Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200746
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200746.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: FARNA, s.r.o., so sídlom Niklova 4346/0, Sereď, IČO: 17
332 389, zastúpená Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO:
36 865 281, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava,
o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doručený správnemu súdu dňa 22. mája
2020 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 21.05.2020, doručenou Krajskému súdu
v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 22.05.2020, sa žalobca domáhal vydania uznesenia, ktorým
správny súd žalovanému zakáže pokračovať v porušovaní práv žalobcu jeho zápisom v zozname

zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých
zákonov zaniklo s dátumom zániku podpory k 05.05.2015 a uloží mu povinnosť uvedený zápis zo
zoznamu odstrániť do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

2. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov,

spĺňa podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podmienky na poskytnutie podpory
prostredníctvom doplatku. Žalovaný vedie zoznam zariadení výrobcov elektriny s právom na podporu v
zmysle vyššie uvedeného zákona, pričom zároveň na svojom webovom sídle zverejňuje a aktualizuje
zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo. Dňa
16.03.2020 žalovaný zverejnil zoznam výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu ku dňu 05.05.2015

zaniklo s tým, že do tohto zoznamu bol zaradený aj žalobca tvrdiaci, že týmto iným zásahom zo strany
žalovaného, spočívajúcim vo vyradení z poskytovania doplatku, bol ukrátený na svojich právach a
právom chránených záujmoch. K žalobe priložil Potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou zo dňa 20.01.2020.

3. Spolu so žalobou proti inému zásahu podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

podľa ust. § 258 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). V jeho odôvodnení
argumentoval tým, že trvajúci iný zásah spočívajúci v neposkytnutí doplatku bude mať pre neho
likvidačné následky. Bez priznania odkladného účinku správnej žalobe hrozí, že bude zrušený, alebo
bude naňho vyhlásený konkurz, ešte pred samotným rozhodnutím vo veci samej. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe sa pritom neprieči verejnému záujmu, práve naopak. Zánik žalobcu, ktorý je
výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, môže viesť k takému zníženiu pomeru výroby elektriny z

obnoviteľných zdrojov v rámci Slovenskej republiky, že bude mať za následok uloženie sankcií zo strany
Európskej únie. Na tomto základe žiadal, aby súd priznal žalobe odkladný účinok a tým pozastavil účinkynapadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy, dôsledkom čoho sa žalovanému zabráni nevyplatiť
vyššie uvedený doplatok.

4. Vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku, ktoré žalovaný na výzvu doručil súdu, vyslovil
nesúhlas s tvrdeniami žalobcu, predovšetkým s dopadom priznania odkladného účinku na verejný
záujem. Poukázal na skutočnosť, že sám žalobca založil svoje podnikanie na podpore doplatkom
mimo podnikateľského prostredia, s minimálnym rizikom a garanciou zisku, ktorý je financovaný
daňovými poplatníkmi, pričom si nesplnil ani elementárne povinnosti voči štátu, spočívajúce v riadnom

platení odvodov. Je preto nemysliteľné, aby aspekt verejného záujmu zakladal na skutočnosti, že jeho
existencia je ohrozená v dôsledku straty podpory doplatkom, hradenej daňovými poplatníkmi, keďže k
tej došlo práve v dôsledku porušenia jeho primárnej povinnosti. V zmysle uvedeného by preto priznanie
odkladného účinku žalobe spôsobilo nerovnováhu riadneho fungovania verejných financií a ohrozenie
verejného záujmu.

5. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú, alebo ak hrozí jeho opakovanie.

6. Podľa § 258 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a

priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o
odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, vyplýva z
práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto

rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak

správny súd jej ho môže na návrh žalobcu priznať. V zmysle ust. § 258 SSP musí žalobca náležite
preukázať, že nepriznaním odkladného účinku žalobe, by hrozila závažná ujma. Je teda evidentné, že
nestačí iba eventuálna možnosť vzniku závažnej hrozby v budúcnosti, ale táto hrozba musí byť založená
na reálnych skutočnostiach. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, vyžaduje sa však náležité osvedčenie, že určitá závažná ujma hrozí. Správny súd v tomto

prípade zároveň posudzuje, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Dôkazy k týmto tvrdeniam musí predložiť žalobca, pričom od splnenia tejto povinnosti nakoniec závisí
do veľkej miery aj rozhodnutie správneho súdu. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného
rozhodnutia, je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe.

11. Za potrebné považuje správny súd uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastúpia právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k
účinkom vyhovenia správnej žalobe. Prípadné kladné rozhodnutie o návrhu je teda nesystémové a musí

byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzuje v ust. § 258 SSP.

12. Správny súd po preskúmaní obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
ako aj vyjadrenia žalovaného, spolu s predloženým administratívnym spisom, nezistil zákonný dôvod
pre jeho priznanie, nakoľko žalobca neosvedčil splnenie zákonom stanovených podmienok. Naplnenie

podmienok odôvodňujúcich kladné rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku, je potrebné
posudzovať vždy prísne individuálne. Nemožno teda dôvodnosť návrhu založiť iba na všeobecných
tvrdeniach, v zmysle ktorých je žalobca závislý od poskytnutia doplatku a jeho nepriznaním mu hrozí
zrušenie prípadne likvidácia. Takéto všeobecné odôvodnenie by tým zakladalo podmienky pre priznanieodkladnéhoúčinkuspravidlakaždejsprávnejžalobe,predmetomktorejbyboloneposkytnutieakejkoľvek
podpory, dotácie resp. inej platby, ktorú žalobca očakáva, čím by sa poprel samotný zmysel priznania
odkladného účinku. V uvedenom prípade žalobca iba stručne a veľmi vágne poukázal na možný (nie

však nevyhnutný) dopad ním tvrdeného iného zásahu orgánu verejnej správy na jeho činnosť. K návrhu
navyše nepripojil žiadne dôkazy na preukázanie reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy. Správny súd preto
nemohol jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhodnotiť ako dôvodný.

13. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval správny súd podľa § 188 SSP a rozhodol

tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.05.2020 doručený
správnemu súdu dňa 22.05.2020 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2
písm. e/ SSP).