Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419201079
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5419201079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu

JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Pribinova 2, IČO: 00151866, adresa na
doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, Žilina, proti žalovanému:
E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. P., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia
slobody, Žilina, o zaplatenie 165,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 5C/60/2019-42 zo dňa 04. 12. 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 4 ods. 1, § 5 ods. 7 písm. b/, ods. 8, ods.
9 z. č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke
protialkoholických záchytných služieb uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 165,78 eur s
5 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od 03. 09. 2018 až do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (I.) s tým, že žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania

nepriznal (II.). Mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 30. 03. 2018 v čase o 23,40 hod.
vDolnomKubínenaparkoviskupredreštauráciouKolibaviedolmotorovévozidlozn.HondaCivicčiernej
farby,EČV:DK-232BO,kdebolhliadkouKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvŽiline,Pohotovostnej
motorizovanej jednotky Žilina zastavený a podrobený kontrole z dôvodu dopravného priestupku. Pretože
javil známky požitia návykových látok, vzniklo podozrenie, že jeho schopnosť viesť vozidlo môže byť
znížená účinkom návykovej látky, a preto bol vyzvaný k odberu biologického materiálu, s čím súhlasil a
ktorý bol uskutočnený v NsP Dolný Kubín, pričom výsledok toxikologicko-chemickej analýzy č. 134/2018

vypracovanej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdnolekárskym a patologicko-
anatomickýmpracoviskomMartinpreukázalprítomnosťnávykovýchlátokvkrviamočižalovaného,ktoré
skutočnosti žalovaný nepopieral. Za daný odber podľa tvrdení žalobcu preukázaný doloženými listinnými
dôkazmi pripojenými k žalobe Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyfakturoval žalobcovi
faktúrou č. 18610123 náklady spojené s vykonaním laboratórnych toxikologických vyšetrení vo výške
165,78 eur. Túto faktúru žalobca uhradil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 04. 06. 2018.
Následne žalobca vystavil 03. 08. 2018 žalovanému faktúru č. 5060048417 s dátumom splatnosti 02.

09. 2018, ktorou mu refundoval podľa § 5 ods. 4 z. č. 219/1996 Z. z. náklady súvisiace s toxikologickým
vyšetrením na omamné a psychotropné látky.
Podstatným pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v spore bolo to, že žalovaný sa
na výzvu policajného orgánu podrobil lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a laboratórnymvyšetrením jeho krvi a moču, na čo bol policajný orgán oprávnený podľa ust. § 5 ods. 7 citovaného
zákona, o to viac, že sa tak stalo v súvislosti s jeho kontrolou ako vodiča motorového vozidla.
Nakoľko výsledok lekárskeho vyšetrenia žalovanému odobratého biologického materiálu na prítomnosť

omamných a psychotropných látok, v súvislosti s ktorým vznikli žalobcovi ako žiadateľovi o vyšetrenie
náklady vo výške 165,78 eur, bol pozitívny, vznikol mu podľa ust. § 6 ods. 9 citovaného zákona nárok
na úhradu nákladov voči žalovanému.
Vzhľadom na uvedené nesporné a vykonaným dokazovaním preukázané skutočnosti rozhodné pre
dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, ktoré mal súd preukázané, nebolo potrebné a účelné

vykonávať ešte ďalšie žalobcom navrhované dôkazy (výsluch policajtov, oboznámenie priestupkového
spisu) na preukázanie ním uvádzaných skutočností, a to bol dôvod, prečo súd takéto dôkazy (naviac
ani nenavrhnuté včas) nevykonal. Bez právneho významu bola v tejto súvislosti aj obrana žalovaného
tvrdiaceho, že nemá vedomosť o tom, že by v tom čase bol poučený o svojich právach a tiež
možnostiach, že vec, ktorá je na súde vedená ako jazda pod vplyvom návykových látok, atď. a ďalšie
veci,ktorésamudávajúzavinu,súešteneuzavreté,takžesananehovzťahujeprezumpcianeviny.Spor

totiž nemá žiadny priamy súvis s otázkou, či žalovaný v súvislosti so zistenou prítomnosťou omamných
a psychotropných látok v jeho tele, sa svojím konaním súčasne dopustil protiprávneho konania vo forme
priestupku alebo trestného činu a nadväzne na to, či bolo právoplatne rozhodnuté o jeho vine alebo
nevine, keďže podstatným v tomto prípade je len to, že výsledok lekárskeho vyšetrenia nariadeného
policajným orgánom na zistenie prítomnosti takýchto látok v tele žalovaného, bol pozitívny, že žalobcovi

vznikli v súvislosti s takýmto vyšetrením náklady, na ktorých náhradu má nárok podľa ust. § 5 ods. 9
citovaného zákona. Ohľadne (nedôvodného) domáhania sa žalovaného, aby za neho boli činnými v
tomto konaní ním uvádzaní advokáti, ktorí ho majú obhajovať v trestnom konaní, poukázal na to, že
v spise sa nenachádza žiadne splnomocnenie na jeho zastupovanie týmito zástupcami a obhajoba v
rámci prebiehajúceho trestného konania sa vzťahuje výlučne na dané trestné konanie a nemá presah

na iné konanie, t. j. ani na konanie v tomto spore.
S poukazom na vyššie uvedené žalobe vyhovel a zároveň podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, priznal žalobcovi aj ním uplatnené úroky z omeškania (vo výške zákonných úrokov
z omeškania) za obdobie omeškania žalovaného s úhradou žalovanej sumy plynúce odo dňa

nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou žalobca žalovanému refakturoval vzniknuté náklady na
vyšetrenie biologického materiálu.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorému
by s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých trov v
súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca sa na pojednávaní výslovne

vzdal nároku na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom po
doplnení uviedol, že 17. 12. 2019 bol odsúdený v trestnom konaní okresného súdu 7T/6/2019 v spojení s
rozsudkomkrajskéhosúduajzajazdupodvplyvomnávykovýchlátok,pričomvtomtotrestnomrozsudku,

ktorý je právoplatný, nie je nič o zaplatení žalovanej sumy 165,78 eur a dvakrát za tú istú vec nemôže byť
súdený, potrestaný. Ďalej poukázal na to, že v trestnom konaní ho zastupujú dvaja advokáti, s ktorými
súd v tomto civilnom konaní nekoná a zásielky im nedoručuje. Ďalej uviedol, že poškodenému v trestnom
konaní bola škoda uhradená.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť, keďže žalovaný neuviedol relevantné dôvody, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za
spôsobenú škodu a nepopiera skutočnosť, že sa dopustil skutku, v dôsledku ktorého mu spôsobil
žalovanú škodu a rovnako ani nenamieta výšku spôsobenej škody. To, že si neuplatnil nárok na náhradu
škody v trestnom konaní a že súd o škode v trestnom konaní nerozhodoval, nespôsobuje zánik jeho

nároku na náhradu škody. Nemá námietky proti tomu, aby bol žalovaný zastúpený advokátmi, tak ako
to uvádza, avšak až po predložení riadneho plnomocenstva.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní o
tom, že už bol v trestnom konaní odsúdený, potrestaný, t. j. je nemožné, aby žalobca od neho požadoval

zaplatenie žalovanej sumy, keďže jej priznanie by bolo nezákonné.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na skutočnostiach predtým uvedených.6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny, vrátane

nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné

dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že podľa ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti
obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený

navrhnúť,abysúdvodsudzujúcomrozsudkuuložilobžalovanémupovinnosťnahradiťtútoškodu,pričom
návrh musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.
Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že poškodený si môže v trestnom konaní uplatniť proti
obvinenému nárok na náhradu škody, avšak nie je to jeho povinnosťou, z čoho vyplýva, že tento si
môže uplatniť samostatne aj v civilnom sporovom konaní, tak ako to učinil žalobca. Z tvrdení samotného

žalovaného pritom vyplýva, že žalobca si v trestnom konaní nárok na náhradu škody neuplatnil, a preto
trestný súd vo svojom odsudzujúcom rozsudku mu nemohol uložiť povinnosť nahradiť túto škodu, a
preto o nároku žalobcu nie je v tomto spore rozhodované druhýkrát, t. j. nejedná sa o vec právoplatne
rozsúdenú (t. j. res iudicata) podľa ust. § 230 CSP, ktorá by sa nemohla prejednať a rozhodnúť znova.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k ďalšej odvolacej námietke žalovaného krajský

súd dopĺňa, že žalovaný, či už v trestnom, ako aj v civilnom konaní má právo na zastúpenie si zvoliť
advokáta (§ 34 ods. 1, § 36 ods. 1 TP, § 89 ods. 1, 2 CSP), avšak jedná sa o zastupovanie len pre dané
konanie, t. j. trestné, resp. civilné sporové konanie, t. j. advokát zvolený v trestnom konaní žalovaného
v civilnom sporovom konaní nezastupuje, a preto postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k obhajcom
žalovaného v trestnom konaní, s ktorými v civilnom sporovom konaní nekonal, bol správny.

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného,
či už v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorému by prináležal nárok na plnú náhradu trov
konania v súvislosti s odvolacím konaním, jeho nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože sa na
pojednávaní výslovne vzdal nároku na náhradu trov konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).