Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113225205
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8113225205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne L.. T. L., L.., B.. XX.XX.XXXX, X.
G. B. P. XXX, zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: Y. H., U. T. L. L., W. C. XXXXX/XA, zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom
sosídlomHlavná19,08001Prešov,ozaplatenie2.000,-eursprísl.,oodvolanížalobkyneprotirozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 10.05.2019, č. k. 8C/208/2013 - 290 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Prešov zo 16.07.2019, č. k. 8C/208/2013 - 308 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch II., IV. a V.

Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku III. tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť
žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 20 %.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 60,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol, žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 94 %,

žalobkyni uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 97 % a žalovanému uložil povinnosť
nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 3 %.

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný
vykonalnazákladeústnejzmluvyodieloprežalobkyňustavbuteplovzdušnéhokozubavrodinnomdome
žalobkyne, za ktoré prevzal sumu 3.950,- eur. Žalobkyňa si u žalovaného uplatnila včas vady v podobe
zadymenia omietky a praskliny nad krbovou vložkou. Zadymenie žalovaný odstránil premaľovaním, no

po ďalšom zakúrení sa znovu objavilo a puklina bola prekrytá lepidlom. Tiež nebolo sporné, že žalovaný
nebol zhotoviteľom komína. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na závery znaleckých posudkov tak
J. V., ako aj doc. N.. Y. W. a výpoveď svedka O. H., ktorý vykonal odstránenie závad krbu. Súd
prvej inštancie po vyhodnotení týchto dôkazov mal za to, že v súvislosti s opravou kozuba nebolo
nutné deštruovať celú obstavbu krbu, ale len vykonať úpravy v zmysle záverov znaleckého posudku.
Žalovaný mal tak za účelom opravy diela a jeho správneho fungovania vymeniť spodné nasávacie a
horné prívodné mriežky. Na krbe existovali odstrániteľné vady, ktorých opravu mala žalobkyňa právo

požadovať. Keďže žalovaný neodstránil vady a žalobkyňa z tohto dôvodu neodstúpila od zmluvy, má
právo na poskytnutie zľavy z ceny diela. Súd teda neposudzoval nárok žalobkyne podľa ustanovení
o škode, ale podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za vady diela, keďže žalobkyňa nepreukázala
vznik škody na živote, zdraví, či inej veci. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že v priebehu konanianebolo predložené nacenenie prác týchto činností, a preto priznal žalobkyni zľavu iba v podobe ceny
materiálu použitého spoločnosťou H., s. r. o. na opravu krbu. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol aj pokiaľ ide o vrátenie sumy 50,- eur, ktorá mala predstavovať nevrátený výdavok zo zaplatenej

ceny diela, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala uvedenú skutočnosť, ktorú
žalovaný poprel. O trovách konania strán a štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podala včas odvolanie žalobkyňa a vytýka
súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je nedostatočne

odôvodnené, nepresvedčivé s ohľadom na absenciu čo i len jedného odkazu na konštantnú
rozhodovaciu prax vyšších súdov v skutkovo podobných veciach. Rozsudok v jeho zamietavej časti
spolu s výrokmi o trovách konania podľa jej názoru nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Podľa žalobkyne v rozhodnutí chýba odôvodnenie, prečo súd prvej inštancie nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy, konkrétne dôkaz, ktorý navrhol žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu
v súvislosti s výsluchom znalca J., za účelom nacenenia prác, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na

odstránenie vád, ktoré bránili funkčnosti krbu v zmysle záverov jeho znaleckého posudku. Súd prvej
inštancie zvýrazňuje závery znaleckého posudku znalca doc. N.. W.. Žalobkyňa však v priebehu konania
oznámila, že tento znalec bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, nemohol byť už v konaní vypočutý
a súd prvej inštancie ďalej založil svoje rozhodnutie na to, že oprava vád diela mala byť vykonaná
v užšom rozsahu, ako v skutočnosti vykonaná bola. V tejto súvislosti však zrejme nepostrehol, že

znalec V. v podanom znaleckom posudku č. X/XXXX konštatuje, že z technického hľadiska obostavba je
nevyhovujúca, lebo nadmerne je prehrievaná vložkou, preto došlo k prasknutiu obostavby nad krbovou
vložkou. Znalec tiež konštatuje, že vzhľadom na to, že zaústenie komína je umiestnené nevhodne v
chladiacej časti obostavby, nie je možné bez deštrukcie dokázať, či je technicky vyhotovené správne. Z
týchto záverov vyplýva aj nevyhnutnosť zásahu deštrukčného do stavby technického vyhotovenia krbu.

V tejto súvislosti žalobkyňa spolu s odvolaním predložila aj mailovú komunikáciu, v rámci ktorej znalec
V. potvrdil potrebu deštrukcie obostavby a nešlo o svojvôľu zo strany spoločnosti H., s. r. o., pri oprave
krbu. Priznaná suma 60,- eur je z titulu zľavy z kúpnej ceny neprimerane nízka a z rozhodnutia nie je
zrejmé, prečo súd prvej inštancie nepoužil sudcovskú úvahu vo vzťahu k určeniu výšky zľavy z ceny diela
so zreteľom na vymedzené kritériá. Zdôrazňuje tiež, že jej skutkové vymedzenie uplatneného nároku

zodpovedá nároku zodpovednosti za vady, ale aj nároku na náhradu škody, lebo žalovaný ako zhotoviteľ
vadu neodstránil. Navrhuje preto v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom rozsahu, a teda
okrem výroku I., spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v §
379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne, pokiaľ ide o vec samú,

dôvodné nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie,
na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správnym právny
záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého

rozsudku. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov vyhovel podanej žalobe len sčasti a
odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.
Nemožno konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti
žalobkyne konať pred súdom a k porušeniu jej práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti
konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý proces, nemožno považovať to, ak súd prvej

inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

7. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný vykonal na základe ústnej zmluvy o dielo pre
žalobkyňu v jej nehnuteľnosti stavbu teplovzdušného kozuba za dohodnutú cenu 3.950,- eur. K realizácii
výstavby kozuba došlo v období mesiacov september - november 2011 a je tiež zrejmé, že listom zo dňa

04.05.2012 žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému reklamovala vady kozuba spočívajúce v zadymovaní
omietky nad kozubovou vložkou a následné praskanie omietky v tejto časti v dobe, keď kozub ešte nebol
v užívateľskom režime. Žalobkyňa v tejto súvislosti požadovala, aby žalovaný odstránil tieto závady a
medzi stranami konania nebolo sporné, že k správnemu odstráneniu týchto nedostatkov nedošlo.Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za

zhotovenie veci.

Podľa § 645 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného
objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu, alebo
nevhodnosť jeho pokynov neupozornil.

Podľa § 648 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviť je povinný odstrániť vadu bez zbytočného

odkladu.
Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne
užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri
odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád,
nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci

podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

8. K odvolacím námietkam žalobkyne je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že zodpovednosť za vady
diela treba odlišovať od zodpovednosti za škodu. Tieto záväzkové právne inštitúty majú iný účel
a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Zodpovednosť za

vady postihuje nedostatky vlastného plnenia zhotoviteľa a sleduje účel, aby objednávateľ dostal zo
záväzkovo-právneho vzťahu plnenie bez akýchkoľvek vád. Zodpovednosť za škodu zasa sleduje účel,
aby bola nahradená majetková ujma, ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti alebo inej právom
uznanej skutočnosti. V súvislosti s právnou kvalifikáciou nároku žalobkyne ako náhrady škody odvolací
súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov, pri ktorej sa vychádza z toho, že právna kvalifikácia

nároku stranou sporu (uvedená v žalobe alebo v následných vyjadreniach) nie je pre súd právne
záväzná, lebo súd je pri rozhodovaní viazaný zisteným skutkovým stavom, nie však už tým, ako ho
stranaprávneposudzuje.Preposúdeniepodstatnejotázky,čižalobkyňamánároknauplatňovanúsumu,
resp. jej časť pre vadne vykonané stavebné práce žalovaným bolo rozhodujúce, ako boli práce, resp.
dielo vykonané, nie „kvalifikácia“ tohto nároku žalobkyňou. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení

uplatneného nároku nebol viazaný právnym posúdením nároku žalobkyňou, a ak sa od neho odchýlil,
nespôsobuje to vadu preskúmavaného konania alebo rozhodnutia. Právne posúdenie veci je totiž
nesprávne vtedy, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený stav nedopadá alebo právnu
normu správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Je
preto potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie vzhľadom na prezentované skutkové okolnosti veci

správne právne posúdil vec ako nárok z vady diela a pokiaľ sa na krbe vyskytli odstrániteľné vady,
ktoré žalovaný neodstránil (§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov), vzniklo
žalobkyni právo odstúpiť od zmluvy, ktorý úkon z jej strany realizovaný nebol, avšak má právo na
poskytnutie zľavy z ceny diela. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané ustanovenie § 510 Občianskeho
zákonníka, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že právo na náhradu škody nie je právom vyplývajúcim

zo zodpovednosti za vady veci a nadobúdateľ nemôže z titulu náhrady škody uplatňovať nároky zo
zodpovednosti za vady diela.

9. Súd prvej inštancie pri posudzovaní základu nárokov žalobkyne správne vychádzal z predložených
znaleckých posudkov č. X/XXXX znalca J. V., ako aj znaleckého posudku č. X/XXXX znalca doc. N.. Y.

W., S.., ktorí zhodne posudzovali odborné otázky súvisiace s namietanou inštaláciou krbu v rodinnom
dome žalobkyne. Odvolací súd pritom poznamenáva, že pokiaľ bol znalec doc. N.. Y. W., S.. vyčiarknutý
zo zoznamu znalcov dňa 15.10.2018, uvedené bez ďalšieho neznamená, že nemožno prihliadať na ním
podaný znalecký posudok. Podstatné v tejto súvislosti je, že znalecký posudok podal znalec pôsobiaci v
danom odbore (energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia) v čase, keď ako znalec bol zapísaný

v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky.Okolnosťjehonáslednéhovýmazuzdanéhozoznamuniejedôvodom,žebysakobsahutohto
posudku už následne nemohol vyjadrovať, a preto táto odvolacia námietka žalobkyne dôvodná nie je.10. Znalci nepotvrdili tú skutočnosť, že pri oprave krbu bolo nutné zbúrať celú jeho obostavbu a postaviť
ju nanovo. Nepochybne aj znalec J. V. vo výpovedi pred súdom prvej inštancie dňa 07.07.2016 (č. l.
135) potvrdil, že zbúranie obostavby krbu nebolo jediným riešením na opravu a správne fungovanie

krbu. Okrem iného bolo v tejto súvislosti znalcami akcentované, že sa mala zväčšiť plocha na nasávanie
vzduchu pre horenie podľa montážneho návodu, keďže k prehrievaniu krbovej vložky a k prasknutiu
muriva mohlo dôjsť nedostatočným nasávaním vzduchu, resp. nedostatočným odovzdávaním tepla z
krbovej vložky do priestoru, čo mohlo byť spôsobené menšími otvormi na mriežkach. Nedodržanie
montážnych pokynov pre nasávanie vzduchu pre horenie do krbovej vložky konštatoval aj znalec doc.

N.. Y. W., S.. s tým, že pre správne fungovanie krbu bolo potrebné odstrániť aj stavebný materiál medzi
komínovými dvierkami a šamotovou tvárnicou, keď však za odstránenie dierovaných tehál zodpovedá
zhotoviteľ komína (ktorým je v danom prípade iný subjekt) a nie zhotoviteľ krbu, čo strany konania
nerozporovali.

11. Je ďalej potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval správne aj pri stanovení konkrétnej

výšky zľavy z ceny diela pre zistené odstrániteľné vady diela, ktoré žalovaný neodstránil, resp. ich
neodstránil správnym spôsobom a navrhnuté dôkazy predovšetkým zo strany žalobkyne v priebehu
prvoinštančného konania nedávali podklad pre iné určenie rozsahu tejto zľavy ani s použitím prípadnej
sudcovskej úvahy. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti opodstatnene zdôraznil, že v priebehu konania
nebolo predložené nacenenie prác konkrétnych uvedených činností na odstránenie vád, v dôsledku

čoho zľavu z ceny diela určoval v závislosti od ceny materiálu použitého spoločnosťou H., s. r. o.,
na opravu krbu za nasávacie a prívodové mriežky. Svedok O. H. nevedel rozčleniť cenu práce na
jednotlivé činnosti (č. l. 283) na pojednávaní konanom dňa 10.04.2019, žalovaný preto navrhol vo veci
vypočuť znalcov J. V. a doc. N.. Y. W., S.., za účelom nacenenia prác, ktoré bolo potrebné vynaložiť
na odstránenie vád, ktoré bránili funkčnosti krbu v zmysle záverov znaleckých posudkov. Žalobkyňa

nesúhlasila s takýmto návrhom, a preto jej odvolacia námietka v zmysle tom, že súd prvej inštancie
výsluch znalca J. V. nevykonal, nie je opodstatnená, keďže k porušeniu jej procesných práv v súvislosti
s výkonom dokazovania za tejto situácie nedošlo.

12. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením

vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o súvisiacich trovách konania štátu potvrdil ako
vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

13. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, je potrebné vo
všeobecnosti uviesť, že pri rozhodovaní o ich náhrade platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada

zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a teda § 255 a nasl. CSP. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania
sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust. § 257 CSP umožňuje
súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by inak mala
právo na náhradu trov, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný
prípad a či sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej

veci a prihliadne sa tiež k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu.

14. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť prípadov, osobitné

pomery strany sporu, či nízky príjem.

15. Odvolací súd preskúmal a zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru o potrebe čiastočnej
aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu. Ako
dôvod hodný osobitného zreteľa zohľadnil charakter prejednávanej veci a súvisiacu skutočnosť, že dielo

realizované žalovaným malo vady, išlo o vady odstrániteľné, keď v tejto súvislosti k náprave z jeho strany
nedošlo, čo viedlo k vzniku tohto sporu. Odvolací súd preto rozsudok v spojení s opravným uznesením
vo výroku o trovách konania strán vzhľadom na uvedené zmenil (§ 388 CSP) tak, že žalovanému vo
vzťahu k žalobkyni priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 20 %.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a
nasl. CSP, keď žalobkyňa vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a
žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).