Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4ECdo/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412207386
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Ľalík
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4412207386.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpenej advokátskou kanceláriou verita, s.
r. o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Miletičova 5B, IČO: 35 940 875, proti povinnej T.
E., bývajúcej v Z., o vymoženie sumy 2 586,72 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 14Er/491/2012, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31.

januára 2013 sp. zn. 7CoE/11/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 12. apríla 2012 č. k.

14Er/491/2012-9 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora Mgr.
Jany Sitášovej, Exekútorský úrad Astrová 2/A, Bratislava, z 20. marca 2012.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. WHB/0111/0195,
ktorý vydal dňa 7. októbra 2011 Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, s
vykonateľnosťou od 4. decembra 2011, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 2 586,72

eur, úrok vo výške 19 % ročne zo sumy 2 586,72 eur od 15. mája 2009 do zaplatenia istiny, úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 586,72 eur od 15. mája 2009 do zaplatenia istiny,
sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 1 205,28 eur, sumu dlžných poplatkov vo
výške 43,05 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 153,40 eur, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 254,88 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Zároveň povolil povinnej dlžnú sumu 2586,72 eur, úrok z omeškania z jednotlivých splátok

a zo zvyšku dlžnej sumy zaplatiť v mesačných splátkach po 150 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku, všetko pod stratou
výhody splátok v prípade neplnenia dlhu podľa určeného splátkového kalendára. Právny vzťah bol
založený uzatvorením zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 2. marca 2007 s právnym predchodcom
oprávnenej O., na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 2 655,51 eur, ktorý sa povinná
zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 72,66 eur. Súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné

podmienky pre úver, v rámci ktorých bola dojednaná rozhodcovská doložka, podľa ktorej na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik budú riešené dohodou, resp. pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., s miestom rozhodcovského
konania v Bratislave. Súd prvej inštancie považoval uzatvorenú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú, keďže
jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom oprávnená pri

uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinná zmluvu uzatvárala
ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Dojednanú rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd odvodilsvoju právomoc považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho
nemôže byť predmetný rozhodcovský rozsudok podkladom pre vykonanie exekúcie, a preto žiadosť o
udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol z
dôvodu, že oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľov
vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom
konaní, je nulitným právnym aktom.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na základe podaného odvolania oprávnenej uznesením
z 31. januára 2013 sp. zn. 7CoE/11/2013 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
V odôvodnení uviedol, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá
v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je

podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ďalej poukázal na to, že uzavretá zmluva o
úvere bola typovou zmluvou, ktorej obsah povinná nemala možnosť meniť. Zdôraznil, že rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená.

Uzavrel, že bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže
exekučný titul nemal byť vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky ani vydaný, ktorý bol v rozpore
so zákonom. Napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho
súdneho poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, ktoré odôvodnila dovolacími
dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku konkretizovala vadami
konania podľa § 237 písm. a), d), e) a f) Občianskeho súdneho poriadku, t. j., že sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že
účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Navrhla zmeniť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo zrušiť uznesenie
odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Povinná sa k doručenému dovolaniu písomne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní
§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 v znení

neskorších predpisov (ďalej CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)
strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§
428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,
že dovolanie nie je prípustné, a preto bolo odmietnuté.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

7. V preskúmavanej veci bolo dovolanie podané 21. februára 2014, t. j. pred 1. júlom 2016, a preto
dovolací súd v súlade s princípom okamžitej aplikability v spojení s princípom justifikácie procesných
účinkov vykonaných úkonov za predchádzajúcej právnej úpravy skúmal podmienky prípustnosti
dovolania v zmysle ustanovení § 419 a nasl. CSP, hoci aj podaného za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku v znení platnom a účinnom do 30. júna 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva
zo základných princípov Civilného sporového poriadku a to princípu spravodlivej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, ako aj princípu ústavnekonformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1
Základných princípov CSP).

8. Podľa § 452 ods. 1 CSP ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, ktorá už bola
aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania
podaného tým istým dovolateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje
skoršierozhodnutieaaksavcelomrozsahustotožňujesichodôvodnením,ďalšiedôvodyužneuvádzať.

K stručnému odôvodneniu rozhodnutia podľa § 451 ods. 3 CSP dovolací súd uvádza nasledovné:

9. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich
prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného
oprávnenou. Napríklad v uznesení z 29. januára 2014 sp. zn. 6 ECdo 251/2013 dovolací súd uviedol, že
súdynižšíchinštanciísprávnepriposudzovanírozhodcovskejdoložky postupovali,aktakétodojednanie

považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský
súd nemal oprávnenie na vydanie exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. V prípade, ak
exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie,
považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z
právneho hľadiska za neexistujúce a nezaväzujúce. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky, resp.

zmluvy súdy nižších inštancií v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali oprávnenie vyplývajúce mu z Exekučného poriadku pri posudzovaní, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Uvedeným postupom
nedošlo k porušeniu práva účastníkov v exekučnom konaní na spravodlivý proces, ani k odňatiu
možnosti konať pred súdom, a preto uplatnený dovolací dôvod nie je dôvodný.

10. Právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo nielen
tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok uplatňovaný. V spotrebiteľských veciach
v závislosti od konkrétnych okolností princíp ,,vigilantibus iura sripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,

ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy po podaní návrhu na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku. Skúmaním žiadosti o udelenie poverenia a exekučného titulu, či
nie je v rozpore so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je naplnením princípu ochrany

práv spotrebiteľa v exekučnom konaní.

11. Navyše dovolací súd poukazuje aj na iné konania vedené na dovolacom súde, ktoré boli posúdené
obdobne, o ktorých má oprávnená vedomosť ako účastníčka exekučného konania, s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožňuje (napr. sp. zn. 6 Cdo 73/2012, sp. zn. 6 Cdo 43/2013, sp. zn. 4 ECdo 44/2013, sp.

zn. 6 ECdo 57/2013, sp. zn. 6 ECdo 290/2013, sp. zn. 6 ECdo 47/2014, sp. zn. 6 ECdo 19/2014, sp.
zn. 1 ECdo 221/2013, sp. zn. 2 ECdo 81/2014, sp. zn. 3 ECdo 119/2013, sp. zn. 8 ECdo 72/2014, sp.
zn. 6 ECdo 68/2015, sp. zn. 1 ECdo 1/2017), a preto v súlade s ustanovením § 452 ods. 1 CSP ďalšie
dôvody neuvádza.

12. Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie oprávnenej odmietol, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné podľa § 447 písm. c) CSP.
13. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 9a Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017 tak,
že v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov účastníkov v exekučnom konaní v súlade s

princípom procesnej ekonómie (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP) náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018
sp. zn. 7 Cdo 14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.