Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 0T/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010189
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1620010189.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovanej C. H., nar.

XX.XX.XXXX v K., trvale bytom D. I. S. č. X, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. mája 2020 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná C. H. nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom D. I. S. č. X,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e

dňa 14.04.2020 v čase okolo 17.00 h viedla osobné motorové vozidlo C. F., ev. č.: SE-XXXDC, po ceste
1. triedy č. II z obce Veľké Leváre do obce Malacky, následne v Malackách viedla uvedené vozidlo po
Brnianskej ulici, pričom zaparkovala na parkovisku pred OD Kaufland, kde bola následne kontrolovaná
hliadkou PMJ KR PZ Bratislava a dobrovoľne sa podrobila dychovej skúške na alkohol, pričom jej bola
elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus č. A410169 nameraná v čase o 17.10 h hodnota 1,52 mg/
l alkoholu v dychu (3,17 promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 17.36 h jej
bola nameraná hodnota 1,55 mg/l alkoholu v dychu (3,23 promile alkoholu v krvi),

t e d a

vstavevylučujúcomspôsobilosť,ktorýsiprivodilavplyvomnávykovejlátky,vykonávalačinnosť,priktorej
by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l a

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), písm. l), na

trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa jej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň sa jej ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa jej u k l a d á obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa jej ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 16.04.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
2Pv 159/20/1106-5 na obžalovanú C. H. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná C. H. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c),
d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaná :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaná odpovedala:
Áno.
d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaná odpovedala:

Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná
odpovedala:
Áno.
g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu,

na čo obžalovaná odpovedala :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovanú za vinnú z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovanú, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovanú, evidenčnou kartou vodiča.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len

v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestnéčiny sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

ZhľadiskaosobnýchpomerovamožnostinápravyobžalovanejC.H.súdzistil,ženiejezmiestatrvalého
bydliska bližšie hodnotená. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne
trestaná. Z výpisu priestupkov vyplýva, že nemá žiaden záznam ani v tomto registri.

Obžalovaná uviedla, že spáchanie skutku úprimne ľutuje, v danej dobe bola v ťaživej životnej situácii,
vyrovnávala sa s rozvodom, spoločne s deťmi sa odsťahovala k svojim rodičom. Obžalovaná má v
osobnej starostlivosti 3 deti, z toho 2 sú stále maloleté, najmladší syn má 8 rokov. Je zamestnaná a
pracujevautomobilovompriemysle.Vdomácnostimaliproblémy,ktorévčaseskutkueskalovali,situácia
na ňu doľahla a riešila ju skratovo prostredníctvom alkoholu. Uviedla, že ju nesmierne mrzí čoho sa

dopustila a plne si uvedomuje závažnosť svojho konania. To čo sa stalo ju ťaží a nesie to zle aj psychicky,
vyhľadala aj odbornú pomoc psychiatra.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí

alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny

život (§ 36 písm. j) Trestného zákona) a že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a
trestný čin úprimne oľutovala ( § 36 písm. l) Trestného zákona), pričom o úprimnosti oľutovania daného
činu obžalovanou nemal súd žiadnu pochybnosť. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovanej
prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel

medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 1 roka na 8 mesiacov.
Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 8 mesiacov.

Prokuratúra sa v súvislosti s vysokou hodnotou alkoholu v dychu domáhala uloženia nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd vždy pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a

v akej výmere obžalovanej uloží, vychádza jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu,
teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre
výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva
zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Po zvážení
všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na

všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa §34 odsek 1
Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody.
S prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona,
sa horná hranica trestnej sadzby znížila na 8 mesiacov. Súd vzhľadom na okolnosti prípade, najmä z
prihliadnutím na skutočne vysokú hodnotu alkoholu v dychu, uložil obžalovanej trest odňatia slobody na

samej hornej hranici (upravenej) trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon podmienečne
odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 3 roky, za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad správaním v skúšobnej dobe, spolu s uloženým obmedzením spočívajúcim
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Takýto trest podľa názoru súdu
zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie.

Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovanú, a tiež naplnením účelu, že
obžalovaná sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži
následky svojho konania. K argumentácii prokuratúry dožadujúcej sa uloženia nepodmienečného trestu
odňatia slobody hoci aj kratšieho trvania súd uvádza, že pri realizácii krátkodobých trestov odňatia
slobody jednak nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy a jednak izolácia

páchateľa bez predchádzajúcej kriminálnej minulosti od spoločnosti, v prostredí iných páchateľov, má
často neprimerane negatívny dopad na odsúdeného a jeho rodinu, bez želaného efektu sebareflexie
a prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Taktiež súd s poukazom na znenie ust. § 34 ods. 3
Trestného zákona, t.j. že trest má postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyvna jeho rodinu, dáva do pozornosti, že obžalovaná má v osobnej starostlivosti zverené maloleté deti, je
riadne zamestnaná a príjem z pracovnej činnosti jej zabezpečuje aj prostriedky na nevyhnutnú výživu
detí. Uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody by tak súd neprimerane zasiahol aj do výkonu

rodičovskej starostlivosti a mohlo by prísť aj k ohrozenie výživy maloletých detí, z dôvodu prípadnej
straty zamestnania. Súčasne súd s poukazom na ust. § 61 Trestného zákona, uložil obžalovanej aj trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 5 rokov, t.j.
približne polovici danej trestnej sadzby, čo s ohľadom na okolnosti prípadu považuje za primerané.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)