Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119314709
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:6119314709.7

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobkyne : C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX/A, V.- U. Č. E., právne
zastúpenej : JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757 a
advokátom JUDr. Borisom Štanglovičom, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti žalovanému : G. F.,
nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpenému: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS
s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Šaľa, Hlavná č. 6, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie:

Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobkyne (ako záložného veriteľa) na nehnuteľnostiach
žalovaného (ako záložného dlžníka) nachádzajúcich sa v obci X., v katastrálnom území X.B., v okrese
T. evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta na liste vlastníctva číslo XXXX ako:

- stavba so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „N.“ parcelné číslo
XXX/X, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom,
- stavba so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „N.“ parcelné číslo XXX/
X, druh stavby: Iná budova, popis stavby: Pohostinstvo SINDBÁD,

- pozemok parcely registra „N.“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX/X o výmere
426 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcely registra „N.“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX/X o výmere
220 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcely registra „N.“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX/X
o výmere 117 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 86.304,19
Eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod
sp.zn. XC/XX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
doručeného súdu dňa 23.4.2020 žiadala, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v

prospech žalobkyne ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach žalovaného ako záložného veriteľa
záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú presne špecifikované vo výroku tohto uznesenia, za
účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 86.304,19 Eur s
príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn.
XC/XX/XXXX.

2. Žalobkyňa svoj návrh skutkovo zdôvodnil tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným je pod vyššie
uvedenou spisovou značkou vedené súdne konanie, ktorého predmetom je zaplatenie sumy 86.304,19Eur s príslušenstvom. V tomto konaní je nesporné, resp. bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa
poskytla zo svojho účtu na účet pána D. (predávajúceho) žalovanú sumu za účelom úhrady druhej
časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré tvoria "krčmu", vo vzťahu ku ktorej uzavreli žalovaný (ako

kupujúci) a pán D. (ako predávajúci) kúpnu zmluvu. Vo veci bol vydaný dňa 31.03.2020 rozsudok,
ktorým súd žalobu zamietol. V bode 10 odôvodnenia rozsudku však konajúci súd potvrdzuje spomenuté
skutočnosti, keď konštatuje, že: „V spore bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné,
že z účtu žalobcu bola poukázaná suma 2.600.000 Sk (86.304,19 EUR) na účet predávajúceho - tretej
osoby ako časť kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú nadobudol žalovaný do svojho výlučného vlastníctva.

Sporné bolo či sa jednalo o pôžičku zo dňa 28.8.2008 ako tvrdil žalobca alebo sa údajne jednalo
o bezdôvodné obohatenia ako to tvrdila žalovaná strana. V spore bola vznesená žalovanou stranou
námietka premlčania.“ Spomenutá kúpa sa týkala nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci X.B., v
katastrálnom území X., v okrese T., evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta
na liste vlastníctva číslo XXXX. V predmetnom súdnom konaní je sporné, či uhradenie kúpnej ceny
vyššie uvedeným spôsobom bolo realizované na základe zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorej mala

žalobkyňa žalovanému požičať predmetnú sumu tak, že sumu poskytla priamo menovanému pánovi,
s ktorým mal v tom čase uzavretú kúpnu zmluvu, podľa ktorej kúpnu cenu musel vyplatiť, hoci sám na
to nemal peniaze alebo či išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného titulom
plnenia za iného. Sporná je tiež splatnosť tvrdenej pôžičky a to, či došlo k premlčaniu (viď vyššie
citovaný bod rozhodnutia súdu). S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že či už ide o

plnenie titulom zmluvy o pôžičke alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia právo na strane
žalobkyne rozhodne preukázané v konaní bolo. Nič na tom nemení ani žalovaným vznesená námietka
premlčania, ktorú žalobkyňa namietla s ohľadom na jej rozpor s dobrými mravmi a ktorá bola dôvodom
na zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie. Námietka premlčania, ak by aj mala byť dôvodná ako
sa domnieva konajúci súd, totiž nespôsobuje zánik práva, ale ho len oslabuje. Je teda nepochybné,

že v priebehu konania bola hodnoverne osvedčená (resp. preukázaná) existencia uplatnenej peňažnej
pohľadávky proti žalovanému, čo je jedným zo zákonných predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho
opatrenia. Ako už bolo spomenuté, na splnení tohto zákonného predpokladu nič nemení ani vznesená
námietka premlčania, pretože o nej môže súd rozhodovať len v rámci meritórneho rozhodnutia (nie
pri posudzovaní osvedčenia alebo neosvedčenia existencie peňažnej pohľadávky), pričom záväznosť

nastane až nadobudnutím právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. Preto pokým nie je právoplatným
meritórnym rozhodnutím rozhodnuté okrem iného aj o tom, či bola námietka premlčania podaná
dôvodne alebo nie, resp. či bola vznesená v rozpore s dobrými mravmi, z hľadiska menovaného
zákonného predpokladu (existencie peňažnej pohľadávky) treba dospieť k jednoznačnému záveru,
že tento daný je. Druhým zákonným predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je

preukázaná a dôvodná obava, že exekúcia osvedčenej peňažnej pohľadávky bude ohrozená. V tomto
smere pripojila inzerciu nehnuteľností patriacich žalovanému, ktoré prevádzkuje ako krčmu v obci
X. prostredníctvom svojej jednoosobovej obchodnej spoločnosti LACKI, s.r.o. Na predaj ich ponúka
cez svoju terajšiu priateľku na sociálnej sieti facebook. Pritom ak by reálne došlo k predaju týchto
nehnuteľností, potom by bola prípadná exekúcia vedená vo vzťahu k prejednávanej pohľadávke

nepochybne ohrozená. Výška uplatnenej peňažnej pohľadávky totiž môže byť nepochybne uspokojená
len v prípade predaja nehnuteľností, nakoľko žalovaný takou sumou nedisponuje. Na uspokojenie
takejto pohľadávky pritom nepostačuje ani iný odporcov majetok, takže dôvod na obavu z ohrozenia
exekúcie je reálne daný. Reálne ohrozenie prípadnej exekúcie umocňuje fakt, že spomenutá obchodná
spoločnosť má dlhy na zdravotnej poisťovni (VšZP) a na Sociálnej poisťovni a hoci ide z pohľadu

práva o odlišný subjekt, prostredníctvom tejto spoločnosti žalovaný vykonáva svoju ekonomickú činnosť.
Navyše súčasná situácia ohľadom hrozby ochorenia COVID-19 taktiež podčiarkuje naliehavosť potreby
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ak totiž žalovaný vykonáva ekonomickú činnosť v rámci gastro
biznisu (pohostinstva, resp. krčmy), tak pri súčasných opatreniach a s nimi spojených obmedzeniach je
reálne obmedzený v možnosti generovať príjem (zisk). Žalovaný má síce so mnou v spoluvlastníctve

aj ďalšie domy a vo výlučnom vlastníctve pozemky, avšak zaťažujú ho aj ďalšie majetkové súdne
spory vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a Okresnom súde Galanta. Výpočet uvedených
súdnych konaní uviedla z dôvodu, že ani ďalší majetok žalovaného (najmä nehnuteľnosti evidované
pre k.ú. X. na LV č. XXX a XXX) nemožno považovať za majetok, ktorý by mohol reálne slúžiť na moje
uspokojenie v prípadnej exekúcii vedenej ohľadom žalovanej sumy. Navyše pokiaľ ide o nehnuteľnosti

na LV č. XXX pre k.ú. X., tieto prostredníctvom svojej terajšej priateľky žalovaný taktiež inzeruje na
predaj (hoci ich nemá vo výlučnom vlastníctve). Okrem toho má na LV č. XXX a XXXX pre k.ú. X. už
spomínané pozemky, ktoré však ani pri spoločnom predaji nemôžu uspokojiť exekúciu vedenú ohľadom
žalovanej sumy s príslušenstvom. Žalovaný teda, s výnimkou nehnuteľností ktoré tvoria krčmu, nemátaký majetok, ktorý by reálne mohol byť použitý na uspokojenie žalovanej peňažnej pohľadávky. Napriek
tomu sa však preukázateľne snaží zbaviť tohto svojho najhodnotnejšieho majetku, v dôsledku čoho
reálne ohrozuje prípadný budúci výkon exekúcie vo vzťahu k žalovanej sume. Hoci to zákon výslovne

neuvádza, okrem už menovaných dvoch predpokladov (existencia peňažnej pohľadávky a ohrozenie
exekúcie) je potrebné splniť aj tretí predpoklad, ktorým je primeranosť. Primeranosť sa pritom priamo
hodnotí s ohľadom na jednak hodnotu uplatňovanej peňažnej pohľadávky hodnotu majetku, ktorý má byť
zaťažený záložným právom prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade
je pritom s ohľadom na výšku žalovanej sumy nepochybne preukázané, že navrhované zaťaženie

nehnuteľností žalovaného je na mieste. Pohľadávka tvoriaca predmet konania vo veci samej totiž svojou
výškou ďaleko presahuje bežné súkromnoprávne pohľadávky medzi dvoma fyzickými osobami. Taktiež
je zrejmé, že pokiaľ dotknutá osoba (žalovaný) nemá neobvykle vysoké príjmy alebo iné zdroje financií a
majetku, neprichádza do úvahy iná možnosť zabezpečenia pohľadávky než zriadenie záložného práva
na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.

3. K návrhu žalobkyňa pripojila fotografie - inzercie o predaji podnikateľskej nehnuteľnosti v obci X. a
rodinného domu v obci X..

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa § 343 ods. 1 , 2 a 3 CSP, (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká

zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné

právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra.

11. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť
nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Súd teda môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak žalobca
v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na
zabezpečovacie opatrenie a s ním súdu predložených listinných dôkazov súd dospel k názoru, ženávrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP bol podaný dôvodne. Súd
má za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady, pretože žalobkyňa podala návrh na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva), označila spôsobilý predmet záložného práva, ktorým sú

nehnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobkyne, ktorá môže vzniknúť rozhodnutím súdu vo veci
samej. Z celého obsahu spisu vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobkyne je dostatočne špecifikovaná,
jej peňažný nárok uplatnený v konaní trvá a či bude dôvodný, ukáže to až rozhodnutie súdu v
merite veci. Žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu nariadenia predmetného zabezpečovacieho

opatrenia, naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov vo vzťahoch sporových strán, a to predložením
dôkazu o inzercii nehnuteľností patriacich žalovanému. Súd je toho názoru, že za daného stavu je
potrebné zabezpečiť peňažnú pohľadávku žalobkyne ako veriteľa. Realizáciou predaja predmetných
nehnuteľností by bola nepochybne ohrozená prípadná exekúcia vedená žalobkyňou voči žalovanému
na vymoženie pohľadávky vo výške 86.304,19 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.
d/ a § 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.