Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Táňa Rapčanová

Legislation area – Občianske právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320201789
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5320201789.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: GAIIA,
s.r.o., so sídlom Nitra, ul. Janka Kráľa č. 2045/132, IČO: 51 741 831, zastúpeného splnomocneným
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hlohovec, ul. Hollého č. 20,
IČO: 47 256 371 proti žalovanému: P.C.J. - stav, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica č. 392, IČO: 50 149

083, zastúpenému splnomocneným zástupcom KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Banská Bystrica, ul. Skuteckého č. 6, IČO: 36 851 574, o nariadenie neodkladného opatrenia
v konaní o určenie, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 9C/ 30/2020-26 zo dňa 26. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia,
ktorým zakazuje žalovanému dočasne do právoplatného skončenia konania vedeného pod spisovou

značkou 9 C 30/2020 nakladať s vecou, a to s motorovým vozidlom FORD RANGER, č. VIN:
6FPPXXMJ2PDD47994, EČV: CA 074 DM, rok výroby 2014, objem motora: 2198 cm3, farba: modrá,
najmä, aby nevykonal akýkoľvek úkon, ktorým by previedol vlastnícke právo alebo spôsobil prechod
vlastníctva na tretiu osobu, použil ho ako vklad do obchodnej spoločnosti, prenajal alebo vypožičal ho,
zriadil záložného právo p o t- v r d z u j e

a ktorým zakazuje žalovanému, aby zriadil vecné bremeno alebo iné právo k cudzej veci s účinkami
vecného bremena v prospech tretej osoby m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 9C/30/2020-26 zo dňa 26.06.2020 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým zakázal žalovanému dočasne do právoplatného skončenia konania vedeného pod spisovou
značkou 9 C 30/2020 nakladať s vecou, a to s motorovým vozidlom FORD RANGER, č. VIN:

6FPPXXMJ2PDD47994, EČV: CA 074 DM, rok výroby 2014, objem motora: 2198 cm3, farba: modrá,
najmä, aby nevykonal akýkoľvek úkon, ktorým by previedol vlastnícke právo alebo spôsobil prechod
vlastníctva na tretiu osobu, použil ho ako vklad do obchodnej spoločnosti, prenajal alebo vypožičal ho,
zriadil záložné právo, vecné bremeno alebo iné právo k cudzej veci s účinkami vecného bremena v
prospech tretej osoby.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha určenia svojho výlučného

vlastníckeho práva k označenému osobnému motorovému vozidlu z dôvodu, že so žalovaným uzatvoril
písomnú kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol predaj označeného osobného motorového vozidla. Pri
podpisovaní tejto zmluvy bol porušený zákon, keď tak za predávajúceho, teda za žalobcu, ako aj
za kupujúceho, teda za žalovaného, nebol dodržaný spôsob konania menom spoločnosti v zmysle
obchodného registra a dokonca za kupujúceho zmluvu uzatvorila tretia osoba O. V., ktorý nebol
členom štatutárneho orgánu žalovaného. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti má preto

za následok neplatnosť právneho úkonu, nakoľko vôľa právnickej osoby voči tretím osobám nebola
prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti.Súčasne je neplatná aj z dôvodu, že ju za žalovaného nepodpísal člen štatutárneho orgánu ale osoba
O. V., ktorý nie je konateľom tej spoločnosti, a teda taký úkon je neplatný resp. kúpna zmluva je neplatná
s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe takejto neplatnej kúpnej zmluvy nemohlo

dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalovaného. Konateľka žalobcu Mgr.
Martina Hroššová žiadala vrátenie predmetného vozidla u O. V., ktorý bez akéhokoľvek splnomocnenia
bez vystavenej faktúry vyriešil prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte na spoločnosť žalovaného.
Dokonca uvedeného osoba požadovala zaplatenie sumy 90,- eur za prepis vozidla na dopravnom
inšpektoráte, ktorú pod tlakom tejto osoby konateľka žalobcu aj zaplatila na účet O. V.. Žalovaný

uhradil kúpnu cenu prevodom na účet žalobcu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval
žalovaného na vrátenie vozidla, čo však žalovaný neuskutočnil. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý žalobca predložil spolu so žalobou vo veci samej dňa 28.05.2020 sa žalobca domáha
uloženia žalovanému neodkladným opatrením nakladať s motorovým vozidlom FORD RANGER, č. VIN:
6FPPXXMJ2PDD47994, EČV: CA 074 DM, rok výroby 2014, objem motora: 2198 cm3, farba: modrá,
najmä, aby nevykonal akýkoľvek úkon, ktorým by previedol vlastnícke právo alebo spôsobil prechod

vlastníctva na tretiu osobu, použil ho ako vklad do obchodnej spoločnosti, prenajal alebo vypožičal ho,
zriadil záložné právo, vecné bremeno alebo iné právo k cudzej veci s účinkami vecného bremena v
prospech tretej osoby, na tom skutkovom základe, že v posudzovanej veci žalovaný prostredníctvom
svojich konateľov uviedol, že auto predajú ďalej alebo nech ho žalobca odkúpi späť za sumu 16.000,-
eur. Uvedené auto sa nachádza mimo okresu Nitra, a teda žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho

orgánu nemá dosah na uvedené vozidlo. Z uvedeného dôvodu žalobca mal za to, že osvedčil záujem
na nariadení neodkladného opatrenia.
Okresnýsúdnáslednecitovalust.§324ods.1,§325ods.1,2písm.c/,§330ods.1,§333a§334zák.č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Po oboznámení sa s podaným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení so žalobou vo veci samej a predloženými listinnými

dôkazmi konštatoval, že mal osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu k označenému
osobnému motorovému vozidlu. Podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla bol pred žalovaným
evidovaný ako držiteľ a vlastník sporného motorového vozidla žalobca, ktorý výzvou zo dňa 19.05.2020
žalovaného vyzval na jeho vrátenie oproti vráteniu kúpnej ceny. Uvedeným mal súd osvedčený nárok
žalobcu, ktorému žalobca žiadal poskytnúť navrhovaným neodkladným opatrením súdnu ochranu, a

to ochranu jeho práv k spornému motorovému vozidlu. Zároveň skutkovými tvrdeniami obsiahnutými
v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorých sa žalovaný prostredníctvom
svojich konateľov vyjadril, že auto predajú ďalej alebo nech ho žalobca odkúpi späť za sumu 16.000,-
eur, mal súd osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ak by došlo k ďalšiemu prevodu
vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu na ďalší subjekt, táto skutočnosť by vyvolala ďalší

súdny spor, čo nie je v súlade so zásadou hospodárnosti a efektivity súdneho konania, resp. by mohol
byť ohrozený prípadný výkon rozsudku v predmetnom spore. Súd mal osvedčenú i vecnú súvislosť
medzi žalobou vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha určenia svojho výlučného vlastníckeho práva
k spornému motorovému vozidlu a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha
uloženia zákazu žalovanému nakladať s týmto motorovým vozidlom, najmä nevykonania akýkoľvek

úkonu,ktorýmbyžalovanýpreviedolvlastníckeprávoalebospôsobilprechodvlastníctvanatretiuosobu,
použiltotovozidloakovkladdoobchodnejspoločnosti,prenajalalebovypožičalho,zriadilzáložnéprávo,
vecné bremeno alebo iné právo k cudzej veci s účinkami vecného bremena v prospech tretej osoby. Z
uvedených dôvodov preto, keďže žalobca podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil,
súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Neodkladné opatrenie nariadené

na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej zanikne uplynutím tohto času v zmysle § 333
C. s. p. prípadne ho súd na návrh podľa § 334 C. s. p., ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené,
resp. aj bez návrhu zruší, za podmienok uvedených v § 335 ods. 1 C. s. p.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocneného

zástupcu.
V prvom rade v odvolaní uviedol, že mu nebol doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia postupom podľa § 331 ods. 1 C. s. p. Nebola mu doručená ani samotná žaloba, preto pri
vyjadrení vychádzal výlučne z vydaného uznesenia okresného súdu, ktoré ako jediné mu bolo doručené.
Mal za to, že takýmto nesprávnym procesným postupom mu boli odňaté jeho práva konať pred súdom,

nakoľko má za takéhoto stavu sťaženú argumentáciu tak po právnej ako aj skutkovej stránke, kedy
nemôže náležite reagovať na právne a skutkové tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, ktorá mu ani
nebola doručená alebo v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré mu doručené
rovnako nebolo. Nestotožnil sa s dôvodmi vydaného uznesenia a bol názoru, že žalobca neosvedčildôvody pre vydanie neodkladného opatrenia a preto je potrebné ho zrušiť. Súd pri vydaní neodkladného
opatrenia vychádzal z tvrdení žalobcu, avšak tieto podľa jeho názoru relevantne nepreukazujú potrebu
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a už vonkoncom neosvedčujú nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a
oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
oplatí uchádzať o konečnú ochranu. Zároveň musí súd skúmať aj otázku hodnovernosti osvedčenia
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd nesprávne právne posúdil otázku

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca iba tvrdí, že žalovaný sa vyjadril, že vozidlo
prevedie ďalej, avšak uvedené tvrdenie nie je postačujúce pre osvedčenie existencie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy a už vôbec ju hodnoverne nepreukazuje, pričom v uznesení absentuje
odôvodnenie, v čom toto nebezpečenstvo spočíva, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé
konanie, ktorého obsahom je aj dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na
nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 866/2014-42 zo dňa 20.08.2015. Tiež sa podľa žalovaného

nemožno stotožniť s tvrdením súdu ohľadne prípadného prevodu vozidla na ďalší subjekt, že táto
skutočnosť by vyvolala ďalší spor, čo je podľa názoru súdu v rozpore so zásadou hospodárnosti a
efektivity súdneho konania. Aktuálne platný Civilný sporový poriadok v ust. § 79 a § 80 výslovne počíta
s možnosťou riešenia situácie, ak počas súdneho konania nastane skutočnosť, ktorá má za následok
zmenu v osobe niektorej zo sporových strán. Teda, ak by aj došlo k zmene vlastníctva vozidla ako to

tvrdí žalobca (on však zdôrazňuje, že tomu nič nenasvedčuje, ide iba o ničím nepodložené tvrdenie
žalobcu), tak potom nič nebráni tomu, aby do konania vstúpil na strane žalovaného ďalší účastník,
vo vzťahu ku ktorému je možné určenie vlastníckeho práva. Uvedené však nemôže byť ani dôvodom
preukázania ohrozenia práva žalobcu uplatneného v konaní a už vôbec nemá za následok porušenia
zásady hospodárnosti či efektivity súdneho konania. V uznesení však celkom absentuje odôvodnenie

rozhodnutia súdu v nadväznosti na aktuálne platnú právnu úpravu umožňujúcu podľa § 79 a § 80 C. s. p.
zmeniť či pripustiť ďalšieho účastníka sporu. Z uvedeného dôvodu súd porušil jeho právo na spravodlivé
konanie z dôvodu absentujúceho odôvodnenia uznesenia, ale tiež sa jedná zo strany súdu o nesprávne
právne posúdenie veci, keď opomenul aplikáciu týchto ustanovení. Ohrozenie práva žalobcu tak nie je
žiadnym spôsobom hodnoverne preukázané a na základe rozhodujúcich skutkových okolností prípadu

ani k ohrozeniu nikdy dôjsť nemohlo a nemôže. Nie sú tak splnené zákonné požiadavky na to, aby súd
neodkladné opatrenie vôbec vydal. V ďalšej časti odvolania žalovaný reagoval na skutkové a právne
dôvody žaloby vo veci samej ohľadom platnosti kúpnej zmluvy. V súvislosti s uvedeným mal za to,
že žalobca neosvedčil svoj nárok a preto poskytnutá súdna ochrana prostredníctvom neodkladného
opatrenia nedôvodne zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Napriek tomu, že sú mal k dispozícii listinné

dôkazy poskytnuté žalobcom, s týmito sa nevysporiadal dostatočne, čo má zá následok zmätočnosť
a nepreskúmateľnosť ako inú vadu uznesenia, pre ktoré je nesprávne. Zároveň svojím postupom mu
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
súdny proces. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že zo strany žalobcu podaním návrhu
na neodkladné opatrenie, kedy nárok nie je absolútne preukázaný, rovnako ako ani ohrozenie jeho

práva, došlo k zjavnému zneužitiu práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Žiadal preto, aby súd
napadnuté uznesenie zrušil, nakoľko pre jeho vydanie neexistujú zákonné podmienky a zároveň žiadal,
aby mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu v prvom rade

uviedol, že odvolanie žalovaného je absolútne nedôvodné. Uviedol, že tvrdenia žalovaného neznižujú
dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia. K poukazovaniu žalovaného na jeho vyjadrenie, že
vozidlo prevedie ďalej uviedol, že žalobca, resp. konateľ žalobcu Martina Hrossová stála pri bráne
spolu s osobou - M. G., pričom obaja počuli, že ak nezaplatí žalobca sumu 16.000,- eur, tak bude auto
prevedené ďalej. V ďalšom reagoval na jednotlivé tvrdenia žalovaného ohľadom uzatvorenej kúpnej

zmluvy, kúpnej ceny a odhlásenia vozidla. Žiadal preto, aby odvolací súd odvolanie žalovaného voči
nariadenému neodkladnému opatreniu zamietol a potvrdil vydané neodkladné opatrenie.

4. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike (reakcii na vyjadrenie žalobcu)
uviedol, že z tvrdení žalobcu je jednoznačne preukázané, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy pre prevod

vlastníckeho práva k vozidlu medzi žalobcom a ním došlo a túto skutočnosť žalobca nerozporuje,
naopak potvrdzuje ju. V tomto smere zotrval na svojom vyjadrení, že v prípade, ak by aj písomná
kúpna zmluva bola považovaná za neplatnú, s poukazom na všetky súvisiace dôkazy a skutočnosti, ale
predovšetkým správanie účastníkov tohto zmluvného vzťahu, došlo k jej platnému uzatvoreniu aspoňústnou formou. Opätovne uviedol, že on poveril p. V., aby v jeho zastúpení uzatvoril kúpnu zmluvu so
žalobcom, čo žalobca akceptoval. Rozsah jeho oprávnenia žalobca začal spochybňovať až podanou
žalobou a návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, preto jeho konanie možno dôvodne považovať

za účelové v rozpore s jeho skôr prejavenou vôľou, ktorá bola základom zmluvného vzťahu s ním. V
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobca nerozporoval ani oprávnenie p. Odstrčila na to, aby s ním
dojednal výšku kúpnej ceny. Podľa neho osoby poverené sprostredkovaním zmluvného vzťahu alebo
dojednaním konkrétnych podmienok, nemusia byť nevyhnutne štatutárnym orgánom tej ktorej zmluvnej
strany, pre potvrdenie ich oprávnenia konať, celkom postačuje správanie oboch strán a akceptácia ich

konania (v danom prípade zo strany žalobcu, pričom on oprávnenie týchto osôb nerozporuje). V ďalšej
časti reagoval na konkrétne vyjadrenia žalobcu a mal za to, že žalobca nespochybnil vlastnícke právo k
vozidlo mu svedčiace a nepreukázal svoje tvrdené vlastníctvo. Práve naopak, svojím vyjadrením potvrdil
uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi nimi za účelom prevodu vlastníctva k vozidlu a vôľu žalobcu, aby k
takémuto prevodu došlo a za týmto účelom vykonal jednotlivé úkony. Súčasné spochybňovanie takto
vlastnej dobrovoľne a výslovne skôr prejavenej vôle je zo strany tohto účelovým konaním.

5. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu k duplike (reakcii na repliku žalovaného) pripojil
uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru odbor kriminálnej polície, Nitra zo dňa 04.09.2020
ČVS: ORP-1023/3-VYS-NR-2020 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
2 Trestného zákona a v ďalšom reagoval na skutočnosti v ňom uvedené, výpovede svedkov a rozpory.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329
ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a

z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie okresného súdu sčasti
podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil a sčasti zmenil podľa § 388 C. s. p.

7. Nakoľko odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s.
p.), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalovaného

a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z
hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C. s. p.).

8. Žalovaný v odvolaní v prvom rade namietal, že mu nebol doručený návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia postupom podľa § 331 ods. 1 C. s. p.

9. Podľa § 331 ods. 1 C. s. p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie doručené.

10. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že pre doručovanie uznesení súdu o neodkladnom
opatrení je rozhodujúci spôsob rozhodnutia súdu. V danej veci bolo neodkladné opatrenie nariadené, a
preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí ostatným stranám až spolu s uznesením.

Z obsahu spisu okresného súdu a to doručenky na č.l. 28 p.v. spisu vyplýva, že žalovanému bol dňa
29.06.2020 doručený v rámci príloh okrem iného „návrh“ ako aj „uznesenie z 26.06.2020 - vydané
NO č.l. 26 podpísané osobne“. V danej veci návrh resp. žaloba obsahovala aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na jeho nesporné doručenie odvolací súd nepovažoval námietku
žalovaného za dôvodnú.

11. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietal, že žalobca neosvedčil dôvody pre vydanie neodkladného
opatrenia a preto je potrebné ho zrušiť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia

okresného súdu, ktorým vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o
určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci a argumenty žalovaného v odvolaní bolo posúdiť, či v
čase rozhodovania prvoinštančného súdu boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti
odôvodňujúce uložiť žalovanému neodkladným opatrený dočasný zákaz nakladať s vecou a to soznačeným osobným motorovým vozidlom (najmä, aby nevykonal akýkoľvek úkon, ktorým by previedol
vlastnícke právo alebo spôsobil prechod vlastníctva na tretiu osobu, použil ho ako vklad do obchodnej
spoločnosti, prenajal alebo vypožičal ho, zriadil záložné právo, vecné bremeno alebo iné právo k cudzej

veci s účinkami vecného bremena v prospech tretej osoby) a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

13. Preskúmaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu, vyhodnotením predložených listín a
skutočnostíuvedenýchvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaodvolacísúdzhodnesokresným

súdom dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre úpravu pomerov strán sporu
neodkladným opatrením v zmysle § 325 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s
dôvodmi uvádzanými okresným súdom.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia
je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným

subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je 1/ potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán je
nevyhnutné, aby žalobca tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to, že
tento vzťah potrebuje bezodkladnú úpravu, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimeraným

spôsobom (podľa povahy konania o nariadenie predbežného opatrenia a povahy konania vo veci samej)
zasahovať do právnych vzťahov strán konania (t. j. že strana konania nie je obmedzená spôsobom
neprimeraným povahe veci).?V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany
konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto
podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C. s. p.).
Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods.
1 C. s. p.).V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t.
j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v
tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. C.
s. p.).

15. Aj odvolací súd pri právnom posúdení veci považoval za rozhodujúce, že bol osvedčený právny
vzťah medzi sporovými stranami odvíjajúci sa od uzavretej kúpnej zmluvy a taktiež skutočnosti pre záver
o pravdepodobnosti z toho plynúceho nároku. Potrebou bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným
neodkladným opatrením dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie
súdu vo veci samej. Aj nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy možno vyvodiť zo samotných tvrdení

žalobcu v návrhu (vyjadrenia konateľov žalovaného o predaji veci tretej osobe či žalobcovi za vyššiu
kúpnu cenu), z ktorých možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Podľa odvolacieho
súdu je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch nevznikali zmeny aj keď do sporu môže vstúpiť
ďalší účastník. Napokon uvedená možnosť uvádzaná žalovaným zrejme nepriamo poukazuje aj na
jeho úmysel k vykonaniu uvedeného úkonu. Zároveň nariadením neodkladného opatrenia nedôjde

ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovaného k predmetnému osobnému motorovému vozidlu
v neprimeranom rozsahu, nakoľko tento nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v jeho bežnom
užívaní. Pokiaľ žalovaný v odvolaní reaguje na skutkové a právne dôvody žaloby vo veci samej tieto
skutočnosti budú predmetom posudzovania vo veci samej. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné
namietanie nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa neho uznesenie predstavuje

jednoduchšiu procesnú formu rozhodovania súdov, z hľadiska čoho sa zjednodušujú formálne a
obsahové náležitosti vyhotovenia uznesenia (§ 236 C. s. p.). Napriek uvedenému okresný súd v
napadnutom rozhodnutí uviedol dostatočné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil a vysporiadal sa so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie a vychádzajúcimi zo stavu
v čase vydania napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 C. s. p.). Vzhľadom na uvedené odvolací súd

považoval rozhodnutie okresného súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie s poukazom na ust. §
325 ods. 1, 2 písm. c/ C. s. p. za vecne správne. Pokiaľ rozhodnutie okresného súdu sčasti zmenil
bolo to v súvislosti s vymedzením povinností vo vzťahu k určitým právam (žalovaný tým, že v odvolaní
nesúhlasil s nariadením neodkladného opatrenia namietal aj ich obmedzenia) a to konkrétne pokiaľ ideo uloženie zákazu žalovanému dočasne zriadiť vecné bremeno alebo iné právo k cudzej veci s účinkami
vecného bremena v prospech tretej osoby. Dôvodom bolo, že vecné bremená sú typickým právom k
cudzej veci, a to iba nehnuteľnej. Vyplýva to z ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa, ktorého

vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Ide o inštitút, ktorý teda jednak umožňuje upravovať
vzťahy medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností a jednak zásahy tretích osôb do práv vlastníka
nehnuteľnosti. V danom prípade sa zákaz má týkať osobného motorového vozila a teda hnuteľnej veci
(§ 119 Občianskeho zákonníka) a preto bolo neodkladné opatrenie v tejto časti nariadené nesprávne.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o nariadení neodkladného
opatrenia, ktorým zakazuje žalovanému dočasne do právoplatného skončenia konania vedeného pod
spisovou značkou 9 C 30/2020 nakladať s vecou, a to s motorovým vozidlom FORD RANGER, č. VIN:
6FPPXXMJ2PDD47994, EČV: CA 074 DM, rok výroby 2014, objem motora: 2198 cm3, farba: modrá,
najmä, aby nevykonal akýkoľvek úkon, ktorým by previedol vlastnícke právo alebo spôsobil prechod

vlastníctva na tretiu osobu, použil ho ako vklad do obchodnej spoločnosti, prenajal alebo vypožičal ho,
zriadil záložného právo potvrdil a ktorým zakazuje žalovanému, aby zriadil vecné bremeno alebo iné
právo k cudzej veci s účinkami vecného bremena v prospech tretej osoby zmenil tak, že návrh žalobcu
zamieta.

17. Pokiaľ ide o trovy konania, o týchto odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním
napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci (§ 262 ods. 1 C. s. p.). Vo veci bude ďalej
konať okresný súd, ktorý v súvislosti s konečným rozhodnutím rozhodne aj o trovách konania spojených
s konaním o neodkladnom opatrení.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.