Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6Tk/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220010515
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7220010515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Jána Falata a

Milana Eichlera, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.6.2020 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. G. nar. XX.X.XXXX v A.,
trvale bytom J. XXX, okres A.
toho času vo väzbe v V. a ÚVTOS Košice, Floriánska 18;
od 31.10.2019

j e v i n n ý, ž e

dňa 23.10.2019 v čase okolo 21.10 hod. v A., na chodníku za objektom autobazáru W. auto v smere
na ul. Y., pristúpil k Y. B., chytil ju za rameno, hlavou jej naznačil, aby sa pozrela na jeho pohlavný úd,
ktorý si držal v ľavej ruke, na čo poškodená vytiahla z kabelky obranné pero, ktorým ho viackrát bodla
do ľavého pleca, ktoré jej však obvinený vytrhol z ruky, podkopol jej nohy v dôsledku čoho poškodená
spadla na zem na chrbát, odtiahol ju za nohy do kríkov, tam jej stiahol nohavice po kolená ako aj

nohavičky, ktoré roztrhol, zdvihol jej nohy a snažil sa o vaginálny styk, čo sa mu však nepodarilo z
dôvodu neustálej aktívnej obrany poškodenej, na čo jej povedal „buď ticho, lebo ťa zabijem!...“ a strčil
jej svoje prsty do pošvy, pričom ju po celý čas jednou rukou škrtil a po krátkom čase ejakuloval na jej
pravú ruku a brucho, keď skončil, tak zo zeme zobral mobilný telefón poškodenej zn. Xiaomi REDMI 5,
ktorý si odniesol, pričom svojím konaním jej spôsobil pomliaždenie tváre a hlavy, pomliaždenie prednej
steny krku, zlomeninu krycej plôšky stavca Th5 so znížením tela stavca o 1/6 až 1/5, zlomeninu hornej
krycej plôšky tela stavca Th9 so znížením výšky tela stavca o 1/6 až 1/5 s dobou liečenia tri mesiace a
odcudzením mobilného telefónu škodu vo výške 130,- Eur;

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle násilím donútiť ženu k súloži a uvedeným činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

t ý m s p á ch a l

- obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200
ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 199 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods.
2 písm. c) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú § 37 písm. h)

Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obžalovaného do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému A. G. ukladá ochranné sexuologické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému A. G. ukladá
ochranný dohľad na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného uhradiť poškodeným:
- Y. B., nar. X.XX.XXXX v A., trvale bytom Z. pod K. XX, okres A. z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia škodu vo výške 2.735,10 Eur;
- K. Y. Z., a.s., so sídlom Z. T. X, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 588,55 Eur z titulu
úhrady nákladov za poskytnutú liečebnú starostlivosť poškodenej Y. B.;

- S. poisťovni, Y. XX, XXX XX I. škodu vo výške 402,70 Eur, ktorá bola spôsobená v súvislosti s
vyplatením dávok Y. B.;
- spoločnosti J., a.s. so sídlom A. 9, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 120,06 Eur, ktorá
bola spôsobená v súvislosti s vyplatením s vyplatením náhrady mzdy za práceneschopnosť Y. B.;

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 28.4.2020 obžalobu sp. zn.: 4Pv/105/20/8803-16
Okresnému súdu Košice II na obvineného A. G. pre pokus obzvlášť závažného zločinu znásilnenia
podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť v podstate na tom skutkovom základe, že

dňa 23.10.2019 v čase okolo 21.10 hod. v Michalovciach, na chodníku za objektom autobazáru W.
auto v smere na ul. Y., pristúpil k Y. B., chytil ju za rameno, hlavou jej naznačil, aby sa pozrela na jeho
pohlavný úd, ktorý si držal v ľavej ruke, na čo poškodená vytiahla z kabelky obranné pero, ktorým ho
viackrát bodla do ľavého pleca, ktoré jej však obvinený vytrhol z ruky, podkopol jej nohy v dôsledku čoho
poškodená spadla na zem na chrbát, odtiahol ju za nohy do kríkov, tam jej stiahol nohavice po kolená

ako aj nohavičky, ktoré roztrhol, zdvihol jej nohy a snažil sa o vaginálny styk, čo sa mu však nepodarilo
z dôvodu neustálej aktívnej obrany poškodenej, na čo jej povedal „buď ticho, lebo ťa zabijem!...“ a strčil
jej svoje prsty do pošvy, pričom ju po celý čas jednou rukou škrtil a po krátkom čase ejakuloval na jej
pravú ruku a brucho, keď skončil, tak zo zeme zobral mobilný telefón poškodenej zn. Xiaomi REDMI 5,
ktorý si odniesol, pričom svojím konaním jej spôsobil pomliaždenie tváre a hlavy, pomliaždenie prednej

steny krku, zlomeninu krycej plôšky stavca Th5 so znížením tela stavca o 1/6 až 1/5, zlomeninu hornej
krycej plôšky tela stavca Th9 so znížením výšky tela stavca o 1/6 až 1/5 s dobou liečenia tri mesiace a
odcudzením mobilného telefónu škodu vo výške 130,- Eur;
Po prednesení obžaloby a po zákonnom poučení obžalovaný A. G. urobil vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe s tým, že bol poučený o tom, že jeho vyhlásenie v zmysle § 257

b) Trestného poriadku je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním.
Na otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm.
h) Trestného poriadku odpovedal " áno". Preto mal súd preukázané, že obžalovaný:
- rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu;
- bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby;
- rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov;
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za trestné činy, ktoré mu boli kladené
za vinu;
- dobrovoľne sa priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako obzvlášť závažný

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného
zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Na návrh prokurátora súd vyhlásenie obžalovaného prijal, pretože jeho vyhlásenie korešponduje

s dôkazmi zhromaždenými v prípravnom konaní. V záverečnej reči prokurátor navrhol uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s prihliadnutím na
prevahu poľahčujúcich okolností ako aj na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia
psychiatrie a sexuológie a ochranný dohľad.

Obhajoba s prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností a osobu obžalovaného, navrhla uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov s uložením ochranného sexuologického
liečenia ústavnou formou popri treste odňatia slobody s tým, že obžalovaný doposiaľ súdom trestaný
nebol, viedol riadny život, spáchanie trestného činu priznal a úprimne oľutoval. S poukazom na závery
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie a sexuológie zdôraznila, že v čase
spáchania skutku trpel sexuálnou deviáciou a to sexuálnou agresivitou. Jeho deviácia mala podstatný

a rozhodujúci význam v jeho motivácii pri spáchaní trestného činu. Aj obhajoba sa priklonila k uloženiu
ochranného sexuologického liečenia, pretože táto forma ochranného opatrenia najlepšie zabezpečí
účel trestného konania. Podľa názoru obhajoby prichádza do úvahy tiež zníženie trestu pod zákonom
stanovenú trestnú sadzbu. Rozhodnutie o nároku poškodených obhajoba ponechala na zvážení súdu.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že ho veľmi mrzí čo spravil, žiadal o čo najmenší trest. Sľuboval,

že sa podobného konania nikdy nedopustí.
Po vyhodnotení všetkých potrebných dôkazov súd nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach
uvedených v obžalobe.
Vo vzťahu k osobe obžalovaného bolo zistené, že v súvislosti s prejednávanou trestnou činnosťou bol
obžalovaný vzatý do väzby, ktorá mu plynie od 31.10.2019. Povinnosti vyplývajúce mu z ústavného

poriadku dodržiava. Počas väzby udržiava kontakt so svojou rodinou. Navštevuje ho najmä jeho matka a
brat. Jeho formovanie v podmienkach výkonu väzby prebieha sociálne žiaducim smerom. Disciplinárne
potrestaný ani odmenený nebol. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že doposiaľ nebol súdom trestaný.
Je nezamestnaný, bezdetný. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne.
Znaleckým sexuologickým vyšetrením obvineného bolo zistené, že v čase spáchania skutku trpel

sexuálnou deviáciou a to sexuálnou agresivitou a jeho deviácia mala podstatný a rozhodujúci význam
pri spáchaní trestného činu. Odpor a nezáujem ženy u neho spôsobuje nárast sexuálneho vzrušenia a
sexuálnu agresivitu. Táto okolnosť v spojení s jeho ľahkou mentálnou retardáciou a nižšími intelektovými
schopnosťami odôvodňujú obavu, že by v podobnej trestnej činnosti mohol pokračovať. Znalcom bolo
odporúčané, aby obžalovanému bolo uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Zo

znaleckého posudku, predmetom ktorého bolo vyšetrenie duševného stavu obžalovaného bolo zistené,
že ovládacia schopnosť obžalovaného bola podstatne znížená vo forenzne významnej miere.
Za spáchanie najprísnejšieho obzvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 3 Trestného
zákona je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 15 rokov do až 20 rokov.
Obžalovaný sa k spáchaniu trestných činov priznal v plnom rozsahu a jeho priznanie bolo v súlade s

dôkazmi zhromaždenými v prípravnom konaní. Tieto nasvedčujú tomu, že predmetné skutky sa stali a
že ich spáchal obvinený. Právna kvalifikácia týchto skutkov zodpovedá skutkovým podstatám trestných
činov uvedených vo výroku. Dokazovanie skutkových okolností prípadu a vykonanie kontradiktórneho
hlavného pojednávania nebolo nevyhnutné. Po odpovediach obžalovaného na predpísané otázky súd
dospel k presvedčeniu, že vyhlásenie obžalovaného bolo jednoznačné, slobodné, určité a vážne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu a ochranných opatreniach súd vychádzal z nasledujúcich
ustanovení Trestného zákona:
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní o druhu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona ustanovenia odsekov 4 až 6 ( o zvýšení dolnej hranice trestnej
sadzby o jednu tretinu ) sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest
podľa § 41 ods. 2 …. , ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej

sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za
súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,
pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť
trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
bude jeho náprava lepšie zaručená.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.

2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za
obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Vychádzajúc z toho, že u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti, osoba obžalovaného
doposiaľ nebola zaťažená kriminálnou minulosťou a na spáchanie trestnej činnosti mala rozhodujúci
vplyv jeho sexuálna deviácia, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby a to vo výmere 12 rokov, za súčasného uloženia ochranných opatrení.
Obhajobou navrhovaný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nebolo možné akceptovať, keďže

rozpoznávacia zložka obžalovaného vo vzťahu k jeho príčetnosti nebola narušená v podstatnej miere
a pritom je potrebné zdôrazniť, že trest má plniť aj represívnu a izolačnú funkciu. Ak by neexistovali
poľahčujúce okolnosti, bolo by možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody do 21 rokov a 8
mesiacov.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zaradil obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, aj keď by mal byť ako páchateľ
obzvlášťzávažnéhozločinuzaradenýdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysmaximálnymstupňom
stráženia.
Na zabezpečenie účelu trestného stíhania súd uložil obžalovanému aj ochranné opatrenia vo forme
ochranného ústavného sexuologického liečenia a ochranného dohľadu. Uloženie ochranného liečenia v

prejednávanom prípade môže zabezpečiť, že po jeho vykonaní si obžalovaný bude uvedomovať riziká,
s ktorými je jeho deviácia spojená a výkon ochranného dohľadu mu umožní zapojiť do bežného života
po výkone trestu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,

ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej
úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Poškodená Y. B. v prípravnom konaní si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý jej

bol trestným činom spôsobený. Na uplatnenom nároku trvala aj na hlavnom pojednávaní. Za účelom
posúdenia charakteru, vzniku a mechanizmu zranení poškodenej bol v prípravnom konaní pribratý
znalec z odboru zdravotníctva. Ten vyhodnotil aj bolestné u jednotlivých zranení, ktoré poškodená
utrpela. Celkovú výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia stanovil vo výške2.735,10 Eur. Voči záverom znalca procesné strany nemali žiadne výhrady a obžalovaný prejavil ochotu
spôsobenú škodu uhradiť. Za odcudzený mobilný telefón si poškodená taktiež nárokovala náhradu
škody. Bol jej však vrátený s poškodeným displejom. Výšku škody poškodená určiť nevedela. Preto o

tejto časti nároku poškodenej súd rozhodnúť nemohol. Vo vzťahu k uplatneným nárokom K. Y. Z. a.s.,
S. poisťovne a pracovnej agentúry J. a.s. I. pripomienky ani výhrady zo strany obžalovaného neboli,
obžalovaný aj v týchto prípadoch prejavil ochotu nahradiť spôsobenú škodu. Na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody boli splnené všetky zákonné predpoklady, preto súd o spôsobenej škode rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na
Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.