Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 17, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203983
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5617203983.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská

distribučná, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 2927/8, IČO: 36 442 151, proti žalovanému Q. B., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom T. W., M. O. XXX, v spore o zaplatenie 1233,63 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 151 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1188,63 eura od 20. 7. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zaplatenie 1082,63 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1233,63 eura od 19. 2. 2016 do 19. 7. 2017 a zo sumy 45 eur od 20. 7. 2017 do zaplatenia, sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21. 4. 2017, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 1233,63 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 19. 2. 2016
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný neoprávnene odoberal zo
zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste v T. W. Č.. XXX podľa § 46 zákona

č. 251/2012 Z. z. Neoprávnený odber elektriny mu vyúčtoval faktúrou číslo 9161001265, splatnou dňa
18. 2. 2016, vo výške 1233,63 eura. Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom bol vykonaný
v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z.

2. Súd vydal vo veci dňa 11. 4. 2017 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom určenej
lehote odpor. V odpore uviedol, že žiadna faktúra mu doposiaľ nebola doručená, preto sa k nej nemohol
vyjadriť. Výška požadovanej sumy nezodpovedá spotrebe. Na protokole zo dňa 2. 2. 2016 je ako

odberateľ uvedená iná osoba, on už bol vo výkone trestu.

3. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu, doručenom súdu dňa 25. 8. 2017, uviedol, že zotrváva
na uplatnenom žalobnom návrhu v sume 196 eur s príslušenstvom, nakoľko časť nároku vo výške
1037,63 eura mu už bola priznaná v trestnom konaní rozsudkom zo dňa 13. 6. 2016, sp. zn.
3T/55/2016. Žalovaný nárok predstavuje škodu, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom,
ku ktorému došlo svojvoľným zapnutím bez zmluvy a elektromera z hlavného nemeraného prívodu

káblom 4x4 mm2 CYSY do elektrickej inštalácie rodinného domu cez poistky a ističe. Žalovaný bol v
čase zistenia neoprávneného odberu vlastníkom nehnuteľnosti. Na odbernom mieste bola neoprávnene
odoberaná elektrina v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, a to
bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy.Pri výpočte spôsobenej škody vychádzal z dennej spotreby, vypočítanej podľa § 1 ods. 6 písm. b)
vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., keď podľa nameraných a zadokumentovaných
hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch bola zistená spotreba 14,7 A, čo

predstavuje dennú spotrebu za 12 hodín 40,57 kWh/deň. Doba neoprávneného odberu vychádzala z
§ 1 ods. 4 uvedenej vyhlášky a bola stanovená na 183 dní. Spotreba za 183 dní potom predstavuje
7425 kWh. Pri výpočte ceny elektriny sa použili jednotkové ceny z cenníka pre distribúciu elektrinu
pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSE - Distribúcia, a. s. Súčasťou
vyčíslenej škody je zisťovací poplatok vo výške 196 eur, ktorého oprávnenosť vyplýva z § 1 ods.

7 uvedenej vyhlášky. Uvedený zisťovací poplatok pozostáva z ceny za administráciu zákazky v
systéme v sume 4 eurá (práca vo fakturačnom systéme, vyhľadanie odberného miesta, zapísanie a
uloženie údajov o neoprávnenom odbere, generovanie služobného príkazu na odpojenie prípojky na
odbernom mieste a na kontrolu odberného miesta), z ceny za riešenia odberného miesta vo výške
147 eur (zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie
neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenie písomného dokladu - protokolu

o zistení neoprávneného odberu, vystavenie fotodokumentácia neoprávneného odberu a vystavanie
kalkulácie - výpočtu škody) a z ceny autodopravy nad 80 km vo výške 45 eur. Vo vzťahu k aktívnej
vecnej legitimácii v spore poukázal na skutočnosť, že je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v
zmysle § 3 písm. b) bod 3. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, teda vykonáva distribúciu elektriny a
je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy na časti vymedzeného územia.

4. Podaním, doručeným súdu dňa 25. 8. 2017, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 1037,63
eura späť, nakoľko dodatočne zistil, že nárok v uvedenej časti mu už bol priznaný v trestnom konaní,
vedenom pod sp. zn. 3T/55/2016, rozsudkom zo dňa 13. 6. 2016.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu, doručenom súdu dňa 6. 8. 2018, uviedol,
že nie je vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX v danom čase. Žiadal prejednať celú sumu
z dôvodu duplicitného účtovania niektorých položiek, ako aj zníženia faktúr z dôvodu jeho pobytu vo
výkone trestu v účtovanej dobe.

6. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 15. 5. 2020, žalovaný uviedol, že dňa 27. 2. 2019 podal návrh na
obnovu konania voči rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/55/2016, okrem iného aj
z dôvodu výšky škody uvedenej v rozsudku. Zistilo sa, že žalobca si duplicitne účtoval niektoré položky.

7. Podaním, doručeným súdu dňa 6. 7. 2020, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy

45 eur späť, nakoľko dodatočne zistil, že nárok, ktorý predstavuje náklady na dopravu pri zisťovacom
poplatku, už bol uplatnený pri neoprávnenom odbere u pani B.. Navrhol, aby žalovanému bola uložená
povinnosť zaplatiť mu 151 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1188,63
eura od 20. 7. 2017 do zaplatenia.

8. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Poukázal na skutočnosť, že sa nejedná o
spotrebiteľský spor, keďže žalovaný s ním nemá uzatvorenú zmluvu. Vzhľadom na závery vykonaného
dokazovania netrval na úhrade sumy 45 eur za dopravu. V súlade so zákonným ustanovením § 180
Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie dňa 17. 8. 2020 v neprítomnosti
žalobcu, ktorý vzal termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní, pričom svoju

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pracovnými dôvodmi a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho
neprítomnosti.

9. Žalovaný na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že z domu číslo XXX bol paralelne napojený dom
číslo XXX, preto nemohlo dôjsť dvakrát k zisťovaniu a dvakrát k odpojeniu odberného miesta. Namietal

nárok na zaplatenie sumy 45 eur, teda nákladov na dopravu, taktiež náklady na miestnu ohliadku
pripojenia a odpojenia neoprávneného napojenia. Uviedol, že by bol ochotný zaplatiť jednu tretinu zo
sumy 151 eur, úroky z omeškania nebol ochotný zaplatiť. Poukázal na skutočnosť, že v trestnej veci
si podal návrh na obnovu konania.

10. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že namieta cenu dopravy. Poukázal tiež na
skutočnosť, že keď odpojili dom súpisné číslo XXX, odpojili aj dom súpisné číslo XXX, preto nie je
dôvodné účtovať náklady na odpojenie obidvoch domov. Dom číslo XXX nebol napojený z hlavnéhorozvodu elektriny, ale z domu číslo XXX. V čase zistenia neoprávneného odberu nebol vlastníkom
rodinného domu číslo XXX, vlastníkom bola iná osoba.

11. Svedok Y.. S. R., zamestnanec žalobcu, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že aj s kolegami
boli na kontrole odberného miesta z dôvodu podozrenia vykonávania neoprávneného odberu, nakoľko
dostali podnet. Na miesto prišli aj s príslušníkmi polície, keďže na uvedenom odbernom mieste bol
už v minulosti zistený neoprávnený odber. Na mieste zistili neoprávnený odber bez uzavretej zmluvy,
káblom 4x4, bez elektromeru, cez poistky do domu číslo XXX. Pri zisťovaní bol prítomný M. J.. Pri

odbere boli prítomní traja pracovníci žalobcu, žalovaný prítomný nebol. Pavel Cibuľa im povedal, že
neoprávnené pripojenie vykonal žalovaný a trvalo približne 1 rok. Priamo na mieste sa vypísal aj protokol
o neoprávnenom odbere. Súčasne v tento deň zistili aj neoprávnený odber aj na ďalšom dome. Pri
spisovaní protokolu bola prítomná pani B., ktorá povedala, že neoprávnený odber na jej dome vykonal
žalovaný. Odber bol vykonaný káblom, ktorý mal 4 káble, každý kábel sa musel odpájať zvlášť od hlavnej
siete. Odpájali odberné miesto v rozvodnej skrini. Každý dom mal samostatné napojenie, preto každý

dom bolo potrebné v rozvodnej skrini odpojiť samostatne. Následne uviedol, že z domu číslo XXX bol
napojený dom číslo XXX, preto museli odpojiť odber z hlavnej rozvodnej skrine pre dom číslo XXX a
následne odpojili odber pre dom číslo XXX. Odber na dome číslo XXX bol vykonaný z domu číslo XXX
cez zástrčku, cez kábel. Bolo nutné odpojiť aj odber medzi domom číslo XXX a číslo XXX, nakoľko
zmluva nebola na dva odberné miesta. Pokiaľ sa odstránil neoprávnený odber z hlavnej rozvodnej skrine

do domu číslo XXX, elektrina už nebola ani v dome číslo XXX.

12. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

13. Dňa 2. 2. 2016 bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny číslo 309242
odberateľa Q. B., podľa ktorého bolo zistené, že elektrina bola odoberaná bez elektromeru a bez
platnej zmluvy z hlavného nemeraného prívodu káblom 4x4 mm2 CYSY do elektrickej inštalácie
rodinného domu číslo XXX cez poistky, 3x63A a istič 3x16A. Rodinný dom obýva M. J., ktorý
uviedol, že neoprávnené napojenie trvá 1 rok. Pri zisťovaní neoprávneného odberu bolo zistené, že v

odbernom mieste sa nachádzajú spotrebiče televízor, satelit, 10 x svetlo, elektrický sporák, chladnička
s mrazničkou, mikrovlnka a rýchlovarná kanvica.

14. Faktúrou číslo 9161001265, vystavenou dňa 4. 2. 2016, splatnou dňa 18. 2. 2016, žalobca fakturoval
žalovanému neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy, v

celkovej výške 1233,63 eura, z toho škoda za neoprávnený odber elektriny 1037,63 eura za obdobie od
4. 8. 2015 do 2. 2. 2016 a náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu 196 eur.

15. Dňa 7. 4. 2016 upomienkou vyzval žalobca žalovaného na úhradu faktúry za neoprávnený odber
elektriny.

16. Z lustrácie žalovaného v databáze Zboru väzenskej a justičnej stráže mal súd preukázané, že
žalovaný bol od 14. 1. 2016 vo výkone trestu odňatia slobody.

17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 21Csp/103/2017, vo veci žalobcu

Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. proti žalovanej Ľ. B., mal súd preukázané, že žalobou,
doručenou súdu dňa 8. 6. 2017, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 1129,33 eura, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 19. 2. 2016 do zaplatenia, právnym dôvodom náhrady
škody za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste T. W. číslo XXX. Prílohou k žalobe
bol aj protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. 309241 zo dňa 2. 2. 2016 a faktúra č.

9161000920, vystavená dňa 3. 2. 2016, ktorou bol fakturovaný neoprávnený odber elektrickej energie,
a ktorej súčasťou boli aj náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu vo výške
196eur.Vovecibolorozhodnutéplatobnýmrozkazomzodňa19.6.2017,ktorýmboložalovanejuložené
zaplatiť žalobcovi 1129,33 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 19. 2. 2016 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22. 7. 2017.

18. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/55/2016, mal súd
preukázané, že rozsudkom zo dňa 13. 6. 2016 bol žalovaný uznaný za vinného, že: 1) v mesiaci
máj v roku 2015, na rodinnom dome číslo XXX na ulici O. v obci T. W., okres T. B., ktorý užíva jehosestra Ľ. B., neoprávnene nainštaloval z hlavného prívodu elektrickým káblom 4x25 mm AYKY do
elektrickej inštalácie cez poistky 3x 63A elektrické pripojenie, čím umožnil neoprávnený odber elektrickej
energie Ľ. B., ktorou boli napájané elektrospotrebiče - chladnička s mrazničkou, rýchlovarná kanvica,

elektrickýbojler,práčka,mikrovlnka,2elektrickékonvektorya10ksosvetlení,do2.2.2016,čímspôsobil
škodu spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. vo výške 1849,33 eura; 2) v presne
nezistenom čase v mesiaci v roku 2015 na rodinnom dome číslo XXX M. O. v Obci T. W., okres T. B.,
neoprávnene nainštaloval z hlavného prívodu elektrický kábel 4x4 mm CYKY do elektrickej inštalácie
cez poistky 3x 63A a istič 3x 16A, čím umožnil neoprávnený odber elektrickej energie mimo meracieho

zariadenia s napojením elektrospotrebičov, a to chladničky s mrazničkou, televízora, satelitu, 10 ks
osvetlenia, elektrického sporáku, mikrovlnky a rýchlovarnej kanvice, čím spôsobil škodu spoločnosti
Stredoslovenskáenergetika-Distribúcia,a.s.,vovýške1037,63eura,čímspáchalprečinkrádežepodľa
§ 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Rozsudkom bolo žalovanému uložené aj nahradiť
poškodenému škodu vo výške 2886,96 eura, pričom vo zvyšku nároku bol poškodený odkázaný na
občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 6. 2016. Rozsudok bol doručený

poškodenému dňa 27. 7. 2016. Žalovaný uzavrel s Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš dňa 2. 6.
2016 dohodu o vine a treste, pričom do zápisnice o konaní o dohode o vine a treste uviedol, že je ochotný
nahradiť škodu poškodenému, avšak len vo výške predstavujúcej za odobratú elektrickú energiu. Sumu
392 eur nepovažuje za správne vyčíslenú, pretože poškodený vykonal jeden výjazd a účtované mu je 2
x 196 eur za náklady, preto s uvedenou sumou nesúhlasí. Pri výsluchu v prípravnom konaní žalovaný

uviedol, že skutok spáchal tak, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Nesúhlasil však s
výškou škody, nakoľko má vedomosť, že spotrebu vyratúvajú podľa jednotlivých spotrebičov ako keby
boli celý deň v plnej prevádzke. Svedok M. J. pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že od decembra
2014 býva v T. W. číslo XXX u Q. B., ktorý mu dovolil u neho bývať. Toho času je Q. B. vo výkone
trestu odňatia slobody. V čase jeho nasťahovania sa bola v celom dome elektrina. Dňa 2. 2. 2016

bola pracovníkmi SSE - Distribúcia Žilina vykonaná kontrola v rodinnom dome číslo XXX A. T. W., pri
ktorej zistili, že dom je napojený načierno na odber elektrickej energie, pri ktorej bol prítomný. Nevedel
uviesť, kto rodinný dom mimo meracieho zariadenia a mimo elektromeru k odberu napojil. Svedok B. I.,
zamestnanec žalobcu, pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že dňa 2. 2. 2016 spolu s kolegami a
políciou vykonal náhodnú kontrolu na adrese T. W., P. O. XXX. Pri kontrole zistili neoprávnene napojené

odberné miesto bez elektromera a bez platnej zmluvy z hlavného nemeraného prívodu kábel 4x25
mm2 AYKY do elektrickej inštalácie predmetného rodinného domu. Následne dňa 2. 2. 2016 vykonal
spolu s kolegami a políciou taktiež náhodnú kontrolu na adrese T. W. XXX, pri ktorej bol prítomný M.
J.. Pri kontrole zistili neoprávnene napojené odberné miesto bez elektromera a bez platnej zmluvy,
ktoré bolo napojené z hlavného nemeraného prívodu káblov 4x4 mm2 CYSY do elektrickej inštalácie

rodinného domu cez poistky 3x63A a istič 3x16A. M. J. im povedal, že neoprávnené napojenie trvá rok.
Súčasne im uviedol, že majiteľ domu Q. B. je v base. Následne bol spísaný protokol o neoprávnenom
odbere, vykonaná fotodokumentácia a vypočítaná faktúra za neoprávnený odber za obdobie 183 dní.
Pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu advokát žalobcu navrhol vykonať dopyt na Stredoslovenskú
energetiku Žilina k odôvodnenosti účtovania výjazdu dňa 2. 2. 2016 vo vzťahu k žalovanému a k domu Ľ.

B., nakoľko je evidentné, že výjazd sa uskutočnil jeden krát a vykonala sa kontrola v obidvoch domoch,
avšak poškodený si účtuje dva samostatné výjazdy. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4. 5. 2016 uviedol,
že pre objektivizáciu škody v trestnom konaní navrhuje znížiť u jedného z vyúčtovaných zisťovacích
poplatkov vo faktúrach za neoprávnený odber elektriny sumu o 45 eur, keďže súčasťou nákladov sú aj
náklady na dopravu vo výške 2 x 45 eur.

19. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 1082,63 eura,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1233,63 eura od 19. 2. 2016 do 19. 7.
2017 a zo sumy 45 eur od 20. 7. 2017 do zaplatenia zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej častipodanú žalobu späť, pričom mu uvedený dispozitívny úkon prislúchal. Žalovaný so späťvzatím žaloby
v časti o zaplatenie 45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20. 7. 2017 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1233,63 eura od 19. 2. 2016 do 19.

7. 2017, ku ktorému došlo po otvorení pojednávania, súhlasil. Vo vzťahu ku späťvzatiu žaloby v časti o
zaplatenie 1037,63 eura súd nezisťoval stanovisko žalovaného, nakoľko k nemu došlo pred otvorením
pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

24. Podľa § 193 tretia veta Civilného sporového poriadku, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti.

25. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným odberom
elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do
distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3.

zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy
a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

26. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu

na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).

27. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje

spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“), k škode
vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so
zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

28. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba K. J. S. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu, po vykonanom
čiastočnom späťvzatí žaloby, čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť.
Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená

neoprávneným odberom elektriny žalovaným na odbernom mieste T. W., súpisné číslo XXX, v súlade
so zákonným ustanovením § 46 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o energetike, t. j. bez uzavretej zmluvy o
pripojení do distribučnej sústavy. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie
nevyhnutných nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny
(ďalej len „zisťovací poplatok“), ktoré si žalobca voči žalovanému uplatnil na základe § 1 ods. 7 vyhlášky

(okrem nákladov na dopravu zo sídla žalobcu do miesta neoprávneného odberu, vo vzťahu ku ktorým
bola žaloba vzatá späť). Medzi stranami sporu bolo nesporné, že v rodinnom dome v T. W. súpisné
číslo XXX bola bez uzavretia zmluvy odoberaná elektrina, pričom neoprávnený odber bol dňa 2. 2. 2016
zamestnancami žalobcu zistený, o uvedenej skutočnosti bol spísaný protokol a následne vyhotovenáfaktúra, ktorou bola fakturovaná škoda spôsobená neoprávneným odberom, ktorú žalovaný doposiaľ
nezaplatil. Taktiež bolo v konaní nesporné, že za neoprávnený odber elektrickej energie bol žalovaný
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 6. 2016, sp. zn.

3T/55/2016, ktorým mu bola aj uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 1037,63 eura.
Žalovaný rozporoval, že v čase neoprávneného odberu bol vlastníkom rodinného domu súpisné číslo
XXX, dôvodnosť žalobcom účtovanej výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom a vo vzťahu
k zisťovaciemu poplatku účtovanie nákladov na dopravu, ako aj nákladov spojených s odpojením
odberného miesta. Neoprávnenosť účtovania zisťovacieho poplatku v časti dôvodil tým, že žalobca sa

na miesto neoprávneného odberu dostavil len jeden krát, a to v ten istý deň k rodinnému domu súpisné
číslo XXX, aj k rodinnému domu súpisné číslo XXX, preto je účtovanie nákladov za dopravu vo faktúre
vystavenej na jeho meno a súčasne na meno Ľ.P. B. duplicitné. V nadväznosti na uvedenú obranu
žalovaného vzal žalobca podanú žalobu v časti nákladov na dopravu vo výške 45 eur späť. Žalovaný
rozporoval aj náklady na odpojenie odberného miesta, a to z dôvodu, že rodinný dom súpisné číslo XXX
bol napojený na odber elektrickej energie z rodinného domu súpisné číslo XXX káblom zo zásuvky, teda

nie priamo na hlavnom rozvode. Z uvedeného dôvodu preto odpojením rodinného domu súpisné číslo
XXX došlo súčasne k odpojeniu od prívodu elektrickej energie aj vo vzťahu k rodinnému domu súpisné
číslo XXX. Po vypočutí svedka Y.. S. R. však bol žalovaný ochotný zaplatiť aj náklady na odpojenie,
nakoľko svedok uviedol, že odpojenie bolo vykonané pri obidvoch domoch.

32. Prvotne je potrebné uviesť, že žalovaný bol za neoprávnený odber elektriny právoplatne odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 6. 2016. V zmysle zákonného ustanovenia
§ 193 Civilného sporového poriadku bol súd uvedeným rozsudkom v časti, že bol spáchaný trestný
čin a že ho spáchal žalovaný, viazaný. Podľa ustálenej judikatúry, bol súd viazaný odsudzujúcim
rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia, vrátane zistenia

vzniku škody u poškodeného (žalobcu) v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného (žalovaného).
Súd však nebol viazaný výrokom o výške škody. Vzhľadom na viazanosť súdu odsudzujúcim rozsudkom
mal súd preukázané splnenie všetkých atribútov vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Predpokladmi vzniku
zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie

právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Z právoplatného odsudzujúceho rozsudku mal súd preukázanú protiprávnosť konania
žalovaného (ktorý neoprávnene nainštaloval z hlavného prívodu elektrický kábel do elektrickej inštalácie
cez poistky a istič, čím umožnil neoprávnený odber elektrickej energie mimo meracieho zariadenia),
vznik škody na strane žalobcu (podľa skutkovej vety rozsudku vo výške 1037,63 eura), príčinnú

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a úmyselné zavinenie (vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný bol odsúdený za prečin krádeže, na naplnenie skutkovej podstaty ktorého sa vyžaduje
úmyselné zavinenie). Už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že v čase neoprávneného
odberu nebol vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX, uvedená argumentácia nemala vplyv na
právne posúdenie veci. Okrem viazanosti súdu odsudzujúcim rozsudkom totiž, v zmysle zákonného

ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o energetike, za neoprávnený odber elektriny zodpovedá ten,
kto elektrinu odoberal, t. j. v predmetnom prípade žalovaný. Žalovaný nespochybnil, že v čase
neoprávneného odberu elektrickej energie rodinný dom užíval, čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedka
Cibuľu v prípravnom konaní. Z uvedeného dôvodu preto súd tiež rozhodol, že nevykoná žalovaným
navrhovaný dôkaz výpisom z listu vlastníctva na rodinný dom súpisné číslo XXX.

33. Nárok žalobcu, ktorý zostal predmetom sporu po vykonaných čiastočných späťvzatiach žaloby,
predstavoval časť zisťovacieho poplatku, pozostávajúcu z nákladov, ktoré žalobcovi vznikli na
administráciu zákazky v systéme a riešenie neoprávneného odberu. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.
8. 2017 podrobne popísal, z ktorých konkrétnych položiek pozostáva zisťovací poplatok a v akej sume

mu náklady na zisťovanie a odstránenie neoprávneného odberu vznikli. Uvedené náklady pozostávajú
z prác vo fakturačnom systéme, vyhľadania odberného miesta, zapísania a uloženia údajov o
neoprávnenom odbere, generovania služobného príkazu na odpojenie, zistenia miesta neoprávneného
napojenia, odstránenia neoprávnenej manipulácie, odpojenia neoprávneného napojenia, odpojenia
odberného miesta, vystavenia písomného dokladu - protokolu o zistení neoprávneného odberu,

vystavenia fotodokumentácie neoprávneného odberu a vystavenia kalkulácie - výpočtu spôsobenej
škody. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobcovi reálne vznikli náklady v
súvislosti so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny. Žalobca poveril vykonaním
kontroly odberného miesta svojich troch zamestnancov, ktorí z miesta jeho sídla vycestovali do miestaneoprávneného odberu. Žalobcovi vznikli náklady aj v súvislosti s administratívnymi prácami súvisiacimi
so zaevidovaním neoprávneného odberu do systému žalobcu, vystavením služobného príkazu na
odpojenie neoprávneného odberu, následne v súvislosti s úkonmi vykonávanými priamo v mieste

neoprávnenéhoodberu,atoodpojenímodbernéhomiestaodhlavnéhorozvodu,vyhotovenímprotokolu,
ktorý žalobca predložil do spisu, vyhotovením fotodokumentácie, ktorú žalobca taktiež predložil do spisu,
následným výpočtom výšky škody, ktorého výsledkom bolo vystavenie faktúry, ktorá je taktiež súčasťou
súdneho spisu. Žalovaný síce spočiatku rozporoval náklady súvisiace s odpojením odberného miesta,
následne, po vypočutí svedka Y.. R., uviedol, že uvedené náklady nespochybňuje. K nákladom na

odpojenie odberného miesta je potrebné uviesť, že rodinný dom súpisné číslo XXX bol napojený priamo
na hlavný rozvod elektrickej energie, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. Je teda nepochybné, že
v súvislosti s odpojením rodinného domu súpisné číslo XXX od hlavného rozvodu vykonali zamestnanci
žalobcu fyzické odpojenie odberného miesta, v súvislosti s čím vznikli náklady, ktoré sú súčasťou
zisťovacieho poplatku. Pokiaľ spočiatku žalovaný tvrdil, že uvedené náklady boli účtované duplicitne,
nakoľko k odpojeniu rodinného domu súpisné číslo XXX došlo automaticky po odpojení rodinného

domu súpisné číslo XXX, keďže bol napojený len káblom z rodinného domu súpisné číslo XXX,
uvedenú argumentáciu súd nepovažoval za dôvodnú. Vo vzťahu k rodinnému domu súpisné číslo XXX
nepochybne došlo k fyzickému odpojeniu od hlavného rozvodu elektriny, preto aj žalobcovi v súvislosti
s uvedeným úkonom reálne náklady vznikli. Súd preto uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
škodu, spočívajúcu v nákladoch súvisiacich so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu vo

výške 151 eur (t. j. sumu zisťovacieho poplatku po odpočítaní nákladov na dopravu, vo vzťahu ku
ktorým bola žaloba vzatá späť), na ktorú žalobcovi prislúcha nárok v súlade s ustanovením § 1 ods. 7
vyhlášky.Vtejtosúvislostisúdpoukazujeajnaustálenújudikatúru(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSR,
sp. zn. 3Obdo/49/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/32/2018), podľa ktorej škodu,
ktorú je žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený uplatňovať žalobou, predstavuje nielen

hodnota neoprávnene odobratej energie, ale aj náklady ním vynaložené v súvislosti s neoprávneným
odberom, a to náklady zisťovania, vrátane dopravy.

34. Súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektrickej energie vo výške 1037,63 eura, ako aj zo sumy časti zisťovacieho

poplatku, ktorý zostal predmetom konania, t. j. zo sumy 151 eur, spolu zo sumy 1188,63 eura, nakoľko
mal preukázanú dôvodnosť uvedeného nároku. Žalobca fakturoval žalovanému škodu spôsobenú
neoprávneným odberom faktúrou zo dňa 4. 2. 2016, splatnou dňa 18. 2. 2016. Nakoľko žalovaný svoj
záväzok voči žalobcovi nezaplatil, dostal sa s plnením do omeškania. Vzhľadom na druh uplatneného
nároku (náhrada škody), pri ktorom čas plnenia nebol stranami sporu dohodnutý a nie je ustanovený

ani právnym predpisom alebo rozhodnutím, bol žalovaný povinný, v súlade so zákonným ustanovením
§ 563 Občianskeho zákonníka, dlh splniť dňom nasledujúcim po doručení výzvy na plnenie. Keďže
z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol od 14. 1. 2016 vo výkone trestu
odňatia slobody, nepochybne mu nebola doručená žalobcom faktúra ako výzva na úhradu dlhu. Za
prvú kvalifikovanú výzvu na úhradu dlhu preto súd považoval až žalobu, ktorá bola žalovanému

doručená dňa 18. 6. 2017. Žalovaný bol preto povinný dlh splniť dňa 19. 7. 2017 a do omeškania
sa dostal dňom 20. 7. 2017. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania od 20. 7. 2017, v súlade s návrhom žalobcu, uvedeným v čiastočnom späťvzatí
žaloby zo dňa 30. 6. 2020, do zaplatenia, a to vo výške 5 % ročne, zodpovedajúcej výške úrokov z
omeškania podľa občianskoprávnych predpisov. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania,

t. j. vo výške 0,05 % ročne zo sumy 1188,63 eura od 20. 7. 2017 do zaplatenia, súd podanú žalobu
zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca si uplatnil úrokovú sadzbu vo výške
platnej ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti faktúry, t. j. k 19. 2. 2016. Žalovaný sa však dostal,
v zmysle vyššie uvedenej právnej argumentácie, do omeškania až dňom 20. 7. 2017, kedy výška
úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov činila 5 % ročne. Súd priznal žalobcovi úroky

z omeškania z náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie, ktorá bola
vypočítaná v súlade s vyhláškou. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že si dal vypracovať
znalecký posudok na preukázanie „skutočnej“ spotreby elektrickej energie, súd nemal preukázané, že
by uvedený znalecký posudok mohol mať vplyv na rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti súd poukazuje
na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn.

3Obdo/49/2018,uzneseniesp.zn.3Obdo/49/2019,uzneseniesp.zn.5Obdo/32/2018,uzneseniesp.zn.
5Obdo/76/2019), podľa ktorej presné množstvo odobratej energie je možné určiť len určeným meradlom
s platným overením, pričom za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody nie je možné vychádzať z
údajov o množstve odobratej energie za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu energie,príp. za obdobie, ktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere energie a množstvo skutočne odobratej
energie a výšku skutočne vzniknutej škody nemôže určiť ani znalec v znaleckom posudku, ktorý nie je
možné považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody. Výška

skutočne vzniknutej škody sa preto určuje výpočtom škody v súlade s vyhláškou. Pre určenie skutočne
spôsobenej škody by totiž prevádzkovateľ distribučnej siete musel poznať presné množstvo odobratej
energie.Pokiaľniejemožnéurčiťskutočneodobratémnožstvoenergievrozhodnomobdobí,jepotrebné
určiť výšku škody spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia vyhlášky. Žalobca vypočítal výšku
škody spôsobenej žalovaným neoprávneným odberom v zmysle ustanovení vyhlášky, čo nebolo medzi

stranami sporné. Súd takýto výpočet výšky škody považoval, v zmysle vyššie uvedenej rozhodovacej
praxe, za správny a dôvodný, preto z neho vychádzal pri rozhodovaní o výške škody, z ktorej žalobcovi
priznal úroky z omeškania. Z uvedených dôvodov súd tiež rozhodol, že žalovaným navrhovaný dôkaz
znaleckým posudkom na preukázanie výšky spôsobenej škody nevykoná.

35. Už len okrajom súd uvádza, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským.

Nárok, uplatnený žalobcom, nevznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žiadna zmluva medzi
žalobcom a žalovaným uzavretá nebola. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným predstavuje
zodpovednostnýprávnyvzťahzozodpovednostizaškoduspôsobenúneoprávnenýmodberomelektriny.
Pokiaľ aj teda bola vec zapísaná do súdneho registra „Csp“, t. j. do súdneho registra sporov zo
spotrebiteľských zmlúv, medzi stranami sporu spotrebiteľský právny vzťah nevznikol. Na uvedenú

skutočnosť, s dôrazom na procesné postavenie a procesné práva a povinnosti, bol žalovaný upozornený
na pojednávaní dňa 17. 8. 2020.
36. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

37. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku súd priznal nárok na náhradu trov konania v konaní úspešnejšiemu žalovanému. Z hľadiska
procesného výsledku bol žalovaný v spore úspešný v časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Žalobca

vzal podanú žalobu späť v časti o zaplatenie 1037,63 eura z dôvodu zistenia, že uvedený nárok mu
už bol priznaný v trestnom konaní. Žalobcovi však bol doručený rozsudok v trestnom konaní dňa 27. 7.
2016, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 21. 4. 2017. Procesne teda zavinil zastavenie konania v
uvedenejčasti žalobca,ktorýpodalžalobuvovzťahuknároku,oktoromužboloprávoplatnerozhodnuté.
Rovnako žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 45 eur, keďže v uvedenej

časti bola žaloba vzatá späť z dôvodu, že náklady na dopravu v súvislosti so zisťovaním neoprávneného
odberu boli žalobcom účtované dvakrát, a to aj faktúrou vystavenou na meno Ľ. B.. Úspech žalovaného
v spore potom predstavoval 1082,63 eura, čo percentuálne činí 87,8 %, jeho neúspech 151 eur, čo
percentuálne činí 12,2 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovaného potom predstavoval 75,6 % (87,8
% - 12,2 %). Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,6

%. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značkakonania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.