr. Babiaka.
Pokiaľ žalovaný 2/ namieta stručnosť odborného vyjadrenia, zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch na jeho formu i obsah sú kladené nižšie nároky ako na znalecký posudok,
ktorého sa ale žalovaný 2/ nedovolával. Odvolací súd pre úplnosť zhodne so súdom prvej inštancie

zdôrazňuje, že i podľa § 7 ods. 6 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za SSU ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo správnom
hodnotení SSU v lekárskom posudku, môžu poškodený, alebo osoba, ktorá za poškodenie zdravia
zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady, požiadať o vydanie znaleckého posudku, čo však žalovaní 1/,2/
neurobili.

41. Žalovaný 2/ v tomto smere ďalej namietal, že súd prvej inštancie určil nesprávne hodnotu bodu SSU,
a to 17,16 eur / 1 bod podľa § 1 opatrenia MZ SR č. S02622-OL-2015, ktoré podľa jeho názoru v čase
vzniku škody (dopravnej nehody) nebolo účinné.42. Podľa § 5 ods. 1,2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU Pri
určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza

z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na

najbližšie celé euro smerom nahor.

43. Je pravou, že v právnej praxi je predmetom diskusií otázka, odkedy platí sadzba oznámená v
opatrení Ministerstva zdravotníctva SR. Odsek 4 § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. totiž ustanovuje len to,
že predmetné opatrenie sa uverejní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. Problémom
je teda to, že zákon jasne neustanovuje obdobie, pre ktoré sa má konkrétne opatrenie použiť, ale

len lehotu, dokedy má takéto opatrenie MZ SR uverejniť. Táto otázka však v súdnej praxi najvyššou
súdnou autoritou záväzne riešená nebola. Po preskúmaní veci sa odvolací súd - i napriek tomu že
si je vedomý názoru, ktorý zastáva i žalovaný 2/, že sadzba za hodnotu jedného bodu platí od
dátumu nadobudnutia účinnosti opatrenia do nadobudnutia účinnosti ďalšieho opatrenia, t.j. neplatí od
1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, priklonil k právnej argumentácii žalobcu,

uvádzanej v odvolacom konaní. Faktom zostáva, že výška náhrady za SSU (i za bolesť) je určená
priamo v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU ako suma 2% z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Opatrenie MZ SR, konkretizujúce každoročne
danú hodnotu bodu, je normatívnym právnym aktom nižšej právnej sily ako predmetný zákon a

hodnota bodu v ňom určená je len výsledkom výpočtu, definovaného v zákone, za použitia štatistických
údajov z predchádzajúceho roka. Týmto je dané i akési „oneskorenie“ vo výpočte hodnoty bodu za ten
ktorý rok, keďže mu musí predchádzať vyhodnotenie štatistických údajov Štatistickým úradom SR za
predchádzajúci kalendárny rok. Uvedené však nič nemení na tom, že podľa dikcie zákona sa hodnota
bodu viaže na percentá z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu a tak je logické a spravodlivé, že určená
hodnotaboduplatítaktiežcelýten-ktorýkalendárnyrok(kýmnedôjdeknovémudefinovaniupriemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok). Okrem toho,
samotné opatrenie MZ SR č. S02622-OL-2015 (oznámenie v Zbierke zákonov pod č. 102/2015) vo
svojom názve uvádza, že ide o opatrenie o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za

sťaženiespoločenskéhouplatnenianarok2015,čotaktieževokujezáver,žehodnotabodusaopatrením
vypočítava na daný kalendárny rok, pritom v opatrení sa neuvádza, že by hodnota bodu mala platiť odo
dňa účinnosti opatrenia. Na základe uvedeného, odvolací súd prisvedčil postupu súdu prvej inštancie,
ktorý priznal žalobcovi nárok na náhradu SSU za preukázaných 250 bodov á 17,16 eur podľa § 5 ods.
1,2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU v spojení s § 1 opatrenia MZ

SR č. S02622-OL-2015, t.j. v sume spolu 4 290,- eur.

44. Žalovaný 2/ v odvolaní ďalej argumentuje, že podľa jeho názoru si voči nemu žalobca neuplatnil
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade s § 6 ods. 1,2,3 zákona č. 437/2004
Z.z., podľa ktorého poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky
náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s
poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. Dohoda o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu. Poškodený je oprávnený uplatniť

nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie
dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1
a neuspokojili sa nároky poškodeného.

45. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Podľa

dôvodovej správy, účelom zavedenia právnej úpravy dohody o vyrovnaní (§ 6 ods. 1 až 3 zákona č.
437/2004 Z.z.) je snaha predchádzať súdnym konaniam o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
jednoduchým a rýchlym vyrovnaním. V súdenej veci, ako je uvedené v bode 56 rozsudku, žalobca si svoj
nárok o.i. na náhradu SSU voči žalovanému 2/ si uplatnil písomne výzvou zo dňa 18.08.2016, doručenoužalovanému 2/ v ten istý deň. Žalovaný 2/ na túto výzvu žalobcovi písomne odpovedal listom zo dňa
26.08.2016, v ktorom oznámil žalobcovi, že mu plnenie odmieta poskytnúť a dôvody, pre ktoré tak koná.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si u žalovaného 2/ uplatnil svoj nárok, ktorý žalovaný 2/ v celom

rozsahu plniť odmietol, a požadovať od žalobcu, aby ešte následne osobitne vyzval žalovaného 2/ na
uzavretie dohody o vyrovnaní za situácie, keď už disponoval zamietavým stanoviskom žalovaného 2/
čo do celého svojho nároku na náhradu SSU, by bolo zrejme nad rámec účelu a zmyslu danej právnej
úpravy, o to viac s prihliadnutím na skutočnosť, že z postoja žalovaného 2/ v celom súdnom konaní nie
je zrejmá ochota uspokojiť nárok žalobcu čo i len v minimálnom rozsahu. V konaní teda nebolo zistené,

že by na základe výzvy žalobcu na plnenie medzi žalobcom a žalovaným 2/ došlo k uzavretiu dohody
o nároku žalobcu na náhradu za SSU, resp. že by bol nárok žalobcu uspokojený, a preto podľa názoru
odvolacieho súdu nič žalobcovi nebránilo obrátiť sa so žalobou o nárok na náhradu za SSU na súd.

46.Spoukazomnauvedené,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivovýrokuIV.
čo do zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 4 290,- eur žalovanými 1/,2/ spoločne

a nerozdielne, potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

47. Čo do úroku z omeškania z dlžnej sumy náhrady za SSU súd prvej inštancie vychádzal z toho, že
žalobcovi i z tejto časti jeho nároku patrí úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to . od prvého dňa omeškania, teda odo dňa nasledujúceho po

uplynutí trojmesačnej lehoty na prešetrenie poistnej udalosti a po uplynutí 15-dňovej lehoty na plnenie
od tohto dňa, teda od 18.08.2016. Keďže si žalobca úrok z omeškania uplatnil až od 07.02.2017, priznal
úrok z omeškania vo výške vo výške 5% ročne zo sumy 4.290 eur a to voči žalovanej 1/ od 07.02.2017
do zaplatenia, a voči žalovanému 2/ od 24.04.2018 do zaplatenia. Zároveň žalobu voči žalovanému
2./ vo zvyšku príslušenstva, úroku z omeškania vo výške 5% od 07.02.2017 do 23.04.2018 zamietol,

pretože tento sa stal žalovaným až dňa 24.04.2018.

48. Odvolací súd sa s takýmto posúdením veci nestotožňuje v celom rozsahu.

49. Žalobca si svoj nárok na náhradu za SSU uplatňuje od žalovanej 1/ ako vodičky titulom náhrady

škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a od žalovaného 2/ ako poisťovateľovi titulom
náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon o PZP“).

50. Keďže žalovaná 1/ nárok žalobcu na úhradu náhrady SSU, ktorý mu v zmysle vyššie uvedeného
patrí, dobrovoľne nezaplatila, dostala sa s plnením do omeškania, a to deň po márnom uplynutí lehoty
na plnenie vo výzve žalobcu zo dňa 19.01.2017, t.j. od 01.02.2017. Keďže si však žalobca uplatnil nárok
na úrok z omeškania až odo dňa podania žaloby 07.02.2017, súd prvej inštancie správne postupoval,
keď žalobcovi voči žalovanej 1/ priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 5% ročne zo sumy 4 290,- eur od 07.02.2017 do
zaplatenia, a odvolací súd napadnutý rozsudok i v tejto časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

51. Iná je ale situácia pokiaľ ide o úroky z omeškania z náhrady za SSU voči žalovanému 2/.

52. V prvom rade odvolací súd uvádza, že splatnosť akejkoľvek pohľadávky môže byť dohodnutá v
zmluve alebo určená právnym predpisom alebo rozhodnutím štátneho orgánu (§ 563 Občianskeho
zákonníka). V súdenej veci, pokiaľ ide o vzťah žalobca - žalovaný 2/, ide o právny vzťah medzi
poškodeným (žalobcom) a poisťovateľom (žalovaný) škodcu, u ktorého si žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Otázku prípadného omeškania žalovaného
je potrebné tak posudzovať v kontexte zákona o PZP, ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
predstavuje špeciálnu právnu úpravu (§ 1 ods. 2 zákona o PZP), čo znamená, že jeho ustanovenia majú
pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka prednosť. Slovné spojenie „ak tento zákon neustanovuje
inak“ však neznamená, že Občiansky zákonník sa aplikuje všade tam, kde jeho použitie zákon o PZP

výslovne nevylučuje. Platí, že v prípade, ak zákon o PZP určuje rozsah práva povinnosti odlišne od
Občianskeho zákonníka, je vylúčené použitie zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a len tam,
kde zákon neustanovuje žiadnu odlišnosť od Občianskeho zákonníka, nie je dôvod Občiansky zákonník
neaplikovať.53. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

54. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

55. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

56. Pokiaľ ide o splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ, citované ust. §
11 ods. 7 zákona o PZP jednoznačne predstavuje špeciálnu právnu úpravu oproti všeobecnej právnej
úprave, obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Ak poisťovateľ má nárok na poškodeného na plnenie čo

aj len čiastočne za dôvodný, je z hľadiska určenia času plnenia uznaného nároku rozhodujúci okamih,
keď poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V takomto
prípade je plnenie z uznaného nároku splatné do 15 dní od skončenia šetrenia potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť. V prípade, že poisťovateľ poškodenému takto neplní, vznikne
poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka

uplynutím tejto pätnásťdňovej lehoty. Ak však poisťovateľ odmieta poškodenému poskytnúť poistné
plnenie v ním požadovanom rozsahu ( ako je tomu i v súdenej veci) a zároveň mu poskytne včas a riadne
písomnevysvetleniedôvodov,prektoréodmietolposkytnúťaleboznížilpoistnéplnenie(vdôsledkučoho
poškodený uplatní svoj nárok v súdnom konaní), pre určenie času plnenia je relevantným až doručenie
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva

iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

57. Na druhej strane, peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o
PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 a jej účelom je ochrana
poškodeného, aby poisťovňa nezostala nečinná a bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov

poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Ak si poisťovateľ povinnosti uvedené v § 11
ods. 6 zákona o PZP nesplní, vznikne poškodenému nárok na úrok z omeškania. Najvyšší súd SR v
rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019 uviedol, že táto právna úprava umožňuje úročenie
poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti
so šetrením poistnej udalosti a tiež, keď poškodenému zašla oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré

odmietol poskytnúť poistné plnenie, t.j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu
poistnej udalosti. Sankcia v podobe úroku z omeškania v tomto prípade má z hľadiska dikcie § 11 ods.
7 zákona o PZP povahu povinnosti poisťovateľa, teda bez ohľadu, či si poškodený úrok z omeškania
uplatní alebo nie; iba výška úroku z omeškania sa posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov.

58. V rozhodovanej veci si žalobca svoj nárok o.i. na náhradu SSU voči žalovanému 2/ si uplatnil
písomne výzvou zo dňa 18.08.2016, doručenou žalovanému 2/ v ten istý deň. Táto skutočnosť vyplynula
z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (a napokon medzi stranami ani nebolo sporná), z
ktorého bolo zistené i to, že žalovaný 2/ na túto výzvu žalobcovi písomne odpovedal listom zo dňa
26.08.2016, v ktorom oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie, ktoré si

žalobca od neho nárokoval. Tento skutkový stav strany v priebehu prvoinštančného ani odvolacieho
konania nerozporovali.59. Keďže žalovaný 2/ odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, resp. odmietol ho poskytnúť v
požadovanej výške, ale zároveň žalobcovi poskytol včas a riadne písomné vysvetlenie dôvodov, pre
ktoré tak urobil, a žalobca následne uplatnil svoj nárok na plnenie v tomto súdnom konaní, podľa §

11 ods. 7 zákona o PZP (lex specialis vo vzťahu k lex generalis - Občiansky zákonník) má žalovaný
2/ povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Vzhľadom na nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní,
by sa žalovaný 2/ do omeškania so samotným plnením mohol dostať až vtedy, ak by po doručení
právoplatného rozhodnutia súdu o výške plnenia neuhradil v 15 dňovej lehote, resp. lehote určenej

súdom priznanú sumu.

60. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný 2/ si svoju oznamovaciu
povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP riadne a včas splnil (čo žalobca napokon
ani nerozporoval), a preto žalovanému 2/ nevznikla povinnosť plniť žalobcovi ako poškodenému úroky
z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP a nárok žalobcu na úroky z omeškania z dlžnej sumy

náhrady za SSU vo vzťahu k žalovanému 2/ podľa § 11 ods. 8 v spojení s § 11 ods. 6 zákona o PZP
potom nie je dôvodný.

61. K rovnakým právnym záverom v obdobných veciach dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn.
3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a sp.zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019, od ktorých záverov

odvolací súd nezistil dôvod odkloniť sa.

62. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
IV. čo do zaplatenia úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 4 290,- eur od 07.02.2016 do zaplatenia
žalovaným 2/ zmenil podľa § 388 CSP tak, že v tejto časti žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).