Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110231867
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3110231867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej,
v právnej veci žalobcu: OXA, s.r.o. so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 36 346 659, právne zastúpeného: Advokátska kancelária BONA FIDE, s.r.o., A. Sládkoviča 604/41,
018 61 Beluša, IČO: 36 866 181, proti žalovanému: GUNNEX SK, s.r.o. so sídlom Slatinská 2727/236,
018 61 Beluša, IČO: 34 125 680, právne zastúpenému: Q.. P. K., advokát, W. XXXX, XXX XX C., v
spore o zaplatenie
11.948,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.

36Cb/97/2011-355 zo dňa 14. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal
náhradu 100 % trov konania.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.948,81
Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17.03.2010 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 11.08.2008 do dal žalovanému difúznu fóliu GUNNEFOL TOP
135, ktorú žalobca ďalej v rámci svojej činnosti odpredal spoločnosti W. DK, s.r.o., W.. W. DK, s.r.o. túto
fóliu použila pri realizácii stavby „Prestavba PO W.“. Použitá strešná fólia, dodaná žalovaným, sa však
po čase začala zmršťovať, čím strácala svoju funkciu a hrozilo znehodnotenie ďalších súčastí stavby.
Tieto akostné vady použitej fólie sa stali zjavnými až po jej použití pri výstavbe, pričom boli

u žalovaného reklamované, dňa 26.07.2009 žalobcom na stavbe ohliadnuté, avšak reklamácia nebola
vyriešená, a to ani po písomnej výzve žalobcu zo dňa 31.07.2009. Vzhľadom na charakter vady
žalobcom dodanej fólie a stratu účelu, pre ktorý má strešná fólia na stavbe slúžiť, bolo nevyhnutné, aby
W. DK, s.r.o. pristúpila k výmene vadnej strešnej fólie, čím jej vznikli náklady spojené s demontážou
strešnej krytiny, výmenou strešnej krytiny
a opätovnou montážou strešnej krytiny. Okrem vadnej fólie bolo v dôsledku demontáže strechy
nepoužiteľné i pôvodné latovanie, preto museli byť dodané i nové strešné laty. Kompletná cena novo

dodaného materiálu a realizáciu prác súvisiacich s výmenou vadnej strešnej fólie bola vyčíslená v sume
11.948,81 Eur s DPH a táto suma bola oprávnene uplatnená spoločnosťou W. DK, s.r.o. voči žalobcovi
faktúrou č. 2010005 zo dňa 28.01.2010. Žalobca túto faktúru uhradil dňa 29.01.2010.1.3. Následne si žalobca, uplatnil voči žalovanému náhradu škody v sume 11.948,81 Eur
s DPH, vyčíslenú faktúrou č. 1009 zo dňa 02.03.2010, splatnú 16.03.2010. Žalobca odôvodnil svoj nárok
voči žalovanému porušením povinnosti v zmysle ust. § 420 Obch. zák. dodať tovar - strešnú fóliu v

akosti a vyhotovení určenom v zmluve, a ak zmluva tieto vlastnosti neurčuje, v akosti a vyhotovení, ktoré
sa hodí na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

1.4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že v auguste 2008 dodal žalobcovi na základe
jeho objednávky difúznu fóliu GUNNEFOL TOP 135. Následne bolo zo strany žalobcu žalovanému

oznámené, že v danom prípade sa jedná o nekvalitný výrobok, ktorý bol použitý pri stavebných prácach
vykonávaných spoločnosťou W. DK, s.r.o., W., ktorej bola žalobcom predaná. Spoločnosť W. DK, s.r.o.
namietala 2 balíky tejto fólie. Žalovaný v zastúpení vtedajšou prokuristkou V. C., rozhodol o výmene
fólie kus za kus. Z dôvodu udržania dobrých vzťahov medzi účastníkmi konania sa žalovaný rozhodol
reklamáciu vybaviť tak, že priamo W. DK, s.r.o. poskytol tri balíky (rolky) zabalenej fólie (teda väčšie
množstvo) a ešte v lepšej kvalite, keďže namiesto fólie GUNNEFOL TOP 135 odovzdal zástupcovi

W. DK, s.r.o. fóliu GUNNEFOL TOP 165. Dodanie potvrdila spoločnosť W. DK, s.r.o. v dodacom liste,
keďže strany sporu po predchádzajúcom dohovore súhlasili s takouto možnosťou vyriešenia reklamácie.
Žalovaný zároveň osobne navštívil osobne navštívil p. A. - investora tejto stavby, ktorý tiež súhlasil s
výmenou fólie. Týmto žalovaný považoval predmetnú reklamáciu za vybavenú. Žalobca takmer po roku
od vybavenia reklamácie dňa 31.07.2009 zaslal žalovanému reklamáciu na fóliu, pričom pár dní predtým

bol žalovaný vyzvaný na vykonanie obhliadky na stavbe spoločnosti W. DK, s.r.o. Žalovaný sa zúčastnil
obhliadky, konkrétne bola prítomná prokuristka žalovaného a ďalší zamestnanec žalovaného p. V.. Z
tejto obhliadky stavby zo strany žalovaného vyplynulo, že na danej stavbe s veľkou pravdepodobnosťou
nebola použitá práve žalovaným poskytnutá fólia GUNNEFOL TOP 165. Žalovaný poukazoval na to, že
z reklamácie žalobcu ani nie je zrejmé, akého konkrétneho tovaru sa reklamácia týka, keďže žalobca

neuviedol aký typ fólie u žalovaného reklamuje. Žalovaný pokladal žalobu o náhradu škody v sume
11.948,81 Eur za nedôvodný. Žalobca žiadnym spôsobom neinformoval žalovaného, že mu spoločnosť
W. DK, s.r.o. oznámila, že táto mieni realizovať výmenu, demontáž fólie a jej následnú montáž. Až listom
zo dňa 04.03.2010 si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu škody v sume 11.948,81 Eur, na čo
žalovaný zaslal dňa 19.03.2010 žalobcovi svoje písomné stanovisko, na ktorom trvá. Predpokladom

na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku
škody a príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom (vzniknutou škodou). Žalobcom uplatnená
škoda a jej výška nemá súvislosť s porušením právnej povinnosti tvrdeným zo strany žalobcu. Príčinná
súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť
tvrdenia a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti, zaťažuje žalobcu. Vzťah medzi príčinou a

jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno
zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, z čoho vyplýva, že časová súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca,
rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej
súvislosti.

1.5. V písomnom vyjadrení zo dňa 29.03.2018 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5.797,94 Eur, ktorá bola vyčíslená
v znaleckom posudku Ing. Mariána Marušku č. 9/2013 + DPH, teda spolu sumy 6.957,53 Eur s DPH, a o
trovách konania aby rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V dôsledku

čiastočného späťvzatia žaloby súd konanie v časti o zaplatenie
4.991,28 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.948,81 Eur od 17.03.2010
do zaplatenia zastavil.

1.6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný nasledovný skutkový stav.

1.7. Faktúrou č. 103082954 zo dňa 14.08.2008, splatnou 13.09.2008, vyfakturoval žalovaný žalobcovi,
okrem iného, dodanú difúznu fóliu GUNNEFOL TOP 135, 250 m2
v sume 7.378,- Sk. Faktúrou č. 103083511 zo dňa 10.09.2008, splatnou 10.10.2008 vyfakturoval
žalovaný žalobcovi 750 m2 dodanej difúznej fólie GUNNEFOL TOP 135

v sume 22.134,- Sk.1.8. Faktúrou č. 103082191 zo dňa 30.06.2008, splatnou 30.07.2008 vyfakturoval žalovaný žalobcovi
450 m2 dodanej difúznej fólie GUNNEFOL TOP 90 v sume 8.964,30 Sk. Faktúrou č. 103081670 zo dňa
30.05.2008, splatnou 29.062008 vyfakturoval žalovaný žalobcovi

300 m2 dodanej difúznej fólie GUNNEFOL TOP 90 v sume 5.976,20 Sk. Faktúrou
č. 103080826 zo dňa 08.04.2008, splatnou 08.05.2008 vyfakturoval žalovaný žalobcovi
525 m2 dodanej difúznej fólie GUNNEFOL TOP 90 v sume 10.458,30 Sk.

1.9. Reklamáciou zo dňa 31.07.2009 žalobca zaslal žalovanému reklamáciu na strešnú fóliu

GUNNEFOL, ktorú zakúpil v auguste 2008 od žalovaného a ďalej predal spoločnosti W. DK, s.r.o. Fólia,
ktorú použila W. DK, s.r.o. na svojej zákazke, sa začala zmršťovať, čo spôsobilo, že stratila svoju funkčnú
hodnotu, ktorá následne ovplyvnila kvalitu celej strechy i práce, ktoré ešte mala previesť. Žalobca sa
domnieval, že išlo o vadu materiálu, nakoľko tento typ fólie reklamoval aj v minulosti. Dňa 26.07.2009
boli prizvaný zástupcovia žalovaného a výrobcu k obhliadke fólie na konkrétnej zákazke spoločnosti W.
DK, s.r.o. Zároveň žalobca požiadal žalovaného o urýchlené vyjadrenie sa k riešeniu problému.

1.10. Faktúrou č. 2010005 zo dňa 28.01.2010, splatnou 11.02.2010 vyfakturovala W. DK, s.r.o., IČO 36
319 180 žalobcovi opravu strechy p. A. v sume
11.948,81 Eur. Žalobca uvedenú faktúru uhradil dňa 29.01.2010.

1.11. Faktúrou č. 10009 zo dňa 02.03.2010, splatnou 16.03.2010 vyfakturoval žalobca žalovanému,
podľa priloženého súpisu prác, sumu 11.948,81 Eur. Žalovaný túto faktúru doteraz neuhradil.

1.12. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 373 Obch. zák., § 376 Obch. zák.,
§ 378 Obch. zák., § 379 Obch. zák., § 380 Obch. zák., § 409 ods. 1 Obch. zák.,

§ 420 ods. 1, 2 Obch. zák., § 422 ods. 1 Obch. zák., § 425 ods. 1 Obch. zák., § 428 ods. 1 písm. a)
Obch. zák., § 428 ods. 2 Obch. zák., § 440 ods. 1 Obch. zák., § 387 ods. 1
Obch. zák., § 388 ods. 1 Obch. zák., § 390 Obch. zák., § 393 ods. 2 Obch. zák.

1.13. Súd prvej inštancie dôvodil, že princíp objektívnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 373

Obch. zák. spočíva na troch základných predpokladoch vzniku zodpovednosti, ktorými sú: protiprávny
úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (kauzálny nexus).
Protiprávny úkon musí byť úkon v zmysle § 34 Obč. zák., teda prejav vôle, či už vo forme konania alebo
nekonania. Pri porušení zmluvného záväzkového vzťahu poškodený teda musí preukázať existenciu
zmluvy, ďalej ktorú zo zmluvných povinností škodca porušil, a tiež že skutočne takú povinnosť mal.

Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch. Škoda musí byť následkom daného protiprávneho
konania. Poškodený musí dokázať, že škoda by nebola vznikla, keby k úkonu zo strany škodcu nebolo
došlo.

1.14. Podľa § 376 Obch. zák., poškodený stráca nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti

povinnej strany spôsobil svojím konaním, resp. opomenutím konať v súlade
so zmluvou, alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bol povinný. Súčinnosťou sa v tomto prípade
rozumie povinnosť konať v záujme predchádzania vzniku škody, ktorá vyplýva
zo záväzkového právneho vzťahu. Ide o nedostatok súčinnosti určitým spôsobom kvalifikovaný, teda
vymedzený vo vzťahu k predchádzaniu vzniku škody. Treba však rozlišovať medzi takýmto nedostatkom

súčinnosti a nedostatkom súčinnosti potrebnej na plnenie záväzku. Nedostatok kvalifikovanej súčinnosti
vo vzťahu k povinnosti predchádzať škodám má za následok oslobodenie od povinnosti nahradiť škodu.
Nedostatok súčinnosti všeobecne potrebnej na plnenie záväzku v zmysle § 365 ods. 4 Obch. zák.
vylučuje omeškanie dlžníka, to znamená, že nemôže vzniknúť ani jeho povinnosť nahradiť škodu.
Dôkazné bremeno je na povinnej strane; táto musí dokázať, že porušenie povinnosti niektorým z

uvedených prípadov spôsobila oprávnená strana. Ak konaním poškodeného bola spôsobená len časť
škody, nenahrádza sa len táto časť. V uvedenom prípade nemožno hovoriť o spoluzodpovednosti
poškodenej strany, pretože by vlastne zodpovedala sama sebe. Ide
o spoluspôsobenie škody poškodeným. V takomto prípade chýba kauzálny nexus medzi porušením
povinnosti zodpovednou osobou a vznikom škody. To znamená, že chýba jeden zo základných

predpokladov vzniku povinnosti nahradiť škodu, a preto sa v uvedenom prípade poškodenej strane
neprizná nárok na náhradu škody.1.15. Podmienky riadneho splnenia povinností predávajúceho dodať tovar kupujúcemu upravuje § 420
Obch. zák., v ktorom ust. ods. 1 Obch. zák. sa pre predávajúceho vymedzuje povinnosť dodať tovar
v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva. Pre posúdenie množstva, akosti a vyhotovenia

tovaru je teda rozhodujúca predovšetkým zmluva. Akosť tovaru však netvorí podstatnú časť kúpnej
zmluvy. Pre prípad, že v kúpnej zmluve chýbajú ustanovenia o akosti a vyhotovení tovaru, tieto vlastnosti
tovaru sa posúdia podľa § 420 ods. 2 Obch. zák. Obchodný zákonník pri vymedzení kvality tovaru
vychádza predovšetkým
z funkčného vymedzenia. Porušenie primárnej povinnosti predávajúceho ustanovenej v § 420 Obch.

zák., t.j. vadné plnenie, má za následok vznik zodpovednosti za vady.

1.16. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné (ich vyjadrenie na pojednávaní
dňa 17.10.2014), že na predmetnej streche bola pôvodne (pri jej prvej montáži) použitá obchodnou
spoločnosťou W. DK, s.r.o. difúzna fólia GUNNEFOL TOP 95.

1.17. Z faktúr č. 103082191, č. 103081670 a č. 103080826 mal súd prvej inštancie preukázané, že
žalobca dodal žalovanému difúznu fólia GUNNEFOL TOP 95, a to ešte
v období pred zhotovovaním predmetného diela obchodnou spoločnosťou W. DK, s.r.o. Žalovaný dodal
označený typ fólie obchodnej spoločnosti W. DK, s.r.o.,
čo potvrdzuje aj správanie sa prokuristky žalovaného V. C., ktorá pri ohliadke na mieste samom v roku

2009 (čo vyplýva aj z jej výpovede na pojednávaní dňa 25.10.2011) výslovne nenamietala, že by na
streche nebola použitá fólia dodaná žalovaným a časť dodanej fólie aj vymenila za fóliu GUNNEFOL
TOP 165. Taktiež svedok W. Y. na pojednávaní dňa 07.03.2012 potvrdil, že v čase realizácie predmetnej
stavby W. DK, s.r.o. od nikoho iného fóliu neodoberala, len od žalovaného.

1.18. Reklamáciou zo dňa 31.07.2009 žalobca oznámil žalovanému, že strešná fólia GUNNEFOL, ktorú
kúpil v auguste 2008 od žalovaného a použil na predmetnej zákazke, sa začala zmršťovať, čo spôsobilo
stratu jej funkčnej hodnoty. Domnieval sa, že ide o vadu materiálu. Súd prvej inštancie uzavrel, že
právo žalobcu reklamovať (oznámiť) vady tovaru nie je, podľa § 428 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Obch.
zák. premlčané. Žalobca v reklamácii zo dňa 31.07.2009 tiež oznámil žalovanému akostné vady fólie.

Žalobca si v žalobe uplatnil náhradu škody v dôsledku akostných vád fólie, ktoré namietal už pri prvých
reklamáciách (v priebehu realizácie stavby). Počas predsporovej komunikácie strán, ani v súdnom
konaní iné vady nenamietal. Bolo potrebné prihliadnuť na to, že kým v priebehu realizácie stavby sa tieto
vady mali prejaviť iba v jednej časti už položenej fólie, následne, po dokončení strechy, sa mali prejaviť
dôsledky týchto vád fólie aj v druhej časti strechy, z čoho je zrejmé, že sa malo jednať stále o tie isté

žalobcom reklamované vady. Podľa názoru súdu prvej inštancie, skutočnosť, že žalovaný považoval
reklamáciu vád za vybavenú výmenou časti fólie, neznamená, že k zmršťovaniu fólie na druhej časti
strechy (kde fólia vymenená pôvodne nebola) by malo dôjsť v dôsledku jej iných vád, a teda že by sa
zo strany žalobcu malo jednať o inú reklamáciu. Takáto skutočnosť v spore nakoniec ani preukázaná
nebola. Žaloba bola podaná 21.12.2010. Podľa faktúr č. 103082191, č. 103081670 a č. 103080826

žalobca prevzal predmetnú fóliu v roku 2008. Z uvedeného je zrejmé, že odo dňa prevzatia predmetnej
fólie ku dňu podania žaloby neuplynula štvorročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obch. zák.,
a teda námietka žalovaného o premlčaní práva žalobou uplatnenej náhrady škody je v zmysle § 387
ods. 1 a § 388 ods. 1 Obch. zák. nedôvodná.

1.19. Žalobca trval na tom, že v dôsledku akosti dodanej fólie GUNNEFOL TOP 95 - viditeľne oslabené
tenšie miesta, nerovnomerná konzistencia (hustota), niekde hrubšia, na inom mieste tenšia, chýbajúca
pevnosť a pružnosť, došlo k jej zmršťovaniu, zvlneniu
v pozdĺžnom smere, trhaniu sa, vytváraniu kondenzu a k celkovým problémom s jej došponovaním, teda
k jej nefunkčnosti na stavbe. Takéto tvrdenie však v spore nepreukázal. Vzhľadom k tomu, že v spore

nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi akosťou predmetnej, žalovaným dodanej fólie (bez ohľadu
na to, či sa jej akosť, v akej bola dodaná,
v zmysle § 420 ods. 2 Obch. zák. hodila na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa)
a jej nefunkčnosťou na stavbe, a teda ani vznikom škody v zmysle § 373 Obch. zák., súd prvej inštancie
žalobu o zaplatenie sumy 6.957,53 Eur v celom rozsahu zamietol. Znalec

Ing. Marián Maruška takúto otázku v znaleckom posudku č. 9/2013 neriešil, ani konkrétnu príčinu toho,
prečo fólia vykazovala deformácie v pozdĺžnom smere v celom rozsahu jednoznačne nestanovil, čo
vyplýva aj z jeho výpovede na pojednávaniach dňa 17.10.2014a 14.11.2018. Znalkyňa Ing. Jarmila Nováčiková, PhD., i keď na pojednávaní dňa 14.11.2018
predpokladala chybu v kvalite fólie v dôsledku jej priesvitnosti, za rozhodujúci moment považovala to,
že daná fólia nemala byť použitá do daného sklonu strechy, čo podľa nej vyplývalo aj z projektovej

dokumentácie predmetnej stavby. Takisto zistila chybu v realizácii montáže fólie, pretože došlo k
naskrčeniu fólie. Podľa nej, prílišným našponovaním tam vznikli tie volániky, ktoré zabránili odtoku vody v
smere sklonu strešnej roviny. Podľa záveru znaleckého posudku č. 4/2017, zistený sklon strešných rovín
9,5 stupňa zaraďuje posudzovanú strechu medzi ploché strechy. Vyhlásenie o zhode, uvedené v spise
na č.l. 138, umožňuje použitie fólie GUNNEFOL TOP 95 len do šikmých striech. Taktiež technologický

postup pri montáži fólie GUNNEFOL TOP 95 nebol dodržaný. Fólia GUNNEFOL TOP 95 bola použitá v
rozpore s návodom výrobcu uvedeným v Inštrukcii ... (č.l. 202, 203 súdneho spisu). Fólia bola pri montáži
nadmerne našponovaná, tvorila záhyby, ktoré bránili odtekaniu vody nad poistnou hydroizoláciou do
odvodňovacieho systému. Netvorila normou
STN 73 1901 určené previsy. Z uvedeného vyplýva, že ani znaleckým posudkom č. 4/2017 nebola
jednoznačne ustálená akosť dodanej fólie ako príčina jej nefunkčnosti, a teda vád

v zmysle § 422 ods. 1 Obch. zák..

1.20. S poukazom na výsledky vykonaného znaleckého dokazovania mal súd prvej inštancie zato, že
v spore nebol preukázaný vzťah príčiny a následku medzi akosťou použitej fólie a jej nefunkčnosťou
(správaním sa), v dôsledku čoho súd v zmysle § 373 Obch. zák. nemal za preukázanú ani príčinnú

súvislosť medzi vznikom žalovanej škody a protiprávnym konaním žalovaného, ktoré, podľa žalobcu,
malo spočívať v dodaní fólie v akosti nevyhovujúcej na účel, na ktorý sa takáto fólia spravidla používa.
Nebolo preukázané, že by vady fólie, ktoré sa mali prejaviť jej zmršťovaním a zvlnením v pozdĺžnom
smere, a ktorých dôsledkom mala byť nefunkčnosť fólie, boli spôsobené jej akosťou. Za danej dôkaznej
situácie bolo teda právne irelevantné, či dodaná fólia mala, alebo nemala akosť vyhovujúcu pre účel,

na ktorý bola použitá. Žalobca v spore nenavrhol ďalšie dôkazy na preukázanie príčinnej súvislosti
medzi akosťou fólie a jej nefunkčnosťou. V písomnom podaní zo dňa 29.03.2018 síce navrhol za
účelom preukázania akostných vád difúznej fólie GUNNEFOL TOP 95 súdom nariadiť vykonanie
odbornej skúšky plošnej hmotnosti a skúšky odolnosti fólie zo vzorky fólie GUNNEFOL TOP 95,
nachádzajúcej sa v súdnom spise, avšak účelom uvedeného dôkazu nebolo preukázanie príčinnej

súvislosti medzi akosťou fólie, jej nefunkčnosťou a vzniknutou škodou. Takže, ak by sa na základe
výsledkov označených skúšok aj zistila nevyhovujúca akosť fólie, takéto zistenie by samo osebe,
ani v spojitosti s ostatnými doteraz vykonanými dôkazmi nepostačovalo na odborné posúdenie toho,
či práve prípadná nevyhovujúca akosť bola príčinou nefunkčnosti fólie, a teda vzniknutej škody, a
to najmä s prihliadnutím na to, že znalkyňa Ing. Jarmila Nováčiková, PhD. ustálila ako rozhodujúci

dôvod potreby výmeny namontovanej fólie nesprávny technologický postup pri jej montáži a nevhodný
výber daného typu fólie pre posudzovanú strechu. Taktiež žalobca, napriek námietke žalovaného,
nepreukázal, že by množstvo predmetnej fólie, ktoré je založené v súdnom spise, postačovalo na
vykonanie ním požadovaných skúšok akosti predmetnej fólie. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie
nevykonal dokazovanie vykonaním odbornej skúšky plošnej hmotnosti a skúšky odolnosti fólie zo vzorky

fólie GUNNEFOL TOP 95, nachádzajúcej sa v súdnom spise. Prihliadol i na to, že žalobca už 09.10.2012
písomným podaním oznámil súdu, že
v predmetnej veci požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Prekopa, doteraz
však takýto znalecký posudok súdu nepredložil. Z vyjadrenia znalca Ing. Jozefa Prekopa zo dňa
05.01.2013 pritom vyplýva, že medzi jeho úlohy patrilo i posúdenie akosti predmetnej fólie, a to zrejme

aj prostredníctvom Technického skúšobného ústavu stavebného. Z dôvodu možnosti podať uvedený
znalecký posudok žalobca požiadal aj o odročenie pojednávania nariadeného na 12.10.2012. Vzhľadom
k tomu, že Ing. Jozef Prekop v spore znalecký posudok nevypracoval, prvoinštančný súd nevykonal ani
jeho výsluch ako svedka. Prihliadol pritom aj na to, že v písomnom podaní zo dňa 05.06.2017 žalobca
navrhol vykonať dokazovanie, aj ohľadom nekvality dodanej fólie, súkromným znaleckým posudkom,

ktorý však taktiež súdu nepredložil, a preto súd ani takýto dôkaz nemohol vykonať. Strany sporu tiež
mohli navrhnúť súdu, aby súdom ustanoveným znalcom Ing. Mariánovi Maruškovi
a Ing. Jarmile Nováčikovej, PhD. uložil úlohu posúdiť príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a akosťou
dodanej fólie, čo však neurobili. Uznesením, vyhláseným na pojednávaní 28.02.2018, uložil stranám
sporu, aby všetky prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v spore uplatnili v lehote

do 31.03.2018, pričom žalobca v stanovenej lehote nenavrhol vykonať dôkaz na preukázanie príčinnej
súvislosti medzi akosťou predmetnej fólie a jej stavom na danej stavbe (odbornými skúškami mala
byť preukázaní iba akosť fólie, nie príčinná súvislosť). Strany sporu boli poučené o tom, že na neskôr
uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany súd nemusí prihliadať.1.21. Pri hodnotení znaleckých posudkov č. 9/2013 a č. 4/2017 súd prvej inštancie vzal na zreteľ
skutočnosť, že ich vypracovanie nariadil súd, pričom znalecký posudok č. 4/2017, podaný Ing. Jarmilou

Nováčikovou, PhD. je kontrolným znaleckým posudkom vo vzťahu
k znaleckému posudku č. 9/2013, vyhotovenému znalcom Ing. Mariánom Maruškom, a teda úlohou
znalkyne bolo preskúmať správnosť záverov uvedených v znaleckom posudku
č. 9/2013. Napriek konštatovaniu, že predmetná fólia vykazovala deformácie v pozdĺžnom smere v
celom rozsahu sa znalci (čo konštatovala aj znalkyňa) kvalitou predmetnej fólie nezaoberali. Rozpor v

uvedenýchznaleckýchposudkochbolnajmävposúdenísprávnostitechnologickéhopostupuprimontáži
predmetnej fólie. Znalec Ing. Marián Maruška
v znaleckom posudku č. 9/2013 konštatoval, že bol dodržaný, pričom na pojednávaní dňa 14.11.2018
uviedol, že „musel byť dodržaný, pretože tam je jednoduchý postup, pripevnenie fólie na jestvujúcu
konštrukciu. Tak, aby bola táto fólia jemne napnutá, a aby bola rovne položená, aby mohla odvádzať
kondenzát.“. Zároveň však vo svojej výpovedi pripustil, že pochybil aj zhotoviteľ strechy. Znalkyňa Ing.

Jarmila Nováčiková, PhD. v znaleckom posudku č. 4/2017 konštatovala, že technologický postup pri
montáži fólie GUNNEFOL TOP 95 nebol dodržaný. Fólia GUNNEFOL TOP 95 bola použitá v rozpore
s návodom výrobcu uvedeným v Inštrukcii ... (č.l. 202, 203 súdneho spisu). Fólia bola pri montáži
nadmerne našponovaná, tvorila záhyby, ktoré bránili odtekaniu vody nad poistnou hydroizoláciou do
odvodňovacieho systému. Netvorila normou STN 73 1901 určené previsy. Z uvedených záverov znalcov

sa súd prvej inštancie stotožnil so zistením znalkyne Ing. Jarmily Nováčikovej, PhD., ktorá svoje
stanovisko riadne odôvodnila a vychádzala z príslušnej technickej normy a návodu výrobcu pre použitie
strešnej fólie, pričom znalec vychádzal iba
z predpokladu vynaloženia riadnej odbornej starostlivosti zo strany zhotoviteľa strechy pri montáži fólie
s ohľadom na jednoduchosť postupu pri pokládke fólie. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej

inštancie tiež nevyžiadal od žalovaného Návod na pokládku, ktorý mal výrobca prikladať ako inštrukciu
pre pokládku fólií v období bezprostredne predchádzajúcom Návodu z roku 2008. Znalec Ing. Marián
Maruška v znaleckom posudku
č. 9/2013, okrem iného, konštatoval, že použitá fólia bola vhodná pre daný typ strechy. Znalkyňa Ing.
Jarmila Nováčiková, PhD. s týmto jeho záverom nesúhlasila. Trvala na tom, že zistený sklon strešných

rovín 9,5 stupňov zaraďuje posudzovanú strechu medzi ploché strechy. Vyhlásenie o zhode, uvedené
v spise (č.l. 138) umožňuje použitie fólie GUNNEFOL TOP 95 len do šikmých striech. Vzhľadom k
uvedenýmznaleckýmzisteniamsúdprvejinštancie,priposudzovanívhodnostipredmetnejfóliepredaný
typ strechy, vychádzal zo záveru znalkyne, keďže z výpovede znalca na pojednávaní dňa 14.11.2018
vyplývajú nepresnosti pri meraní sklonu danej strechy, nakoľko uviedol, že vychádzal z odhadu, pričom

znalkyňa meranie sklonu strechy zachytila aj na fotografii, ktorú predložila prvoinštančnému súdu.
Ten uzavrel, že ani prípadná (ne)vhodnosť predmetnej fólie pre daný typ (sklon) strechy nepreukazuje
príčinnú súvislosť medzi vznikom žalovanej škody a akostnými vadami použitej fólie, namietanými
žalobcom, ktorej preukázanie by bolo podkladom pre úspech žalobcu
v spore. Vzhľadom k tomu, aj s prihliadnutím na výpovede oboch znalcov (ohľadom spôsobu

stanovenia sklonu strechy) na pojednávaní dňa 14.11.2018, súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie
nariadením zamerania sklonu strechy za prítomnosti oboch znalcov a právnych zástupcov strán. Za
účelom odstránenia rozporov v znaleckom dokazovaní boli obaja znalci vypočutí na pojednávaní dňa
14.11.2018.

1.22. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mala byť nefunkčnosť fólie na stavbe spôsobená jej akosťou,
nebolo preukázané ani výpoveďou konateľa žalobcu, a ani svedkov, z ktorých síce viacerí opísali
nevyhovujúce správanie sa použitej fólie a jej (ne)funkčnosť na stavbe, avšak na základe ich výpovedí
nebolo možné bez vážnejších pochybností ustáliť akosť dodanej fólie ako vadu fólie a príčinu vzniku
žalovanej škody, keďže, pre vyvodenie takého záveru sú potrebné odborné znalosti, ktoré u vypočutých

svedkov preukázané. Z priesvitnosti fólie na niektorých miestach nemožno vyvodiť záver, že by sa
predmetná fólia nemohla použiť na účel, pre ktorý bola výrobcom určená, a tiež ani záver, že by kvôli jej
obvyklej akosti nebola vhodná pre použitie na danú stavbu. Tak ako to vyplýva aj z výpovede znalkyne,
možno len predpokladať, že by mohlo ísť aj o akostnú vadu fólie. Konateľ žalobcu Q. na pojednávaní
dňa 25.10.2011 uviedol: „Prvý problém nastal, keď sme začali prvýkrát aplikovať predmetnú fóliu, ktorá

sa začala správať ako štandardný papier, teda už pri jemnom natiahnutí sa trhala. Jej konzistencia
nebola rovnomerná, niekde bola hrubšia, na inom mieste tenšia. Zistili sme, že už v priebehu montáže
cez fóliu začala pretekať voda, hoci fólia mala vydržať najmenej polroka bez pokrytia krytinou. Bolcelkový problém s došponovaním fólie, preto sme volili ten postup, že sme na stavbu prizvali zástupkyňu
žalovaného, ktorá doniesla
3 balíky fólie, asi 165, ktorá mala byť pevnejšia a kvalitnejšia. Tak sme teda vymenili vrchnú časť fólie s

tým, že na spodnej časti by mala vydržať pôvodná fólia, nakoľko tu dochádza
k jemnejšiemu namáhaniu“. Svedok W. Y. na pojednávaní dňa 07.03.2012 uviedol, že „investor spolu s
montážnikmi pri montáži fólie zistili, že fólia javila známky pokrčenia, nedala sa riadne napnúť, proste
nebolo to ono“. Svedok J.. V. A. na pojednávaní dňa 06.06.2012 uviedol, že „časom zistili, že fólia sa
začala vlniť priečne, vytvárala vlny,

v ktorých sa zachytávala voda a táto sa neskôr vylievala do vaty, ktorá tým strácala izolačné
a technologické vlastnosti, ktoré mala mať“. Svedok P. V. na pojednávaní dňa 06.06.2012 uviedol, že
na stavbe „už z prvého pohľadu videl, že fólia je hodne prešponovaná a nevidel dôvod, prečo je tak
prešponovaná. Bola zbytočne natiahnutá, keďže fólia sa má pokladať voľne. Videl jednu mechanickú
vadu (dieru v strede fólie), ktorá však, podľa neho, bola spôsobená nejakým rebríkom. Ostatné, ako bolo
zvlnenie, on nepokladal za vadu. Jedinou chybou, ktorú tam videl, bolo to, že fólia bola moc natiahnutá.“

Z predloženej fotografie menovaný svedok konštatoval, že „fólia má niekde redšie, niekde hustejšie
miesta, pretože nikto nevyrobí fóliu s rovnakou hustotou na všetkých miestach. Ak je to 95, tak sa takejto
fotografii nečudoval. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či je prípustná až takáto odchýlka na hustote fólie, že
je tam až skoro diera, ale myslel si, že na tomto mieste bola fólia prešľapnutá. Boli tam celé pásy, ktoré
boli viditeľne rovnako husté.“. Svedok P. V. tiež uviedol, že je tam sklon strechy tak 10 až 12 stupňov,

viac nie. Svedok V.. Q. D. potvrdil, že J.. V. A. to reklamoval, stále to chcel vymeniť, že fólia je nekvalitná,
že tečie, je zvlnená. On však na stavbe nebol. Svedok V. D. bol pri druhej oprave strechy. Keď tam prišli,
zistili, že po streche už bolo chodené. Keď odokryli plech, fólia bola na niektorých miestach roztrhnutá,
prečo bola roztrhnutá si vysvetliť nevedel, ak sa roztrhla pri montáži, malo sa to aspoň podlepiť. Zistil tiež,
že fólia bola veľmi krehká, ako látka, v niektorých miestach zmrštená, voda sa tam však neudržiavala,

možno niekde naspodu pri žľabe. Fólia bola veľmi krehká a pripadalo mu to, že to bola tá najlacnejšia
fólia a, podľa neho, v tom stave, v akom fólia bola, sa s ňou pri montáži viac robiť nedalo, lebo to robil
už 10 rokov.
Z technologického hľadiska, napr. čo sa týka šponovania, tam nejakú chybu nezistil, pretože fólia by sa
nemala šponovať, lebo medzi krokvami by mal zostať nejaký previs fólie kvôli tomu, aby, keď vznikne

nejaký kondenzát, to išlo smerom od krokiev do stredu fólie, aby to nešlo na krokvy, pretože ak to ide
na krokvy začína hniť a plesnivieť drevo. Jemu pripadala použitá fólia veľmi tenká. Svedok T. Q. na
pojednávaní dňa 11.01.2013 uviedol, že on montoval fóliu pre W. DK, s.r.o. Poukazoval na to, že sa
zle ťahala. V balíku
o šírke tak 1,5 m bola na jednej strane nahrubo a na druhej strane bola tenká. Na rozdiel od iných fólií

nebola taká pevná, nedala sa rovno našponovať. Stále sa vlnila. Nedala sa vytiahnuť rovno, pevne, keď
sa viac pritiahlo, tak sa roztrhla. Nebola taká pevná, ako mala byť. Bola zlá v rôznej hustote na koncoch,
zle sa ťahala. Tak, ako bola natočená, na jednej strane bol vejár a na druhej strane bola nahusto. Podľa
názoru súdu prvej inštancie, však
z citovaných výpovedí konateľa žalobcu a svedkov W. Y. a T. Q. vyplýva, že konzistenciu (priesvitnosť) a

nefunkčnosť predmetnej fólie, ako aj celkový problém s jej montážou (došponovaním) W. DK, s.r.o., resp.
žalobca zistil už pri jej montáži na danú strechu. Za daných, nimi zistených vlastností fólie, v prípade,
ak ich považovali za vady; s prihliadnutím na to, že ide o spoločnosti podnikajúce v stavebníctve; pri
vynaložení odbornej starostlivosti, podľa názoru prvoinštančného súdu, mohli rozumne predpokladať
nefunkčnosť predmetnej fólie na stavbe, a teda pristúpiť k jej celkovej výmene, či už za fóliu rovnakého

typu,alebozafóliuvyššejgramáže,čímbypredišlivznikužalovanejškody.Zjavnosťžalobcomtvrdených
vád fólie už pri montáži žalobca potvrdil aj v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2011. V spore tiež
nebolo preukázané, že na streche bola použitá fólia určená projektantom stavby. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam súd prvej inštancie
v spore nemal za preukázané riadne splnenie si povinnosti žalobcu konať v záujme predchádzania

vzniku škody ustanovenej v § 376 Obch. zák. Aj (podporne) z dôvodu absencie označenej kvalifikovanej
súčinnosti žalobcu vo vzťahu k povinnosti predchádzať škode nemal za preukázaný kauzálny nexus
medzi porušením povinnosti žalovaného dodať tovar v akosti vhodnej na daný účel a vznikom škody.
Výpovede svedkov P. V., T. Q. a W. Y., okrem iného, tiež potvrdzujú záver znalkyne o nedodržaní
technologického postupu pri montáži použitej fólie, nakoľko z nich vyplývajú problémy

s napnutím (šponovaním) fólie na mieste samom už pri jej montáži. Svedok P. V., okrem iného, potvrdil
aj znalkyňou zistený sklon predmetnej strechy 12 stupňov.1.23. Na pojednávaní dňa 17.10.2014 žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne Y.,
či stavbyvedúci, resp. osoba oprávnená vykonávať strešné práce vzala do úvahy v tom čase platné a
známe návody a inštrukcie od výrobcu v súvislosti s použitím fólie GUNNEFOL TOP 95, príp. z akých

dôvodov tieto inštrukcie a doporučenia, návody na pokládku na danej stavbe rešpektované neboli a
či táto skutočnosť mohla spôsobiť, že od predmetnej fólie nebolo možné očakávať také vlastnosti a
parametre, ktoré by úplne prirodzene mala fólia s vyššou gramážou, napr. GUNNEFOL TOP 165. S
poukazom na to, že technologický postup pri montáži fólie posudzovali v spore ustanovení znalci a k
montáži sa vyjadrovali aj niektorí svedkovia, súd prvej inštancie uvedený dôkaz nevykonal.

1.24. Konanie v časti o zaplatenie sumy 4.991,28 Eur s príslušenstvom bolo zastavené
v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby. V časti o zaplatenie sumy 6.957,53 Eur mal plný úspech
žalovaný. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

2.2. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmeniť
a žalovanému uložiť povinnosť žalobcovi sumu 5.797,94 Eur vyčíslenú znaleckým posudkom č. 9/2013
znalca Ing, Marušku + DPH a o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na

náhradu trov konania.

2.3. Odvolanie žalobca odôvodnil tvrdením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365

ods. 1 písm. f) a h) CSP.

2.4. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody titulom porušenia
povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z ust. § 420 Obch. zákonníka - v danom prípade povinnosť dodať
strešnú fóliu v akosti a vyhotovení určenom v zmluve a ak zmluva tieto vlastnosti neurčuje v akosti a

vyhotovení, ktoré sa hodí na účel, na ktorý sa takýto tovar
zvyčajne používa. V rámci súdom vykonaného dokazovania dôkaznými prostriedkami popísanými pod
bodmi 6-11napadnutého rozsudku dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobcom reklamované vady
použitej fólie -viditeľne oslabené tenšie miesta, nerovnomerná hustota, chýbajúca pevnosť a pružnosť,
zmršťovanie fólie, zvlnenie, problémy

s došponovaním, trhanie sa, ktoré v konečnom dôsledku spôsobili celková nefunkčnosť fólie, neboli v
konaní preukázané.

2.5. Pri hodnotení výsledkov dokazovania súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyplývali z prednesu
účastníkov, ktorí zhodne popisovali vady fólie a z ktorých jednoznačne vyplynulo, že fólia sa správala

neštandardne a bola potvrdená svedeckými výpoveďami. Táto skutočnosť je zrejmá aj z výpovede
prokuristky žalovaného C., svedkov D., D. A. a Q.. Znalecký posudok Ing. Mariána Marušku č. 9/2013,
ktorý
z hľadiska kvality pôvodne použitej fólie konštatoval, že fólia vykazovala deformácie
v pozdĺžnom smere v celom rozsahu a bolo nutné ju vymeniť, technologický postup

vyhodnotil ako dodržaný a pokiaľ ide o vhodnosť použitia fólie na daný typ strechy, fólia
bola vhodná, pričom výrobca výrobca pri menšom sklone ako 20o doporučuje konzultácie
s odborníkmi. Na týchto tvrdeniach zotrval aj vo výpovedi pred súdom. Na pojednávaní pred súdom dňa
14.11.2018 znalci Ing. Maruška a Ing. Nováčiková, PhD. obaja súdni znalci dospeli k zhodnému záveru,
keď obidvaja konštatovali chybu v kvalite fólie. Za danej dôkaznej žalobca nesúhlasil s konštatovaním

súdu - bod 21, že pri hodnotení
znaleckých posudkov č. 9/2013 a č. 4/2017 súd prvej inštancie vzal na zreteľ skutočnosť: že ich
vypracovanie nariadil súd, pričom znalecký posudok podaný Ing. Jarmilou Nováčikovou,
PhD. je kontrolným znaleckým posudkom vo vzťahu k znaleckému posudku č. 9/2013.
vyhotovenému znalcom Ing. Mariánom Maruškom , a teda úlohou znalkyne bolo preskúmať

správnosť záverov uvedených v znaleckom posudku č. 9/2013. V otázke procesného dokazovania nová
právna úprava obsiahnutá v CSP už explicitne neobsahuje možnosť preskúmania znaleckého posudku
iným znalcom tzv. kontrolný znalecký posudok tak, ako bolo upravené v § 127 ods. 2 OSP. CSP síce
nevylučuje, aby bol podaný ohľadom posúdenia tých istých skutočnosti ďalší znalecký posudok, keďžezákon výslovne predpokladá existenciu rozporu záverov znalcov a nie je výslovne uvedené, že by malo
ísť
len o rozpor tzv. súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP a znaleckého posudku podľa §

207 CSP. Zákon nepriznáva vyššiu silu ďalšiemu znaleckému posudku, všetky dôkazné prostriedky sú
si rovnocenné a súd musí všetky dôkazy posúdiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov,
čo znamená, že je povinný hodnotiť všetky dôkazy samostatne aj vo vzájomnej súvislosti a neprikladať
žiadnemu dôkazu väčšiu váhu pred ostatnými napr. listinnými alebo vecnými dôkazmi, pretože tým
popiera zásadu voľného hodnotenia dôkazov.

V bode 20. súd konštatuje, že v spore nebol preukázaný vzťah príčiny a následku medzi
akosťou použitej fólie a jej nefunkčnosťou správaním sa 1. v dôsledku čoho súd prvej inštancie v zmysle
§ 373 Obch. zák. nepovažoval za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi vznikom žalovanej škody a
protiprávnym konaním žalovaného, ktoré malo spočívať
v dodaní fólie v akosti nevyhovujúcej na účel, na ktorý sa takáto fólia spravidla používa. Nesúhlasil
so záverom prvoinštančného súdu, že je irelevantné, či dodaná fólia mala alebo nemala požadovanú

akosť vyhovujúcu pre účel, na ktorý bola použitá. Namietal tvrdenie súdu, že strany sa mohli domáhať,
aby príčinnú súvislosť posúdili súdom ustanovení znalci, čo však strany neurobili, nakoľko príčinná
súvislosť je otázkou právnou, preto jej posudzovanie neprísluší znalcovi, ale musí ju riešiť súd. Znalec
je oprávnený riešiť len otázky skutkové, nie právne. Je v rozpore s § 207 ods. 2 CSP, kde je explicitne
uvedené, že znalec sa nevyjadruje k právnemu posúdeniu veci.

2.6. Obidva znalecké posudky zhodne konštatovali chybu v kvalite fólie - priesvitnosť, ktorá bola
pozorovateľná voľným okom. Vada bola viditeľná ako nerovnomerná hustota tkaniny s oslabenými /
redšími / a hustejšími miestami. Svedok Q. vo svojej výpovedi na otázku právneho zástupcu žalovaného,
či vie uviesť, aké vady sa tam konkrétne prejavili

v porovnaní s inými stavbami uviedol, že to bolo v pevnosti fólie, táto sa trhala a vlnila sa, nedala sa
došponovať /zápisnica o pojednávaní zo dňa 11.01.2013/, neštandardné správanie fólie bolo potvrdené
aj ďalšími svedeckými výpoveďami, ktoré potvrdzovali, že uvedené vady spôsobili nefunkčnosť fólie,
priečne vlny zachytávali kondenz, ktorý sa vylieval do vrstiev izolácie, preto v záujme zabránenia
ďalších škôd bolo nevyhnutné pristúpiť k výmene celej strešnej krytiny čo bolo potvrdené znaleckým

posudkom Ing. Marušku. Samotná táto vada postačuje na to, aby fólia na streche neplnila svoju funkciu
a vyvolala nutnosť výmeny strechy, ktorá bola aj skutočne realizovaná. Preto aj keď v rámci vykonaného
dokazovania pristúpila ďalšia okolnosť - tvrdenie znalkyne Ing. Nováčikovej, PhD. o nevhodnom použití
daného typu fólie do daného sklonu strechy, mal ju súd prvej inštancie posúdiť ako ďalšiu
z možných príčin, ktoré viedli k vzniku škody. Pokiaľ fólia má vady a tieto sa prejavia už v čase inštalácie,

bude sa správať rovnako bez ohľadu na to, či je inštalovaná do strechy rovnej alebo šikmej. Naviac sklon
strechy nebol meraný metrologicky overeným meradlom, preto považoval za sporné, o aký typ strechy
sa v skutočnosti jedná, pričom podľa z posudku znalkyne Ing. Nováčikovej, PhD. má sklon strechy
rozhodujúci vplyv na to, aký typ fólie má realizátor použiť.

2.7. Žalobca pri rozhodovaní o trovách konania navrhol odvolaciemu súdu aplikovať
ust. § 257 CSP a rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Za okolnosť
hodnú osobitného zreteľa, považoval skutočnosť, že žalobca OXA, s.r.o. preukázateľne predmetný
spor nezavinil a bolo by nespravodlivé požadovať od neho náhradu trov konania v rozsahu určenom
prvoinštančným súdom. V pôvodnom žalobnom návrhu si voči žalovanému uplatňoval škodu, ktorá mu

vznikla vo výške nákladov , ktoré si voči nemu uplatnila spoločnosť W. DK, s.r.o. realizujúca stavbu a
ktorú jej v plnom rozsahu uhradil. V snahe dospieť k dohode so žalovaným pôvodne uplatňovanú sumu
vo výške 11.948,81 Eur s prísl. znížil zmenou návrhu zo dňa 29.03.2018 na sumu ako bola vyčíslená
znalec. posudkom Ing. Marušku.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný.

3.2. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať
nárok na náhradu trov konania.

3.3. Odvolacie dôvody nepovažoval za opodstatnené. Nestotožnil sa s tvrdením, že by žalobca v rámci
dokazovania preukázal vady použitej fólie. Žalobca počas súdneho konania nepreukázal, že dodaný
typ strešnej fólie GUNNEFOL TOP 95 mal vady, ktoré by boli jasne a jednoznačne preukázané, čím by
vôbec mohlo dôjsť k naplneniu prvého predpokladu pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktoréhosa žalobca domáha. S poukazom na sumár listinných dôkazov uvádzal, že žalobca v reklamácií zo dňa
31.07.2009 uvádzal ako jedinú vadu zmršťovanie. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý však
nepredložil a ani neponúkol taký dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia.

3.4. Žalobca trikrát počas priebehu súdneho konania menil stotožnenie konkrétneho typu fólie aj
gramáže fólie, takže vo vzťahu k jeho nárokom zo zodpovednosti za vadu, akéhokoľvek výrobku, treba
jednoznačne vychádzať z toho, kedy bol tovar skutočne dodaný
a či včas oznámil žalobca vady žalovanému. V každom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať,

že daný typ fólie (ktorú naposledy žalobca stotožnil a určil, že bola zakúpená
v apríli 2008) bol aj skutočne reklamovaný. Spomínaná reklamácia žalobcu je totiž z iného obdobia
(júl 2009) a celkom zjavne nie je dokonca ani z jej obsahu zrejmé, akej konkrétnej gramáže výrobku
sa reklamácia týka, keďže žalovaný má v ponuke sortiment viacerých rôznych druhov gramáží.
Povinnosťou žalobcu bolo včas oznámiť vady žalovanému, pričom v zmysle § 393 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Preto vzniesol aj žalovaný na ostatnom pojednávaní námietku premlčania, teda včasného

uskutočnenia právneho úkonu - potrebu oznámenia vád na dodanom tovare, pokiaľ žalobca stotožnil
fóliu, ktorú mu mal žalovaný dodať nie v auguste 2008, ale už v apríli 2008.

3.5. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ku skutočnosti, či vôbec bola táto fólia zo strany žalobcu
dodaná a prefakturovaná spoločnosti W. DK, s.r.o., ktorá ju mala použiť na predmetnej stavbe a

nie je preto zrejmé, či stotožnená fólia bola použitá na posudzovanej stavbe strechy. V nadväznosti
na žalobcom namietanú skutočnosť, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam poukázal predovšetkým na znalecký posudok Ing. Nováčikovej,
z ktorého možno dovodiť, že nebol dodržaný zo strany realizátora strechy stavebno-technologický
postup pri montáži fólie GUNNEFOL TOP 95, pričom je jednoznačné, že došlo k neodôvodnenému,

nesprávnemu
a bezprecedentnému odklonu od inštrukcií doporučení a návodu dodávaného výrobcom strešnej fólie,
kedy sa realizátor strechy celkom zjavne až nepochopiteľne neriadil
a nespravoval tými významnými odporúčaniami, ktoré sú pre použitie strešnej fólie GUNNEFOL TOP
95 považované za podstatné.

3.6. Žalobca ani svedkovia neuviedli, z akých dôvodov neboli do úvahy brané postupy, inštruktáž a
pokyny výrobcu a prečo realizátor strechy sa nespravoval alebo nebral ohľad na predmetné vyhlásenia
výrobcu. Stavba sklonu strechy radí túto strechu totiž jednoznačne medzi plochú strechu, pri ktorých
výrobca vôbec neodporúča použitie daného typu fólie TOP 95 na daný sklon strechy.

3.7. V dôsledku použitia nevhodného typu fólie, pri určenom sklone posudzovanej strechy, preto došlo
k tomu, že pri montáži bola fólia naviac neúmerne zaťažovaná nadmerným našponovaním, robila tak
záhyby, ktoré bránili odtekaniu vody do odvodňovacieho systému. Znalkyňa konštatovala, že tým ani
netvorila určené previsy stanovené normou STN.

Z inštrukcie a doporučení výrobcu deklarovaného z novembra 2006 (doloženého do spisu žalovaným
na pojednávaní dňa 18.05.2018), ktorý je súčasťou každej dodávky strešnej fólie, vyplýva, že fóliu
GUNNEFOL TOP 95 výrobca neodporúčal používať na sklony strechy nižšie ako 25 stupňov. V
podrobnostiach odkázal na projektovú dokumentáciu posudzovanej stavby strechy založenej v súdnom
spise, z ktorej vyplýva pôvodne naprojektovaný sklon

v rozsahu 6,5 stupňa. Tento mal byť zohľadnený pri posúdení vhodnosti výberu typu strešnej fólie.

3.8. Právne posúdenie produkovaných dôkazov v súdnom konaní hodnotil ako vecne správny, súd prvej
inštancie sa vysporiadal s vyhodnotením každého dôkazu vyplývajúceho zo súdneho spisu, celkom
správne,zrozumiteľneanajmäverifikovateľnýmspôsobomuplatnilzásaduvoľnéhohodnoteniakaždého

dôkazučisamostatne,akoajvyhodnoteniaaposúdeniavšetkýchzabezpečenýchdôkazovvovzájomnej
súvislosti a v ich súhrne. Správne právne vec posúdil okolnosti, či boli zo strany žalobcu preukázané
predpoklady na úspešné uplatnenie žalovaného nároku. Správne zistil, že príčinná súvislosť - kauzálny
nexus nebol žalobcom preukázaný, námietky žalobcu v tejto časti pokladám žalovaný za nedôvodné.
Preukázanie príčinnej súvislosti je bremenom, ktoré ťaží žalobcu a nemožno sa preto stotožniť s

tvrdením žalobcu, že by bolo nespravodlivé požadovať od žalobcu, aby niesol dôsledky nepreukázania
príčinnej súvislosti. Námietky žalobcu ohľadom existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorý
požaduje zohľadniť pri rozhodovaní o výroku o náhrade trov konania považoval za celkom irelevantné.
Argumentácia žalobcu je značne nepriliehavá a žalobca neprezentoval žiadne také dôvody hodnéosobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať s poukazom na
ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalobca
predmetný spor nezavinil. Žalobca inicioval spor v roku 2010, na podanej žalobe počas ôsmich rokoch

prvoinštančnéhosúdnehokonaniazotrvával,kuzmenežalobypristúpilvýlučneažpopodaníznaleckého
posudku, teda
v dôsledku vývoja dôkazného stavu v danej veci. V časti 4.991,28 Eur žalobca zavinil zastavenie konania
(čiastočné späťvzatie) a súčasne zaťažuje žalobcu aj procesná zodpovednosť za pomer úspechu
v súdnom konaní, kde je jednoznačne opodstatnene konštatovaný plný úspech žalovaného. Preto

priznaný nárok žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi zákonný.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených
v odvolaní a pred súdom prvej inštancie. K námietke právneho zástupcu žalovaného ohľadom
nezrovnalostipristotožneníkonkrétnehotypufólieajejgramážeuviedol,žeajsámvýrobcareklamovaný
typ fólie označuje rozdielne.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zdôraznil, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, iba
zopakoval svoje tvrdenia, ktoré však nemajú žiadnu právnu relevantnosť vzhľadom na výsledky
dokazovania. Žalobca od začatia súdneho konania menil svoje tvrdenia ohľadom podstatnej skutočnosti
stotožnenia konkrétneho typu fólie a jej zakúpenia. Žalobca nepreukázal existenciu vady dodanej fólie

a vôbec sa nevysporiadal so záverom znalkyne Ing. Nováčikovej, že realizátor strechy použil nevhodný
výrobok, kedy do tzv. plochej strechy, použil stavebný výrobok, ktorý výrobca stanovuje použiť iba do
šikmých striech. Realizátor strechy postupoval teda celkom zjavne v rozpore s inštrukciami a návodom
výrobcu na použitie fólie GUNNEFOL TOP 95. Za túto skutočnosť nezodpovedá žalovaný, naopak je
povinnosťou realizátora strechy so s odbornou starostlivosťou vysporiadať

s návodom na pokládku fólie a riadiť sa inštruktážou a pokynmi výrobcu. Pri takomto zvolenom postupe
uplatneného pri montáži (nevhodne použitá fólia na daný projektovaný sklon strechy) nebolo možné
naplniť účel samotného použitia daného výrobku, na aký bola daná fólia vyrobená a určená. Kontrolný
znalecký posudok Ing. Nováčikovej jednoznačne uvádza, že v dôsledku zisteného sklonu strechy stavby
treba zaradiť posudzovanú strechu medzi ploché strechy, pričom požitie fólie GUNNEFOL TOP 95 sa

výrobcom (ako vyplýva
z vyhlásení o zhode daného výrobku) umožňuje použiť iba do šikmých striech.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP,
keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov

konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo
odôvodnil v súlade s požiadavkami
§ 220 ods. 2 CSP . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).11. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán

prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie

o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.
a) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a o procesných povinnostiach.

13. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia

s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

14. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základné a podstatné odvolacie
námietky žalobcu, v ktorej zotrval na svojich tvrdeniach pred súdom prvej inštancie a namietal, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Uvedené odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

15. Čo sa týka odvolacej námietky kontrolného znaleckého posudku vznesenú žalobcom, túto považuje
odvolací súd za nedôvodnú. Kontrolný znalecký posudok bol nariadený uznesením súdu prvej inštancie
č. k. 36Cb/97/2011-245 zo dňa 16.10.2015 podľa ust. § 127 O.s.p. v čase platnosti a účinnosti O.s.p.,

pričom k zmene ustanoveného znalca na Ing. Jarmilu Nováčikovú, PhD. došlo uznesením č. k.
36Cb/97/2011-255 zo dňa 25.05.2016, rovnako za účinnosti O.s.p., ktorý bol platný a účinný do
30.06.2016. V zmysle ust. § 470 CSP odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie v tejto
časti pochybenie nevidel.

16. Súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil závery znaleckých
posudkov a výpovedí znalcov v spojení s výpoveďami strán sporu a svedeckými výpoveďami v kontexte
zisteného skutkového stavu. Pravidlá hodnotenia dôkazov v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j.
za účinnosti CSP, sú upravené v článku 15 ako aj § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia
dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi na ktorých

spočíva CSP (pôvodne OSP). Významným kritériom je, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo počas konania najavo. Aj znalecký posudok
musí súd hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky,domáhať sa vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť
odbornýchzáverovvyjadrenýchznalcom,avšakmôževýsledkyznaleckéhodokazovaniahodnotiťvoľne,
tojestvovzťahukuskutkovýmokolnostiam,ktorévyplynulizinýchdôkazov.ZostanoviskaNSSRsp.zn.

Pls 3/80 z 23.12.1980 vyplýva, že súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku aby ich
hodnotil podľa § 132 O.s.p. (teraz čl.15 a §191 CSP).

17. Čo sa týka odvolacej námietky, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, resp. neprihliadal na
výpovede svedkov, či prokuristky, odvolací súd konštatuje že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

Súd prvej inštancie sa s uvedenými výpoveďami a ich obsahom dostatočným spôsobom vyporiadal
a svoje rozhodnutie dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Zároveň dostatočným spôsobom
odôvodnil nevykonanie dôkazov.

18. Zhodne so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd po dôslednom preskúmaní obsahu spisu a
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v spore nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi akosťou

predmetnej, žalovaným dodanej fólie (bez ohľadu na to, či sa jej akosť, v akej bola dodaná, v zmysle
§ 420 ods. 2 Obch. zák. hodila na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa) a jej nefunkčnosťou
na stavbe, a teda ani vznikom škody v zmysle
§ 373 Obch. zák., preto súd prvej inštancie správne žalobu o zaplatenie sumy 6.957,53 Eur s
príslušenstvom v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd sa v ďalšej argumentácii stotožňuje so závermi

súdu prvej inštancie uvedenými v bodoch 16.-23. napadnutého rozsudku.

19. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému proti žalobcovi, priznal nárok náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262
ods. 2 CSP.

21. Žalovaný bol tak v prvoinštančnom ako aj v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov
konania v plnej výške. Odvolací súd na návrh žalobcu zvažoval použitie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní
o trovách konania, avšak žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa oprávňujúce ho aplikovať ust. § 257
CSP nevzhliadol.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).