Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010046
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319010046.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča v trestnej veci proti obžalovanému C. Z., nar. XX.XX.XXXX v R.
- E. G., trvale bytom R. XXXX, t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov, pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 03.06.2019, č. k. 0T/9/2019-60, na verejnom zasadnutí konanom dňa

25.02.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. Z. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. Z. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 08.01.2019 v čase o 22:35 hod. na Hlavnej ulici v obci Vozokany viedol osobné motorové vozidlo
zn. Škoda Felicia, EČ: PK-012AY, a to napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok,
sp. zn. 38T/20/2015 zo dňa 26.05.2015, právoplatný dňa 26.05.2015, uložený okrem iného trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom § 38 ods. 2

Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného zaradil
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Galanta bol obžalovaný C. Z. na hlavnom
pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa §

257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne okresný súd
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky
položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na
hlavnom pojednávaní následne vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení
okresný súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku prijal a vykonal

dokazovanie na hlavnom pojednávaní len k výroku o treste.

Okresný súd zistil, že obžalovaný bol 12 krát odsúdený za ohrozovania pod vplyvom návykovej látky,
nebezpečné vyhrážanie, krádeže, marenia výkonu úradného rozhodnutia, či neoprávnené používania
cudzieho motorového vozidla, z toho viackrát na nepodmienečné tresty odňatia slobody, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.05.2015, sp. zn. 38T/20/2015 na nepodmienečný trest

odňatia slobody 1 rok a 6 mesiacov a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na doživotie.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR nebol obžalovaný postihnutý priestupok. Podľaevidenčnej karty vodiča bolo obžalovanému uložených 8 súdnych aj policajných zákazov činnosti,
naposledy na doživotie.

Okresný súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe až na 2 roky, pričom
u neho zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, a 1
priťažujúcu okolnosť - bol už za trestný čin odsúdený, čiže pri ich vyrovnanom pomere hranice trestnej
sadzby neupravoval.

Čo sa týka druhu trestu, okresný súd vzhľadom na doterajšiu trestnú minulosť obžalovaného mal za to,
že uložením alternatívneho trestu nedôjde k naplneniu účelu trestu, pričom doteraz ani nepodmienečné
tresty neviedli k jeho náprave, a uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorým už nesleduje ani
tak výchovný efekt ako skôr ochranu spoločnosti pred obžalovaným, ktorý zjavne nemá podľa názoru
okresného súdu kapacitu šoférovať zodpovedne a svojim správaním riskuje životy nielen seba, ale
všetkých. Pri určení výmery trestu považoval okresný súd uloženie trestu v polovici trestnej sadzby za

primerané na dosiahnutie účelu trestu a zároveň konštatoval, že ak bude dochádzať k páchaniu takejto
trestnej činnosti aj v budúcnosti bude vhodné ukladať obžalovanému trest na hornej hranici. Keďže
obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin, zaradil ho okresný súd na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie do výroku o treste obžalovaný.
V odvolaní uviedol, že sa priznáva k spáchanému prečinu, ktorý úprimne ľutuje. Žije s družkou v
spoločnej domácnosti, ako aj s dvomi maloletými deťmi, pričom družka aj deti sú odkázaní na jeho
pomoc. Na jeho pomoc je odkázaná aj jeho matka, ktorá je na dôchodku. Preto žiadal krajský súd o
uloženie podmienečného trestu, nakoľko v posledných dvoch rokoch nebol súdne trestaný. Zároveň

žiadal, aby súd zohľadnil za akých okolností došlo k spáchaniu trestného činu. Na záver sľúbil, že sa
riadne zamestná a bude viesť riadny život. K jeho podaniu sa pripojila jeho družka L. F. a apelovala na
odvolací súd, aby obžalovanému uložil trest podmienečný, nakoľko tento je živiteľom celej domácnosti.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,

obžalovaný a jeho obhajca. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu
súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného uviedol, že si
uvedomuje,žeobžalovanýboluž12krátsúdnetrestaný,avšakpodľajehonázorujepotrebnévzmysle§
34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť aj na spôsob a okolnosti spáchania trestného činu a na pohnútku
páchateľa. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo za účelom

pomoci svojej partnerke, ktorej niesol mlieko a plienky pre deti, keďže partnerka obžalovaného bola v
takejto akútnej materiálnej núdzi a nemala pre svoje deti zabezpečené uvedené veci, obžalovaný bol
zadržaný pred jej domom, pričom mu bolo aj umožnené tieto veci partnerke vydať. Uvedené okolnosti
spáchania trestného činu a vôľa obžalovaného pomôcť svojej partnerke v núdzi je podľa jeho názoru tak
dôležitou okolnosťou, na ktorú je potrebné prihliadnuť, minimálne v rovnakom rozsahu ako sa prihliada

na predošlé odsúdenia obžalovaného. Navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil výrok o treste a rozhodol
vo veci sám tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odloží za
súčasného uloženia probačného a mediačného dohľadu, prípadne za súčasného uloženia primeranej
povinnosti preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie, čo korešponduje s vôľou obžalovaného pomáhať
okrem iného aj materiálne svojej partnerke a rodine. V prípade, ak by Krajský súd v Trnave návrhu

nevyhovel, navrhol, aby bol obžalovanému uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaný
sa pripojil ku konečnému návrhu obhajcu.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1
Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na

to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného Z. nie je dôvodné.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu

obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch
napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k
rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť
v súlade s § 36 písm. l) Trestného zákona (k spáchaniu trestného činu sa priznal a jeho spáchanieúprimne oľutoval) a priťažujúcu okolnosť v súlade s § 37 písm. m) Trestného zákona (už bol v minulosti
za trestný čin odsúdený). Správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 348 ods. 1

Trestného zákona je 0 až 2 roky. Aj odvolací súd uzatvára, že iný ako nepodmienečný trest odňatia
slobody by nebol účinný vo vzťahu k obžalovanému, nakoľko bol v minulosti opakovane odsúdený a
uložené tresty odňatia slobody nemali na neho žiaden prevýchovný účinok.

K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť

úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu

právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský
súd k záveru, že okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka je
trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu tak z hľadiska individuálnej,
ako aj generálnej prevencie.

Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorého uloženia sa obžalovaný
odvolaním domáhal, by podľa názoru krajského súdu bol neprimerane mierny. Takýto trest by
nezabezpečil zákonom predpokladaný účel vymedzený v § 34 ods. 1 Trestného zákona a to nielen
zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti

viedolriadnyživot,aleajzabezpečiťgenerálnuprevenciu,t.j.odradiťinýchodpáchaniatrestnejčinnosti.
Okrem uvedeného by neodrážal ani okolnosti tohto prípadu, ktoré okolnosti ako sa mylne domnieval
obžalovaný, že sú v jeho prospech, neboli okolnosťami, ktoré by umožňovali obžalovanému uložiť trest
podmienečný. Len kvôli tomu, že partnerka obžalovaného nebola schopná zabezpečiť potrebné veci
pre deti, obžalovaného neoprávňuje páchať trestnú činnosť. Pokiaľ obžalovaný apeloval spolu s jeho

družkou na odvolací súd, aby mu bol uložený trest podmienečný, k tomu treba uviesť, že obaja si mali
protiprávne konanie obžalovaného uvedomiť skôr, pričom odvolací súd sa domnieva, že práve družka
obžalovaného má na neho negatívny vplyv.

Správne teda okresný súd postupoval, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok

nepodmienečne.Okresnýsúdnepochybilanitýmpostupom,ktorýmpodľa§48ods.2písm.b)Trestného
zákonaobžalovanéhoprevýkontrestuodňatiaslobodyzaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobody
so stredným stupňom stráženia.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného C. Z. podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.