Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Lucia Šupenová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/19/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202908
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619202908.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Lucia Šupenová v spore žalobcov: 1/ R. Q.Š., V.. XX.XX.XXXX, B.
P.: E. I. XXXX/XX, XXX XX B. B., štátny občan SR, 2/ R. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P.: E. I. XXXX/XX, XXX
XX B. B., štátny občan SR, obaja právne zast. advokátom: JUDr. Iveta Bračoková, advokát, s miestom
výkonu činnosti: Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, proti žalovanej: S.. F. T.Q., V.. XX.XX.XXXX, B.
P.: N. Q., XXX XX Q., štátny občan SR o vypratanie nehnuteľnosti takto:
r o z h o d o l :
I. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať a odovzdať nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., ktoré sú
zapísané Okresným úradom Y., katastrálny odbor na LV č. XXX, pre katastrálne územie Q., a to pozemky
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape:
- parcela č. XXX - záhrada o výmere 682 m2,
- parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 592 m2,
- parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2,
- parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2,
- parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2 a stavby
- rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra C KN č. XXX/X,
- hospodárska budova so súpisným číslom XXX0 na parcele C KN č. XXX/X,
- hospodárska budova so súpisným číslom XXX0 na pozemku C KN č. XXX/X a odovzdať ich žalobcovi
v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do
troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2019, domáhali voči žalovanému
vypratania nehnuteľností v katastrálnom území Q., ktoré sú zapísané Okresným úradom Y., katastrálny
odbor na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Q., a to:
- POZEMKY: PARCELY registra „C“ evidované na katastrálnej mape:
• Parcela č. XXX záhrada o výmere 682 rn2
• Parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 592 m2
• Parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2
• Parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmer6 105 m2
• Parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2 a
- STAVBY:
• rodinný dom so súpisným číslom XXX na pozemku parcela C KN č. XXX/X
• hospodárska budova so súpisným číslom XXX0 na pozemku parcela C KN č. XXX/X
• hospodárska budova so súpisným číslom XXX0 na pozemku parcela C KN č. XXX/Xa odovzdať ich žalobcovi 1/ a 2/ v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj k úhrade
náhrady trov konania.
2.Svojužalobuodôvodnilitým,žežalovanásineplnilasvojepovinnostivyplývajúcejejznájomnejzmluvy
uzatvorenej dňa 16.11.2018. Žalobca 1/ ako prenajímateľ uzavrel so žalovanou ako nájomcom nájomnú
zmluvu podľa ktorej jej boli dané do užívania sporné nehnuteľnosti s príslušenstvom. Za užívanie
nehnuteľností bola žalovaná povinná platiť žalobcovi nájomné vo výške 730,-Eur mesačne. Všetky
ostatné náklady spojené s užívaním nehnuteľností zabezpečovala žalovaná ako nájomca. Nájomná
zmluva bola uzavretá za účelom bývania žalovanej so svojou rodinou v predmetnej nehnuteľnosti.
Žalovaná si riadne neplnila svoje povinnosti vplývajúce jej z nájomnej zmluvy a prestala hradiť aj náklady
za spotrebu elektrickej energie, čo následne viedlo k odpojeniu nehnuteľností od jej dodávky. Žalovaná
listom zo dňa 29.04.2019 požiadala žalobcu v rade 1/ o možnosť poskytnutia lehoty na splatenie svojho
dlhu ku dňu 09.05.2019. Ani v tejto lehote však nájomné nezaplatila. Žalobca v rade 1/ opakovane
vyzýval žalovanú na plnenie si povinností a upozorňoval ju na následky vedúce ku skončeniu nájmu.
Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu 12 mesiacov od 16.11.2018. Nájomný vzťah zanikol dňa
23.05.2019 z dôvodu, že si žalovaná neplnila svoje povinnosti a nezaplatila riadne a včas dohodnuté
nájomné ani vtedy, keď tento svoj dlh uznala písomne a žiadala o poskytnutie lehoty do 09.05.2019.
Žalobca 1/ doručil ukončenie a odstúpenie od zmluvy nájmu rodinného domu žalovanej písomne listom
zo dňa 16.05.2019, a to doporučene. Žalobca trvá na tom, že nájomný vzťah zanikol a žalovaná je
povinná predmetné nehnuteľnosti v Q. vypratať a odovzdať ich riadne žalobcom, nakoľko ich užíva bez
právneho dôvodu.
3.Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 18.07.2019 v stanovenej lehote nevyjadrila.
4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, výsluchom žalovanej, výpisom z
listu vlastníctva č. XXX (č.l. 4 spisu), Zmluvou o nájme rodinného domu č.l. 5 - 6 spisu), Ukončením a
odstúpením od nájomnej zmluvy nájmu rodinného domu spolu s kópiou podacieho lístka ( č.l. 7 spisu),
Výzvou na vypratanie a protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti spolu s kópiou podacieho lístka (č.l. 8
spisu), Žiadosťou o umožnenie úhrady použitého depozitu a pokračovanie v nájme spísanou žalovanou
(č.l.9spisu), VyúčtovacoufaktúrouvytavenouSSE(č.l.10spisu),Záznamomzohlasovne(č.l.29spisu).
5.Právny zástupca žalobcov zotrval na pojednávaní na podanej žalobe in extenso a skutočnostiach v
nej uvedených. Na pojednávaní uviedol, že žalobcovia sa domáhajú svojho práva proti žalovanému,
ktorý neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, na základe čoho sa domáhajú vypratania
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Q., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, Okresným úradom
Y., katastrálny odbor. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia na základe Kúpnej zmluvy L z
05.12.2018. Následne uzatvorili so žalovanou Nájomnú zmluvu zo dňa 16.11.2018 pričom táto nájomná
zmluva bola dojednaná na dobu určitú, hoc est 1 rok. Žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti
vyplývajúce jej z nájomnej zmluvy a nehnuteľnosti, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia užívala aj so svojou
rodinou aj po odstúpení od tejto zmluvy žalobcami. Žalobcovia trvajú na podanej žalobe, domáhajú
sa vypratania nehnuteľností, ktoré sú ich vlastníctvom, nakoľko žalovaná so svojimi príbuznými do
dňa pojednávania nehnuteľnosti v Q. nevypratala a užíva ich. Žalobca 1/ využil svoje právo vlastníka
nehnuteľnosti a ohlasovni Obce Q. podal návrh na zrušenie trvalého pobytu žalovanej a jej rodinných
príslušníkov na adrese predmetu nájmu, pričom krátkou cestou predložil súdu právny zástupca
žalovaných záznam ohlasovne, ktorým preukázal odhlásenie z trvalého pobytu z rodinného domu
žalovaného a jeho rodinných príslušníkov a jeho prihlásenie nového trvalého pobytu na adresu Obec
Q.. Právny zástupca žalobcov navrhol v prípade, že súd vyhovie žalobe, aby súdom nebola stanovená
v žalobe uvedená lehota 3 dní na vypratanie nehnuteľností žalovanou od právoplatnosti rozsudku, ale
lehota 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku o vyprataní.
6.Žalovanánamietalanapojednávaní,ženemávedomosťotom,žebybolaodhlásenáztrvaléhopobytu,
na základe čoho krátkou cestou jej predložila právna zástupkyňa žalobcov záznam ohlasovne, ktorým
mal súd za preukázané odhlásenie žalovanej a jej rodinných príslušníkov z trvalého pobytu z adresy
Q., Ul. R. P. XXX dňom 12.11.2019 a prihlásenie na miesto nového trvalého pobytu Obec Q. zo dňa
12.11.2019 žalobcami. Žalovaná trvala na pojednávaní na tej skutočnosti, že si prevzala a oboznámila
sa s termínom pojednávania až dňa 29.11.2019, hoci zo spisu, in concreto č.l. 27 jednoznačne má
súd za preukázané, že jej predvolanie na pojednávanie bolo doručené už dňa 11.11.2019. Čo sa
týka nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom v rade 1/ a žalovanou poukázala žalovaná natú skutočnosť, že ako prenajímateľ v zmluve nebola uvedená manželka žalobcu v rade 1/, hoci je
bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, k náprave aj napriek výzve z jej strany
žalobcami nedošlo. Poukázala na to, že o svoje deti sa príkladne stará. Má vedomosť o tom, že boli
dva anonymné hlásenia na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré ale boli ukončené v jej prospech.
Obvinila žalobcu, že zavolal na SPP aby ich odpojili, napriek tomu zabezpečila aj elektrickú energiu
aj teplo v dome prostredníctvom generátora, kúrenie tiež zabezpečila, deti mali zabezpečené všetko
od kúrenia, svetla, jedla. Požiadala Stredoslovenské elektrárne o pripojenie, pričom do dnešného dňa
je pripojená na elektrickú energiu v mieste z ktorého má byť vyprataná, resp. na ktoré znie žaloba
o vypratanie. Do dňa pojednávania neuhradila dlžné nájomné, pričom opakovane namietla platnosť
nájomnej zmluvy, z dôvodu vide infra. Vyjadrila svoju nevedomosť ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy
na dobu určitú, pričom trvala na svojom presvedčení, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Zároveň skonštatovala, že od októbra je zamestnaná, hoc est pokiaľ jej súd dá priestor je ochotná dlžné
nájomné uhradiť. Túto skutočnosť namietol právny zástupca žalobcov a upozornil žalovanú, že toto
nie je predmetom tohto konania, pričom poukázal na nedoplatok žalovanej k 06.05.2019 v prospech
SSE in summa 1.425,26 Eur, hoci žalovaná v sms správe ubezpečila žalobcov, že svoj dlh spláca do
dňa pojednávania sa tak nestalo. Žalovaná ďalej uviedla, že „vodárenskej spoločnosti“ uhradila svoju
podlžnosť v plnom rozsahu a nemá ani podlžnosti v SSE.
7.Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, Okres Y., Obec Q., Katastrálne územie Q. eklatantne
vyplýva, že pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako:
• Parcela č. XXX záhrada o výmere 682 rn2
• Parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 592 m2
• Parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2
• Parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmer6 105 m2
• Parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2 a stavby
• rodinný dom so súpisným číslom XXX na pozemku parcela C KN č. XXX/X
• hospodárska budova so súpisným číslom XXX0 na pozemku parcela C KN č. XXX/X
• hospodárska budova so súpisným číslom XXX0 na pozemku parcela C KN č. XXX/X sú v
bezpodielovom vlastníctve žalobcov v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva č. V-XXXX/
XXXX z 05.12.2018 - XXX/XXXX. (č.l. 4 spisu)
8.Zo zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom v rade 1./ a žalovanou dňa 16.11.2018 eklatantne
vyplýva, že vyššie uvedené nehnuteľnosti žalovaná bude užívať na účel bývania, doba na ktorú
sa nájomná zmluva uzatvára je v čl. V. zmluvy stanovená na dobu určitú, a to na 12 mesiacov.
Výška nájomného bola stanovená na 730,-Eur mesačne, pričom žalovanou bol zložený depozit v
sume nájomného za obdobie dvoch mesiacov. Splatnosť nájmu najneskôr bol dohodnutý v 15. deň
v príslušnom mesiaci. Výpovedná lehota bola v nájomnej zmluve stanovená ako 2-mesačná, hoc est
v trvaní zloženého depozitu žalovanou. Z nájomnej zmluvy, in concreto čl. V. je tiež uvedený spôsob
ukončenia nájmu zo strany prenajímateľa, okrem výpovede aj odstúpením, a to pri závažnom porušení
povinností nájomcom, za ktoré je považované inter alia, omeškanie s platením nájomného, služieb,
energií, alebo ich časti o viac ako 10 kalendárnych dní po dni splatnosti. Pri odstúpení od zmluvy
je nájomca povinný vypratať nehnuteľnosť do 3 dní od odstúpenia od zmluvy po tom dni, v ktorom
prenajímateľ odoslal nájomcovi oznámenie o odstúpení od zmluvy. (č.l. 5-6 spisu)
9.Zlistinyoznačenejako„Ukončenieaodstúpenieodzmluvynájmurodinnéhodomu“zodňa16.05.2019
jednoznačne má súd za preukázané, že žalobca v rade 1./ odstúpil od nájomnej zmluvy so žalovanou
ku dňu 23.05.2019, z dôvodu ňou neuhradeného nájomného za mesiace marec a apríl 2019, na úhradu
ktorých bol žalobca v rade 1/ nútený k vyplateniu tohto použiť žalovanou zložený depozit. Z kópie
podacieho lístka má súd za preukázané, že predmetné odstúpenie od zmluvy bolo žalobcom v rade 1/
odoslané žalovanej dňa 17.05.2019. (č.l. 7 spisu)
10.Z listiny označenej ako „Výzva na vypratanie a protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti“ zo dňa
28.05.2019 má súd za preukázané, že žalobca v rade 1/ ako prenajímateľ vyzval žalovanú ako nájomcu
na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti protokolárne dňa 03.06.2019. Z kópie podacieho lístka má
súd za preukázané, že žalobca v rade 1/ podal na poštovú prepravu predmetnú výzvu žalovanej dňa
28.05.2019. (č.l. 8 spisu)11.Z listiny označenej ako „Žiadosť o umožnenie úhrady použitého depozitu a pokračovanie v nájme“ zo
dňa 29.04.2019 spísanej žalovanou, adresovanej žalobcovi v rade 1/, má súd za preukázanú žiadosť
žalovanej o možnosť uhradenia výšky depozitu v hodnote 1460,-Eur dňa 09.05.2019, rovnako aj splátky
za mesiac máj 2019 vo výške 730,-Eur, ako aj mesiac jún detto. Vklad mala žalovaná realizovať v
prospechúčtužalobcudňa09.05.2019.Zároveňnavrhlažalovanávyplatenieodškodnéhozaspôsobené
problémy a nezrovnalosti v sume 2000,- Eur, ktorá mala byť ňou uhradená taktiež dňom 09.05.2019.
(č.l. 9 spisu)
12.Z vyúčtovacej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny vystavenej SSE, a.s., číslo faktúry
XXXXXXXXXX, fakturačné obdobie od 24.11.2018-30.04.2019, dátum dodania 06.05.2019, dátum
splatnosti dňa 20.05.2019, číslo odberného miesta XXXXXXX, odberné miesto R. P. XX-XX, Q., má súd
za preukázaný nedoplatok v sume 1.425,26 Eur. (č.l. 10)
13.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14.Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.
15.Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, prejav vôle sa môže urobiť konaním
alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
čo chcel účastník prejaviť.
16.Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17.Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ním.
18.Podľa § 126 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.
19.Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky.
20.Podľa § 664 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú
vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol,
obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
21.Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomca je povinný platiť nájomné
podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu
prenajatej veci a spôsob jej užívania.
22.Podľa § 679 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, prenajímateľ môže kedykoľvek
odstúpiťodzmluvy,aknájomcanapriekpísomnejvýstraheužívaprenajatúvecaleboaktrpíužívanieveci
takýmspôsobom,žeprenajímateľovivznikáškodaalebožemuhrozíznačnáškoda.Aknejdeobytalebo
nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil
splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do
troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba
prenajatú vec vypratať.
23.Podľa č. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné
požívaochranu.Mnohokrátvlastníkvecisícevecvlastní,aleneužívaju.Typickýmpríkladomjeprenájomveci na základe nájomnej zmluvy. Pokiaľ sa nájomník odmieta vzdať užívania veci aj napriek tomu, že
uplynula doba, ktorá bola dohodnutá v zmluve, resp. dôjde k vypovedaniu zmluvy, hoc est dochádza k
užívaniu veci bez právneho dôvodu, považuje sa takéto konanie za protiprávne.
24.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
predmetu nájmu, hoc est predmetu vypratania žalovanou, ktorý nadobudli kúpnou zmluvou. Žalovaná
so žalobcom v rade 1/ uzavrela dňa 16.11.2018 nájomnú zmluvu na dobu určitú v trvaní 12 mesiacov.
Žalovaná sa zaviazala počas doby nájmu hradiť žalobcovi v rade 1/ nájomné vo výške 730,-Eur
mesačne, s tým že pri podpise zmluvy zložila v prospech žalobcu v rade 1/ ako prenajímateľa depozit v
sume nájomného za dva mesiace. Žalovaná písomnou žiadosťou adresovanou žalobcovi v rade 1/ zo
dňa 29.04.2019 požiadala o možnosť uhradenia výšky depozitu v hodnote 1460,-Eur dňa 09.05.2019,
rovnakoajsplátkyzamesiacmáj2019vovýške730,-Eur,akoajmesiacjúnvrovnakejvýške. Vkladmala
žalovaná realizovať v prospech účtu žalobcu dňa 09.05.2019. Zároveň žalovaná žalobcovi 1/ navrhla
vyplatenie odškodného za spôsobené problémy a nezrovnalosti v sume 2000,- Eur, ktorá mala byť ňou
uhradená taktiež dňom 09.05.2019. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nájom za mesiace marec a apríl
2019 včas a riadne neuhradila, ako ani nezrealizovala úhrady prisľúbené vo svojej žiadosti, žalobca
v rade 1/ odstúpil dňom 16.05.2019 a vyzval ju na vypratanie nehnuteľností - predmetu nájmu a to
v súlade s čl. V nájomnej zmluvy ku dňu 23.05.2019. Následne žalobca v rade 1/ vyzval žalovanú k
protokolárnemu odovzdaniu nehnuteľnosti ku dňu 03.06.2019. Súd mal za preukázané, že nájomný
vzťah medzi žalobcom v rade 1/ a žalovanou zanikol ku dňu 23.05.2019 a následne sa neobnovil, v
dôsledku čoho žalovaná nehnuteľnosť užívala bez právneho dôvodu, hoc est bez platnej nájomnej
zmluvy. Žalobcovia nemôžu realizovať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti v zmysle zákona v
dôsledku toho, že žalovaná sa v predmetnej nehnuteľnosti zdržiava so svojou rodinou aj naďalej a
túto užíva, pričom v súčasnej dobe na jej užívanie nemá žiadny právny dôvod. Nehnuteľnosti sa tak
nachádzajú neoprávnene v moci inej osoby ako jej vlastníkov, čím žalovaná neoprávnene zasahuje do
vlastníckeho práva žalobcov, pričom žalobcovia majú právo na ochranu voči takýmto zásahom. Na
základe tohto súd považoval predmetnú žalobu za dôvodnú a žalovanej uložil povinnosť predmetné
nehnuteľnosti - predmet nájmu vypratať a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Súd žalovanej určil na návrh právneho zástupcu žalobcov na splnenie povinnosti vypratať
nehnuteľnosti v súlade s § 232 ods. 3 CSP dlhšiu lehotu, namiesto 3 dní 15 dní a to z dôvodu, že
žalovaná nemá vyriešenú svoju bytovú otázku, pričom predmet nájmu obýva so svojim manželom a
dvoma maloletými deťmi. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si svoju povinnosť napriek vyššie uvedenému
nesplnila, pričom mala vedomosť o porušení ustanovení nájomnej zmluvy podal žalobca dňa 26.06.2019
žalobu o vypratanie nehnuteľnosti na súd.
V spojitosti s apeláciou žalovanej ohľadne jej práva evidencie trvalého pobytu k predmetu nájmu a
jej namietania neoprávneného zrušenia tohto žalobcami súd kladie akcent na objasnenie v spojitosti
s § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení
neskoršíchpredpisov,kdejeeklatantneuvedené,žeprihlásenieobčananatrvalýpobytnezakladánijaké
právo k budove v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Pre doplnenie, podľa § 3
ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z., trvalý pobyt má občan v budove alebo jej časti, ktorá je označená
súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na
individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Trvalý pobyt žalovanej na adrese predmetu
nájmu nezakladá jej vlastnícke, ako ani užívacie právo k budove a má len evidenčný charakter.
25.Koncentrácia konania vyžaduje aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej
fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné, na tieto súd nemusí prihliadnuť. Ide o diskrečnú
právomoc súdu, na základe ktorej súd podľa okolností konkrétneho prípadu nie je povinný prihliadnuť na
procesné úkony, ktoré neboli uplatnené včas. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej
aktivity strany sporu. Základnou procesnou povinnosťou strán sporu je povinnosť tvrdenia, stranu sporu
totiž zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi) spolu s dôkazným bremenom (onus probandi), ktoré sú
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska
ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v
podobe prehry sporu, čo sa prejaví v meritórnom rozhodnutí in re. V sporovom konaní je súd totiž
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá v zásade tomu,
čo strany sporu zhodne tvrdili a zásadne nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Strana
sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech
v spore. Každý má v zásade tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo
zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesnápovinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, t.j. bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom
popretia tvrdení protistrany. Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne, to
znamená že nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. Právnym následkom porušenia povinnosti
tvrdiť pravdivo a úplne je prehra sporu.
26.Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.
27.Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
28.Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
29.Podľa § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
30.Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
31.Žalovaná v rámci tohto konania nepreukázala relevantným spôsobom neoprávnenosť žalobného
nároku žalobcov in extenso, tak v rámci prostriedku procesnej obrany, ako ani nepredložila žiadne
relevantné dôkazy. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany
sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových
tvrdeníprotistrany(§151ods.1CSP),aleboneúčinnostinekvalifikovanéhopopretiaskutkovéhotvrdenia
protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
32.Dokazovanie v sporovom konaní je naďalej ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok
zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda,
aj vykonávaní dôkazov. Hoc tempore pri klasických sporoch súd nemôže dôkazy navrhovať zásadne
nikdy. Dôkazné bremeno možno charakterizovať, ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že
účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit
probatio). Hoc est, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho
tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.
33.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
35.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobcovia bolo v konaní úspešní v rozsahu 100 %, preto majú
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
36.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynúteniením uloženej povinnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní
odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.