Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 9, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010074
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713010074.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. júna 2014 zo senátu zloženom z

predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Marty Vilčkovej a Boženy Budziňákovej, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

H. O. K. C. X. F. S. Y. A. Č. - nar. XX.XX.XXXX Y. J., V. L. P., ul.
P. Č.. XX/XX, S. J.,

j e v i n n ý

- z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 12.09.2012 v čase okolo 22.30 hod. v Poprade, na sídlisku Nový Juh, na presne nezistenom mieste
po tom, čo vystúpil z osobného motorového vozidla zn. L. XXX, EČV: J. XXXCT, čiernej farby pristúpil
k tam nachádzajúcemu sa G. R., X.. XX.XX.XXXX a tohto bez slov chytil za mikinu a pravou päsťou ho
udrel do ľavého oka, následkom čoho spadol na zem, kde ho prikľakol a opakovane ho viackrát päsťou
udieral do tváre, následne ho zo zeme zodvihol a otvorenou dlaňou ho udrel po ľavej časti tváre, jednou

rukou otvoril vozidlo a druhou rukou ho vtlačil a posadil na sedačku spolujazdca vyššie uvedeného
vozidla,dovozidlanastúpilastýmtonásledneobajaodišlinaul.L.SvoboduvPoprade,kdepozastavení
vozidla prikázal G. R. z vozidla vystúpiť a ísť pred ním do obytného bloku na ul. Z.. R. Č.. XX v Poprade
a po schodoch až do bytu vľavo na prvom poschodí, pričom potom ako vošli do bytu mu prikázal, aby
sa vyzul a sadol si za stôl do kuchyne, kde pred neho položil papier a pero s pokynom, aby napísal
mená svojich kamarátov, ktorí boli s ním, po spísaní mien kamarátov na stôl položil notebook a prikázal
mu, aby sa prihlásil do siete facebook s tým, aby mu ukázal fotky kamarátov, ktorých mená napísal na

papier, čo aj urobil, po tomto mu kázal, aby sa obul, do ruky mu dal vrecko s odpadkami a do druhej ruky
vlhkú vreckovku so slovami „touto mi umyješ auto od krvi“, následne z bytu obaja vyšli pred bytovku,
kde poškodený vyhodil odpadky do kontajnera a utrel stredovú opierku vo vyššie uvedenom vozidle a
po slovách, aby sa mu dňa 13.09.2012 o 16.00 hod došiel aj s ostatnými kamarátmi ospravedlniť, inak,
že si to s ním vybaví, či už za týždeň, alebo za päť rokov, že jemu je to jedno a následne mu dovolil
odísť, čím svojim konaním G. R. spôsobil pohmoždenie ľavej tvárovej oblasti a nosa, hematóm ušného
bubienka vpravo s dobou liečenia 3 dni,t e d a

- inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže
vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe.

Za to mu

u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 10 /desať/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom

Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvPopradepodalnaobžalovanéhoH.O.obžalobupreobzvlášťzávažný
zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na §

139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal
dopustiť tak, že dňa 12.09.2012 v čase okolo 22.30 hod. v Poprade, na sídlisku Nový Juh, na presne
nezistenom mieste po tom, čo vystúpil z osobného motorového vozidla zn. L. XXX, EČV: J. XXXCT,
čiernej farby pristúpil k tam nachádzajúcemu sa G. R., nar. XX.XX.XXXX a tohto bez slov chytil za mikinu
a pravou päsťou ho udrel do ľavého oka, následkom čoho spadol na zem, kde ho prikľakol a opakovane

ho viackrát päsťou udieral do tváre, následne ho zo zeme zodvihol a otvorenou dlaňou ho udrel po ľavej
častitváre,jednourukouotvorilvozidloadruhourukouhovtlačilaposadilnasedačkuspolujazdcavyššie
uvedeného vozidla, do vozidla nastúpil a s týmto následne obaja odišli na ul. L. Svobodu v Poprade,
kde po zastavení vozidla prikázal G. R. z vozidla vystúpiť a ísť pred ním do obytného bloku na ul. Z..
R. Č.. XX v Poprade a po schodoch až do bytu vľavo na prvom poschodí, pričom potom ako vošli do

bytu mu prikázal, aby sa vyzul a sadol si za stôl do kuchyne, kde pred neho položil papier a pero s
pokynom, aby napísal mená svojich kamarátov, ktorí boli s ním, po spísaní mien kamarátov na stôl
položil notebook a prikázal mu, aby sa prihlásil do siete facebook s tým, aby mu ukázal fotky kamarátov,
ktorých mená napísal na papier, čo aj urobil, po tomto mu kázal, aby sa obul, do ruky mu dal vrecko
s odpadkami a do druhej ruky vlhkú vreckovku so slovami „touto mi umyješ auto od krvi“, následne z

bytu obaja vyšli pred bytovku, kde poškodený vyhodil odpadky do kontajnera a utrel stredovú opierku
vo vyššie uvedenom vozidle a po slovách, aby sa mu dňa 13.09.2012 o 16.00 hod došiel aj s ostatnými
kamarátmi ospravedlniť, inak, že si to s ním vybaví, či už za týždeň, alebo za päť rokov, že jemu je
to jedno a následne mu dovolil odísť, čím svojim konaním G. R. spôsobil pohmoždenie ľavej tvárovej
oblasti a nosa, hematóm ušného bubienka vpravo s dobou liečenia 3 dni.

Súd predmetnú obžalobu prijal a vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dôkazy
výsluchom obžalovaného H. O.Č., poškodeného G. R., svedkov C. R., G. G., V. Z., F. R., H. L., J. J.C.,
H. R., Z. F., oboznámením sa so závermi znaleckých posudkov a listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.
Obžalovaný H. O. v prípravnom konaní uviedol, že v inkriminovaný deň po 22.00 hod., keď počul

buchnutie do parapety okna a steny bytu vyšiel na balkón a na ulici uvidel viacerých chlapcov, ktorí mali
kapucne na hlave, na jeho piskot sa všetci rozutekali až na jedného, oblečeného v bielej bunde a preto,
že sa domnieval, že ide o útok voči jeho osobe, resp. voči jeho rodine a predovšetkým jeho 5 - mesačnej
dcére, obliekol sa, sadol do svojho vozidla a rozhodol sa týchto chlapcov nájsť, zbadal ich ísť smerom ku
Kauflandu, svojim vozidlom zastal na parkovisku, kde sa mu podarilo chytiť chlapca v bielej bunde, pýtal

sa ho na jeho meno, vek a žiadal od neho predloženie občianskeho preukazu, pretože tvrdenie chlapcao jeho veku 14 rokov sa mu javilo byť nepravdivé aj preto, že cítil z neho požitý alkohol, následne tohto
chlapca posadil do svojho auta zn. BMW a cestou k jeho bytu sa ho pýtal na mená ostatných kamarátov,
ktorí sa pred ním rozutekali s tým, že ak mu mená nepovie, vec pôjde oznámiť polícii, poškodený mu

vtedy povedal, že všetky mená mu povie a keď prišli do jeho bytu, poškodený na jeho žiadosť mu mená
kamarátov napísal do zošita, medzitým G. G. - jeho družka od poškodeného žiadala, aby jej týchto
kamarátov ukázal na facebooku, čo poškodený aj urobil a nato on už cestou späť k autu ho žiadal, aby
sa mu títo kamaráti prišli na druhý deň okolo 16.00 hod. ospravedlniť.
Obžalovaný ďalej dodal, že poškodenému v aute prikázal poutierať z opierky auta krv a že pri odchode

z bytu mu do ruky podal aj sáčok s odpadkami s tým, aby ich vyhodil.
Podľa tvrdenia obžalovaného, kamaráti poškodeného prišli pred jeho obytný dom okolo 15.30 hod. a keď
sa ich pýtal, kto hádzal kamene do okna jeho bytu, dvaja z nich vo veku 15, resp. 20 rokov sa priznali,
že hádzaním jabĺk chceli iba prehodiť obytný dom, čomu neveril, naďalej sa domnieval, že boli hádzané
kamene, a nie jablká a preto im vytkol ich správanie a chovanie aj preto, že v tom čase v byte spala aj
jeho maloletá dcéra, o ktorú mal strach.

Obžalovaný poprel, aby poškodenému ublížil, resp. aby mu spôsobil zranenia, správanie sa
poškodeného ale i ostatných jeho kamarátov považoval za určitý druh nerozvážnosti, preto na miesto
činu ani nevolal políciu a vec neoznamoval, aj keď sa pôvodne domnieval, že chlapci konali na pokyn
iných osôb, resp. osoby a v úmysle spôsobiť mu škodu.
Obžalovaný vyššie uvedené skutočnosti uvádzal aj v konaní pred súdom a opätovne poprel, aby

poškodeného nútil násilím či vyhrážkami nastúpiť do jeho auta, resp. aby ho udrel päsťou do ľavého oka,
aj keď zároveň priznal, že ho hodil na zem a týmto zdôvodňoval vznik zranenia u poškodeného a seba.
Obžalovaný poprel, aby poškodeného nútil umývať krv v aute, vyniesť odpadky z bytu a aby ho nútil k
tomu, aby mu uviedol mená jeho kamarátov, resp. aby ho násilím donútil opoznať ich cez facebook.
Obžalovaný súčasne priznal, že vo vzťahu k poškodenému konal podráždenejšie a zvýšeným hlasom a

dodal, že poškodený k nemu do bytu šiel dobrovoľne aj preto, aby on vec neoznámil na polícii, pretože
poškodený bol pod vplyvom alkoholu i to, že poškodený kedykoľvek cestou autom do jeho bytu mohol z
auta vystúpiť a na dôkaz svojho tvrdenia, že poškodený spolu s kamarátmi nehádzal jablká ale kamene,
predložil súdu fotografie okna jeho bytu.

Poškodený G. R. v prípravnom konaní uviedol, že v inkriminovaný deň sa spolu so svojimi kamarátmi H.
R., V. Z., F. R., H. L. C. J. J. vracali domov cez sídlisko Starý Juh a prechádzajúc okolo obytného domu
obžalovaného niektorí z nich hodil jablko do bytu obžalovaného, načo sa okrem neho všetci rozutekali
a že krátko nato, na parkovisku pri predajni Diskont, už na sídlisku Nový Juh, zastavilo vozidlo BMW
čiernej farby, z ktorého vystúpil obžalovaný, udrel ho päsťou po líci tak, že spadol na zem, kde ho ďalej

opakovane bil do hlavy a kričal, že chce vedieť mená ostatných kamarátov a dôvod prečo to urobili,
načo ho zdvihol zo zeme, dovliekol k autu, posadil doň a doviezol až pred jeho obytný dom, prikázal
mu vystúpiť z vozidla a vojsť do jeho bytu, kde ho nútil napísať na papier mená ostatných kamarátov
a ukázať ich fotky na facebooku.
Vychádzajúc z bytu mu obžalovaný dal do ruky sáčok so smeťami a mokrú utierku, ktorou musel utrieť

opierku sedadla v aute obžalovaného od svojej krvi a obžalovaný mu mal povedať aj to, že na druhý deň
sa mu musia prísť všetci jeho kamaráti ospravedlniť „aby to neskončilo horšie“ a čo on neskôr povedal
aj kamarátom.
Poškodený ďalej tvrdil, že sa bál obžalovaného, že sa mu javil sa ako nepríčetný, akoby v amoku a že po
príchode domov sa o celom incidente nikomu nezmienil, keď ho však hlava neprestávala bolieť povedal

o všetkom mame a spolu vyhľadali lekárske ošetrenie na pohotovosti v Nemocnici Poprad, a.s. i to, že
na druhý deň celú vec oznámil polícii.
Poškodenýuviedolajto,ževtomčasebolavbyteobžalovanéhoajjehopriateľka,ktorejvšaknepovedal,
že obžalovaný ho zbil, pretože sa to jej bál povedať ako aj to, že obžalovaný sa ho po celý čas vypytoval
či vie, kto je on.

V konaní pred súdom tieto skutočnosti v podstate potvrdil, dodal však, že obžalovaný sa mu slovne
nevyhrážal, iba mu tvrdil, že keď sa mu on a jeho kamaráti neospravedlnia, tak to porieši ináč i to, že do
okna bytu obžalovaného hodil jablko iba náhodou F. R., resp. že jeho kamaráti hádzali jablká už celou
cestou až k obytnému domu obžalovaného, pričom niekoľkokrát jablkom trafili aj iné okná bytov, načo
zareagoval len obžalovaný, svoje správanie s odstupom času považoval za hlúposť.

Poškodený v konaní pred súdom ďalej uviedol, že krv v aute bola obžalovaného a nie jeho ako to uvádzal
v prípravnom konaní, opätovne však tvrdil, že z obžalovaného mal strach, pretože ten sa podľa neho
správal nepríčetne a kričal na neho.Poškodený uviedol, že obžalovaný ho aj upozorňoval na to, že v byte spí jeho malá dcéra a že vyniesť
odpadky ho obžalovaný nenútil a rovnako tak to, že ho nenútil ani utierať opierku v jeho aute, dokonca
už uvádzal, že obžalovaný ho chcel svojim autom zaviesť domov, čo on odmietol, pretože chcel ísť

najprv za kamarátmi a vynadať im za to, že mu nepomohli, resp. to, že sa majú prísť na druhý deň
obžalovanému ospravedlniť tak, ako to on požadoval.

Svedkyňa C. R. - matka poškodeného o okolnostiach žalovaného skutku mala vedomosť len od svojho
syna G. a vo svojich výpovediach v prípravnom konaní i v konaní pred súdom uvádzala, že keď G. prišiel

domov vo večerných hodinách správal sa čudne a keď sa ho na dôvod jeho správania pýtala, povedal
jej, že dostal bitku od nejakého muža, sťažoval sa na bolesti hlavy a ucha, v dôsledku čoho vyhľadali
lekárske ošetrenie a neskôr zašli aj k obytnému domu, kde malo k incidentu dôjsť, ona si vtedy mobilom
odfotila aj konkrétne okno, do ktorého boli hádzané jablká a odfotila si aj auto obžalovaného. Svedkyňa
potvrdila, že na druhý deň vec oznámili polícii.
Podľa tvrdenia svedkyne poškodený jej povedal, že cestou domov jeho kamaráti „vystrájali somariny“ a

niečím sa ohadzovali, pritom nechtiac trafili nejaké okno a že na parkovisku v blízkosti Diskontu zastalo
čierne auto, z ktorého vybehol muž, udrel ho päsťou do tváre, on spadol na zem, kde ho muž opakovane
udieral do hlavy a brucha a prestal ho biť až po upozornení dvoch neznámych osôb, obžalovaný ho
potom dotiahol k svojmu autu, posadil doň a odviezol k sebe domov, kde mal napísať mená jeho
kamarátov, ukázať ich fotografie na profile Facebooku, vyniesť smeti, vyčistiť interiér auta muža a prísť

na druhý deň sa spolu s kamarátmi mužovi ospravedlniť.
Podľa svedkyne mal jej syn tak po skutku ako aj dva týždne po ňom strach, v noci nespal a budil sa.

Svedkyňa G. G. - v čase skutku družka obžalovaného, v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní
uvádzala, že v inkriminovaný deň okolo 23.00 hod. počula z izby, kde spala ich maloletá dcéra buchot,

na ktorý obžalovaný reagoval tak, že najprv vyšiel na balkón, potom sa však rozhodol vyjsť z bytu za
jedným z chlapcov, ktorého videl na ulici a ktorý z miesta činu na rozdiel od ostatných chlapcov neutekal.
Obžalovaný sa podľa svedkyne vonku zdržal len krátko, vrátil sa do bytu a následne opätovne z bytu
odišiel už na ich motorovom vozidle, po nejakom čase sa do bytu vrátil a vtedy ona videla, že z auta,
zo strany spolujazdca vystupuje aj nejaký chlapec v bielej mikine, načo jej obžalovaný zakričal, aby

prichystala pero a papier, domnievala sa, že tento chlapec im podá vysvetlenie celej udalosti a aj to,
že si najprv myslela, že celý incident môže súvisieť s konkurenčným bojom, keďže v tom čase vlastnila
autopožičovňu.
Podľa svedkyne poškodený do bytu vstúpil bez násilia zo strany obžalovaného, jeho správanie
považovala za normálne, nevšimla si na ňom žiadny strach či obavu, dokonca sa podľa svedkyne

poškodený sám po vstupe do bytu vyzul.
Svedkyni sa však tento chlapec javil „pripitý“ - cítila z neho alkohol a cigarety, komunikovala s ním však
a pýtala sa ho na vek, na školu ktorú navštevuje i na dôvod hádzania kameňov do ich okna, pričom
poškodený jej tvrdil, že boli hádzané jablká, nie kamene a že na papier krstné mená svojich kamarátov
napísal sám, bez akéhokoľvek násilia zo strany obžalovaného, dokonca i to, že poškodený sám navrhol,

že fotografie svojich kamarátov im ukáže aj na Facebooku.
Svedkyňa uviedla, že keď si všimla na bunde poškodeného krv, pýtala sa ho či ho obžalovaný zbil,
poškodený to poprel a že sám a dobrovoľne pomohol jej priateľovi vyniesť sáčky zo smeťami, keď
odchádzali z bytu, svedkyňa tvrdila, že poškodený vtedy odmietol, aby ho obžalovaný odviezol domov
autom.

Svedok Tomáš Lunáček v prípravnom konaní a aj v konaní pred súdom priznal, že cestou k mieste činu
sa s H. R.F., F. R., J. J. i poškodeným dohodli na tom, že budú súťažiť o to, kto z nich jablko vyhodí vyššie,
pričom jedno bolo hodené na parapetu okna a druhé do steny obytného domu, načo z miesta činu ušli.
Podľa jeho výpovede na neďalekom parkovisku krátko na to zastalo vozidlo zn. BMW, z ktorého vystúpil

muž, s postavou „kulturistu“, bol „v amoku“, zľakol sa ho a opätovne ušiel, zakopol pritom a padol na
zem, keď sa postavil, videl ako tento muž drží poškodeného za mikinu i to, ako ho jedenkrát päsťou
udrel do hlavy.
Svedok sa k ďalším okolnostiam skutku či konaniu obžalovaného nevedel vyjadriť preto, že z miesta
ušiel a dodal len to, že poškodený asi okolo 23.00 hod. prišiel pred jeho dom, spoločne zašli za ostatnými

kamarátmi a vtedy im poškodený povedal, že obžalovaný ho zobral do auta, zaviezol k nemu domov,
pýtal sa na ich profilové adresy a mená i to, že na druhý deň sa majú s obžalovaným stretnúť a všetko
mu vysvetliť.Svedok si pritom všimol, že poškodený má opuchnutú časť tváre, pôsobil zničene, akoby plakal, resp.
že až na poškodeného sa všetci jeho kamaráti na druhý deň obžalovanému ospravedlnili a priznali, že
H. R. C. F. R. hodili do jeho okna jablká, nie však kamene, ako to tvrdil obžalovaný.

Aj svedok F. R. vo svojich výpovediach uvádzal, že cestou na miesto činu hádzali opadané jablká, H. R.
hodil jablko aj do jedného z obytných domov a on do parapety okna, načo zareagoval nejaký muž tak,
že vyšiel na balkón bytu a oni sa vtedy rozutekali smerom k sídlisku Nový Juh, kde na parkovisku pri
Diskonte neskôr zastavilo vozidlo zn. BMW a vystúpil z neho muž mohutnejšej postavy.

Svedokďalejuviedol,žepriútekusivšimol,žetentomužudrelpäsťoudohrudealebohlavyuž ležiaceho
poškodeného, načo on i jeho kamaráti ušli i to, že poškodený ho po 23.00 hod. vyvolal z bytu von, načo
sa stretli už aj s V. Z. C. J. J. a vtedy im poškodený povedal, že ho tento muž zbil, že ho zobral k sebe
domov, kde mu musel ukázať ich profily i to, že sa tomuto mužovi majú prísť na druhý deň za svoje
konanie ospravedlniť.
Aj tento svedok si všimol, že poškodený mal v tom čase opuchnutú časť tváre, pôsobil „vyklepane“,

sťažoval sa na bolesť tváre a dodal, že poškodený sa im zmienil aj o tom, že v obave a strachu nepovedal
priateľke tohto muža, že bol ním pred príchodom do ich bytu zbitý.
Svedok sa však nevedel vyjadriť ku spôsobu, ktorým poškodeným nastúpil do auta obžalovaného, ani
k tomu, či to urobil dobrovoľne alebo z donútenia, pretože to nevidel.

Svedok H. L. vo svojich výpovediach taktiež potvrdil, že F. R. C. H. R. hodili nechtiac jablká do parapety
okna či obytného bloku, ako aj to, že pri Diskonte krátko nato zastavilo vozidlo BMW, z ktorého vystúpil
muž mohutnejšej postavy, ktorý poškodeného zvalil na zem a viackrát ho udrel päsťou do tváre a
brucha, ani tento svedok sa však nevedel bližšie vyjadriť k okolnostiam žalovaného skutku i konania
obžalovaného, keďže z miesta činu ušiel a dodal len to, že obžalovanému sa na druhý deň spoločne s

ostatnými kamarátmi ospravedlnil a priznal k hádzaniu jabĺk, resp. že poškodeného po incidente potom
dlhší čas nevidel.

Obdobne vypovedal aj svedok J. J. a zhodne s ostatnými výpoveďami svedkov uviedol, že po hodení
jabĺk do bytového domu a parapety jedného z okien sa všetci rozutekali smerom ku Kauflandu, neskôr

pri nich zastalo vozidlo BMW, z ktorého vystúpil muž mohutnejšej postavy, ktorý udrel poškodeného
päsťou, načo tento spadol na zem on sa zľakol a ušiel.
Svedok potvrdil, že poškodený prišiel za ním domov asi okolo 23.00 hod., zavolal ho von, kde už bol F.
R. C. V. Z. a že im poškodený povedal, že tento muž ho zobral k sebe domov, svedok si vtedy všimol,
že poškodený má opuchnutú ľavú stranu tváre, bol „roztrasený“ a že ich žiadal, aby sa na druhý deň išli

tomuto mužovi ospravedlniť za svoje správanie, čo oni aj urobili.

O týchto okolnostiach vypovedal zhodne aj svedok H. R. tvrdiac, že videl ako obžalovaný udrel päsťou
do hrude alebo hlavy poškodeného potom, čo vystúpil z vozidla zn. BMW, načo svedok ušiel aj preto, že
tento muž mal „namakanú“ postavu a dodal, že až na polícii sa od poškodeného dozvedel, že tento muž

ho mal násilím naložiť do auta, zobrať k sebe do bytu a požadovať od neho ich profily na Facebooku.
Aj tento svedok potvrdil, že spoločne s ostatnými sa na druhý deň obžalovanému priznali k hádzaniu
jabĺk a že sa mu zato ospravedlnili.

Svedok Z. F. v konaní pred súdom uviedol, že videl ako obžalovaný vystúpil z vozidla BMW a počul, ako

kričí na skupinu chlapcov - pýta sa ich na to, kto hádzal kamene a že videl aj to, ako obžalovaný chytil
poškodeného za mikinu, načo sa obaja potkli a spadli na zem, vtedy ku ním už prišla jeho matka, pýtala
sa čo sa stalo a pomáhala poškodenému zdvihnúť sa zo zeme.
Podľa svedka jeho matka chcela vtedy privolať aj políciu, poškodený to však odmietol a prisľúbil, že
obžalovanému nadiktuje mená jeho kamarátov, ktorí hádzali jablká, s čím mal obžalovaný súhlasiť pod

podmienkou, že musia ísť k nemu domov, pretože nemá pri sebe ani papier a ani pero.
Svedok tvrdil aj to, že poškodený do vozidla obžalovaného nastúpil sám a že ho obžalovaný k tomu
nijakým spôsobom nenútil, a aj keď svedok videl na poškodenom prejavy strachu, považoval ich
predovšetkým za obavu z toho, že ho jeho kamaráti nechali samého.

Podľa záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie a psychológie vypracovaného H.. T. F.,
H.. L. F. C. J.. Ľ. J. vyplýva, že poškodený netrpí ani netrpel duševnou chorobou ani poruchou,
vyšetrením neboli zistené chorobné tendencie k vymýšľaniu, poškodený dokáže prežité udalosti
objektívne zreprodukovať so sklonom k bagatelizovaniu vlastného podielu viny, bez výrazných latenciísvedčiacich pre zvažovanie odpovedí, čo z psychologického hľadiska znalci hodnotili jeho tvrdenia ako
objektívne.
Pamäťové schopnosti poškodeného sú dostatočne na zapamätanie si podstaty prežitých udalostí, s

priemerným počtom detailov, bez závažných skreslení a možné skreslenia udalostí u poškodeného
nepresiahli bežný populačný priemer, v čase vyšetrenia u poškodeného neboli zistené výrazné tenzie či
úzkosti, znalci však nevylúčili, že v čase skutku mohlo konanie obžalovaného vyvolať u poškodeného
strach a obavy.
Duševná vyspelosť poškodeného je nezrelá a vo vývine, správanie je aktívne, energické, rozhľad je

zúžený a poškodený sa ťažšie odpútava od vlastného prežívania a ťažko chápe hľadisko iných, aj keď
bola zvýšená potreba autonómie, znalci ju pripísali veku a vývoju poškodeného.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice vyplynulo, že analýzou
krvi na bunde poškodeného bola zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru
označenej menom obžalovaného.

Z lekárskych správ vyplýva, že poškodený bol dňa 12.09.2012 napadnutý neznámou osobou a udretý
dlaňou do oblasti spánku a ucha, resp. päsťou do ľavej časti tváre, čo udával pri jeho ošetrení na
centrálnom príjme Nemocnice Poprad, a.s. dňa 13.09.2012 okolo 01.39 hod., resp. pri odbornom
vyšetrenínaORLUVNRužomberokačokorešpondovalosdiagnostickýmzáveromošetrujúceholekára,
podľa ktorého poškodený utrpel pohmoždenie pravej spánkovej oblasti a pravej ušnice a pohmoždenie

ľavej tvarovej oblasti a nosa, pričom šlo o úraz ľahký s ambulantnou liečbou do 7 dní, bez zistení
obmedzení v jeho obvyklom spôsobe života, až na strach z možného opakovania napadnutia a bez
práceneschopnosti poškodeného.
Zo zápisnice o vydaní a vrátení veci vyplynulo, že matka poškodeného vydala orgánom činným v
trestnom konaní bielu bundu poškodeného, z ktorej KEÚ PZ Košice analyzoval vyššie uvedenú krv a

zhodu s menom obžalovaného.
Obžalovaný v konaní pred súdom predložil aj fotodokumentáciu týkajúcu sa predmetného okna na jeho
byte v počte 4 ks, z ktorej je zrejme poškodenie parapety okna.

Takto vykonaným dokazovaním bol podľa názoru súdu spoľahlivo zistený skutkový stav veci, o ktorom

neboli dôvodné pochybnosti a postačoval na jeho rozhodnutie vo veci, bez potreby doplniť dokazovanie
o ďalšie relevantné dôkazy, aj keď obhajoba i obžaloba navrhovala vykonať ešte výsluchy svedkov S. J.
C. J. J., resp. opätovné vypočutie poškodeného a všetkých svedkov s výnimkou G. G., čo súd zamietol.
Vykonané dôkazné prostriedky súd zároveň vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, 11 a
12 Trestného poriadku a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral a dospel k
záveru, že obžalovaný H. O. dňa 12.09.2012 v čase okolo 22.30 hod. v Poprade, na sídlisku Nový Juh,
na presne nezistenom mieste po tom, čo vystúpil z osobného motorového vozidla zn. L. XXX, EČV: J.
XXXCT, čiernej farby pristúpil k tam nachádzajúcemu sa G. R., nar. XX.XX.XXXX a tohto bez slov chytil
za mikinu a pravou päsťou ho udrel do ľavého oka, následkom čoho spadol na zem, kde ho prikľakol a

opakovane ho viackrát päsťou udieral do tváre, následne ho zo zeme zodvihol a otvorenou dlaňou ho
udrel po ľavej časti tváre, jednou rukou otvoril vozidlo a druhou rukou ho vtlačil a posadil na sedačku
spolujazdca vyššie uvedeného vozidla, do vozidla nastúpil a s týmto následne obaja odišli na ul. L.
SvoboduvPoprade,kdepozastavenívozidlaprikázalG.R.zvozidlavystúpiťaísťprednímdoobytného
bloku na ul. Z.. R. Č.. XX v Poprade a po schodoch až do bytu vľavo na prvom poschodí, pričom potom

ako vošli do bytu mu prikázal, aby sa vyzul a sadol si za stôl do kuchyne, kde pred neho položil papier
a pero s pokynom, aby napísal mená svojich kamarátov, ktorí boli s ním, po spísaní mien kamarátov
na stôl položil notebook a prikázal mu, aby sa prihlásil do siete facebook s tým, aby mu ukázal fotky
kamarátov, ktorých mená napísal na papier, čo aj urobil, po tomto mu kázal, aby sa obul, do ruky mu
dal vrecko s odpadkami a do druhej ruky vlhkú vreckovku so slovami „touto mi umyješ auto od krvi“,

následne z bytu obaja vyšli pred bytovku, kde poškodený vyhodil odpadky do kontajnera a utrel stredovú
opierku vo vyššie uvedenom vozidle a po slovách, aby sa mu dňa 13.09.2012 o 16.00 hod došiel aj s
ostatnými kamarátmi ospravedlniť, inak, že si to s ním vybaví, či už za týždeň, alebo za päť rokov, že
jemu je to jedno a následne mu dovolil odísť, čím svojim konaním G. R. spôsobil pohmoždenie ľavej
tvárovej oblasti a nosa, hematóm ušného bubienka vpravo s dobou liečenia 3 dni.

Pri ustálení predmetného skutkového stavu súd vychádzal predovšetkým z výpovede obžalovaného H.
O., poškodeného G. R., ako aj z výpovedí vyššie uvedených svedkov G. G., C. R., V. Z.U., F. R., H. L., J.
J., H. R., Z. F., záverov znaleckých posudkov i listinných dôkazov, na ktoré súd podrobnejšie poukázalv predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, čím sa zároveň v plnej miere stotožnil so skutkovým stavom
uvádzaným obžalobou v obžalobnom návrhu.
Ustálený skutkový stav však podľa názoru súdu nezodpovedal právnej kvalifikácii žalovaného skutku

tak ako ho kvalifikovala obžaloba, pretože výsledky dokazovania v žiadnom prípade nemohli viesť a
nakoniec ani neviedli súd ku kvalifikácii konania obžalovaného H. O. ako konania naplňujúceho po
všetkých stránkach znaky trestného činu kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin vydieračského
únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona /s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona/, ktorého sa mal dopustiť tým, že sa zmocnil iného

proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu a hrozbou ujmy na zdraví si od neho vynucoval
poskytnutie plnenia nemajetkovej povahy /spáchaný na chránenej osobe/.
Pri ustálenej právnej kvalifikácii konania obžalovaného súd vychádzal zo záveru, že zločin
vydieračského únosu podľa § 186 Trestného zákona, musí vychádzať z predpokladu a postihu
špeciálneho motívu tohto trestného činu.
Tento trestný čin bol zavedený do trestného zákonodarstva až jeho rekodifikáciou, t. j. po 01.01.2006,

pričom reagoval na lúpežné únosy ľudí /najmä podnikateľov a ich rodinných príslušníkov/, ktoré mali za
cieľ takto si vynútiť pod hrozbou usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy, od obete alebo
od tretej osoby poskytnutie majetkového alebo nemajetkového plnenia.
Konanie páchateľa takéhoto trestného činu musí spočívať vo faktickom zmocnení sa iného so
špeciálnym motívom vynútiť si pod hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy od neho

alebo od tretej osoby poskytnutie majetkového alebo nemajetkového plnenia.
Ide teda o ustanovenie Trestného zákona, ktoré má spoločné znaky s už existujúcimi trestnými činmi -
napr.: branie rukojemníka, teror, únos, obmedzovanie osobnej slobody, vydieranie, hrubý nátlak, lúpež
a iné.
Trestný čin vydieračského únosu však zjednocuje znaky uvedené v jednotlivých ustanoveniach

Trestného zákona a súčasne predpokladá a postihuje špeciálny motív tohto trestného činu a preto je
vylúčený jednočinný súbeh s vyššie uvedenými trestnými činmi.
Dôkazy, zabezpečené už prípravným konaním a následne vykonané aj súdom na hlavných
pojednávaniach, v žiadnom prípade nepreukázali vyššie popísaný špeciálny motív v konaní
obžalovaného.

Osoba poškodeného G. R. nie je a nebola osobou pochádzajúcou z podnikateľského prostredia
a podnikateľskej oblasti, nepodniká, nemá ani živnostenské oprávnenie /v čase skutku bol žiakom
základnej školy/ a sám ani v jednej zo svojej výpovedi takýto údaj neuvádzal.
Ani jeden zo súdom vykonaných dôkazov nepreukázal, aby sa obžalovaný s poškodeným pred
spáchaním samotného skutku poznali a teda, aby obžalovaný mal čo i len najmenší dôvod domnievať

sa, že poškodená osoba, resp. tretie osoby - F. R., J. J., H. R., H. L., V. Z. - údaje ktorých obžalovaný
od poškodeného požadoval, sú podnikateľmi, resp. osoby pohybujúce sa v tomto prostredí /išlo všetko
o priateľov či spolužiakov poškodeného/.
Obžalovaný podľa názoru súdu teda nekonal spôsobom uvedeným v ustanovení § 186 ods. 1 Trestného
zákona a to ani z hľadiska jeho objektívnej stránky a ani z hľadiska subjektívnej stránky tohto trestného

činu podľa ktorých:
- objektívna stránka takéhoto trestného činu spočíva totiž v kumulatívnom splnení tam uvedených
podmienok;
a/ zmocnenie sa iného proti jeho vôli a tým v bránení tejto osobe užívať osobnú slobodu, alebo v
unesení iného a zároveň

b/ v hrozbe usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy tejto osobe,
c/ od unesenej osoby alebo od tretej osoby vynucovanie poskytnutia plnenia majetkovej povahy alebo
nemajetkovej povahy
- subjektívna stránka tohto trestného činu predpokladá, že úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na
zmocnenie sa iného proti jeho vôli spôsobom vyššie uvedeným, ako aj na vynútenie poskytnutia plnenia

majetkovej alebo nemajetkovej povahy od tejto osoby alebo tretej osoby.
Vykonané dokazovanie objektívne preukázalo, že konaniu obžalovaného predchádzalo
protispoločenskékonaniepoškodeného,resp.jehopriateľovakamarátovspočívajúcevhodenícudzieho
predmetu /nie je rozhodujúce či išlo o jablká alebo kamene/ do okna či parapety okna bytu, v ktorom
býval obžalovaný, navyše v nočných hodinách a do okna izby, kde spala maloletá dcéra obžalovaného,

čo mohlo vyvolať a v skutočnosti aj vyvolalo následné protiprávne konanie obžalovaného.
K takémuto záveru súd dospel na základe týchto skutočností;
- poškodený v prípravnom konaní najprv tvrdil, že obžalovaný ho bitím a krikom nútil uviesť mená svojich
kamarátov, v konaní pred súdom už uvádzal, že obžalovaný sa mu nevyhrážal, iba mu tvrdil, že keď samu on a jeho kamaráti neospravedlnia, tak to „porieši“ ináč a že ho upozornil aj na to, že v izbe, do ktorej
bolo hodené jablko /kameň/ spala jeho maloletá dcéra.
- poškodený ďalej v prípravnom konaní tvrdil, že ho obžalovaný „dovliekol“ do auta, svedok Z. F. túto

skutočnosť vyvracal tvrdením, že poškodený nastúpil do auta obžalovaného sám a že ho obžalovaný
k tomu nijakým spôsobom nenútil /čo rovnako tak popieral aj obžalovaný a súdu sa túto okolnosť
nepodarilo potvrdiť či vyvrátiť výpoveďami ďalších svedkov, pretože títo o nej vedomosť nemali, pretože
už predtým z miesta ušli a vypovedať im mal o nej neskôr len sám poškodený/
- poškodený rovnako tak v prípravnom konaní tvrdil, že obžalovaný ho nútil vyniesť odpadky z bytu, resp.

že ho nútil umyť opierku v jeho aute, v konaní pred súdom túto okolnosť už poprel, dokonca uviedol, že
obžalovanýsamusámponúkol,žehozaveziedomov,čoonodmietol,pričomtietoskutočnostiuvádzané
poškodeným pred súdom boli totožné s tvrdeniami svedkyne G. G., resp. s tvrdeniami obžalovaného,
čo sa taktiež súdu nepodarilo ani vyvrátiť ani potvrdiť cez ďalšie dôkazy
- poškodený v pôvodných výpovediach ďalej uvádzal, že obžalovaný ho nútil ukázať aj fotografie svojich
priateľov na profile Facebooku, čo vyvracala svedkyňa G. G. tvrdiac, že poškodený sa k takémuto úkonu

rozhodol sám, a čo opäť potvrdzoval len sám obžalovaný, pretože v tom čase žiadna iná osoba v byte
prítomná nebola
- poškodený v konaní pred súdom sám svoje správanie a správanie svojich kamarátov v podobe
úmyselného či neúmyselného hádzania jabĺk /alebo kameňov/ do obytných domov označil za hlúposť a
čomu nasvedčuje aj to, že tak poškodený ako aj ostatní jeho kamaráti sa obžalovanému na druhý deň

za svoje správanie ospravedlnili.
- poškodený v prípravnom konaní taktiež uvádzal, že krv na opierke sedadla v aute obžalovaného bola
jeho, toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým skúmaním KEÚ PZ Košice, ktorý konštatoval, že krv
na bunde poškodeného je obžalovaného.
Tieto zmeny v tvrdeniach a výpovediach poškodeného nemožno však považovať za účelové či za

vymyslené, aj vzhľadom na závery znaleckého posudku o jeho duševnom stave a konanie obžalovaného
mohlo v ňom vyvolať reálny strach a obavu o svoj život a zdravie, zároveň ich však nemožno vykladať
výlučne v prospech či neprospech obžalovaného a súd musí vychádzať pri hodnotení jeho výpovedí aj
z celého radu ďalších dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavných pojednávaniach, pretože tieto ďalšie
dôkazy objektívne preukázali /viď lekárske správy o ošetrení poškodeného, výpovede poškodeného

i svedkov/ fyzické napadnutie poškodeného obžalovaným, čo mohlo a podľa názoru súdu aj naozaj
u poškodeného zvýraznilo obavu o jeho život a zdravie a umocnilo jeho slovné vyhrážky v podobe
„aby to neskončilo horšie“, „že si to vybaví ináč“ a v kontexte okolností celého skutku tak, ako ich súd
popísal vo výrokovej časti svojho rozhodnutia a v kontexte samotného konania obžalovaného vo vzťahu
k poškodenému ako vekovo, mentálne, povahovo i fyziognomický slabšiemu jedincovi sa súdu potom

javilabyťsprávnouinákvalifikáciažalovanéhoskutkuapretonesúcpritomviazanýprávnoukvalifikáciou,
súd konanie obžalovaného H. O. na rozdiel od obžaloby kvalifikoval ako konanie naplňujúce po všetkých
stránkach znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný sa inému vyhrážal
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu

a čin spáchal na chránenej osobe.
Obžalovaný sa svojim konaním teda podľa názoru súdu dopustil kvalifikovanej skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podľa ktorého sa chránenou osobou sa rozumie dieťa teda
osoba mladšia ako 18 rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie plne trestne
zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože
obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom
a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil.
Obžalovaný porušil svojim konaním záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia iného a na ochrane

dodržiavania riadnych pravidiel vzájomných medziľudských vzťahov a občianskeho spolunažívania.

Pri rozhodovaní o právnej kvalifikácie žalovaného skutku sa súd síce zaoberal aj možnosťou kvalifikovať
konanie obžalovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
podľa ktorého sa páchateľ tohto trestného činu dopustí tým, že iného násilím, hrozbou násilia alebo

hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a čin spácha na chránenej osobe,
dospel však k záveru, že vykonané dokazovanie, bez ohľadu na tvrdenia a obhajobu obžalovaného,
objektívne a spoľahlivo nepreukázalo obžalovanému objektívnu stránku tohto trestného činu v podobe
takého nútenia poškodeného k poskytnutiu údajov a mien jeho kamarátov a známym, ktoré by bolonásilím v zmysle ustanovenia § 122 ods. 7 Trestného zákona vo vzťahu k § 189 Trestného zákona
a v podobe výlučne neoprávneného konania obžalovaného, teda bez pričinenia samotnej poškodenej
osoby, dovoliac si pritom poukázať okrem formálneho korektívu i na jeho materiálny korektív.

Obžalovaný H. O. bol pred spáchaním skutku dvakrát právoplatne odsúdený a to v konaní vedenom na
Okresnom súde Rožňava, pod sp. zn. 1T 287/2001 zo dňa 27.03.2002 pre trestný čin podľa § 238 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona, v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona na podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 8 /osem/ mesiacov, so skúšobnou dobou do 27.03.2003 a v konaní
vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 5T 201/2002 zo dňa 18.05.2006 pre trestný čin podľa

§ 247 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, kde
mu bol uložený peňažný trest vo výmere 10 000,--Sk a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 /
šesť/ mesiacov, v oboch veciach sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný bol odsúdený aj v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín rozsudkom pod sp. zn.
3T 75/2010 zo dňa 11.10.2010 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona za skutok
zo dňa 08.09.2009 a 11.09.2009 na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ rokov, s výkonom trestu v

ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, tento rozsudok však nadobudol právoplatnosť
až dňa 11.09.2012 na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 143/2010, teda iba
deň pred spáchaním tohto žalovaného skutku, obžalovaný bol týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
zároveň aj právoplatne oslobodený z ďalšieho dielčieho skutku pokračovacieho obzvlášť závažného
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom

na § 138 písm. a/ Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, ku ktorému malo
dôjsť ešte v období od dňa 25.09.2006 do konca roka 2008 /súd nemal k dispozícii predmetný trestný
spis, pretože mu nebol ani na jeho viacnásobné opakované žiadosti predložený, nakoľko bol súčasťou
iného trestného spisu vedeného na OS Košice I., z odôvodnenia odvolacieho súdu je však zrejme,
že obžalovaný sa verejného zasadnutia konaného dňa 11.09.2012 nezúčastnil a prítomný bol len jeho

obhajca, čo malo podľa názoru súdu podstatný význam pre jeho rozhodovanie o druhu a výmere trestu
za tento žalovaný skutok/.
Obžalovaný má v evidencii priestupkov dva záznamy za spáchanie priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb.z. pred spáchaním tohto žalovaného
skutku, v jednom prípade bolo priestupkové konanie proti nemu zastavené a v druhom mu správny orgán

uložil pokarhanie.
Z miesta posledného trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený kladne.
Ústav na výkon väzby a trestu, ktoré si obžalovaný vykonával od 17.09.2012 do 18.10.2012, resp. od
18.10.2012 ho hodnotí kladne, bez disciplinárnych odmien ale i potrestaní.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj

individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby uložený trest iných odradil
od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd u obžalovaného súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následky, formu zavinenia,

pohnútku, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, na pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností, bez zistenia akejkoľvek z nich /na právoplatné odsúdenie Okresným Trenčín,
resp. Krajským súdom v Trenčíne súd neprihliadal, pretože k nemu došlo iba deň pred spáchaním
žalovaného skutku a táto skutočnosť nemôže byť použitá v jeho neprospech ako priťažujúca okolnosť
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona a aj keď sa na obžalovaného zo zákona hľadí akoby v

ďalších dvoch predchádzajúcich odsúdeniach potrestaný nebol, súd ani túto skutočnosť nevykladal ako
poľahčujúcu okolnosť v podobe ustanovenia § 36 písm. j/ Trestného zákona/ a po takto vykonaných a
vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného H. O. sa účel trestu dosiahne uložením
trestu odňatia slobody vo výmere 10 /desať/ mesiacov, s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú
dobu v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov.

Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením
miernejšieho či prísnejšieho trestu odňatia slobody, resp. kratšou či dlhšou skúšobnou dobou, ale
nepojal za svoj názor ani to, aby obžalovanému uložil trest odňatia slobody bez možnosti jeho
podmienečného výkonu a nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody nepovažoval za nevyhnutný
preto, že mal za to, že vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá aj konkrétnym okolnostiam

prípadu, najmä jeho závažnosti, povahe a rozsahu následku spôsobeného u poškodenej osoby, bez
zistenia akýchkoľvek trvalých či vážnych následkov na jeho zdraví či vývine, aj keď išlo v čase skutku o
maloletú osobu a že uložený trest bude účinne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že konanie obžalovaného bolo vyvolané a podmienené nevhodným,
nesprávnym a nespoločenským konaním samotnej poškodenej osoby, resp. jeho kamarátmi, ani to
však obžalovaného neoprávňuje brať „spravodlivosť“ do vlastných rúk a odplácať sa poškodenému

protiprávnym konaním za takéto konanie a za konanie menej spoločensky nebezpečné.
Súd o nároku poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava rozhodol v zmysle
ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku a odkázal ju s jej nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.
- inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže

vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto

osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.