Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/859/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120306244
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120306244.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Panónska cesta 2, 85104 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: N. Z., nar.:
X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. D., o vymoženie 436,61 EUR, o návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším
súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/859/2020 zo dňa 02.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.06.2020 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 436.61 EUR na základe exekučných titulov - Výkazov
nedoplatkov sp. zn. 1354046113 zo dňa 11.11.2013 a sp. zn. 1446009713 zo dňa 10.01.2014.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 02.07.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR. Svoje rozhodnutie
za použitia ustanovení § 50 ods. 1, 53 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1-3, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, 3 a § 10 ods.
1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh
k nemu zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa § 9 ZoUNEK. V návrhu na vykonanie exekúcie
si uplatnil nárok v rozpore s ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK, čím bol daný dôvod, pre ktorý by exekúcia musela
byť zastavená, a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. b) v spojení s ust. § 53 ods. 4 Exekučného
poriadku zamietol návrh oprávneného v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR

3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie vo výške uplatnenej
v návrhu. Mal za to, že Okresný súd Banská Bystrica pri rozhodovaní o návrhu oprávneného vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, výkladom aplikáciou zákonných ustanovení v neprospech
oprávneného. Poukázal na ustanovenie § 6 ods. 2 ZoUNEK, v zmysle ktorého paušálne trovy starej
exekúcie znáša oprávnený. Podľa neho tak ide iba o zaplatenie paušálnych trov v zmysle § 252

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého každý platí výdavky, ktoré
mu v konaní vzniknú. Zaplatením paušálnych trov oprávneným, sa tieto z pohľadu práva hmotného
stávajú príslušenstvom pohľadávky a v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
o čom svedčia ustanovenia dôvodovej správy k ZoUNEK. Výklad súdu považoval za zužujúci, ktorý
je v rozpore so zásadou ochrany jeho práv, rovnako tak v rozpore s úmyslom zákonodarcu v zmysle

znenia dôvodovej správy k ZoUNEK. ZoUNEK dáva oprávnenému možnosť po vlastnom zvážení
vhodnosti a účelnosti podanie opätovného návrhu. Podľa dôvodovej správy k zákonu, nie je pritomzákonodarcom očakávaný efekt, že úhrada trov starej exekúcie pôjde na jeho ťarchu (aj v prípadoch
oprávneným očakávaného reálneho predpokladu vymoženia pohľadávky). Exekučný súd mu takto
zužujúcim výkladom znemožnil opätovným návrhom si vymáhať nielen pohľadávku z exekučného titulu

pôvodného exekučného konania, ale aj jej príslušenstvo - náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
V prípade uplatnenia si príslušenstva pohľadávky (nákladov spojených s uplatnením si pohľadávky)
ide o hmotnoprávny nárok, a preto neobstojí argumentácia a odkaz konajúceho súdu na § 9 ods. 3
ZoUNEK, podľa ktorého oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného
návrhu, okrem náhrady súdneho poplatku. Mal za to, že jeho názor je v súlade aj s rozhodnutím

Ústavného súdu Slovenskej republiky - Uznesenie sp. zn. ÚS 224/2020-18 zo dňa 12. 5. 2020, kde v
bode 28. odôvodnenia rozhodnutia je na záver uvedené: „Navyše, je potrebné dodať, že sťažovateľke
nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z.z.,
v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s
uplatnením pohľadávky.“ Záverom oprávnený poukazuje na to, že vo vzore elektronického formulára
návrhu na vykonanie exekúcie je v časti F, iné trovy uvedená informácia, že „Inými trovami sa pri starej

exekúcii považujú najmä paušálne trovy na úhradu starej exekúcie vo výške 35 eur zvýšené o daň z
pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti
oprávnený považoval svoj nárok na uplatnenie náhrady paušálnych trov za dôvodný.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný

poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné
odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený

nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

9/ Jedným z argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej
(zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno
považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu
predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd.

V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy
nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach
upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného
titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na
náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri

repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že
paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom
podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie
stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na
náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy,

izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a
lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu
situáciu,prednosťpredinýmiustanoveniamiupravujúcimiexekučnékonanie.Pokiaľbysúdyneaplikovali
účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny
predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1

Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení
starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je
povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 42 EUR, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje
totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods.

3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych
trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený
dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však
nemožnopovažovaťzaexekučnýtitul,ktorýmbyoprávnenývnovomexekučnomkonanímoholvymáhať
trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani

nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
paušálnych trov od povinného.

11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121
ods.3Občianskehozákonníka.Akmieniloprávnenýuvedenýnárokvexekúciiuplatniťakopríslušenstvo
podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný

titul na jeho uplatnenie. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu
vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený
disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok - pohľadávku (istinu), musel aj na vymoženie
jej hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si

voči povinnému tento nárok. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42
EUR od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného nie je
možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na
vykonanie exekúcie.

12/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k
legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza
k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.
2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia
§ 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej

dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil
aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac
než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie
exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu,

ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky
nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb.
Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému
práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a

d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného
majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením

exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením
exekúcie úspešný.

13/ V súvislosti s poukazom oprávneného na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 224/2020 zo
dňa12.05.2020,vodôvodneníktoréhoústavnýsúduviedol,že„sťažovateľkeničnebránipodaťopätovne

návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť
aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky“ možno na
záver už len dodať, že podstatou uvedeného rozhodnutia bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľky
Upovedomením o zastavení starej exekúcie vydaným súdnym exekútorom podľa § 6 ZoUNEK, ktorým ju
(v procesnom postavení oprávnenej) vyzval na úhradu paušálnych trov exekúcie. Predmetom skúmania

teda nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK, pričom ústavný
súd sa len v predposlednej vete odôvodnenia zmienil o možnosti oprávneného pri repodaji uplatniť si
náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Táto veta však v uznesení nie je nijakým spôsobom bližšie
argumentačne rozvedená, jedná sa len o jednoduchú konštatáciu neodôvodňujúcu prečo by mal súdrozhodnúť inak ako je zakotvené v § 9 ods. 3 ZoUNEK (contra legem) a pokiaľ oprávnený na uvedený
nárok nedisponuje exekučným titulom. Nemožno ju preto považovať za zaujatie stanoviska ústavného
súdu k výkladu a aplikácii ustanovenia § 9 ZoUNEK.

14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka, sp. zn. 30Ek/859/2020 zo dňa 02.07.2020 vecne správne, v dôsledku čoho sudca
podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).