Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200078
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5818200078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobkyne: U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, I. - Q., zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom,
advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1 921,42 eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 11Csp/1/2018-60 zo dňa 16.
09. 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1
921,42 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanej priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 115,-
eur na účet Okresného súdu Námestovo. Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd s poukazom na ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z., § 451 Občianskeho zákonníka, resp. § 497 Obchodného zákonníka. V
odôvodnení uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere, ktorý bol poskytnutý vo výške 1 400,-
eur. Dohodnutá bola úroková sadzba 32 % ročne a RPMN vo výške 301,65 %. Zmluvu súd považoval
za spotrebiteľskú a dohodnutý úrok, ako aj výšku RPMN z dôvodu výšky týchto položiek za rozporné s

dobrými mravmi. Súd potom úverovú zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov, keďže žalovaná
zaplatilanazmluvuoúvere3321,42eur,rozdielpredstavujebezdôvodnéobohatenie.Otrováchkonania
rozhodol vzhľadom na úspech strán v konaní, o úhrade súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Dôvodil poukazom na
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Potvrdil, že dňa 04. 12. 2012 bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej veriteľ
poskytoldlžníkovisumu1400,-eur,ktorúsadlžníkzaviazalvrátiťspoluspríslušnýmpoplatkomvovýške
1 348,- eur. Spolu tak vo výške 2 748,- eur. Podľa neho nedošlo k naplneniu dôvodov, pre ktoré zmluvu
možno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Dojednaných bolo 12 mesačných splátok po 229,- eur
počnúc dňom 13. 01. 2013. RPMN v zmluve neabsentuje, výška bola vypočítaná v zmysle prílohy č. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch a s touto bol spotrebiteľ oboznámený. Odvolateľ zároveň poukazoval
na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebola stanovená maximálna možná prípustná
výška odplaty. Regulácia odplaty sa tak riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého,ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Podľa aktuálnych záverov rozhodovacej praxe u nebankových subjektov nemožno obvyklú

výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Pokiaľ išlo o výšku príslušného
poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške
nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky prevzal. Čo sa týka rozpisu jednotlivých splátok,
poukázal na výklad Smernice 2008/48. Podľa odvolateľa nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a priznať mu náhradu trov.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca. Ohľadom výšky RPMN 301,65
% poukázal na to, že je v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok neplatnosť zmluvy v tejto
časti a v konečnom dôsledku to znamená absenciu údaju o RPMN. Poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Prešove 8Co/49/2011, ktorý prijal takýto záver. Čo sa týka dojednanej výšky úrokov, poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/26/2011, v zmysle záverov ktorého len ten veriteľ koná v
súlade s dobrými mravmi, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu
o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa,
ktorý sa „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým

spôsobom. Odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri judikatúre možno pri tomto termíne vysledovať hranicu
maximálne 20 % (podstatného prevýšenia). Pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 32 % je táto v rozpore
s dobrými mravmi. Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytovaných v eurách rezidentom
eurozóny bola v mesiaci 12/2012 sadzba vo výške 9,23 %. Úroková sadzba vo výške 32 % viac

ako 200 % prevyšuje priemer. Taktiež poplatok za poskytnutie úveru vo výške takmer 100 % istiny
úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom na to, že žalobca má vrátiť istinu spolu
s príslušným poplatkom v lehote jedného roka, možno hovoriť s poukazom na ust. § 39a Občianskeho
zákonníka aj o úžernom protiplnení (obdobne rozhodnutie Krajský súd v Prešove 25Co/28/2017). Na
základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Vo vyjadrení odvolateľ uviedol, že naďalej trvá na svojom odvolaní v celom rozsahu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo
spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie. Je nepochybné, že predmetom konania bola žaloba o zaplatenie bezdôvodného obohatenia,

keď na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere bolo potrebné túto považovať za bezúročnú a bez
poplatkov,atedasumazaplatenážalobkyňounadsumu1400,-eur,predstavujúcaistinubolažalovaným
získaná ako plnenie bez právneho dôvodu. Odvolateľ namietal nesprávne zistený skutkový stav, ako aj
právne posúdenie veci, tvrdiac, že uzatvorená zmluva o úvere spĺňa všetky kritériá zákona č. 129/2010
Z. z., resp. príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

7. V tomto prípade sa aj odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že pri sume 1 400,-
eur zapožičanej žalovaným na dobu jedného roka sú náklady predstavujúce RPMN vo výške 301,65
% v rozpore s dobrými mravmi. Obdobne sa odvolací súd stotožnil so závermi, že dojednaný úrok vo
výške 32 % ročne, vzhľadom na v tom čase dojednávané úroky ostatnými subjektmi (12,95 % ročne),

podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú pri poskytovaní úrokov a pôžičiek. Navyše k tomu súd
prvej inštancie uviedol, že bola dohodnutá len výška splátok istiny bez rozčlenenia na istinu, úroky
a poplatky, resp. konkrétneho dátumu splatnosti úveru. Pokiaľ by súd prihliadal aj na skutočnosť,
že v zmysle eurokonformného výkladu je možné tieto údaje zistiť výpočtom, či už zo zmluvy alebo
amortizačnej tabuľky, v ostatnom sa odvolací súd plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v tom, že

uzatvorená zmluva o úvere zo dňa 04. 12. 2012 je považovaná za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom
na výšku RPMN a dohodnutého úroku (ktoré je potrebné považovať za také, ktoré sú v rozpore s
dobrými mravmi). Na základe takto zistených skutočností potom je možné konštatovať, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto
zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

8. Pokiaľ teda žalovaný rozporoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na

nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd
nestotožnil. Pretože vo svojom odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli
preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny
stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).