Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Lubor Šebo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Nc/5/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113234984
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5113234984.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. X., bytom v F., F. XXXX/XB, zastúpenej
obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom v Žiline,
Sládkovičova 13, IČO: 47 253 339, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Martin Chlapík,
proti žalovanému I. Y., bytom v H., J. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/292/2013 a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.
zn. 5Co/166/2019, o návrhu žalovaného na vylúčenie predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky JUDr. Ladislava Gorásza z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.
zn. 8Ndc/15/2020, takto
r o z h o d o l :
Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislav Górász n i e j e v y l ú č e n
ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Najvyššom súde pod sp. zn. 8Ndc/15/2020 (vec
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/166/2019).
o d ô v o d n e n i e :
1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") bola doručená námietka zaujatosti
žalovaného, týkajúca sa konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 8Ndc/15/2020 (pôvodne pod
sp. zn. 8Ndc/1/2020), voči predsedovi senátu 8C JUDr. Ladislavovi Górászovi.
2. Žalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu 8C JUDr. Ladislavovi Górászovi z
dôvodujehokonaniaačinnostipodľažalovanéhonezlučiteľnýchsriadnymazákonnýmvýkonomfunkcie
apostavenímsudcovvtomtoštáte.Poukazujenato,žesúdy(okreminého) musia povinne zohľadňovať
špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia, rovnako
ich zákonné podania a práva, pričom najvyšší súd o jeho mimoriadne závažnom zdravotnom stave vie
už viac ako 25 rokov. Senát najvyššieho súdu 8C podľa neho porušil jeho právo neprikázaním sporu
vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 8Co/93/2019 z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v
Bratislave.
3. Predseda senátu JUDr. Ladislav Górász vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že sa necíti
byť zaujatý v súvislosti s rozhodovaním o prikázaní veci inému súdu podľa § 39 CSP, k stranám sporu
a k ich zástupcom nemá žiadny pomer a nie je si vedomý žiadneho iného dôvodu, pre ktorý by mohli
vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti.
4. Senát 7C najvyššieho súdu, ktorý je zákonným senátom na rozhodovanie o vylúčení predsedu senátu
a sudcov trojčlenného senátu 8C (viď čl. IV ods. 1 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na rok 2020 a § 54 ods. 3 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že podmienky
vylúčenia namietaného predsedu senátu z prejednávania a rozhodovania veci neboli naplnené.
5. Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k
stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnostio jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde prvej
inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a
v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 CSP)
6. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „ústavy") nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
7. Podľa § 54 ods. 3 CSP ak je namietaný sudca senátu najvyššieho súdu, rozhodne o námietke
zaujatosti iný senát najvyššieho súdu.
8. Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavnoprávna úprava
práva na spravodlivý proces zakotvená v čl. 46 ústavy zároveň na druhej strane zaručuje aj
právo na to, aby právna vec strany sporu nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa
zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 ods. 1 ústavy.) Obsahom práva na prerokovanie veci
pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy
vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Jeho obsahom je len
povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 73/97, sp. zn. I. ÚS 27/98, sp. zn. II. ÚS 121/03). V zásade teda
platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne
príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu ako tzv. zákonný sudca, ktorý by sa už v
ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu
predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo
zákonompredpokladanýchdôvodovpripúšťa,abyzákonnýsudcabolvylúčenýzďalšiehorozhodovania.
9. Európsky súd pre ľudské práva pri posudzovaní nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem
nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho
charakteru (napr. rozhodnutie vo veci Piersack c. Belgicko). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa
týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k
ich zástupcom. Vychádza z prezumpcie nestrannosti, pokiaľ nie je preukázaný opak. Na preukázanie
nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz
o skutočnej zaujatosti (napr. rozhodnutie vo veci Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však
(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu
vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho
stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych príznakov. Uplatňuje sa tzv. teória zdania nezaujatosti podľa
ktorej platí, že „spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná".
Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (napr. rozhodnutie
vo veci Delcourt proti Belgicku). Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného
sudcu je to, či obava strany je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká
obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych, dostatočne závažných
skutočnostiach.
10. Najvyšší súd posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z hľadiska existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu v zmysle § 49 ods.
1 CSP. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému
prístupu súdu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu so zreteľom na jeho pomer k
sporu, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu
a rozhodnutia o spore, alebo k stranám sporu, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo
rýdzo osobnom pomere (tak pozitívnom alebo negatívnom) k nim, alebo k ich zástupcom alebo osobám
zúčastneným na konaní.
11. Z vyjadrenia namietaného predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza vyplýva, že sa subjektívne
necíti byť vo veci zaujatý. Pokiaľ žalovaný odôvodňuje pochybnosť o jeho nestrannosti postupom,
že senát 8C nevyhovel jeho požiadavke o prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v
Bratislave, najvyšší súd uvádza, že ide o okolnosť, ktorá svojou povahou spadá pod procesný postupsudcu v konaní. Dôvodom na vylúčenie sudcu v zmysle § 49 ods. 3 CSP nie sú ale okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
12. Senát 7C najvyššieho súdu nezistil reálnu existenciu takých okolností objektívnej povahy, ktoré
by v zmysle § 49 ods. 1 CSP odôvodňovali vylúčenie predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza
z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na najvyššom súde pod sp. zn. 8Ndc/15/2020.
Žalovaným podanej námietke zaujatosti preto nevyhovel.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.