Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010052
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7216010052.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich - Heleny

Kurjakovej a Ireny Herichovej, v trestnej veci obžalovaného H. S. XX.X.XXXX v J., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 6.2.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného H. S., nar. XX.X.XXXX v J., spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 1Pv 18/2016 zo dňa 4.1.2016 pre skutok
právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
ž e

dňa 23.12.2009 v Košiciach na ul. W. XX, ako veriteľ spoločnosti T. W. s.r.o, X. zastúpenej dlžníkom
T. F. nevydal potvrdenie o úplnom zaplatení záväzku vo výške 69.707,23 €, vyplývajúceho zo Zmluvy
o pôžičke zo dňa 3.1.2005, ktorý bol zabezpečený zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a o nájme zo dňa 3.1.2005, ale už zaplatenú pohľadávku postúpil spoločnosti
R.-W. a.s. W. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky overenej dňa 11.1.2010, pričom už v čase
postúpenia pohľadávky mal vedomosť o splatení pôžičky v plnej výške, čím takto spoločnosti T. W., s.r.o.
zastúpenej T. F. spôsobil škodu vo výške 75.283,94 €,

- keďže skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II dňa 18.1.2016 podal Okresnému súdu Košice II obžalobu sp.
zn.: 1Pv/18/2016 zo dňa 4.1.2016 na obžalovaného H. S. pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Tento skutok mal obžalovaný
spáchať v podstate tým, že ako veriteľ spoločnosti T. W. s.r.o, X. ktorým sa stal na podklade Zmluvy
o pôžičke zo dňa 3.1.2005 zabezpečenej zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
dňa 11.1.2010 postúpil jej pohľadávku spoločnosti R.-W. a.s. W., hoci mal vedieť, že spoločnosť T. W.
s.r.o, X. svoj dlh vo výške 69.707,23 € uhradila už predtým, čím mal spôsobiť spoločnosti T. W., s.r.o.

v zastúpení T. F. škodu vo výške 75.283,94 €.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, zástupcu poškodenej
spoločnosti T. W. s.r.o. X. - T. F., prečítaním zápisnice o výpovedi svedka J. T., listinných dôkazov a
správ, na podklade ktorých zistil nasledujúci skutkový stav:
Na podklade Zmluvy o pôžičke medzi rodičmi obžalovaného (H. S. st. a P. S.) a konateľom spoločnosti T.
W.,s.r.o.X.-J.F.zodňa3.1.2015(zč.l.146-148)sispoločnosťpožičalasumu2.100.000,-Sknadobudo
3.1.2015, za účelom úhrady inej pohľadávky dlžníka. Táto zmluva bola zabezpečená Zmluvou o zriadení

zabezpečovacieho práva prevodu k nehnuteľnostiam - objektu slobodárne na ul. T. XX v Košiciach z
toho istého dňa. (č.l. 149-151). Jej vlastníkom sa stal obžalovaný H. S., ktorému dňa 17.8.2009 rodičia
postúpilipohľadávkuspoločnostiT.W.s.r.o.X..Uvedenéskutočnostisúzrejmézoznámeniaopostúpenípohľadávky a z listu vlastníctva LV č. 13825 (z č.l. 152 - 153) Katastrálneho odboru Okresného úradu
X. IV. O tejto skutočnosti bola spoločnosť T. W. s.r.o. X. informovaná.
Spoločnosť T. W., s.r.o. X. využila právo na predčasné splatenie záväzku. V dňoch XX. - 28.12.2009

T. F. zaslal obžalovanému H.ovi S. prevodným príkazom na jeho účet istinu vo výške 69.707,23 € aj
dohodnuté 8% úroky za rok 2009 vo výške 5.576,58 € (168.000,- Sk). Je to zrejmé aj z potvrdenia o
vykonaní vkladu v Slovenskej sporiteľni (z č.l. 154-157), ako aj z výpisu jeho účtu (viď č.l. 263 - 264). O
tom mal byť obžalovaný informovaný listom zo dňa 23.12.2009 (viď č.l. 158 - 159) s tým, že bol vyzvaný,
aby urobil opatrenia smerujúce k prevodu polovice svojho spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti na

spoločnosť T. W., s.r.o. X., ktorým bola pôvodná zmluva o pôžičke zabezpečená. Toto oznámenie bolo
podané na pošte X. 1 dňa 23.12.2009. Zo spisu nie je zrejmé, kedy bola táto zásielka obžalovanému
doručená.
Dňa 16.12.2009 obžalovaný H. S. uzavrel so spoločnosťou R.-W. a.s. W. ako s ďalším postupníkom
zmluvu o postúpení pohľadávky týkajúcej sa spoločnosti T. W., s.r.o. X. (viď č.l. 72 - 74, resp. 247 - 250).
Oznámenie spoločnosti T. W., s.r.o. X. o postúpení pohľadávky obžalovaný podal na pošte Praha 97 (viď

č.l. 160) dňa 11.1.2010, toho istého dňa overil pred notárom svoj podpis na uvedenej zmluve a taktiež
prevzal od spoločnosti R.-W. a.s. W. sumu 75.283,80 €, čomu zodpovedá pokladničný doklad vystavený
spoločnosťou R.-W. a.s. W. (viď č.l 181).
Dňa XX.1.2010 bola prostredníctvom právneho zástupcu poškodeného podaná civilná žaloba (viď č.l.
169 - 172), ktorou sa spoločnosť T. W., s.r.o. X. domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného H. S. a

to potvrdenia o splnení svojho záväzku, aj vydania tzv. predbežného opatrenia, ktorým sa malo zakázať
H.ovi S. nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou až do právoplatného skončenia veci. Toto konanie sa
viedlo na Okresnom súde X. I pod sp. zn. 25C 82/2010.
O úhrade svojho záväzku spoločnosť T. W., s.r.o. X. informovala spoločnosť R.-W. a.s. W. listom až dňa
17.5.2010, avšak táto zásielka bola dňa 11.6.2010 vrátená ako nedoručená.

Dňa 15.3.2011 spoločnosť T. W., s.r.o. X. prostredníctvom advokáta JUDr. D. R. podala na obžalovaného
aj trestné oznámenie, keďže dovtedy nereagoval na jej list zo dňa 23.12.2009, v ktorom ho informovala
o splatení svojho záväzku.
V priebehu súdneho konania na Okresnom súde X. I pod sp. zn. 25C 82/2010 sa jeho účastníci dohodli
navysporiadaníspornýchzáležitostímimosúdnehokonania,očomsvedčíichdohodazodňa8.11.2018,

ktorú tento súd akceptoval. Na jej podklade bol vydaný meritórny rozsudok, ktorý v celom rozsahu
vyhovel návrhu spoločnosti T. W. s.r.o. X..
Obžalovaný H. S. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Z jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní súd zistil, že po predchádzajúcich podnikateľských sporoch so spoločnosťou T. W. s.r.o.
X. a jej konateľom T. F. dňa 16.12.2009 postúpil vyššie uvedenú pohľadávku spoločnosti R.-W. a.s.

W. za 69.707,23 €. Urobil tak hlavne kvôli nezrovnalostiam týkajúcich sa vyplatenia príslušenstva
vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke. Túto skutočnosť pred Vianocami roku 2009 písomne oznámil
tejto spoločnosti tak, že jej toto oznámenie doručil do schránky. Peniaze, ktoré mu následne došli od
spoločnosti T. W., s.r.o. X. vo výške 75.283,80 € poukázal spoločnosti R.-W. a.s. W.. Potvrdil, že až
dňa 11.1.2010 overil svoj podpis pred notárom na zmluve o postúpení pohľadávky a dňa 12.1.2011

podal na katastrálnom úrade návrh na vklad týkajúci sa prevodu jeho podielu k nehnuteľnosti, ktorej
bol spoluvlastníkom. Konal na podklade odporúčaní svojich právnych zástupcov. Spornú situáciu riešili
ich právni zástupcovia JUDr. R. a JUDr. E.. Celý spor prebiehal aj v civilnom konaní, kde bol napokon
právoplatne uzavretý a skončený. V civilnom konaní najskôr nesúhlasil s požiadavkou poškodeného,
ktorý sa domáhal udelenia potvrdenia o úhrade záväzku, keďže postupoval na základe pokynov svojho

právneho zástupcu. Vychádzal z toho, že mu poskytuje kvalifikované právne služby. Peniaze, ktoré
mu zaplatil poškodený k dispozícii nemal, keďže na odporúčanie právneho zástupcu ich poukázal
spoločnosti R.-W., a.s., s ktorou sa vysporiadal až oveľa neskôr.
Poškodený T. F. - konateľ spoločnosti T. W. s.r.o., X. - vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom
pojednávaní potvrdil, že od rodičov obžalovaného H. S. si požičal sumu okolo 2.000.000,- Sk na obdobie

10 rokov s 8% úrokom s tým, že mal možnosť splatiť túto pôžičku kedykoľvek. Zmluva o pôžičke bola
zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na T. XX v Košiciach. Jednalo sa
o ubytovňu postavenú v 50-tych rokoch. S obžalovaným vychádzal veľmi dobre do roku 2005. Keď sa
odsťahoval do Čiech, ich kontakty sa prerušili a ich spolupráca nebola ďalej možná.
V roku 2009 celý dlh voči obžalovanému riadne uhradil. Urobil tak preto, aby sa mohol stať výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú reálne spravoval, a s ktorou dovtedy podnikal. Po splatení pôžičky zistil,
že pohľadávku obžalovaný odstúpil spoločnosti R.-W., a.s. W.. Z jeho pohľadu sa v tom čase obžalovaný
z titulu uvedenej zmluvy dvakrát obohatil. Podľa jeho názoru k úhrade jeho dlhu voči obžalovanému
došlo skôr, než on postúpil svoju pohľadávku spoločnosti R.-W., a.s., v čom videl podvodné konanie.Spoločnosť R.-W., a.s. ako nový veriteľ s ním nekomunikovala. Problém bol iba v tom, že sa nevedel
dostať k nehnuteľnosti, ktorej mal byť v podstate vlastníkom. Vychádzajúc zo zmluvy uzatvorenej s
obžalovaným, mu obžalovaný mal vystaviť potvrdenie o zaplatení pohľadávky, na základe ktorého by

sa mohol stať výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Keďže sa s obžalovaným nevedel skontaktovať, túto
situáciu riešil prostredníctvom právnikov.
Aj v civilnom konaní sa domáhal, aby súd nahradil svojím rozhodnutím prejav vôle obžalovaného -
vystavenie potvrdenia o úhrade dlhu. Zároveň podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu trestné
oznámenie na obžalovaného z obavy kvôli možného podvodu. Potvrdil, že škoda jeho spoločnosti

napokon spôsobená nebola.
Zdôraznil, že o postúpení pohľadávky firme R.-W., a.s. W. sa presnejšie dozvedel až zo súdneho spisu
v konaní vedenom na Okresnom súde X. I.
Obžalovaný aj poškodený potvrdili, že sa od roku 2005 stretávať prestali. Pred podaním trestného
oznámenia sa osobne stretli naposledy v roku 2007, potom až v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom
súde X. I. Keď sa náhodou stretli v kaviarni v OC Galéria v roku 2014, celú záležitosť si vysvetlili a dohodli

sa na ďalšom riešení. V tom čase už bolo podané trestné oznámenie, avšak túto skutočnosť ovplyvniť
nemohli. Poškodený si nárok na náhradu škody neuplatňoval.
Z výpovede svedka J. T. vyplýva, že obžalovaný na jeho spoločnosť R. -W. a.s. W. previedol pohľadávku
spoločnosti T. W. s.r.o. X. 16.12.2009. Na presnú sumu si nepamätal. Dosvedčil, že obžalovaný
dodatočne na zmluve o postúpení tejto pohľadávky dal overiť svoj podpis, keďže overený podpis sa

vyžadoval pri evidencii zmeny v konaní na katastrálnom úrade. Tiež uviedol, že so spoločnosťou T. W.
s.r.o. X. sa mu nedarilo skontaktovať. Na podrobnosti si už nepamätal, keďže v čase výsluchu už nebol
konateľom tejto spoločnosti a nemal prístup ani do jej účtovnej agendy.
Zo spisu Okresného súdu X. I sp. zn. 25C 82/2010 vyplýva, že už dňa XX.1.2010 bola podaná civilná
žaloba, ktorou sa spoločnosť T. W., s.r.o. X. domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného H. S. a to

potvrdenia o splnení svojho záväzku voči H.ovi S., na základe ktorého by bolo zrušené zabezpečovacie
právo k 1 spoluvlastníckeho podielu týkajúceho sa nehnuteľnosti - slobodárne na ul. T. č. XX v Košiciach.
V civilnom konaní boli vykonávané totožné dôkazy ako v trestnom konaní. Civilné konanie trvalo do
8.11.2018. Tohto dňa bol vyhlásený meritórny rozsudok, ktorým bolo v celom rozsahu vyhovené návrhu
spoločnosti T. W., s.r.o. X.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2018. Civilný súd

rozhodol po dohode o urovnaní sporných záväzkov medzi žalovaným H. S. a žalobcom - spoločnosťou
T. W. s.r.o. X. zo dňa 8.11.2018.
Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX Katastrálneho odboru Okresného úradu X. IV vyplýva,
že jediným vlastníkom slobodárne nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX v mestskej časti X. - H. je
spoločnosť T. W., s.r.o. X. (viď č.l. 467 súdneho spisu).

Povykonanívšetkýchdostupnýchdôkazovprokurátorkaprítomnánahlavnompojednávanívzáverečnej
reči navrhla uznať vinu u obžalovaného H. S. za zločin podvodu podľa § XX1 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby. Vzhľadom na to,
že obžalovaný doposiaľ súdom trestaný nebol, navrhla, aby mu súd uložil podmienečný trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a aby ho zaviazal k náhrade škody vo

výške 75.283,94 Eur.
Obhajca obžalovaného zdôraznil, že navrhol, aby súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa
§ 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože skutok uvedený v obžalobe sa nestal. Poukázal na rozsiahle
dokazovanie v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Poukázal na výpoveď poškodeného T.
F. na hlavnom pojednávaní, že sa necíti byť v predmetnej veci poškodeným a že škodu si neuplatňuje.

Zdôraznil, že už dňa 6.4.2014 bolo trestné stíhanie odmietnuté vyšetrovateľom, keďže nebolo zistené,
aby sa obžalovaný dopustil konania uvedeného v uznesení o začatí trestného stíhania podvodným
spôsobom.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného nebolo možné
považovať za trestný čin a to z viacerých dôvodov.

Na naplnenie pojmových znakov zločinu podvodu podľa § XX1 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
sa však vyžaduje preukázať, že páchateľ na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že
uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.
Je nepochybné, že obžalovaný previedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na inú spoločnosť, čím
využil zabezpečovacie právo vo vzťahu k zmluve o pôžičke uzatvorenej pôvodne v roku 2005.

Tvrdenie obžalovaného, že tak urobil už 16.12.2009 vyvrátené nebolo. Skutočnosť, že na zmluve o
postúpení pohľadávky spoločnosti R. -W. a.s. W. overil svoj podpis až 11.1.2010, nie je v rozpore zo
zákonom.Jepravdou,že28.12.2009najehoúčetbolipripísanépeniaze,ktorémupoukázalaspoločnosťT. W. s.r.o., zast. T. F. z titulu predčasného splatenia pôžičky. Jeho obhajoba, že ich zaslal spoločnosti
R.-W. a.s. W., keďže už nebol vlastníkom pohľadávky, vyvrátená nebola.
Obžalovaný aj poškodený potvrdili, že odkedy sa obžalovaný odsťahoval do cudziny, dlhšiu dobu

spolu nekomunikovali a mali viaceré nevyjasnené spory týkajúce sa ich podnikateľských zámerov.
Poškodený sa rozhodol predčasne splatiť svoj dlh obžalovanému približne v rovnakom čase, ako
obžalovaný postúpil ďalšej osobe pohľadávku zabezpečenú právom na prevod spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti. Obaja komunikovali iba poštou a to len prostredníctvom právnych zástupcov.
Zámer poškodeného predčasne splatiť svoj dlh, ani úmysel obžalovaného postúpiť pohľadávku inej

spoločnosti, neboli predmetom dokazovania. Obžalovaný ani poškodený svoje úmysly podrobnejšie
nekomentovali.
Žalovaný zločin je úmyselným trestným činom. Pri zisťovaní subjektívnej stránky trestného činu sa
vyžadovalo preukázať, že obžalovaný chcel spôsobiť škodlivý následok konaním opísaným v skutkovej
vete obžaloby. V nej však absentuje časový údaj, že obžalovaný postúpil pohľadávku spoločnosti R.
W. a.s. W. už 16.12.2009. To, že uznal svoj podpis na tejto zmluve až 11.1.2010, nie je rozhodujúce.

Obhajoba obžalovaného, že konal podľa pokynov svojho právneho zástupcu vyvrátená nebola. Jeho
tvrdeniu zodpovedajú podania, ktoré sú súčasťou najmä civilného súdneho spisu. Vypočúvanie
advokátov ako svedkov (ako to bolo naznačené prokurátorom na hlavnom pojednávaní) by bolo v
rozpore s povinnosťou mlčanlivosti pri výkone advokácie. Ak by zmluva o postúpení pohľadávky mala
byť platná a účinná až 11.1.2010, poškodenou spoločnosťou by bola práve spoločnosť R.-W. a.s. W.,

ktorá by poskytla obžalovanému dohodnuté plnenie bez reálneho podkladu.
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný nie je trestným činom.
Úmysel obžalovaného spáchať trestný čin sa nepreukázal. Jeho konanie z dôvodu absencie subjektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu nebolo možné považovať za trestný čin. Nebola preukázaná

ani existencia podvodného konania a nedošlo ani k spôsobeniu škody. Súd bol preto povinný
obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súdeKošiceII.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebarozsudokdoručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.