Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 7, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010074
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713010074.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.01.2015, v
trestnej veci proti obžalovanému H. O., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.
b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 5T/20/2013 zo dňa 09.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného H. O. za vinného z prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- dňa 12.09.2012 v čase okolo 22.30 hod. v J., na sídlisku X. E., na presne nezistenom mieste po tom,
čo vystúpil z osobného motorového vozidla zn. BMW 320, EČV: PP 268CT, čiernej farby, pristúpil k tam
nachádzajúcemu sa G. R., nar. XX.XX.XXXX a tohto bez slov chytil za mikinu a pravou päsťou ho udrel

do ľavého oka, následkom čoho spadol na zem, kde ho prikľakol a opakovane ho viackrát päsťou udieral
do tváre, následne ho zo zeme zodvihol a otvorenou dlaňou ho udrel po ľavej časti tváre, jednou rukou
otvoril vozidlo a druhou rukou ho vtlačil a posadil na sedačku spolujazdca vyššie uvedeného vozidla,
do vozidla nastúpil a s týmto následne obaja odišli na ul. L. R. v J., kde po zastavení vozidla prikázal
G. R. z vozidla vystúpiť a ísť pred ním do obytného bloku na ul. L. R. č. XX v J. a po schodoch až do
bytu vľavo na prvom poschodí, pričom potom ako vošli do bytu mu prikázal, aby sa vyzul a sadol si za

stôl do kuchyne, kde pred neho položil papier a pero s pokynom, aby napísal mená svojich kamarátov,
ktorí boli s ním, po spísaní mien kamarátov na stôl položil notebook a prikázal mu, aby sa prihlásil do
siete facebook s tým, aby mu ukázal fotky kamarátov, ktorých mená napísal na papier, čo aj urobil, po
tomto mu kázal, aby sa obul, do ruky mu dal vrecko s odpadkami a do druhej ruky vlhkú vreckovku so
slovami „touto mi umyješ auto od krvi“, následne z bytu obaja vyšli pred bytovku, kde poškodený vyhodil
odpadky do kontajnera a utrel stredovú opierku vo vyššie uvedenom vozidle a po slovách, aby sa mu

dňa 13.09.2012 o 16.00 hod. došiel aj s ostatnými kamarátmi ospravedlniť, inak, že si to s ním vybaví, či
už za týždeň, alebo za päť rokov, že jemu je to jedno a následne mu dovolil odísť, čím svojím konaním
G. R. spôsobil pohmoždenie ľavej tvárovej oblasti a nosa, hematóm ušného bubienka vpravo s dobou
liečenia 3 dni.

Uložil mu za to podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest

odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom
Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, odkázal s jej nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, po zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a okresný prokurátor.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napriek závažnosti vysokého stupňa
spoločenskej nebezpečnosti skutku kladeného za vinu obžalovanému, ktoré našlo svoje odzrkadlenie
vo vysokej trestnej sadzbe, orgány činné v trestnom konaní v samotnom prípravnom konaní ani len
nestotožnili samotné miesto činu, neodstraňovali rozpory vo výpovediach svedkov, neuskutočnili ani len

rekonštrukciu skutku tak, ako ho popísal, či už obvinený, resp. jednotliví svedkovia. Zo strany orgánov
činných v trestnom konaní nedošlo vyšetrovacím pokusom k prevereniu výpovede jednotlivých svedkov
a v konečnom dôsledku neboli stotožnení ďalší svedkovia jednoznačne podľa výpovedí strán na mieste
činu v čase incidentu kladeného za vinu obvinenému. Odvolateľ má za to, že takto zo strany orgánov
činných v trestnom konaní došlo k hrubému porušeniu základných zásad Trestného poriadku tak, ako sú

tieto zadefinované v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. 209/1992
Z. z., § 2 ods. 4 Tr. por.

Vo vzťahu k samotnému rozsahu vykonaného dokazovania v plnej miere poukazuje odvolateľ na

vyjadrenie obhajoby, ktoré je obsahom podania zo dňa 12.05.2014.

V predmetnej trestnej veci je primárnym zaoberať sa hodnovernosťou svedeckej výpovede
poškodeného. V tejto súvislosti poukazuje na rozpory medzi jeho výpoveďami, či už v prípravnom
konaní, resp. predovšetkým poukazuje na kontext jeho výpovede na hlavnom pojednávaní. V uvedenom

kontexte mali orgány činné v trestnom konaní vyhodnocovať tiež výpovede svedkov počiatku samotného
incidentu. Pokiaľ samotný prokurátor v obžalobe konštatuje, že ním popísaným konaním sa obžalovaný
mal zmocniť poškodeného proti jeho vôli a tým mu brániť užívať osobnú slobodu a hrozbou ujmy na
zdraví si u neho vynucovať poskytnutie plnenia nemajetkovej ujmy, uvedené nemá oporu vo výsledkoch
prípravného konania. Nie je zrejmé, ako k uvedenému záveru prokurátor dospel a z čoho vyvodzuje, že

práve obžalovaný mal poškodenému hroziť ujmou na zdraví, keď o týchto skutočnostiach sa ani samotný
poškodený nikdy nezmieňoval a tieto skutočnosti ani nikdy netvrdil.

Z výsluchu poškodeného na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že zo strany obžalovaného nemohlo dôjsť
ani ku konaniu spočívajúcom v tom, aby sa tento zmocnil poškodeného proti jeho vôli. Skôr logickým sa

javí tvrdenie obžalovaného, že vo vzťahu k poškodenému použil len a len právnu vyhrážku spočívajúcu
v tom, že konanie poškodeného oznámi polícii, pokiaľ mu tento nepovie mená ďalších, ktorí sa zúčastnili
útoku na byt obžalovaného.

Vo vzťahu k samotnej kvalifikácii údajne protispoločenského konania obžalovaného zo strany súdu,

obhajoba pokladá za potrebné zdôrazniť, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, aby
sa obžalovaný mal poškodenému vyhrážať smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou
a už vôbec nie je zrejmé, aby u poškodeného vznikla dôvodná obava o svoj život, telesnú integritu a
podobne. Poškodený ani v jednej zo svojich výpovedí neuviedol, aby obžalovaný sa mu vyhrážal, aby
bol tento vulgárny a podobne. Za vyhrážku jednoznačne nemožno považovať vyjadrenie obžalovaného,

v zmysle ktorého pokiaľ mu poškodený nepovie mená ďalších osôb zúčastnených na incidente a títo sa
mu neospravedlnia, celé ich konanie ohlási polícii.

Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že súd vykonaným
dokazovaním mal dostatočne objasnený a preukázaný skutkový stav veci, ktorý v plnom rozsahu
korešponduje so skutkovým stavom zisteným v prípravnom konaní, a teda v podanej obžalobe. Návrhy
na doplnenie dokazovania zo strany obžaloby smerovali a boli reakciou na návrhy na doplneniedokazovania obhajoby, ktorá žiadala vykonať výsluchy ďalších osôb, ktoré sa zrazu mali na mieste činu
nachádzať a to aj napriek tomu, že žiaden z vypočutých svedkov neuvádzal také skutočnosti, že na
mieste činu sa mali nachádzať ďalšie osoby, nie to, aby tieto osoby s nimi komunikovali. Obžaloba preto

považovala takýto návrh za účelový a žiadala, aby výsluchy týchto osôb boli kontrované s už vypočutými
svedkami tak, že by súd k týmto novým skutočnostiam obhajoby dopočul aj týchto už vypočutých
svedkov. Súd však aj napriek zamietnutiu návrhov na doplnenie dokazovania mal žalovaný skutok za
preukázaný, s čím sa obžaloba v plnom rozsahu stotožňuje.

Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku, ako je uvedená v obžalobe, súd v odôvodnení rozsudku podrobne
uviedol svoje právne úvahy týkajúce sa trestného činu vydieračského únosu ako aj dôvody, prečo
predmetný skutok zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu nenapĺňa. S úvahami súdu sa
nestotožňuje a má za to, že aj toto konanie je možné podradiť pod ust. § 186 Tr. zák.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný bránil pošk. G. R. užívať osobnú slobodu

(min. odvtedy, čo ho chytil za mikinu, bil a následne vtlačil do motorového vozidla), ďalej, že nepoužil
iba hrozbu ujmy na zdraví, ale už samotné násilie smerujúce voči telesnej integrite pošk. G. R.
(poškodenému boli preukázateľne spôsobené zranenia) a to všetko za účelom vynútenia si podania
informácie o tom, kto všetko spolu s poškodeným hádzal jablká do jeho okna. Z vykonaných dôkazov je
zrejmé, že takéto násilné protiprávne konanie zahrňujúce tak obmedzenie osobnej slobody pošk. G. R.,

jehofyzickénapadnutie,smerovalokvynúteniuzískaniamienvšetkýchchlapcov,ktorímalihádzaťjablká
do okna obžalovaného. Táto skutočnosť bola potvrdená aj následným konaním obžalovaného, kedy
poškodeného po násilnom posadení do vozidla zobral k sebe domov a tam ho nútil ukázať na sociálnej
sieti požadované mená ostatných osôb. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že k takémuto celému konaniu
bol poškodený obžalovaným nútený. Poškodený obžalovaného nepoznal. Nemal by dôvod dobrovoľne

s ním nasadnúť do vozidla a ísť vo večerných hodinách k nemu domov, naviac po tom, čo ho obžalovaný
fyzicky napadol.

Svojím konaním teda obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného
zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1

písm. a/ Tr. zák., § 127 ods. 1 Tr. zák.

Súdsaďalejzaoberalajmožnosťoukvalifikovaniakonaniaobžalovanéhoajakozločinuvydieraniapodľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorú však nemal vzhľadom na vykonané dokazovanie objektívne
a spoľahlivo za preukázanú. Poukázal na to, že bez ohľadu na tvrdenia a obhajobu obžalovaného,

nebola preukázaná objektívna stránka tohto trestného činu v podobe takého nútenia poškodeného, k
poskytnutiu údajov a mien jeho kamarátov, ktoré by bolo násilím v zmysle ust. § 122 ods. 7 Tr. zák. vo
vzťahu k § 189 Tr. zák. a v podobe výlučne neoprávneného konania obžalovaného, teda bez pričinenia
samotnej poškodenej osoby, poukazujúc pritom okrem formálneho korektívu aj na korektív materiálny.
Ďalej sa však súd bližšie nezaoberal fyzickým napadnutím a násilným vtlačením do auta poškodeného

obžalovaným, ktorý svojím konaním sledoval zistenie, v tomto prípade s použitím sily, mien ostatných
chlapcov.

S týmto právnym názorom súdu teda nie je možné sa stotožniť a odvolateľ má za to, že odporuje aj
samotnému odôvodneniu rozsudku, kedy súd sám konštatuje preukázanie toho, že obžalovaný napadol

poškodeného, násilným konaním nútil poškodeného nastúpiť do auta a následne za účelom získania
mien jeho kamarátov ho priviezol domov, kde na sociálnej sieti mu poškodený musel tieto mená a týchto
kamarátov ukázať. Bolo preukázané, že konanie obžalovaného smerovalo výlučne k zisteniu osôb, ktoré
mu hádzali do okna jablká, za týmto účelom aj odišiel z domu a šiel ich hľadať a následne, keď sa
mu podarilo chytiť iba poškodeného G. R., tohto nútil, aby mu uviedol mená ostatných kamarátov. Z

uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný násilím nútil poškodeného, aby niečo konal.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd v rámci odvolacieho konania zistil, že nové rozhodnutie
možno urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol prvostupňovým súdom zistený správne, zrušil
napadnutý rozsudok a rozhodol sám tak, že obžalovaného H. O. uzná vinným zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139
ods. 1 písm. a/ tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby za
použitia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. so zaradenímdo ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ochranný dohľad podľa §
76 ods. 1 Tr. zák.

V prípade, ak odvolací súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe a zistí, že
nové rozhodnutie možno urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol prvostupňovým súdom zistený
správne, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol sám tak, že obžalovaného uznal
vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby

za použitia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V prípade, že odvolací súd v rámci odvolacieho konania zistí, že skutkový stav je potrebné doplniť
vykonaním ďalších dôkazov, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na základe odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k
záveru, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné. Je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a preto

v dôsledku vykonania ďalších dôkazov je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý popieral
spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že po tom, čo mu neznámy chlapci hádzali kamene do okna,

chytil jedného z dotyčných chlapcov, pýtal od neho občiansky preukaz, pretože tvrdenie chlapca o jeho
veku 14 rokov sa mu javilo byť nepravdivé a aj preto, že cítil z neho požitý alkohol. Následne tohto
chlapca posadil do svojho auta zn. BMW a cestou k jeho bytu sa ho pýtal na mená ostatných kamarátov,
ktorí sa pred ním rozutekali s tým, že ak mu hneď mená nepovie, vec pôjde oznámiť polícii. Poškodený
mu vtedy povedal, že všetky mená mu povie, a keď prišli do jeho bytu, poškodený na jeho žiadosť mu

mená kamarátov napísal do zošita, medzitým G. G. - jeho družka od poškodeného žiadala, aby jej týchto
kamarátov ukázal na facebooku, čo poškodený urobil a nato on už cestou späť k autu ho žiadal, aby sa
mu títo kamaráti prišli na druhý deň okolo 16.00 hod. ospravedlniť.

Ďalej uviedol, že poškodenému v aute prikázal poutierať z opierky auta krv a že pri odchode z bytu mu

do ruky podal aj sáčok s odpadkami s tým, aby ich vyhodil. Obžalovaný poprel, aby poškodenému ublížil,
resp. aby mu spôsobil zranenia. Správanie sa poškodeného, ale aj ostatných jeho kamarátov považoval
za určitý druh nerozvážnosti, preto na miesto činu ani nevolal políciu a vec neoznamoval, aj keď sa
pôvodne domnieval, že chlapci konali na pokyn iných osôb, resp. osoby a v úmysle spôsobiť mu škodu.

Obžalovaný pred súdom uviedol, že nie je pravdou, aby poškodeného nútil k tomu, aby nasadol do jeho
auta, resp. sa mu násilím vyhrážal, resp. ho udrel päsťou do ľavého oka, aj keď zároveň priznal, že ho
hodil na zem a týmto zdôvodňoval vznik zranenia u poškodeného aj o neho samotného. Taktiež poprel,
aby poškodeného nútil umývať krv v aute, vyniesť odpadky z bytu a aby ho nútil k tomu, aby mu uviedol
mená jeho kamarátov, resp. aby ho násilím donútil opoznať ich cez facebook.

Poškodený G. R. v prípravnom konaní uviedol, že v inkriminovaný deň sa spolu so svojimi kamarátmi
H. R., V. Z., F. R., H. L. a J. J. vracali domov cez sídlisko R. E. a prechádzajúc okolo obytného domu
obžalovaného niektorý z nich hodil jablko do bytu obžalovaného, načo sa okrem neho všetci rozutekali
a že krátko nato, na parkovisku pri predajni Diskont, už na sídlisku X. E., zastavilo vozidlo BMW čiernej

farby, z ktorého vystúpil obžalovaný, udrel ho päsťou po líci tak, že spadol na zem, kde ho ďalej
opakovane bil do hlavy a kričal, že chce vedieť mená ostatných kamarátov a dôvod, prečo to urobili,
načo ho zdvihol zo zeme, dovliekol k autu, posadil doň a doviezol až pred jeho obytný dom, prikázal
mu vystúpiť z vozidla a vojsť do jeho bytu, kde ho nútil napísať na papier mená ostatných kamarátov
a ukázať ich fotky na facebooku. Vychádzajúc z bytu mu obžalovaný dal do ruky sáčok so smeťami a

mokrú utierku, ktorou musel utrieť opierku sedadla v aute obžalovaného od svojej krvi a obžalovaný
mu mal povedať aj to, že na druhý deň sa mu musia prísť všetci jeho kamaráti ospravedlniť „aby to
neskončilo horšie“ a čo on neskôr povedal aj kamarátom. Popísal, že konanie obžalovaného sa mu javilo
ako nepríčetné, a keď ho neprestala bolieť hlava, išiel na ošetrenie.V konaní pred súdom tieto skutočnosti v podstate potvrdil, dodal však, že obžalovaný sa mu slovne

nevyhrážal, iba mu tvrdil, že keď sa mu on a jeho kamaráti neospravedlnia, tak to porieši ináč i to, že do
okna bytu obžalovaného hodil jablko iba náhodou F. R.. Ďalej uviedol, že krv v aute bola obžalovaného
a nie jeho, ako to uvádzal v prípravnom konaní, opätovne však tvrdil, že z obžalovaného mal strach,
pretože ten sa podľa neho správal nepríčetne a kričal na neho. Poškodený uviedol, že obžalovaný ho aj
upozorňoval na to, že v byte spí jeho malá dcéra a že vyniesť odpadky ho obžalovaný nenútil a rovnako

tak to, že ho nenútil ani utierať opierku v jeho aute, dokonca už uvádzal, že obžalovaný ho chcel svojím
autom zaviesť domov, čo on odmietol, pretože chcel ísť najprv za kamarátmi a vynadať im za to, že mu
nepomohli, resp. povedať im, že sa majú prísť na druhý deň obžalovanému ospravedlniť.

Svedkyňa C. R. - matka poškodeného uvádzala skutočnosti, ktoré sa dozvedela od svojho syna s tým,
že uvádzala, že keď došla k jej synovi, obžalovaný ho udrel päsťou do tváre, on spadol na zem, kde ho

muž opakovane udieral do hlavy a brucha, a prestal ho biť až po upozornení dvoch neznámych osôb,
obžalovaný ho potom dotiahol k svojmu autu, posadil doň a odviezol k sebe domov, kde mal napísať
mená jeho kamarátov, ukázať ich fotografie na profile Facebooku, vyniesť smeti, vyčistiť interiér auta
muža a prísť na druhý deň sa spolu s kamarátmi mužovi ospravedlniť.

Svedkyňa G. G. - v čase skutku družka obžalovaného, potvrdila výpoveď obžalovaného s tým, že
poškodený dobrovoľne napísal mená svojich kamarátov, pričom vstúpil do bytu bez násilia zo strany
obžalovaného, nevšimla si na poškodenom žiadny strach či obavu, dokonca sa podľa svedkyne
poškodený sám po vstupe do bytu vyzul. Svedkyni sa ten chlapec javil pripitý, cítila z neho alkohol a
cigarety, komunikovala s ním však a pýtala sa ho na vek, na školu, ktorú navštevuje i na dôvod hádzania

kameňov do ich okna, pričom poškodený jej tvrdil, že boli hádzané jablká, nie kamene a že na papier
krstné mená svojich kamarátov napísal sám, bez akéhokoľvek násilia zo strany obžalovaného, dokonca
i to, že poškodený sám navrhol, že fotografie svojich kamarátov im ukáže aj na Facebooku.
Svedkyňa uviedla, že keď si všimla na bunde poškodeného krv, pýtala sa ho, či ho obžalovaný zbil,
poškodený to poprel a že sám a dobrovoľne pomohol jej priateľovi vyniesť sáčky zo smeťami, keď

odchádzali z bytu, svedkyňa tvrdila, že poškodený vtedy odmietol, aby ho obžalovaný odviezol domov
autom.

Z výpovede svedka V. Z. vyplýva, že keď zastavil auto BMW, z tohto vystúpil muž s postavou kulturistu,
bol „v amoku“, zľakol sa ho a opätovne ušiel, zakopol pritom a padol na zem, keď sa postavil, videl ako

tento muž drží poškodeného za mikinu i to, ako ho jedenkrát päsťou udrel do hlavy. Keď za ním došiel
poškodený, videl na ňom, že má opuchnutý časť tváre, pôsobil zničene, akoby plakal.

Svedok F. R. popísal, že taktiež videl obžalovaného, ako vystúpil z vozidla BMW, a všimol si, že tento
muž udrel päsťou do hrude alebo do hlavy už ležiaceho poškodeného. Ďalej uviedol, že keď za ním

došiel v tento večer poškodený, mal v tom čase opuchnutú časť tváre a pôsobil vyklepane. Sťažoval
sa na bolesť tváre a uviedol, že poškodený sa mu zmienil aj o tom, že v obave a strachu nepovedal
priateľke tohto muža, že bol ním pred príchodom do ich bytu zbitý.

Svedok H. L. uviedol, že taktiež videl, ako obžalovaný päsťou udrel do tváre a brucha poškodeného.

Obdobne vypovedal aj svedok J. J., ktorý taktiež uviedol, že obžalovaný udrel poškodeného päsťou, na
čo tento spadol na zem, pričom tento svedok sa zľakol a ušiel. Potvrdil tiež, že poškodený mal opuchnutú
ľavú stranu tváre, bol roztrasený.

Obdobne vypovedal aj svedok H. R., ktorý tvrdil, že videl, ako obžalovaný poškodeného udrel päsťou
do hrude alebo hlavy.

Svedok Z. F. uviedol, že videl, ako obžalovaný vystúpil z vozidla BMW a počul, ako kričí na skupinu
chlapcov - pýtal sa ich na to, kto hádzal kamene a že videl aj to, ako obžalovaný chytil poškodeného za

mikinu, načo sa obaja potkli a spadli na zem. Vtedy k nim už prišla jeho matka, pýtala sa, čo sa stalo a
pomáhala poškodenému zdvihnúť sa zo zeme. Podľa tohto svedka jeho matka chcela vtedy privolať aj
políciu, poškodený to však odmietol a prisľúbil, že obžalovanému nadiktuje mená jeho kamarátov, ktorí
hádzali jablká, s čím mal obžalovaný súhlasiť pod podmienkou, že musia ísť k nemu domov, pretoženemá pri sebe ani papier a ani pero. Svedok tvrdil aj to, že poškodený do vozidla obžalovaného nastúpil
sám a že ho obžalovaný k tomu nijakým spôsobom nenútil, a aj keď svedok videl na poškodenom prejavy
strachu, považoval ich predovšetkým za obavu z toho, že ho jeho kamaráti nechali samého.

Ďalej okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie a psychológie, z
ktorého vyplýva, že poškodený netrpí ani netrpel duševnou chorobou ani poruchou, vyšetrením neboli
zistené chorobné tendencie k vymýšľaniu, poškodený dokáže prežité udalosti objektívne zreprodukovať
so sklonom k bagatelizovaniu vlastného podielu viny, bez výrazných latencií svedčiacich pre zvažovanie

odpovedí, čo z psychologického hľadiska znalci hodnotili jeho tvrdenia ako objektívne.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice je zrejmé, že analýzou
krvi na bunde poškodeného bola zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru
označenej menom obžalovaného.
Okresný súd ďalej vychádzal z lekárskych správ, z ktorých vyplýva, že dňa 12.09.2012 bol poškodený

napadnutý neznámou osobou a udretý dlaňou do oblasti spánku a ucha, resp. päsťou do ľavej časti
tváre, čo udával pri jeho ošetrení na centrálnom príjme Nemocnice J., a.s. dňa 13.09.2012 okolo 01.39
hod., resp. pri odbornom vyšetrení na ORL UVN K. a čo korešpondovalo s diagnostickým záverom
ošetrujúceho lekára, podľa ktorého poškodený utrpel pohmoždenie pravej spánkovej oblasti a pravej
ušnice a pohmoždenie ľavej tvarovej oblasti a nosa, pričom šlo o úraz ľahký s ambulantnou liečbou

do 7 dní, bez zistení obmedzení v jeho obvyklom spôsobe života, až na strach z možného opakovania
napadnutia a bez práceneschopnosti poškodeného.

Ďalej okresný súd vychádzal aj z listinných dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ako aj ďalšie
dôkazy potom okresný súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bol spoľahlivo zistený skutkový

stav veci, o ktorom neboli dôvodné pochybnosti a postačoval na jeho rozhodnutie vo veci, bez potreby
doplniť dokazovanie o ďalšie relevantné dôkazy, aj keď obhajoba i obžaloba navrhovala vykonať ešte
výsluchy svedkov S. J. a J. J., resp. opätovné vypočutie poškodeného a všetkých svedkov s výnimkou
G. G., čo súd zamietol.

Následne okresný súd ustálil skutkový stav, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Podľaokresnéhosúdu,ustálenýskutkovýstavvšaknezodpovedalprávnejkvalifikáciižalovanéhoskutku
tak, ako ho kvalifikovala obžaloba, pretože výsledky dokazovania v žiadnom prípade nemohli viesť
a nakoniec aj neviedli súd ku kvalifikácii konania obžalovaného H. O. ako konania naplňujúceho po

všetkých stránkach znaky trestného činu kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin vydieračského
únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona /s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona/, ktorého sa mal dopustiť tým, že sa zmocnil iného
proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu a hrozbou ujmy na zdraví si od neho vynucoval
poskytnutie plnenia nemajetkovej povahy /spáchaný na chránenej osobe/.

V ďalšej časti napadnutého rozsudku okresný súd odôvodňoval zmenu právnej kvalifikácie oproti
obžalobnému návrhu a hodnotil jednotlivé dôkazy vykonané v štádiu hlavného pojednávania.

Po takýchto úvahách hodnotil konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

V ďalšej časti napadnutého rozsudku sa okresný súd zaoberal aj možnosťou právneho kvalifikovania
spáchaného skutku ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a dospel k
záveru, že vykonané dokazovanie, bez ohľadu na tvrdenia a obhajobu obžalovaného, objektívne a

spoľahlivonepreukázaloobžalovanémuobjektívnustránkutohtotrestnéhočinuvpodobetakéhonútenia
poškodeného k poskytnutiu údajov a mien jeho kamarátov a známym, ktoré by bolo násilím v zmysle
ustanovenia § 122 ods. 7 Trestného zákona.

Okresný súd potom hodnotil osobu obžalovaného, doterajšie jeho odsúdenia a následne odôvodnil

rozhodnutie o uloženom treste.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného a okresného prokurátora,
ako aj dôkazov, ktoré boli vykonané v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní dospel kzáveru, že okresný súd na hlavnom pojednávaní nevykonal všetky dôkazy. Neodstraňoval rozpory vo
výpovediach poškodeného a svedkov. V podstate dôkazy vykonané v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní ani nevykonal s odôvodneným postupom podľa § 58 ods. 4 Tr. por.

Podľa § 58 ods. 4 Tr. por. ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica
diktovaním predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov
a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu, ich výpoveď sa
zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim výpovediam. Ak výpoveď takej osoby

neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim výpovediam, v zápisnici sa poznačí len dátum
predchádzajúcej výpovede a číslo listov spisu, v ktorom sa nachádza. Predseda senátu však môže v
takom prípade súčasne nariadiť aj vyhotovenie zvukového záznamu.

Takýto postup okresného súdu v súvislosti s vykonanými dôkazmi však v danom prípade nebol v súlade
so zákonom.

V prvom rade je potrebné poukázať na výpoveď poškodeného G. R.. Tento pri výpovedi v prípravnom
konaní zo dňa 13.9.2012 nič neuvádzal o tom, že by malo dôjsť k podkopnutiu Z. zo strany obžalovaného
H. O. a to, že obžalovaný ho päsťou udrel do ľavého oka, na čo on spadol na zem. Obžalovaný ho
prikľakol pravou nohou a opakovane ho udieral asi 10-krát do tváre. Keď okoloidúci odišli preč, nevedel

poškodený, o akých okoloidúcich išlo, tak ho obžalovaný zdvihol zo zeme a dal mu ľavou rukou facku,
držal ho za mikinu a posadil ho do auta.

Pri ďalšej výpovedi z 31.10.2012 však uvádzal, že ho obžalovaný pritiahol pred dvere osobného
motorového vozidla a povedal mu, aby si sadol. A keď vystúpili pred bytom, on dobrovoľne išiel do bytu

obžalovanéhozaobžalovaným.Okresnýsúdtietorozporyvôbecnahlavnompojednávaníneodstraňoval
a to aj s prihliadnutím na výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní, kde v podstate všetky vyššie
uvedené skutočnosti popieral. Taktiež nedošlo zo strany okresného súdu k zisťovaniu, o aké okoloidúce
osoby sa jedná.

Taktiež svedkyňa C. R., matka poškodeného, vo svojej výpovedi okrem iného uvádzala, že všetky
skutočnosti vie od svojho syna. Tam uvádzala, že došlo predtým, ako bol napadnutý jej syn, k
podkopnutiu V. Z. zo strany obžalovaného. Túto skutočnosť však jej syn vo svojej výpovedi ani v
prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní neuviedol.

Pri výsluchu svedka F. R. taktiež zo strany okresného súdu nedošlo k odstraňovaniu rozporov, kedy
tento svedok v prípravnom konaní dňa 13.9.2012 uviedol, že videl, ako sa obžalovaný zahnal päsťou na
ležiaceho poškodeného, no nevidel, či ho udrel. Pri ďalšej výpovedi z 30.10.2012 však už tento svedok
uviedol, že videl, ako obžalovaný poškodeného udrel päsťou do hrude.

Taktiež H. R. v prípravnom konaní 13.9.2012 vypovedal, že videl, ako obžalovaný chytil poškodeného
za mikinu a hodil ho na zem. Pri ďalšej výpovedi 30.12.2012 uvádzal, že obžalovaný udrel poškodeného
do hrude a tento spadol na zem a potom ho ešte udrel 1 až 2-krát do hlavy päsťou.

Bude preto potrebné na novom hlavnom pojednávaní opätovne týchto všetkých svedkov vyslúchnuť a

odstrániť rozpory v ich výpovediach, v prípravnom konaní, resp. v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní postupom v zmysle ustanovenia § ....64 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 11
Tr. por.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vyslúchol svedka Z. F., ktorý uviedol, že v tom čase bol prítomný,

keď malo dôjsť k stretu medzi obžalovaným a poškodeným, pričom tam bol aj so svojou priateľkou J. J.,
nar. XX.X.XXXX, ktorá má bývať v J. a následne tam mala prísť aj jeho mama. Napriek tomu, že okrem
svedka F. mali byť priamymi svedkami na mieste udalosti aj svedkyňa J. a mama svedka Z. F., okresný
súd týchto svedkov, po tom, čo mal zistiť adresy ich pobytu, nevyslúchol na hlavnom pojednávaní.

Bude preto potrebné, aby vyslúchom Z. F. bola zistená adresa jeho mamy a táto bola k tvrdeniam svedka
F. vyslúchnutá na hlavnom pojednávaní a aby bola zistená zo strany súdu adresa svedkyne J. J., aby
táto bola vyslúchnutá taktiež na hlavnom pojednávaní. V prípade nezrovnalostí výpovedí svedka G. R.,ako aj ostatných svedkov, ktorí boli vyslúchnutí a ktorí tvrdia, že videli, ako bol poškodený obžalovaným
napadnutý, bola vykonaná aj konfrontácia.

Následne, pokiaľ ani takýmto doplnením dokazovania okresný súd nedospeje k záveru o vine, resp.
nevine obžalovaného, bude potrebné zvažovať vykonanie vyšetrovacieho pokusu, resp. rekonštrukcie
na mieste, kde malo dôjsť k spáchaniu trestného činu.

Okresný súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vykoná všetky dôkazy tak, ako ich nariadil

krajský súd, prípadne vykoná aj ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie bude považovať za potrebné, a až
následne bude môcť vo veci rozhodnúť, či došlo k spáchaniu skutku zo strany obžalovaného a následne
zvažovať aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, ak dospeje k záveru, že tento svojím konaním
porušil príslušné ustanovenie Trestného zákona.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.