Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205569
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8217205569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcov I. D., nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. XX,
právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Hlavná 27,
080 01 Prešov proti žalovaným 1./ G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. P. XXX/X, XXX XX Y., 2./ D. B.,
rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX O. XX, právne zastúpená JUDr. Matúšom Hribom, advokátom,
so sídlom advokátskej kancelárie Na hradbách 5, Bardejov, 3/ N. H., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
Y. XXXX/X, XXX XX Y., právne zastúpená JUDr. Evou Hudákovou, advokátskou, so sídlom advokátskej
kancelárie na ul. Dlhý rad 17, Bardejov, 4/ X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX Y., o

určenievlastníckehopráva,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBardejovč.k.6C/20/2017
- 136 zo dňa 15.júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

Žalovanejv2.rade,žalovanejv3.radeažalovanejv4.radepriznáva nároknanáhradutrovodvolacieho

konania voči žalobcovi, každej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne prvoinštančný súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Žalovanému v 2/ až v 4/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. O., parcela C KN č. XX - záhrady o výmere
XXXmX, a parcela C KN č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a náhrady trov konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že tieto nehnuteľností svoju s ostatným majetkom získal do daru od svojho
deda N. A.. Parcely C KN č. XX a C KN č. XX/X zapísané na LV č. XXX k.ú. O., užíval jeho pradedo
G. A. od roku 1924, ktoré nadobudol Kúpnou zmluvou Čd č. 2404. Pradedo G. A. zomrel XX.XX.XXXX.
Po smrti pradeda, na základe prejednania dedičstva, nehnuteľnosti užíval dobromyseľne a nerušene

jeho syn N. A., ktorý ich nakoniec v celom rozsahu daroval žalobcovi. Žalobca nie je na liste vlastníctva
zapísaný v celosti ako vlastník parciel C KN č. XX a C KN č. XX/X k.ú. O. na LV č. XXX. Ako ďalší
spoluvlastníci sú uvedení žalovaní v 1/ až v 4/ rade. Keďže však jeho dedo N. A. nehnuteľnosti užíval
dobromyseľne a nerušene, žalobca sa cíti byť ich vlastníkom v celom rozsahu.4. Žalovaní v 2/, 3/ a vo 4/ rade so žalobou nesúhlasili.

5. Prvoinštančný súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie a vypočul svedkov k žalobe.
Následne podaním zo dňa 9.5.2018, ktoré žalobca označil ako „stanovisko“ žalobca nielen skutkovo,
ale aj v petite zmenil uplatnený nárok tak, že tvrdil, že v minulosti došlo medzi právnymi predchodcami
žalobcu a žalovaných k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností, ktoré rozdelenie nebolo pozemno-knižne
vykonané. Stačilo, aby k zrušeniu spoluvlastníctva reálne rozdelením došlo na základe písomnej

zmluvy a podloženej geometrickým plánom. Žalobca tvrdil, že v minulosti došlo k zrušeniu a
rozdeleniu podielového spoluvlastníctva, reálne rozdelenie spoluvlastníctva nie je zaevidované v
katastri nehnuteľností. K reálnemu rozdeleniu podielového spoluvlastníctva a k zrušeniu a vyporiadaniu
spoluvlastníctva došlo medzi právnymi predchodcami G. A. a G. U., preto žiadal, aj vzhľadom na
historický vývoj inštitútu vydržania, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu, a žiadal určiť, že
do dedičstva po poručiteľovi G. A., ktorý zomrel XX.XX.XXXX v Y., bez zanechania závetu, patria

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. O. parcela C KN č. XX záhrady o výmere XXX m2, parcela C
KN č. XX - X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2.

6. So zmenou žaloby nesúhlasili ani žalovaná v 3/ rade, ani žalovaná v 4/ rade. Prvoinštančný súd
skôr než začal sa meritórne zaoberať vecou skúmal, či je možné pripustiť konanie o zmenenej žalobe.

Zistil, že zmenený žalobný návrh sa týka nielen zmeny skutkových tvrdení, kde nový uplatnený nárok
je založený na nových skutkových tvrdeniach spočívajúcich vo faktickom reálnom rozdelení sporných
nehnuteľností, ale aj v novoformulovanom petite uplatneného nároku. Prvoinštačný súd aplikujúc
ustanovenie § 143 ods. 1 C.s.p. takúto zmenu nepripustil, pretože takáto zmena žaloby zásadne
neovplyvní postavenie žalobcu. Na to, aby bolo možné zmenu žaloby pripustiť je potrebné skúmať

naliehavý právny záujem na takomto určení. Doteraz vykonané dokazovanie v rámci hospodárnosti
konania nemôže byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, pretože žalobca v uplatnenej žalobe
vo veci samej tvrdil, že G. A. parcely C KN č. XX/X, XX a XX/X nadobudol kúpnou zmluvou z roku 1924.
V navrhovanej zmene žaloby žalobca tvrdí, že vlastníctvo nadobudol N. A. vydržaním s poukazom na
Notársku zápisnicu č. N90/2003, Nz12350/2003. Pritom N. A. dedil po G. A.. Žalobca žiadal určiť, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi G. A. a v takom prípade, vzhľadom na to, že v spore,
či na strane žalobcov alebo na strane žalovaných, musia byť všetci dedičia po poručiteľovi, žalobca
neupravil okruh účastníkov v tomto spore, a preto by bez ďalšieho skutkovo zmenenej žalobe, a žalobe
zmenenej aj vo vzťahu k petitu, s poukazom na rozsah účastníkov nebolo možné vyhovieť z procesného
dôvodu. Preto pre hospodárnosť v konaní zmenený žalobný návrh zamietol.

7. Prvoinštančný súd následne pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Zistil, že v danom prípade
existuje naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe podľa § 137 písm. c/ C.s.p. Poukázal
na ustanovenia § 29, § 30 ods. 1, § 129, § 130, § 132, § 134 Občianskeho zákonníka, a upriamil
pozornosť aj na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že k tomu, aby bolo možné

nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň zákonné predpoklady, a to že
nadobúdateľ je oprávnený držiteľ veci po celý vydržaciu dobu, ďalej nepretržitosť vydržacej doby, ktorou
je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, ďalej spôsobilý
predmet vydržania.

8. Základným predpokladom je teda skutočnosť, že držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná z objektívneho
hľadiska, teda či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci,
ktorýchvlastníctvonenadobudol.Oprávnenádržbasanemusínevyhnutneopieraťoexistenciuprávneho

dôvodu, stačí ak tu bol čo i len domnelý dôvod. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť držiteľa,
teda presvedčenie držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva.

9. Prvoinštančný súd zistil, že právny predchodca žalobca G. A. v roku 1924 nadobudol podiel
k nehnuteľnosti o veľkosti 2/8. Po smrti G. A. v súlade s dedičským konaním D428/1970, ktorým

účastníkom bol N. A., právny predchodca žalobcu, bol uvedený podiel prejednaný v dedičskom konaní
v rozsahu podielu 2/8. S rozsahom dedičstva bol N. A. náležite oboznámený.
Bolo zistené, že žalovaná vo 4/ rade dedila nehnuteľnosti, ktoré sú vo zvyšku v podielovom
spoluvlastníctve so žalobcom po svojich právnych predchodcoch.Dňa 19.4.2016 listom žalobca kontaktoval žalovanú s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k pozemkom vedeným na LV č. XXX k.ú O., pričom uviedol, že je podielovým
spoluvlastníkom v rozsahu XXX/XXX, a má záujem podielové spoluvlastníctvo k týmto pozemkom

zapísaným na LV č. XXX k.ú. O. zrušiť a vyporiadať prikázaním za náhradu. Žalovaná vo 4/ rade s týmto
postupom súhlasila, avšak požadovala 30,- Eur/1m2, a zároveň upozornila, že stavba postavená na
týchto pozemkoch - garáž č. popisné XX, je čiernou stavbou.

10. Žalobca nepreukázal moment vstupu do oprávnenej držby celej nehnuteľnosti jeho právnymi

predchodcami, keď bolo preukázané, že ku kúpe celého podielu nehnuteľnosti na LV č. XXX v roku 1924
právnymi predchodcami nedošlo.

11. Prvoinštančný súd sa zaoberal aj dobromyseľnosťou počas celého obdobia tvrdenej držby
nehnuteľnosti a zistil, že táto okolnosť nebola preukázaná už aj s poukazom na to, že predmetom
dedenia po nebohom G. A. bol len jeho spoluvlastnícky podiel, ktorý daroval žalobcovi N. A.. Naviac

výzva na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovanej vo 4/ rade dobromyseľnosť
vylučovala. Žalobca nepreukázal, že sa stal oprávneným držiteľom predmetných pozemkov, ani
jeho právni predchodcovia. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaný, resp. jeho právni
predchodcovia užívajú nehnuteľnosti na LV č. XXX v k.ú. O. ako celok, avšak bez právneho dôvodu.
Preto prvoinštančný súd, keďže neboli preukázané podmienky vydržania vlastníckeho práva žalobcom,

žalobu zamietol.

12. Súd nepripustil navrhnuté doplnenie dokazovania žalobcom podľa § 153 ods. 2 C.s.p. výsluchom
notárky spisujúcej notársku zápisnicu a následne znaleckého dokazovania, v súlade so zásadou
hospodárnosti. Ďalšie dokazovanie by vyžadovalo minimálne nariadenie ďalšieho pojednávania a

vykonávania ďalších úkonov súdu. Naviac tieto dôkazy sa týkali zmeneného návrhu vo vzťahu k
preukazovaniu zmenených skutkových okolností o ktorých prvoinštančný súd rozhodol tak, že zmenu
žaloby nepripustil.

13. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., s použitím ust. § 262 ods. 2

C.s.p. Úspešný žalovaný v 1/ rade si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu tieto nevyplývajú.
Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Úspešným žalovaným v 2/ až vo 4/ rade súd priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti veci.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že prvoinštančný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany,
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uviedol, že predložil súdu listinné dôkazy, písomné stanovisko doručené súdu dňa
10.5.2018 na obsah ktorého poukazuje a na ňom zotrváva v plnom rozsahu. Uviedol, že parcela mpč.
XXX v pôvodnej pozemnoknižnej zápisnici č. 37, katastrálne územie O., bola pôvodne zapísaná v
pôvodnom spoluvlastníctve právnych predchodcov a to G. A. v podiele XX/XX a G. U., a jeho ženy
N., rod. Y. v podiele XX/XX. Títo podieloví spoluvlastníci zaevidovaní v pozemkovej knihe nehnuteľnosti

reálne si rozdelili a reálne rozdelené aj užívali. Preto aj na súčasnom LV č. XXX je iba formálne
vykazované podielové spoluvlastníctvo týchto nehnuteľností, ktoré v minulosti bolo reálne rozdelené s
tým, že celé nehnuteľnosti z LV č. XXX katastrálne územie O. aktuálne vlastní N. A., právny predchodca
žalobcu. K reálnej deľbe došlo iba mlčky, nie zápisom v pozemnoknižnej zápisnici. Preto vo veci žalobca
žiadal vypočuť samotnú notárku a pripojiť si notárske spisy o osvedčení pre D. B., rod. D., a právneho

predchodcu N. A.. Žalobca namietal formalistický prístup prvoinštančného súdu. Súd nie je absolútne
viazaný doslovným znením zákona, môže sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história
jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú už svoj základ v ústavne
konformnom právnom poriadku ako významnom celku. Povinnosť súdu hľadať a uplatňovať právo
neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež je povinnosťou zisťovať

a formulovať, čo je konkrétnym právom i tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných
zásad. Žalobca žiadal, aby súd prijal záver, že žaloba žalobcu je opodstatnená a žiadal žalobe vyhovieť.
Namietal porušenie princípu rovnosti zbraní účastníkov konania. Pokiaľ je žaloba zamietnutá, ani v
budúcnosti sa nevytvorí žiadna možnosť spravodlivého riešenia prípadu.15. K odvolaniu zaujala písomné stanovisko žalovaná v 2/ rade, ktorá uviedla, že s odvolacími
dôvodmi žalobcu nesúhlasí, stotožňuje sa s prvoinštančným rozsudkom. Uviedla, že žalobca, respektíve

jeho právni predchodcovia si boli nepochybne vedomí toho, že sú len podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností.Tvrdeniažalobcuozrušenípodielovéhospoluvlastníctvaniesúsprávne.Poukázalanato,
že aj žalobca mal informáciu, že k zrušeniu podielového spoluvlastníctva nedošlo, keď v minulosti vyzval
žalovanú na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Preto žiadala rozsudok potvrdiť,
uplatnila si trovy konania.

16. Žalovaná v 3/ rade v písomnom vyjadrení uviedla, že odvolanie považuje za účelové, poukázala, že v
minulosti sa viackrát vyjadrili, že považujú právne i skutkové tvrdenia prvoinštančného súdu za správne,
s ktorými dôvodmi sa stotožňujú a žiadala prvoinštančný rozsudok potvrdiť. Uplatnila si trovy konania.

17. Žalovaná vo 4/ rade uviedla, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil a uplatnila si trovy konania. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že G. A. bol iba podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti podielu XX/XX, ktorý kúpil v roku 1924 kúpnou zmluvou Čd
XXXX. Jeho právnym nástupcom sa stal N. A., ktorý zdedil spoluvlastnícky podiel XX/XX. V roku 1979
N. A. nenamietal nové zameranie pozemkov a vyčíslenie podielov. Vtedy mal vedomosť o tom, že nie
je výlučným vlastníkom parcely C KN č. XX/X a XX. Namietala, že žalobca v odvolaní tvrdí tie isté

okolnosti a tvrdenia, ktoré boli predmetom zamietnutia zmeny žaloby, ktoré sa nachádzalo v stanovisku
žalobcu zo dňa 9.5.2018. Žalovaná zdedila svoje nehnuteľnosti po svojich právnych predchodcoch,
žalobca v minulosti žiadal, aby podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo zrušené na základe
dohody spoluvlastníkov. Poukázala na to, že žalobca nepreukázal podmienky oprávnenosti držby a
dobromyseľnosti vydržateľa. Preto žiadala rozsudok potvrdiť.

18. K vyjadreniam zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý poukázal na princíp formálnej pravdy, na
skutočnosti, že prvoinštančný súd nezohľadnil okolnosť reálnej deľby nehnuteľností, preto žiadal žalobe
vyhovieť.

19. Žalovaná vo 4/ rade k vyjadreniu žalobcu poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie k odvolaniu
a žiadala, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnila si trovy konania.

20. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 C.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasledujúcich C.s.p., bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu 1. inštancie je správne.
Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy, správne vo veci aj
rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na skonštatovanie
správnosti tohto rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie správnosti naviac k veci udáva:

21. Žalobca podal v prejednávanej veci žalobu o určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. O., a to konkrétne parcely č. C KN č. XX a parcely C KN č. XX/X. Žalobca
v žalobe tvrdil, že tieto nehnuteľnosti nadobudol jeho pradedo G. A. v roku 1924 kúpnou zmluvou Čd
XXXX. Tieto nehnuteľnosti ďalej zdedil N. A., dedo žalobcu, ktoré v celosti daroval žalobcovi. Celú
nehnuteľnosť mal získať právny predchodca žalobcu N. A. dobromyseľne, nerušene, tieto aj riadne

užíval a tak ich daroval aj žalobcovi. Žalobca takto uviedol svoj žalobný nárok, ktorý substancoval do
relevantných skutkových okolností, skutkového deja, z ktorého vyvodzoval uplatnený nárok v žalobnom
návrhu, petite žaloby. Žalobca v žalobe jednoznačne opísal tvrdenia z ktorých vyvodzuje oprávnenosť
uplatneného nároku tak, aby nedošlo k zámene s iným skutkom. Od týchto skutkových tvrdení, ktoré
podporil dôkazmi, odvodil svoj žalobný návrh. Žaloba v takomto rozsahu bola pre prvoinštančný súd

záväzná.
Žalobu podľa § 137 C.s.p. je možno charakterizovať ako žalobu o určení, či tu právo je alebo nie, ak je
na to naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ C.s.p. Prvoinštančný súd vo vzťahu k tejto žalobe
naliehavý právny záujem zistil. V priebehu konania však žalobca podaním, ktoré došlo prvoinštančnému
súdu dňa 10.5.2018 (čl. 78 súdneho spisu), ktoré datoval dňa 9.5.2018 zmenil skutkové tvrdenia

uplatneného nároku, ako aj žalobný návrh, (petit uplatneného nároku). Skutkovo vychádzal žalobca
z okolností reálnej deľby nehnuteľností právnymi predchodcami strán sporu a žiadal určiť, že tieto
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi G. A..Za tieto situácie prvoinštančný súd správne skúmal, či je možné o takto zmenenej žalobe vo veci
konať, pretože zmenu žaloby je možné vykonať podľa § 139 C.s.p. len so súhlasom súdu. Uplatnenou
zmenou žaloby žalobca jednak uplatňoval iné právo a na základe iných skutkových tvrdení. Ide o

takú zmenu žaloby, ktorú prvoinštančný súd vyhodnotil podľa § 143 C.s.p. ako neprípustnú, pretože v
konaní o zmenenej žalobe by neboli možné výsledky doterajšieho konania byť podkladom na konanie
a rozhodnutie. V takom prípade prvoinštančný súd po nepripustení zmeny žaloby konal a pokračoval
o pôvodnej žalobe.
Postup prvoinštančného súdu sa nakoniec odrazil aj v rozhodnutí o veci samej, keď prvoinštančný súd

žalobu žalobcu ako nepreukázanú vo vzťahu k dobromyseľnosti, a vo vzťahu k oprávnenosti držby
žalobcu považoval za nepreukázanú, nedôvodnú a preto žalobu zamietol.

22. Odvolacie dôvody žalobcu sa viažu na postup prvoinštančného súdu, kde žaloba o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom G. A. nebola pripustená, a kde skutkové okolnosti
zmenenej žaloby neboli predmetom dokazovania pred prvoinštančným súdom. Tieto okolnosti žalobca

v odvolaní uviedol ako rozhodujúce pre zrušenie napadnutého rozsudku a pre prípadné vyhovenie
uplatnenéhonároku,ktorýaninebolpredmetomkonania.Preto,vzhľadomnato,žežalobcavodvolacích
dôvodoch uviedol skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania, a ktoré neboli predmetom
skúmania prvoinštančným súdom, a ktoré prvoinštančný súd meritórne ani nevyhodnocoval, správne
postupovalprvoinštančnýsúdkeďžalobuzamietol.Rozhodolouplatnenomnároku,ktorýbolpredmetom

žaloby a o ktorom bolo vykonané dokazovanie.

23. Pokiaľ žalobca mieni uplatňovať svoj nárok na základe iných skutkových okolností, a pokiaľ mieni
žalobca uplatňovať iné právo než to, ktoré špecifikoval v petite žaloby, nič mu nebráni podať novú žalobu.

24. Preto odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., ako správny
potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému v 1/ rade by patrila náhrada

trov konania. Žalovanému v 1/ rade však v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania zo spisu
nevyplývajú, vyjadrenie k odvolaniu nepodal, aktívne sa do odvolacieho konania nezapojil, žiadne trovy
si neuplatnil. Preto v súlade s ustanovením článku 17 základných princípov C.s.p. odvolací súd mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Žalované v 2/, 3/ a vo 4/ rade boli v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, k odvolaniu zaujali
písomné stanovisko, v odvolacom konaní boli aktívne a trovy konania v odvolacom konaní si uplatnili.
Preto im ako úspešnej strane sporu kaźdej patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti

výroku o trovách konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.