Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Csp/84/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214029
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117214029.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v spore žalobcu: Slovenská
sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653, zastúpeného Roman Kvasnica a
partneri s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovaným: 1/ W. W.,
nar. XX.X.XXXX, bytom V. M. XXX/XX, D. - A., 2/ X. W., nar. X.X.XXXX, bytom V. M. XXX/XX, D. - A.,
zastúpených Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom Hodžova 13, Žilina, o zaplatenie 47.949,71
eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 40.378,74 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40.378,74 eur od 21.5.2014 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania rozsahu 60 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 47.949,71 eur, úroky vyčíslené do 25.4.2014 vo
výške 2.800,83 eur, úroky z omeškania vyčíslené do 3.4.2017 vo výške 7.446,53 eur, 5 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 47.949,71 eur od 4.4.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu skutkovo
odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0423686278 zo dňa 12.5.2006 poskytol
žalobca žalovaným 1/, 2/ ako dlžníkom úver PLUS na bývanie v celovej výške 1.900,000,- Sk (63.068,44
eur s dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby na obdobie jedného roka vo výške 5,15 % p.a. Výška
úrokovej sadzby sa v priebehu trvania zmluvného vzťahu menila 6 krát (od 12.5.2010 na 4,29 % p.a.,
od 12.5.2011 na 4,19 % p.a. od 12.5.2012 na 4,79 % p.a.) Žalovaní sa zaviazali poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom v 204 mesačných splátkach po 14.122,-
Sk (486,76 eur, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci. Prvá splátka dlhu bola splatná 10.6.2006, konečná
splatnosť 10.5.2023. Žalovaní svoj dlh zo zmluvy o úvere splácali riadne iba do konca mesiaca júla
2011, občas s niekoľkodenným omeškaním. K zhoršeniu platobnej disciplíny žalovaných došlo, keď
anuitnú splátku platnú v auguste 2011 uhradili v menšej sume. Následne jednotlivé zmluvne dohodnuté
splátky začali splácať v rôznych sumách a v nepravidelných intervaloch. Celkom uhradili 99 úhrad,
poslednú úhradu 11.2.2013 vo výške 300- eur. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých
splátok poskytnutého úveru žalobca písomným podaním z 5.3.2014 vyzval žalovaných, aby v lehote
15 dní od doručenia výzvy zaplatili celú sumu omeškaného dlhu, ktorý k 3.3.2014 dosiahol výšku
7.265,22 eur s tým, že pokiaľ uvedená suma nebude v určenej lehote zaplatená, žalobca môže pristúpiť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky a pristúpiť k dražbe založených nehnuteľností.
Predmetné výzvy, ktoré boli žalovaným doručované do vlastných úrok, prevzala žalovaná 2/ 10.3.2014aj za žalovaného 1/. Aj keby menovaná žalovanému 1/ prevzatú listovú zásielku neodovzdala, tak by
sa s poukazom na bod 10.3. všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. účinných
od 1.2.2014 považovala predmetná zásielka za doručenú 9.3.2014, t.j. tretím dňom od jej odovzdania
žalobcom k poštovej preprave. Pretože k zaplateniu omeškaného dlhu zo strany žalovaných nedošlo,
žalobca vyhlásil k 25.4.2014 mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čo písomným podaním z 28.4.2014
oznámil žalovaným. Súčasne ich vyzval, aby mu celú splatnú pohľadávku 51.050,57 eur zaplatili v
lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Zaslané oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní neprevzali, vrátili sa žalobcovi 21.5.2014. V zmysle bodu
10.3 všeobecných obchodných podmienok sa považujú za doručenú tretím dňom po ich odoslaní,
t.j. 2.5.2014. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t.j. k 3.4.2017 dosiahla výška splatného dlhu
žalovaných celkom sumu 58,197 eur, ktorá pozostáva z istiny 47.949,71 eur, úrokov 2.800,83 eur
vyčíslených do 25.42014 pri úročení dlžnej istiny úrokom 4,79 % p.a., úrokov z omeškania vo výške
7.446,53 eur vyčíslených do 3.4.2017, pri úročení splatnej istiny a splatných úrokov úrokom z omeškania
5 % p.a.
2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe považovali nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
v požadovanom rozsahu a výške za nedôvodný. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravené
vo všeobecných obchodných podmienok ako zmluvné dojednanie je hrubo nevyvážené a v rozpore
s dobrou vierou, zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Mimoriadna predčasná splatnosť úveru je sama o sebe tak závažnou skutočnosťou, s ktorou je
bezpochyby spätá strata výhody splátok a splatnosť celého dlhu, že takúto podmienku nie je možné
považovať za primeranú. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné vnímať ako poslednú možnosť,
ultimatio ratio. Nie je upravený spôsob, akým k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti môže dôjsť, ani
spôsob, akým má byť uvedená skutočnosť oznámená. Rovnako za neprimeranú a neakceptovateľnú
považovali podmienku týkajúcu sa doručovania, obsiahnutú v bode 10.3 všeobecných podmienok.
Zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalovaných a
týchto vystavuje nepriaznivej zmluvnej fikcii doručenia písomnosti, ktorá má navyše rýdzo procesný
charakter. V nadväznosti na charakter právneho vzťahu je nevyhnutné na režim vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, v danom prípade § 565
zákona. Podľa § 565 OZ zaplatenie celej nesplatenej pohľadávky, ktorú mal dlžník uhrádzať v splátkach,
je viazané na splnenie dvoch podmienok a to, že dlžník nesplní niektorú zo splátok a súčasne že veriteľ si
svojeprávonaúhraduceléhodlhuriadneuplatní,tedavýzvadlžníkanazaplateniecelejpohľadávky.Toto
ustanovenie je modifikované osobitne vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak sa teda žalovaní
sa dostali so splácaním úveru do omeškania po dobu dlhšiu ako tri mesiace a veriteľ ich upozornil, že je
oprávnený následne si uplatniť právo na úhradu celého dlhu, uvedené samo o sebe nezakladá splnenie
podmienky, že žalobca požiadal o splatenie celého dlhu. Vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, ktoré oznámenie zaslal žalobca žalovaným a ktoré im nikdy nebolo doručené tak nedošlo k
splneniu zákonnej podmienky, t.j. že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky. Žalovaní namietli, že
ak k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, premlčania doba pre uplatnenie si nároku žalobcu
nezačala plynúť 25.4.2014. Pohľadávka sa stala splatnou v celom rozsahu najskôr až momentom, keď
si žalobca svoje právo na jej zaplatenie uplatnil podaním žaloby na súde. Žalovaní vzniesli námietku
premlčania čo do časti pohľadávky vo výške 15.469,08 eur. Vzhľadom na to, že žalobca si v súlade
s § 565 OZ neuplatnil právo na úhradu celého dlhu skôr, ale až podaním žaloby na súde 18.4.2017,
tento nemôže do sumy, ktorej zaplatenia sa domáha, zarátať aj splátky, ktoré už v čase podania žaloby
boli premlčané. Spätne odo dňa podania žaloby môže byť splatná iba suma vo výške 16.875,36 eur,
ktorá zodpovedá súčtu jednotlivých splátok za obdobie tri roky spätne odo dňa podania žaloby, t.j. od
18.4.2017 spätne do 18.4.2014 (spolu 36 splátok po 468,76 eur). V prípade splátok za obdobie od
18.4.2014 spätne do 10.7.2011, pre tieto uplynula trojročná premlčacia lehota, Žalovaní namietali, že
suma 15.469,08 eur (33 splátok po 468,76 eur od 10.8.2011 do 18.4.2014 sú premlčané. Ďalej žalovaní
tvrdili, že suma vyčíslená žalobcom, je nesprávna. Žalovaní uhradili 62 splátok, pričom posledná riadna
splátka úveru bola uhradená v júli 2011. Potom je nesporné, že žalovaní uhradili odo dňa 10.6.2016
do 10.7.2011 splátky spolu v sume 29.063,12 eur. Pričom len po odpočítaní uvedenej sumy z celej
poskytnutej sumy úveru zostatok úveru predstavuje sumu 34.005,32 eur. Súčasne je zo zostatku istiny
úveru nevyhnutné odpočítať ešte ďalšie splátky, ktoré žalovaní v priebehu augusta 2011 až februára
2013 zrealizovali v rôznych sumách. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalobca dospel k
výpočtu istiny 47.949,71 eur, ktorá suma má zodpovedať výške pohľadávky po odrátaní všetkých úhrad.
Zároveň zdôraznili, že od sumy istiny je potrebné odpočítať nielen sumu, ktorá bola žalovanými riadne
uhradená, ale tiež sumu, ktorá zodpovedá splátkam za obdobie od 10.8.2011 do 18.4.2014, ktorý nárokvo výške 15.469,08 eur je premlčaný. Poukázali na skutočnosť, že žalobca zarátaval jednotlivé úhrady
nie na istinu, ale najprv na poplatky, náklady a úroky. Skutočnosť, že žalobca si na istinu, resp. do
nesplatenej pohľadávky zarátaval aj ďalšie poplatky a náklady, vyplýva aj z ním predložených výpisov.
Žalovaní majú za to, že pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, nie je reálna, ak táto zahŕňa
dojednané úroky a poplatky, tieto nemôžu predstavovať skutočný dlh. Spornosť pohľadávky žalobcu
vyplývanielenzjejnesprávnehovyčíslenia,atoodrátaniajednotlivýchuhradenýchsplátokašpecifikácie
istiny, ale i z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú dojednania o rôznych poplatkoch a
úrokoch, o ktoré sa má pohľadávky navýšiť. Takéto zmluvné dojednania sú pre spotrebiteľa neprijateľné
a neprimerane zvýhodňujú veriteľa, pričom spotrebiteľa stavajú do zhoršeného a nerovného postavenia.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že v čase uzavretia zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovanými zmluva o úvere uzavretá v zmysle ustanovení § 497 Obchodného
zákonníka nespadala pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v časti, ktorá hovorí o prednostnom použití ustanovení
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva nadobudlo účinnosť
až 1.4.2014, t.j. cca 9 rokov po uzavretí zmluvy. Poukázal na ustanovenie § 879p. Ak mal zákonodarca
záujem na retroaktívnom pôsobení novelizovaného § 52 Občianskeho zákonníka, expressis verbis by
to uviedol v paragrafom znení deviatej časti tohto zákona. Žalobca logicky nemohol v čase uzavretia
zmluvy o úvere prispôsobovať jej text neexistujúcim právnym normám, ale riadil sa zákonmi a ich
výkladom, ktorý bol známy v rozhodnom čase uzavretia zmluvy. Poukázal na ustanovenie § 261 ods.
3 písm. d/ Obchodného zákonníka. K otázke doručovania a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uviedol,
že aplikovaná fikcia doručenia upravená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 10.3,
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale reálne umožňuje veriteľovi dosiahnuť vymožiteľnosť
práva a oprávnených záujmov aj za predpokladu, že dlžník úmyselne alebo neúmyselne nepreberá
zásielky a zároveň si neplní svoje zmluvné záväzky. K procesu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
uviedol, že zo zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovanými a tiež z rozhodovacej praxe súdov
je zrejmé, že všeobecné obchodné podmienky banky tvoria neoddeliteľnú súčasť týchto zmlúv a
žalovaní svojimi podpismi deklarovali, že sa s nimi oboznámili. Odkaz na ne v jednotlivých zmluvách
je bežnou obchodnou praktikou, ktorá nepredstavuje rozpor so spotrebiteľským právom. Poukázal na
judikát Súdneho dvora EÚ C-42/15 z 9.11.2016 Pristúpenie k všeobecným obchodným podmienkam a
oboznámenie sa s nimi žalovaní deklarovali podpisom zmluvy o úvere. Všeobecné obchodné podmienky
a úverové podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a to vrátane ustanovení v bodoch
7.6.1 VOP a v bode 8 úverových podmienok, ktoré sa týkajú následkov porušenia zmluvných povinností,
vrátane možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca postupoval v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, pričom so žalobou doručil súdu výzvy na zaplatenie pohľadávky z 5.3.2014,
ktoré boli adresované žalovaným viac ako 15 dní pred zosplatnením úveru a v rámci ktorých ich
upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pričom zo sumy uvedenej na týchto
výzvach a tiež z predložených výpisov z úverového účtu je nesporné, že omeškanie so splácaním
pohľadávky z úverovej zmluvy presiahlo dobu troch mesiacov. K námietke premlčania uviedol, že aj za
predpokladu, že by sa na predmetnú pohľadávku žalobcu aplikoval Občiansky zákonník, táto nemôže
byť považovaná za premlčanú a to ani v časti. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená k 25.4.2014,
pričom žaloba bola podaná dňa 12.4.2017, čiže pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby. Žalovaní
realizovali splátky omeškaného dlhu až do roku 2013, poslednú dňa 11.2.213, čo s poukazom na § 407
ods. 3 Obchodného zákonníka a § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno považovať za uznanie aj
zvyšku záväzku. Považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ majú byť zachované princípy spravodlivosti,
nemožno bezmedzne uprednostňovať záujmy nepoctivých dlžníkov, ktorí si preukázateľne neplnil svoje
zmluvné záväzky, pred veriteľom, ktorý celý čas postupoval dobromyseľne a v súlade so zákonom.
Ohľadom vyčíslenia pohľadávky žalobca uviedol, že jej dôvodnosť a výšku zrozumiteľne preukázal v
podanej žalobe a jej prílohách. Výška žalovanej sumy a jednotlivých čiastkových nárokov vyplýva zo
zmluvy o úvere, realizovaných úhrad a započítania jednotlivých úhrad žalobcom v zmysle uzavretej
zmluvy, všeobecných obchodných podmienok, úverových podmienok a zákona. Z výpisov z úverového
účtujezrejmé,akéúhradyžalovanírealizovalivpriebehutrvaniazmluvnéhovzťahu.Spôsobzapočítania
jednotlivých úhrad žalovaných sa riadil zmluvou o úvere, obchodným zákonníkom a všeobecnými
obchodnými podmienkami a úverovými podmienkami. Pri primárnej aplikácii Občianskeho zákonníka by
v tomto prípade išlo o plnenie v splátkach v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a nie o čiastočné
plnenie podľa § 566. O čiastočné plnenie by sa jednalo v prípade, keby žalovaní realizovali úhrady po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j po tom, ako sa stal splatným celý dlh. K takejto úhrade z ich
strany však nikdy nedošlo.4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvali na predchádzajúcom vyjadrení v celom
rozsahu. K námietke neprípustnosti aplikácie Občianskeho zákonníka žalobcom uviedli, že táto nie
je správna a hoci bola zmluva o splátkovom úvere č. 042368627 uzavretá 12.5.2006, na právne
skutočnosti z nej plynúce a to aj v čase rozhodovania v konaní pred súdom je potrebné aplikovať
Občiansky zákonník a s tým súvisiace ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa.
Poukázali na ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 643/1992, § 52 ods. 2, 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka s tým, že je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, predstavuje klasickú
typovú spotrebiteľskú zmluvu, kedy žalovaní nemali možnosť zasiahnuť do znenia jej obsahu vopred
naformulovaných podmienok, ako i všeobecných obchodných podmienok. Uviedli podmienky pravej a
nepravejretroaktivitystým,ženadanúvecjenutnévzmyslenepravejretroaktivityaplikovaťustanovenia
Občianskeho zákonníka ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v platnom znení, od ktorých účinnosti sa posudzujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred prijatím takejto
právnej úpravy a teda aj bez námietky, je potrebné prihliadať na premlčanie nároku, neprijateľné
zmluvné podmienky, či iné skutočnosti vyplývajúce z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. K predčasnej
splatnosti okrem už uvedených tvrdení poukázali na to, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na všeobecné
zmluvné podmienky, v zmysle ktorých nastala fikcia doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti po
uplynutí 3 dní odo dňa odoslania zásielky, pre takéto dojednanie platí, že je neakceptovateľné a
neprijateľné, nakoľko zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
t.j. žalovaných a vystavuje ich nepriaznivej zmluvnej fikcii doručenia písomnosti. K tvrdeniam žalobcu
ohľadne nepremlčania žalovaného nároku uviedli, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon,
v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Na jeho platnosť je potrebná písomná forma,
prísľub zaplatenia dlhu a nepochybne i špecifikácia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky. V uvedenom
prípade však samotné splácanie úveru v zmysle všeobecných obchodných podmienok a zmluvných
dojednanísamoosebenezakladáuznaniedlhu,akovyhláseniežalovanýchvovzťahukvýškežalobcom
uvádzanej istiny. Je logické, že žalovaní svoj dlh splácali, avšak táto skutočnosť nemôže nahradiť
prejav vôle vo vzťahu k akémukoľvek záväzku, t.j. dlhu, ktorý žalobca vyčíslil. Ak by aj čiastočná
úhrada v splátkach, ktoré realizovali žalovaní, bola v zmysle platnej právnej úpravy uznaním dlhu, v
danom prípade platí vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh tak, ako vyčíslil v sume 47.979.71 eur s
príslušenstvom neexistoval. K výške uplatneného nároku zotrvali na svojich vyjadreniach, opakovane
namietali, že poplatky nemôžu predstavovať skutočný dlh.
5. Na nariadené pojednávanie na nedostavili štatutárny zástupca žalobcu a žalovaní. Právni zástupca
žalobcu ospravedlnil neúčasť štatutárneho zástupcu žalobcu a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti. Neprítomnosť žalovaných ospravedlnila ich právna zástupkyňa, súhlasila, aby súd vec
prejednal v ich neprítomnosti. Súd preto otvoril pojednávanie a pojednával v neprítomnosti žalobcu a
žalovaných 1/, 2/.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o
splátkovom úvere č. 0423686278 zo dňa 12.5.2006, výpismi z úverového účtu, výpisom z úveru, výzvou
na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 3.3.2014 spolu s doručenkou zo dňa 10.3.2014, oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 28.4.2014 s doručenkou, všeobecnými obchodnými
podmienkami žalobcu (ďalej len VOP), vyjadrením žalobcu podaním zo dňa 6.11.2017 k námietke
premlčania, vyjadrením žalovaných k vyjadreniu žalobcu, plánom splátok, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 28.4.2014 adresované žalovanému 2/ spolu s doručenkou, ako i celým
spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0423686278 uzatvorenej medzi žalobcom ako bankou a žalovanými
ako dlžníkmi dňa 12.5.2006 mal súd preukázané, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru bankou dlžníkovi v sume 1.900,000,- Sk za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere s tým, že
dlžníci sa zaviazali poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej
zmluve. Základné podmienky úveru boli dohodnuté nasledovne: druh úveru - úver PLUS na bývanie,
typ a výška úrokovej sadzby fixná 1 rok, 5,15 % p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, poplatok za
poskytnutie úveru 13.300,- Sk, poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne, výška splátky 14.122,- Sk,
splatnosť prvej splátky 10.6.2006, počet splátok 204, periodicita a splatnosť splátok: mesačne, k 10.dňu
v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 10.5.2023. Podľa bodu 3 záverečných ustanovení
zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnýmiustanoveniami úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi
a to v tomto poradí.
8. Podľa bodu 7.6.1. písm. a/ VOP je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j.
požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní.
9. Podľa bodu 10.3 VOP pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú
v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa
zásielka vráti ako nedoručená.
10. Z výpisu z úveru č. 1 číslo úveru 0423686278 mal súd preukázané čerpanie úveru bezhotovostne
vo výške 1.900,000. Sk dňa 15.5.2006. Podľa výpisov z úverového účtu za obdobie od 1.1.2006 do
31.12.2008 (v Sk) a za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2016 mal súd preukázané, žalovaní splácali úver
v dohodnutých splátkach pravidelne do augusta 2011, následne tento splácali nepravidelne a v rôznych
sumách.
11. Listom zo dňa 3.3.2014 žalobca oznámil žalovaným, že eviduje k 3.3.2014 omeškané splátky vo
výške 7.265,22 eur, pričom k uvedenému dátumu sú v omeškaní so splácaním úveru už 478 dní. Preto
ich vyzval na okamžité vyplatenie omeškaných splátok úveru najneskôr do 15 dni odo dňa doručenia
tejto výzvy. Uvedená výzva bola žalovanej 2/ doručená dňa 10.3.2014, pričom zásielku pre žalovaného
1/ prevzala 10.3.2014 žalovaná 2/.
12. Listom zo dňa 28.4.2014 žalobca oznámil žalovaným, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu
7.6.1 písm a/ VOP, t.j omeškanie so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace. Na
základe uvedeného ku dňu 25.4.2014 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím
sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Listové zásielky, ktorými bola táto
písomnosť doručovaná žalovaným, sa vrátili žalobcovi ako neprevzaté v odbernej lehote, ktorá končila
20.5.2014
13. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, pričom od jej podania nedošlo
k žiadnej čiastkovej úhrade. K doručovaniu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa už
vyjadrovali, čiže majú zato, že listina, ktorou bolo oznamované vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, bola
zasielaná žalovaným 1/ a 2/. Pokiaľ ide o zostatok pohľadávky, ktorú si žalobca od žalovaných v tomto
konaní uplatňuje, tento vyplýva z bankového informačného systému a tento je vyčíslený správne.
14. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní nesúhlasil so žalobou tak, ako požaduje uhradiť istinu
žalobca. Suma, o ktorú žalobca žiada k úhrade vrátane príslušenstva, nemôže predstavovať skutočný
dlh, nakoľko pri úplne jednoduchom počte, kedy sa žalovaný dostal do omeškania až od siedmeho
mesiaca r. 2011 a do tej doby uhradil 62 splátok, teda splátky v sume 29.063,12 eur, by zostatok úveru v
celkovej sume mal predstavovať sumu 34.005,32 eur, súčasne následne aj v podanej žalobe a v ďalšom
vyjadrení žalobca uviedol, že po tomto období, kedy prestali žalovaní riadne splácať úver, ešte uhradili
alebo teda vykonali nepravidelné platby, čiže aj tieto je potrebné odrátať zo sumy istiny, ktorej úhrady sa
žalobca domáha. Taktiež v súvislosti s výškou istiny namietali premlčanie časti pohľadávky, a to z toho
dôvodu, že žaloba do dnešného dňa nezaslal žalovaným oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru, teda nedostalo sa do dispozičnej sféry žalovaných 1/ a 2/, že by bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, a teda majú za to, že je potrebné každú jednu splátku posudzovať samostatne, resp.
teda z hľadiska plynutia premlčacej lehoty tak, ako uviedli v písomnom vyjadrení. Pokiaľ ide o výšku
istiny, žalobca sa domáha sumy, ktorá nemôže predstavovať reálny dlh. Na základe uvedeného navrhol
žalobu zamietnuť.
15. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.17. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy
18. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
19. Podľa ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, (§ 52 až
60 Občianskeho zákonníka ) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
20. Podľa § 52 ods. 2, vety druhej OZ v znení novely zák.č. 102/2014 Z.z. účinnej od 1.4.2014 na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práv
21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24.Podľa§ 101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 103 vety prvej Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
27. Podľa §10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.
28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného do 31.januára 2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 12.5.2006 bola medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0423686278. Z
vymedzenia účelu úveru jednoznačne vyplýva a medzi stranami to nebolo ani sporné, že úver bol
poskytnutýnabývanie,ktoráskutočnosťnadanýzáväzkovývzťahvylučujeaplikáciuzákonač.258/2001
Z.z. spotrebiteľských úveroch (podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí
úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu). Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na ktorú sa podľa § 23a tohto zákona použijú primerane
ustanovenia § 52 a nasl. OZ.30. V konaní nebolo sporné, že žalovaní úver vo výške 1.900.000,- Sk (63.068,45 eur) čerpali, ako ani
skutočnosť, že porušili svoj záväzok splácať tento splátkami v dohodnutej výške 14.122,- Sk, t.j. 468,76
eur. Sporným bolo, či došlo k účinnému uplatneniu práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čiastočné
premlčanie uplatneného nároku a jeho výška.
31.Ikeďideospotrebiteľskúzmluvupodľacitovanýchustanovení,základnýrámeczáväzkovéhovzťahu,
ktorým je úverová zmluva, vymedzuje Obchodný zákonník v ustanoveniach § 497 a nasl. ObZ. V rámci
tejto úpravy zákon umožňuje veriteľovi požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a
nevrátené prostriedky s úrokmi, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiac. Možnosť žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky upravuje aj ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, pričom ju viaže na dohodu
alebo na rozhodnutie. Zároveň toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. V prípade, že je dlžníkom spotrebiteľ, zákon modifikuje podmienky žiadosti veriteľa
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky tak, že toto právo môže dodávateľ najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
32. Súd mal v konaní preukázané, že v ustanovení čl. 7.6.1 písm. a/ VOP bola medzi stranami
dojednaná možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
nakoľko zmyslebodu 3záverečnýchustanovenípredmetnejzmluvyoúverežalovanívyjadrilisúhlas,že
sabudúriadiťokreminéhoajustanoveniamiVOP,pričomajpodľarozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskej
únie č. C-42/15 zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Taktiež mal
súd preukázané, že v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca upozornil žalovaných na
možnosť uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a v lehote nie kratšej ako 15 dní listom zo dňa 3.3.2014.
33. Súd nepovažoval zmluvnú podmienku o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v
ustanovením čl. 7.6.1 písm. a/ VOP za neprimeranú. Táto zmluvná podmienka fakticky preberá zákonnú
úpravu, ktorá umožňuje veriteľovi domôcť sa nároku na zaplatenie celého zostatku úveru v prípade, ak
dlžník poruší svoje zmluvné povinnosti splácať úver dohodnutým spôsobom. Žalovaní ani neuviedli, v
čom táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Ak žalovaní tvrdia, že je možné ju vnímať ako poslednú možnosť, ulitima ratio, súd
poukazujenato,ževčase,keďžalobcaurobilvýzvunazaplatenieomeškanýchsplátokzodňa3.3.2014,
boli títo v omeškaní so splácaním 478 dní, čo nebolo medzi stranami sporné. Súdu teda nie je zrejmé,
akéinémožnostimalžalobcaeštevyužiťakedypodľanichbynastala„poslednámožnosť“nauplatnenie
tohto práva.
34. V súvislosti s doručovaním mimoriadnej splatnosti žalovaným fikciou podľa čl. 10.3 VOP, kde je
viazané doručenie na tretí deň po odoslaní zásielky, má súd za to, že námietka žalovaných je dôvodná,
nakoľko dohodou strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka
obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do
sféry adresáta. V súvislosti s posúdením (ne)doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovaným
však zo spisu vyplýva, že žalobca preukázal, že zásielky doručoval žalovaným na adresy uvedené v
zmluve, ktoré sú aj v súčasnosti adresami ich trvalého pobytu. Žalovaní neuviedli žiadne tvrdenia, že
by sa z tejto adresy odsťahovali alebo že by sa tam v čase doručovania nezdržiavali. Žalovaní tak mali
objektívnu možnosť sa s obsahom hmotnoprávneho úkonu žalobcu - vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru oboznámiť. Ak by pre riadne doručenie tohto prejavu vôle sa vyžadovalo faktické prevzatie do
vlastných rúk takejto písomnosti, mohlo by dôjsť k faktickej nemožnosti doručenia tohto právneho úkonu
žalovaným a teda úmysel alebo nezodpovednosť adresáta (žalovaných) pri nepreberaní písomnosti by
bolo na ujmu odosielateľa (žalobcu).
35. Súd tak za deň doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobcu zo dňa 28.4.2014
považoval posledný deň odbernej lehoty, počas ktorej si žalovaní mohli vyzdvihnúť túto zásielku, t.j.
20.5.2014, ku ktorému dňu sa stal predmetný úver predčasne splatným v celom rozsahu.
36. V ďalšom súd preskúmal uplatnenú námietku premlčania. Prednostne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to v súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nestotožnil sa s názorom
žalobcu, podľa ktorého by mal byť prednostne aplikovaný Obchodný zákonník. Vychádzal pri tom aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretejvety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Žalobca mohol
dňom nasledujúcim po splatnosti každej neuhradenej splátky po prvý raz uplatniť svoje právo na
súde na zaplatenie jednotlivých splátok a zároveň začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba.
Žalobca podal žalobu na súd dňa 18.4.2017, to znamená, že pri splátkach splatných pred týmto
dátumom (následne zahrnutých do zosplatnenej sumy) bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej
doby. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Z plánu splátok predložených žalobcom vyplýva, že
nepremlčané (zosplatnené) splátky, tj. splátky splatné od 10.5.2014 do 10.5.2023 predstavujú spolu
sumu 429.825,79 Sk, čo je 40.378,74 eur. V tejto časti súd považoval žalobu žalobcu za skutkovo
a právne dôvodnú. Vo zvyšku uplatnenej istiny, úrokov vyčíslených do 25.4.2014, t.j. z premlčaných
splátok, je nárok žalobcu premlčaný a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
37. Pokiaľ žalovaní namietali započítavanie ich platieb na rôzne poplatky, súd konštatuje že zo zmluvy
o splátkovom úvere vyplýva, že medzi stranami bol dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške
50,- Sk mesačne, pričom zákon č. 123/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 483/2001 Z.z. a
ktorým bolo zakázané banke požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú
odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, nadobudol účinnosť až od 10.6.2013, po
ktorom dátume žalobca tento poplatok podľa pripojeného výpisu z účtu neúčtoval. Pokiaľ ďalej z výpisu z
úverovéhoúčtuvyplýva,žezapočítavalplatbyžalovanýchnapoplatkyzaupomienky,ktorýchdojednanie
nebolo v konaní preukázané, súd konštatuje, že aj keby žalobca tieto sumy započítal na splatenie úveru,
boli by započítané na splácanie premlčaných splátok, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá. Taktiež
nepovažoval súd za správny výpočet zostatku dlžnej sumy žalovanými, nakoľko títo odpočítavali podľa
nich zaplatenú sumu od výšky poskytnutého úveru bez úroku, ktorý bol preukázateľne dojednaný a na
zaplatenie ktorého sa zaviazali.
38. V časti uplatneného úroku z omeškania súd mal za to, že tým, že žalovaní nezaplatili žalobcovi
zosplatnenú výšku úveru odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, tj. od 21.5.2014,
dostali sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a žalobcovi vznikol nárok na úrok z
omeškania. Tento ho uplatnil ako vyčíslený do 3.4.2017 a od 4.4.2017 do zaplatenia vo výške 5 % ročne.
Výška úroku z omeškania nebola uplatnená v rozpore s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd
preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy od 21.5.2014 a vo zvyšku vyčíslený úrok z
omeškania z premlčaných splátok úveru zamietol.
39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal v konaní väčší úspech, preto
má nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Jeho úspech vo veci, čo je pomer uplatneného
nároku (47.979,71 eur + 2.800,83 eur) k priznanej sume (40.378,74 eur), predstavuje 80 %, neúspech
20 % a čistý úspech 60 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 60 %. O výške tejto náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.